Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/118/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715209490
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5715209490.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu - WM Consulting
& Communication, s.r.o. so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 34 127 798, v zastúpení
právne Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o. so sídlom v Piešťanoch, Sad A.
Kmeťa 24, IČO: 36 866 598, proti žalovanému: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.R. XXX, o zaplatenie
201,60 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.
k. 10C/283/2015-37 zo dňa 12.11. 2015, takto

r o z h o d o l :

Zamieta návrh žalobcu na prerušenie konania a podanie Ústavnému súdu SR návrhu na začatie konania

o súlade ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a s čl. 47 ods. 3 Ústavy SR.

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Žalovanému priznáva od žalobcu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu, ktorým sa dňa 06.07.2015 domáhal od
žalovaného peňažného plnenia - zaplatenia istiny 201,60 Eur spolu s 18,40 % ročným úrokom zo sumy
22,40 Eur od 20. 07. 2011 do zaplatenia, 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 22,40 Eur od

20. 07. 2011 do zaplatenia, 18,40 % ročným úrokom zo sumy 22,40 Eur od 20. 08. 2011 do zaplatenia,
9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 22,40 Eur od 20. 08. 2011 do zaplatenia, 18,40 % ročným
úrokom zo sumy 22,40 od 20. 09. 2011 do zaplatenia, 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
22,40 Eur od 20. 09. 2011 do zaplatenia, 18,40 % ročným úrokom zo sumy 22,40 Eur od 20. 10. 2011
do zaplatenia, 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 22,40 Eur od 20. 10. 2011 do zaplatenia,
18,40 % ročným úrokom zo sumy 22,40 Eur od 20. 11. 2011 do zaplatenia, 9,25 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 22,40 Eur od 20. 11. 2011 do zaplatenia, 18,40% ročným úrokom zo sumy 22,40

Eur od 20. 12. 2011 do zaplatenia, 9,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 22,40 Eur od 20. 12.
2011 do zaplatenia, 18,40 % ročným úrokom zo sumy 22,40 Eur od 20. 01. 2012 do zaplatenia, 9,00
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 22,40 Eur od 20. 01. 2012, 18,40 % ročným úrokom zo sumy
22,40 Eur zo sumy 22,40 Eur od 20. 02. 2012 do zaplatenia, 9,00 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 22,40 Eur od 20. 02. 2012 do zaplatenia, 18,40 % ročným úrokom zo sumy 22,40 Eur od 20.
03. 2012 do zaplatenia a 9,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 22,40 Eur od 20. 03. 2012 do
zaplatenia a náhrady trovy konania.

2. Vykonaným dokazovaním okresný súd mal preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom, že jeho
právny predchodca (Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom v Bratislave) na základe zmluvy o splátkovom
úvere č. 0352625450 zo dňa 28.03.2007 poskytol žalovanému (dlžník) úver v pôvodnej sume 24.000,-Sk, t.j. 796,65 Eur s pevnou úrokovou sadzbou 18,40 % ročne. Žalovaný sa zaviazal úver zaplatiť
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 22,40 Eur (pôvodne 675,- Sk) zročnými vždy ku 20. dňu
v kalendárnom mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 20. apríla 2007 a konečná splatnosť úveru

bola dohodnutá na 20. marca 2012. Ročnú percentuálnu mieru nákladov účastníci zmluvy dojednali vo
výške 25,92 % ročne. Pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava postúpil zmluvou o postúpení
pohľadávok uzavretou dňa 25.09.2014 pohľadávku vo vzťahu k žalovanému na žalobcu (postupníka).
V súdnom konaní žalobca si uplatňuje nárok voči žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 201,60
Eur, čo predstavuje 9 splátok po 22,40 Eur s príslušenstvom, zročné v období od 20. júla 2011 do 20.

marca 2012. Nepochybne zo zmluvy o splátkovom úvere vyplynulo, že úver bol splatný ku dňu 20. marca
2012 a k tomuto dňu bola určená aj konečná splatnosť úveru. Zmluvu o splátkovom úvere okresný súd
kvalifikoval ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorila platne banka (v pozícii dodávateľa) so
žalovaným (v pozícii dlžníka) ako spotrebiteľom.

