Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. november 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616201650
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7616201650.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ, v právnej veci mal. B. W., A..

XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, Hlavná 1, dieťa rodičov: matky P. T., A.. XX.XX.XXXX, trvale
bytom L., M. XXX/X a otca U. W., A.. XX.XX.XXXX, bytom L., X. XX/XX, na návrh otca o zverenie
maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca a určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Zveruje sa mal. B. W. A.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a matka je povinná prispievať na
výživu mal. B. mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na

neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine počnúc od 05.02.2016, ktoré výživné
je matka povinná uhrádzať k rukám otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany matky na mal. B. za obdobie od 05.02.2016 do 31.10.2016 v celkovej výške
240,43 eur je matka povinná uhradiť k rukám otca do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletého dieťaťa podal na tunajšom súde dňa 5.2.2016 návrh, ktorým žiadal, aby mal. B.
bol zverený do jeho osobnej starostlivosti a matka bola zaviazaná povinnosťou prispievať na výživu
maloletého mesačnou sumou po 30% zo sumy životného minima na maloleté dieťa s účinnosťou od

podania návrhu splatných vždy do 15-tého v mesiaci vopred do rúk otca.

2. Návrh odôvodnil tým, že s matku maloletého žili v spoločnej domácnosti, keď bola ešte maloletá.
Bývali v rodinnom dome u jej rodičov. Dňa 2.12.2013 sa im narodil druhý syn P. T. , kde nebolo podpísané
otcovstvo k dieťaťu. Hneď po narodení druhého syna matka spolu so svojou rodinou a ich spoločným
synom P. odišli do Anglicka, kde žijú aj v súčasnosti, nepozná ich adresu. Starší syn ostal v jeho
starostlivosti. Od tej doby sa o syna stará sám, pomáhajú mu jeho rodičia, u ktorých žije. Syn je v

poriadku, je zdravý. S matkou maloletého nie je v kontakte. O maloletého B. sa nikto z rodiny matky
nezaujíma. On (otec) bol do októbra 2015 na materskej dovolenke a z úradu práce poberal rodičovský
príspevok a prídavok na syna. V čase spísania návrhu bol nezamestnaný, vedený na úrade práce ako
uchádzač o zamestnanie. Bol úplne bez príjmu.

3. Matka sa k návrhu písomne nevyjadrila.

4. Matka sa podľa návrhu mala zdržiavať v Anglicku na neznámom mieste. Súdu sa nepodarilo
matke doručiť súdnu zásielku na poslednú známu jej adresu na Slovensku a to na adresu: L., W.
XX. Podľa správy Obvodného oddelenia PZ L., matka maloletého sa toho času na uvedenej adrese
nezdržiava a nachádza sa v Anglicku z celou svojou rodinou, na presne nezistenej adrese. Potvrdzujeto aj správa Mesta L.. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže súdu neposkytli
súčinnosť pri zisťovaní miesta súčasného pobytu matky argumentujúc tým, že v jeho kompetencii nie
je prešetrovať osobné, rodinné zárobkové a majetkové pomery osôb žijúcich v zahraničí. Uznesením

sp.zn. 16P/38/2016-38 zo dňa 23.6.2016 tunajší súd ustanovil matke maloletého za opatrovníka P. L..
Uvedené uznesenie sa stalo právoplatným dňa 15.7.2016. Dňom 1.7.2016 vstúpil do účinnosti zákon č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V zmysle ustanovení § 69 tohto procesného predpisu súd môže
ustanoviť procesného opatrovníka len fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a
nemá zákonného zástupcu, prípadne ak jej zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo

ak je nečinný, čo nebol prípad matky maloletého dieťaťa v tomto konaní. Keďže doterajšie procesné
úkony súdu boli zachované , súd v zmysle nového procesného predpisu už len nanovo doručoval
nové predvolanie na pojednávanie konané dňa 8.11.2016 aj postupom v zmysle § 106 ods. 1 písm. a)
Civilného sporového poriadku, t.j. na jej adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky,
teda na adresu M. XXX/X, L.. Súdna zásielka sa súdu z uvedenej adresy vrátila dňa 19.9.2016.
Následne v súlade s ustanoveniami § 11 ods. 3 Civilného sporového poriadku predvolanie na uvedené

pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku v predmetnej veci, sa považovalo za doručené
matke maloletého dieťaťa dňom vrátenia uvedenej nedoručenej zásielky súdu, t.j. dňom 19.9.2016, a
to napriek tomu, že sa matka maloletého dieťaťa o tom nedozvedela. Vo veci tak bolo možné riadne
konať a rozhodnúť.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, oboznámením sa listinnými dôkazmi, predovšetkým s
rodným listom maloletého, so správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z
prešetrenia pomerov v rodine maloletého dieťaťa a o vyplácaní príslušných dávok rodičom, správou
Sociálnej poisťovne, správou Mesta L., správou Obvodného oddelenia PZ L., a zistil tento skutkový
stav veci :

6. Podľa rodného listu maloletého jeho rodičmi sú matka P. T., A.. XX.XX.XXXX Y. E. U. W., A..
XX.XX.XXXX, teda účastníci tohto konania. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia maloletej
toho času nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý B. žije v spoločnej domácnosti so svojim otcom.
Bývajú v murovanom dome v L., A. J. X. XX u starých rodičov. Obývajú tam dve miestnosti. Prvá

miestnosť im slúži ako kuchyňa a druhá ako obývacia izba, ktorú využívajú aj ako spálňu. Životná
úroveň je nízka. V čase vykonaných šetrení zo strany zamestnancov ÚPSVaR bolo o maloletého riadne
postarané. Dieťa bolo primerane oblečené, upravené. Otec dieťaťa bol v jeho blízkosti.

