Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoE/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415202695
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415202695.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., advokátskou kanceláriou, Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému A. S., bytom T. XXX/XX, D., o vymoženie 100,- eur s prísl.,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 25. septembra 2015 č. k.
2Er/179/2015-12, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie z dôvodu, že vo veci mal byť exekučným titulom rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 28.10.2014, sp. zn. SR
08057/14, ku ktorému bola pripojená zmluva o úvere č. 707700054 z 4.7.2012 a rozhodcovská

zmluva z toho istého dňa uzavreté medzi oprávneným a povinným. Prvostupňový súd podľa § 44
ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul z pohľadu, či je na
jeho základe možné exekúciu vykonať. Predmetnú úverovú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú
vzhľadom na postavenie zmluvných strán v pozícii podnikateľ - fyzická osoba. Súd tiež preskúmal
rozhodcovskú zmluvu a zistil, že podľa čl. II. tejto zmluvy, v ktorej je upravená rozhodcovská doložka,
všetky spory z právnych vzťahov zo zmluvy mali byť predložené na rozhodnutie rozhodcovskému

súdu, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovský súd alebo na súde. S poukazom na § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, po preskúmaní veci dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská zmluva núti v istých
prípadoch podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, preto nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi
všeobecným a rozhodcovským súdom, tým je obmedzené právo slabšej zmluvnej strany domáhať
sa ochrany na všeobecnom súde, čím spôsobuje nevyváženosť práv a povinností zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa, nebola individuálne dojednaná, keďže bola vyhotovená na predtlačenom
formulári a spotrebiteľ tak nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Z tohto dôvodu ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá je neplatná, a preto spôsobuje nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, čo
malo za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Osobitne neprimeranosť
tejto rozhodcovskej zmluvy potvrdzuje rozhodnutie Súdneho dvora (ES) C-243/08, podľa ktorého je
podmienka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá nebola individuálne dojednaná a priznáva právomoc pre

všetky spory zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa. Teda
dokonca už dojednanie právomoci všeobecného súdu môže byť vzhľadom na jeho sídlo neprijateľnou
podmienkou, tým viac to môže byť v prípade rozhodcovského súdu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci.Je toho názoru, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych
náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie.
Obmedzuje sa len na výrok rozhodcovského rozsudku. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie,

t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu čo je
v rozpore s dobrými mravmi však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Táto
požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu vyplýva zo samotnej povahy exekučného konania, kde
konajúci súd nemá možnosť inak ako z exekučného titulu sa oboznámiť s priebehom rozhodcovského
konania. Uvedená požiadavka znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať
právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také

dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Nemôže sa jednať
o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia §
45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov. V ďalšej časti napadol záver súdu prvého stupňa, že zmluvné strany
neuzavreli žiadnu rozhodcovskú zmluvu/doložku. Súčasne dodal, že oprávnený a povinný uzatvorili

samostatnú rozhodcovskú zmluvu na samostatnej listine, pričom strana podávajúca žalobu mohla
rozhodnúť, na ktorom orgáne žalobu podá. Teda spotrebiteľovi nebola rozhodcovskou zmluvou
znemožnená voľba dosiahnutia rozhodovania sporu štátnym súdom, spotrebiteľ mal možnosť sa
rozhodnúť, kde uplatní svoje práva.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ustanovenia § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v
rozsahu podľa § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd s stotožnil s náležitým a presvedčivým odôvodnením rozhodnutia prvostupňovým súdom

v celom rozsahu (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci mala zásadný význam skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 04.07.2012, na ktorej založil svoju
právomoc rozhodcovský súd konajúci vo veci, nebola platne uzavretá. Predmetná rozhodcovská zmluva

upravuje riešenie sporov buď v rozhodcovskom konaní alebo pred všeobecným súdom v závislosti od
toho, na ktorom súde podá žalobu žalujúca strana.

S účinnosťou od 1. januára 2008 bolo do Občianskeho zákonníka zapracované ustanovenie § 53 ods.
4 písm. r), ktoré špecifickým spôsobom prevzalo zásadu upravenú v Prílohe k článku 3 ods. 3 bod 1,

písm. q) Smernice Rady 93/13/EHS, ktorá označila za nekalú podmienku takú, ktorej zmyslom alebo
účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo bránenie v uplatňovaní práva podať žalobu alebo
podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou.

Odvolací súd sa naďalej pridržiava spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho
kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej
zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do
takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný

rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh
na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne

aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“.

Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacím argumentom s oporou v tom, že rozhodcovská zmluva bola
dojednaná na samostatnej listine.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Nie je prejavom individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy také konanie, pri ktorom je
spotrebiteľovi pri podpise úverovej zmluvy predložené tlačivo rozhodcovskej zmluvy na podpísanie,
a aj to popri iných, pre spotrebiteľa neprehľadných listinách (listina zmluvy o úvere, ťažko čitateľné

všeobecné podmienky poskytnutia úveru značného rozsahu). Ide o rutinný postup zo strany dodávateľa,
ktorým pri podpise hlavného kontraktu, avšak už bez aktivity a záujmu spotrebiteľa jednostranne
privádza spotrebiteľa do uzatvárania zmlúv zabezpečujúcich výlučne dodávateľovi ochranu jeho
pohľadávok, jeho záujmov, a to rozhodcovským orgánom, ktorý sám vopred určil v predloženej
rozhodcovskej zmluve a ktorého sídlo je priamo v obvode sídla dodávateľa. Je nepochybné, že

spotrebiteľ nebol žiadateľom tejto formy riešenia sporov zo zmluvy, ktorá vyvoláva hrubú nerovnováhu
v postavení, možnostiach, a tým aj právach a povinnostiach zmluvných strán výlučne v neprospech
spotrebiteľa.

Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí

podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní
nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania
(Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial: „Podmienka, ktorá deleguje
právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo

dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu,
ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu.
V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom
spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto
spadá dokategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa

začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane
táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej
obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a
deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo,
považuje sa za nečestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej

viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“).

Aj v tejto veci bola geografická neprijateľnosť miesta rozhodcovského konania, a tým neprijateľnosť
rozhodcovskej zmluvy z tohto dôvodu, zrejmá.

Občiansky zákonník takúto neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5 so sankciou
neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nie je uvedené medzi prípadmi relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo
zo zákona, na ktorú musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Ak teda dojednanie ukladá spotrebiteľovi

povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jeho neprijateľnosť
neplatné.

Na základe zistených skutočností pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný
a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať

len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z.
uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli
alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní.Najvyšší súd slovenskej republiky totiž už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd

judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať

daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa pri zastavení exekučného konania (§ 224

ods. 4 O.s.p. v spojení s § 44 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.