3. Po konštatácii, že v súdenej veci sa jedná o nároky viažuce sa k spotrebiteľskej zmluve a žalovaný je

v pozícii spotrebiteľa, okresný súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy vykonal
ex offo prieskum podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa (zák. č. 250/2007 Z.z.) v znení účinnom od
01.05.2014 a zistil, že žalovaný nárok z dôvodu premlčania žalobcovi priznať nemôže. Nároky žalobcu
sa premlčali v trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynula odo dňa zročnosti tej ktorej splátky ( v období
od 20.07.2011 do 20. marca 2012) a u poslednej splátky trojročná premlčacia lehota uplynula dňom 20.

marca 2015. Žalobca podal žalobu 06.07.2015, stalo sa tak takmer 4 mesiace po uplynutí premlčacej
doby. Súd neakceptoval argumentáciu žalobcu, že pri hodnotení premlčania treba postupovať podľa
ustanovení Obchodného zákonníka a aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu. V súdenej veci sa podľa
názoru súdu jedná o spotrebiteľský spor, v ktorom platí základná právna úprava spotrebiteľských zmlúv
zakotvená v Občianskom zákonníku, preto vychádzajúc z ust. § 52 ods. 2 tejto právnej normy treba

postupovať v prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom aj v otázke hodnotenia premlčania podľa
ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka - t.j. podľa, pre spotrebiteľa priaznivejšej právnej normy. Súd
vychádzajúc aj z § 103 Občianskeho zákonníka uzavrel, že jednotlivé splátky, zročné od 20. júla 2011
do 20.03.2012 sa premlčali v trojročnej premlčacej dobe, najneskôr k 20. marcu 2015 a preto žalobcovi
nemohol uplatnený nárok priznať.

4. Vychádzajúc z § 142 ods. 1 O.s.p. žalovanému náhradu trov konania súd nepriznal po zistení, že
tejto procesne úspešnej strane sporu trovy konania nevznikli.

5. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Domáhal sa zmeny

rozhodnutia, v rámci nej žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

6. Argumentoval prioritne tým, že posudzovaný právny vzťah bol založený zmluvou o úvere podľa
§ 497 Obchodného zákonníka, ide o tzv. absolútny obchod, z tohto dôvodu aj v otázke premlčania
treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka a nie ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Žiadne zákonné ustanovenie podľa odvolateľa do 01.04.2015 nezakladalo v spotrebiteľských veciach
všeobecnúprednosťObčianskehozákonníka.Zmenanastalaažsúčinnosťouod01.04.2015zavedením
ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka (čl. IV zák. č. 151/2014 Z.z.), avšak
označené ustanovenie nemožno aplikovať retroaktívne na práva vzniknuté pred jeho účinnosťou, teda
ani na otázku premlčania práva, ktoré vzniklo pred 01.04.2015. V posudzovanej veci nejde ani o

prípad, keď by sa zmluvné strany dohodou odchyľovali od právnej úpravy Občianskeho zákonníka v
neprospech spotrebiteľa, ale o situáciu, keď kogentným zákonným ustanovením je predpísaná aplikácia
Obchodnéhozákonníka(§261ods.3písm.d/),týmjevylúčenévsúdenejveciposudzovaniepremlčania
podľa Občianskeho zákonníka. Napokon právna úprava premlčania v Občianskom zákonníku nie
je pre spotrebiteľa priaznivejšia (nejde o právo výhodnejšie pre spotrebiteľa), nejde ani o právnu

úpravu, ktorá by bola prijatá za účelom ochrany spotrebiteľa. Rozdielna dĺžka premlčacej doby v
Obchodnom a Občianskom zákonníku je iba výsledkom rôznych legislatívnych procesov, z ktorých však
žiadny nesmeruje k ochrane spotrebiteľa. Premlčanie pôsobí voči obom zmluvným stranám rovnako,
kratšia premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka môže byť pre spotrebiteľa priaznivejšia, keď
je v postavení dlžníka, ako náhle je však v postavení veriteľa, je kratšia premlčacia doba logicky