7. Otec maloletého je od 26.09.2016 zamestnaný na základe pracovnej zmluvy uzavretej so spoločnosť

Express Job s.r.o. ako agentúrou dočasného zamestnania na dobu určitú a to do 31.03.2017 za hodinu
mzdu 3,30 EUR brutto na hodinu. Dojednaných má 37,5 hod. týždeň. Zatiaľ mu mzda nebola vyplácaná.
V minulosti poberal na syna rodičovský príspevok, ktorý mu skončil v čase, kedy syn dosiahol tri
roky. Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Rodičom do domácnosti nič neprispieva. Jeho rodičia nikde
nepracujú, a podľa jeho účastníckej výpovede poberajú dávky v hmotnej núdzi a to každý po 60,- EUR

mesačne. Náklady na bývanie u nich predstavujú poplatky za elektrinu v sume cca 101,- EUR mesačne
vrátane vody. Okrem mal. B. má podľa vlastného vyjadrenia ešte jedno dieťa, mal. P. T., A.. X.XX.XXXX,
ktorý t.č. žije s matkou mal. B. v Anglicku a ku ktorému však otcovstvo nebolo určené.

8. Matka maloletého sa zdržiava na neznámom mieste v Anglicku. Jej pobyt sa nepodarilo súdu zistiť.

Podľa správy Sociálnej poisťovne nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti a ani nemocenských
dávok. Podľa správ ÚPSVaR a Mesta L. z prešetrenia pomerov dieťaťa s rodinou a maloletým synom
nežije. Okrem mal. B. má ešte jedno dieťa, a to vyššie uvedeného mal. P. T., A.. X.XX.XXXX.

9. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

10. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

11. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

14. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

19.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

22. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje
počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

23. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno
neplnoleté nezaopatrené dieťa.24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z. , Civilný mimosporový poriadok ( ďalej
len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak
je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje

dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom
konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom
základe s ostatnými účastníkmi konania.

27. Podľa § 111 CMP ,v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o

b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností,
c) výžive maloletého,

28. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i),
inak rozhoduje vo veci samej uznesením.

29. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný
súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom.

30. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní
maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a
objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

31. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,

súd na jeho názor prihliadne.

32. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a
vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

33. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu
rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

34. Podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), ak
súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto

dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

35. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu otca je potrebné vyhovieť.

36. Pokiaľ šlo o zverenie maloletého B. do osobnej starostlivosti otca, súd mal preukázané z vykonaných
dôkazov, že rodičia maloletého toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto
dôkazov tiež vyplynulo, že maloletý v súčasnej dobe je v starostlivosti otca, ktorý sa o maloletého riadne
stará, vo výkone tejto jeho starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Matka maloletého je
tohočasunaneznámmiesteaomaloletéhosynasanezaujíma.Vzhľadomnauvedenéskutočnostipreto

súd považoval za vhodné a v záujme maloletého, aby tento bol zverený do osobnej starostlivosti otca.

37. Pokiaľ ide o výživné na maloletého B., súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch
rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacejpovinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná
suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo
vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby

súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou
na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným
stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na

výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov,
pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov,
ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

38. Otec maloletého do októbra 2015 poberal rodičovský príspevok . Od 26.10.2016 sa zamestnal s
príjmom vo výške 3,30 EUR brutto na hodinu pri 37,5 hodinovom týždni , pričom pracovnú zmluvu má na
dobu určitú do 31.03.2017. Príjmové a majetkové pomery matky sa súdu aj vzhľadom na jej v súčasnosti
neznámy pobyt nepodarilo zistiť.

39. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, súd ustálil výšku výživného zo strany matky na maloletého
syna na sumu 30 % zo sumy životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3
Zákona o rodine, čo v súčasnej dobe predstavuje sumu 27,13 EUR mesačne a v prevyšujúcej časti
súd návrh otca zamietol.

40. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 5.2.2016, teda odo dňa, kedy otec podal tento návrh
na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému, tak ako to napokon aj otec žiadal. Súd v
danom prípade skúmal podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa
umožňujúcich zvýšenie výživného spätne pred dňom podania návrhu. V tejto súvislosti poznamenáva,
že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od

oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie,
resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ
však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie
výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd
môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý

jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia
nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade súd na strane otca takéto relevantné
ospravedlňujúce dôvody nezistil.

41. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletého B. za uplynulé obdobie od

5.2.2016 do 31.10.2016 vznikol matke do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom
za toto uvedené obdobie a to v celkovej výške 240,43 EUR, na úhradu ktorého súd matku zaviazal do
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

42. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného vo výške 30 % zo sumy

životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, čo v súčasnej
dobe predstavuje sumu 27,13 EUR mesačne a to za mesiace marec až október 2016 vrátane (t.j. 27,13
EUR x 8 mesiacov) a pomernej časti určeného výživného za február 2016 zodpovedajúcej 25 dňom
uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 5.2.2016 do 29.2.2016), čo predstavovalo čiastku 23,39 EUR
( t.j. 27,13 EUR/ 29 dní x 25 dní). Celková suma zaostalého výživného tak u mal. B. predstavovala sumu

240,43 EUR (t.j. 8 mesiace x 27,13 EUR + 23,39 EUR).

43. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.10.2016, nakoľko splatnosť jednotlivých
opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť
za mesiac november 2016 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.

44. V konaní nebolo preukázané, že by matka za uvedené relevantné obdobie prispela nejakou úhradou
na výživu maloletého syna, a tak súd od vyššie určenej čiastky zaostalého výživného vo výške 240,43
EUR neodčítaval žiadnu sumu.45. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

46. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

47. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

48. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval , nakoľko zo strany účastníkov konania nebol
podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových
konaniach rozhodovať len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. ( § 62 ods. 1 CMP) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . ( § 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62
ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.