Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. jún 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/130/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116210518
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7116210518.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu T. B., N.. XX.X.XXXX, A. R. N. Č.. X, K., zastúpený JUDr.
Monika Marjanovič, advokátka so sídlom Urbánkova 1562/6, Košice, proti žalovanému POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 30.1.2015 do

právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.

Zamestnávateľ žalobcu spoločnosť Loomis SK, a.s., so sídlom Vajnorská 140, 831 04 Bratislava, IČO:
36 394 238, je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného podľa
Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 30.1.2015
do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.

Ukladá žalobcovi, aby v lehote do 30 dní odo dňa doručenia uznesenia o nariadení predbežného
opatrenia podal na súd žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 11.5.2016 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd
uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej

medzi žalobcom a žalovaným dňa 30.1.2015 do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť
dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň zamestnávateľovi žalobcu Loomis SK, a.s., so sídlom Vajnorská
140, 831 04 Bratislava, IČO: 36 394 238 uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu
podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa
30.1.2015 do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.
Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca dňa 30.1.2015 uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom

úvere č. 903400355. Na základe zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 500,- eur. Žalobca
sa zaviazal uhradiť žalovanému celkovú čiastku vo výške 984,- eur, v 12 mesačných splátkach á
82,- eur. Žalobca dňa 30.1.2015 súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere podpísal samostatnú
dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Jedná sa o typovú formulárovú zmluvu, ktorej znenie
bolo vopred pripravené zo strany žalovaného. V predmetnej zmluve bol dohodnutý úrok z úveru
66,80%, pričom úrokové miery (stanovené Národnou bankou Slovenska) podobného úveru v bankách

pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roka, v januári 2015 boli vo výške 7,25%. Z uvedeného je
zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi bol viac ako 9 krát vyšší. Dohoda o výške úrokov musí byť
v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon
absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú
peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy ( rozhodnuté NS SR sp.zn. 1 M Cdo 1/2009). Žalobca
považuje zmluvu za problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej z časti za neudržateľnú.

Vzťah účastníkov sa dostal do krízového stavu a javí sa, že platnosť právneho úkonu bude musieť
posúdiť súd. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 ainými kogentnými ustanoveniami zákona. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá podľa zákona
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú upravené v
§ 9 ods. 2 citovaného zákona. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom
úvere nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v dikcii § 9 ods. 2
písm. k). Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna
ročnápercentuálnamieranákladovvneprospechspotrebiteľa. Podľavýpočtu,bypriúdajochuvedených

v predmetnej zmluve výška poskytnutého úveru vyplatená žalobcovi v sume 500,- eur a 12 dohodnutých
splátkach vo výške 82 eur predstavovala 304,09% a nie v zmluve uvedených 30%. Žalovanému tak zo
zmluvy vznikol nárok len na úhradu istiny vo výške 500 eur. Predmetný úver je úžerný, preto odporuje
dobrým mravom a je neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný listom z o dňa 1.6.2015
požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje
žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo žalobcovi povinnosť plniť. Zamestnávateľ žalobcu je podľa

zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám
jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Zamestnávateľom žalobcu je: Loomis
SK, a.s., so sídlom Vajnorsk 140, 831 04 Bratislava, IČO: 36 394 238. Zamestnávateľ žalobcu vykoná
mesačné zrážky zo mzdy v prospech žalovaného. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považujem za
rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej

veci neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú
postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť
a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad
majetkom žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšku pohľadávky a jej
príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku žalobcu nepotrebuje súdne rozhodnutie.

Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a
to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými
ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej
únie a čl. 7 Ústavy SR (rozpor s medzinárodnou zmluvou). Pochybnosti vyplývajú z judikatúry Súdneho
dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti či vyjednávacej pozície.

Súdny dvor EÚ vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňuje v rámci spotrebiteľskej kontraktácie
nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ex offo ochrany. Systém ochrany zavedený smernicou
vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ a v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto
situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez

toho, aby mohol vplývať na ich obsah. ( rozsudok z 27.júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat
Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25), (rozsudok C-168/05, Elisa Maria Mostaza
Claro). Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu,
ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce
môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami,

ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne
preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť.
Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy
vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana
pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidla verejného

poriadku ( bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ proti Korčkovskej). Žalovaný
už vyzval zamestnávateľa žalobcu, aby vykonával zrážky zo mzdy. Obava, že žalovaný naplní zásah
do majetku žalobcu bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad
unijného práva, sa tak reálne naplnila. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s inijným právom, je
principiálne neprípustné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. Rozpor s právom EÚ

osvedčuje pripomienkami Európskej komisie, v prípade E.- XX/XX V. W., podľa ktorých je vnútroštátna
právna úprava v rozpore s princípom efektivity a bráni ex offo prieskumu súdu neprijateľnosti zmluvných
podmienok. Navrhuje, aby sa dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy. Občiansky súdny poriadok
v ustanovení § 76 ods. 2 pripúšťa, aby sa predbežné opatrenie uložilo inej osobe ako účastníkovi
konania.Vtejtosporovejvecijeodôvodnenédočasnéopatrenievočizamestnávateľovižalobcu.Žalobca

nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do svojho
majetku. Poukazuje na predbežné opatrenie v obdobnej veci (uznesenie Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo dňa 28.11.2014, spis.zn.:8C/316/2014, uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves
zo dňa 3.2.2015, spis. zn.:11C/42/2015 a iné). Podľa čl. 3 bod 1 Smernice Rady 93/13 EHS zmluvnápodmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná a teda neplatná. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a naliehavý právny záujem
vyplýva aj z ustanovenia § 153 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Hrubá nerovnováha je daná z
vyššie uvedených dôvodov tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie
majetku. Dáva do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č.k.: 11Co/251/2015-59 zo dňa

30.3.2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k.: 4C/32/2015-32 zo
dňa 16.3.2015, ktorým bola Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov žalovaného určená za neplatnú.

Podľa ustanovenia § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak
je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1
obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ

domáhať návrhom vo veci samej.

Predbežným opatrením v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. môže súd uložiť účastníkom,
aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo znášali.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému
než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 3 O.s.p. súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby
v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide

o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že
predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom
rozsahuvyhovieastotožňujesasoskutkovýmiasprávnymidôvodminávrhunanariadeniepredbežného

opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Z citovaných ustanovení ako aj zo samotnej podstaty predbežných opatrení vyplýva, že tieto upravujú
pomery účastníkov konania iba dočasne, prípadne zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne im nepriznané.
Účelom predbežných opatrení je dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv

účastníkov a to do času definitívnej súdnej ochrany. Predpokladom nariadenia predbežných opatrení
je osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť ochrana,
osvedčenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo osvedčenie obavy z
ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, to je osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy, preukázanie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.

Všetky tieto zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie a to každú podmienku jednotlivo, ako aj ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného
charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho
nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti

nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len
dočasne úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Pred nariadením predbežného
opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia sa nevytvorí nezvratný stav právnych
vzťahov medzi účastníkmi a či zásah do práv dotknutého účastníka je primeraný navrhovateľom
osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný a

posúdiť, či predbežným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutého účastníka
nad nevyhnutnú mieru.Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia teda musí vyplývať, ktorý v zákone uvedený účel má
navrhované predbežné opatrenie plniť. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia má byť tiež
zrejmé, čoho sa žalobca mieni domáhať, aký vzťah má navrhované predbežné opatrenie k predmetu

budúceho konania vo veci samej, ktorý sa bude riešiť rozhodnutím na základe žaloby.

V danom prípade z obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že nimi navrhovateľ
sleduje dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania podľa ustanovenia § 76 ods.1 písm. f)
O.s.p., ktorým sa môže navrhovateľ domáhať, aby súd uložil odporcovi, aby niečo vykonal, niečoho sa

zdržal alebo niečo znášal, spočívajúcu v uložení povinnosti odporcovi a zamestnávateľovi navrhovateľa
ako inej osobe ako účastníkovi konania podľa § 76 ods. 2 O.s.p. predbežne zdržať sa výkonu zrážok zo
mzdy navrhovateľa v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uzavretej medzi odporcom a navrhovateľom dňa 30.1.2015 a to až do právoplatného skončenia vo veci
samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí
navrhovateľ osvedčiť svoj nárok voči odporcovi, alebo musí osvedčiť potrebu dočasne upraviť pomery

účastníkov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu o ohrozenie výkonu rozhodnutia. Navrhovateľ návrh na
nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že do právoplatného skončenia konania vo veci samej
o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy je ako spotrebiteľ ohrozený na svojich právach deklarovaných
Občianskym zákonníkom, Ústavou ako aj rozhodnutiami súdneho dvora Európskej únie. Dôvodil, že
je tu obava, že odporca naplní zásah do majetku navrhovateľa bez súdneho prieskumu zmluvných

ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad unijného práva, a ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v
rozpore s unijným právom, je principiálne neprípustné, aby sa použil problémový zabezpečovací inštitút
- dohoda o zrážkach zo mzdy.

Súd po oboznámení sa so skutkovým stavom a listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil základné skutočnosti potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčil
nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.

Na základe vyššie uvedeného súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu

vyhovel, stotožnil sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a pri vyhotovení uznesenia postupoval
v súlade s § 76 ods. 4 O.s.p.

V súlade s § 76 ods. 3 O.s.p. súd zaviazal navrhovateľa k povinnosti podať návrh vo veci samej - o

určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v lehote do 30 dní od doručenia tohto uznesenia; inak
predbežné opatrenie zanikne (§ 77 ods. 1 písm. a) O.s.p.).

O trovách predbežného opatrenia súd rozhodne v súlade s ustanovením § 145 Občianskeho súdneho
poriadku, a účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov v konaní o rozhodnutí vo veci samej, prizná

aj náhradu trov predbežného opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona
(§ 251 O.s.p.).

V Košiciach, dňa 11.6.2016