jeho nevýhodou. Odvolateľ na strane 4 odvolania uvádza v bodoch a, b, c, svoje právne úvahy,
prečo nemožno podľa jeho názoru občiansko-právnu úpravu premlčania považovať za výhodnejšiu z
pohľadu spotrebiteľa. Podľa žalobcu ani zákonodarcom sledovanú ochranu spotrebiteľa premietnutú do
ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemožno extenzívnym výkladom rozšíriť na aplikáciuakýchkoľvek ustanovení, ktoré by mohli byť v posudzovanom konkrétnom prípade pre spotrebiteľa
priaznivejšie, o to viac v závislosti od toho, či je spotrebiteľ nositeľom žalovaného práva alebo povinnosti.
Odvolateľ argumentuje aj závermi v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 4/2012 zo dňa

27.03.2013, hoc pri iných skutkových okolnostiach, avšak celkom jednoznačne bol v ňom prijatý právny
názor, že pri zmluve o úvere je potrebné vždy aplikovať právnu úpravu premlčania podľa Obchodného
zákonníka.

6. Odvolateľ namietal aplikovateľnosť § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., na súdenú vec. Mal za to, že postup

podľa označenej právnej normy je možný iba u právnych vzťahov, ktoré vznikli po nadobudnutí jej
účinnosti, t.j. po 01.05.2014. Zákonodarca spôsob aplikácie novelizovaných ustanovení upravil v § 29b
zák. č. 250/2007 Z.z., taxatívne v ňom vymedzil, že novelizované ustanovenia účinné od 01.05.2014
možno použiť len na právne vzťahy vzniknuté po tomto dátume. Neexistuje žiadny logický dôvod, prečo
by zákonodarca neuviedol v § 29b aj § 5b, ak by mal v úmysle, aby sa aplikovalo i na právne vzťahy
vzniknuté pred 01.05.2014, napokon použitie ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. na právne vzťahy vzniknuté

pred 01.05.2014 vo forme pravej retroaktivity je v právnom štáte neprípustné.

7. Odvolateľ požiadal odvolací súd o prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho
súdneho poriadku a podanie Ústavnému súdu SR návrhu na začatie konania o súlade ust. § 5b zák.
č. 250/2007 Z.z. s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR a s čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a to v prípade, ak odvolací

súd prijme v posudzovanej veci názor o aplikovateľnosti ust. § 5b Z.č.250/2007 Z.z.

8. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená strana

sporu, v zákonom stanovenej lehote, viazaný rozsahom i dôvodmi podaného odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku.

10. V súdenej veci vykonané dokazovanie preukázalo, že uzavretím zmluvy o splátkovom úvere dňa

28.03.2007 medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaným vznikol
spotrebiteľský právny vzťah. V označenom právnom vzťahu žalovaný vystupuje ako fyzická osoba,
občan, je v pozícii spotrebiteľa. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu založeného dotknutou
zmluvou ani odvolateľ nenamietal. Netvrdil, že by zmluvu žalovaný uzatvoril v pozícii podnikateľa, že
by úver mal slúžiť na podnikateľské účely a nie na osobné potreby žalovaného ako fyzickej osoby. Je

jednoznačné, že zmluva o splátkovom úvere uzatvorená dňa 28.3.2007 je zmluvou spotrebiteľskou.

11. Podanoužaloboužalobcasadomáhapeňažnéhoplneniazospotrebiteľskejzmluvyvočižalovanému
titulom splatných a nezaplatených splátok úveru v období od 20.07.2011 do 20.03.2012 v celkovej sume
201,60 Eur (9 x 22,40 Eur) s príslušenstvom ( úrokov z omeškania). Žalobu u okresného súdu podal

06.07.2015. Správne okresný súd podrobil ex offo prieskumu, či daný peňažný nárok vychádzajúci zo
spotrebiteľského právneho vzťahu je možné/nemožné priznať, vzhľadom na § 5b Z.č.250/2007 Z.z. v
znení účinnom od 01.05.2014, ukladajúce orgánu rozhodujúceho o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
povinnosť prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby spotrebiteľ sa týchto skutočností dovolával.

12. Pre spotrebiteľskú zmluvu v zmysle poskytnutia osobitnej ochrany spotrebiteľovi nie je
charakteristické to, ako je zmluva typologicky nazvaná, alebo aplikáciu akého zákona zmluvné strany

dohodli, a ani to, akú právnu formu pre daný vzťah určil zákon alebo zmluvné strany dohodli, ale
iba to, či sú naplnené pojmové znaky ustanovenia § 52. Ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka
má podľa názoru odvolacieho súdu spätnú účinnosť a je aplikovateľné aj na právne vzťahy vzniknuté
pred 01.04.2004, t.j. pred nadobudnutím účinnosti zmeny Občianskeho zákonníka zák. č. 150/2004
Z.z. Ide o faktické vyrovnanie postavenia spotrebiteľa a podnikateľa v spotrebiteľských vzťahoch,

keďže materiálne posudzovaná pozícia účastníka uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti
uvedeného zákona o zmene Občianskeho zákonníka sa žiadnym spôsobom nelíšila od spotrebiteľa
uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka.13. Aplikovateľnosť ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2014 aj na právne
vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákona pripustil vo svojom rozhodnutí 3 MCdo/12/2014 zo
dňa 21.04.2015 aj Najvyšší súd SR. V dotknutom rozhodnutí bol vyslovený záver, že vzhľadom na tú

okolnosť, že zák. č. 250/2007 Z.z. prechodné ustanovenie vo vzťahu k § 5b nemá, treba ustanovenie
§ 5b v znení účinnom od 1.5.2014 aplikovať aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Ide
o záver Najvyššieho súdu vyslovený v obdobnej právnej problematike, vychádzajúci z princípu
prednostného použitia ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa, znamenajúcich
výhodnejšie postavenie pre spotrebiteľa, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Ku

dňu rozhodovania odvolacieho súdu nebolo vydané žiadne rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorým by
bola pozastavená účinnosť ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., neexistuje žiadne rozhodnutie, ktorým by bol
vyslovený Ústavným súdom SR nesúlad tohto ustanovenia s Ústavou SR. Za tejto situácie potom ide
o účinnú a platnú právnu úpravu, ktorá dopadá aj na súdenú vec. Ex offo prieskum v spotrebiteľskej
veci vykonal súd prvej inštancie v súlade s § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2014
a po zistení, že nárok uplatnený žalobcom voči žalovanému v predmetnom konaní je premlčaný,

nemohol žalobe vyhovieť. Začiatok, plynutie aj ukončenie trojročnej premlčacej doby bol v súdenej veci
vymedzený správne.

14. Akákoľvek odvolacia argumentácia odvolateľa v hypoteticko - teoretickej právnej rovine o tom,
kedy by nebolo použitie premlčacej doby, či už podľa režimu Obchodného zákonníka, či už podľa

režimuObčianskehozákonníkavprospech/neprospechspotrebiteľa,jebezprávnehovýznamu,modely
právnych vzťahov uvádzané príkladmo odvolateľom nie je možné na súdenú vec vzťahovať.

15. Pokiaľ žalobca žiadal odvolací súd o prerušenie konania a predloženie návrhu ústavnému súdu
o súlade ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. s Ústavou SR, dôvod na takýto postup neexistoval. Ku dňu

rozhodovania odvolacieho súdu ide o účinnú a platnú právnu normu a navyše už takýto návrh o
vyslovenie (ne ) súladu ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. s Ústavou SR Ústavnému súdu predložil
Okresný súd Košice II, konanie na ústavnom súde o tomto návrhu je vedené pod č. Rvp 1367/2015
( doposiaľ rozhodnuté nebolo).

16. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania je rozhodnutie okresného súdu vecne
správne.

17. Krajský súd pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania postupoval podľa § 396 ods.1 CSP v
aplikácii s § 255 ods.1 CSP. V odvolacom konaní procesne úspešnou stranou sporu bol žalovaný, má

pretonároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%odžalobcu(neúspešnejstranysporu).

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených

v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ). Dovolanie prípustné podľa
§ 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uve-
dených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom
spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doru-
čenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolaniea iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods.1 CSP).
Povinnosť podľa § 429 ods.1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods.2 CSP.