Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. december 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/33/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203309
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8415203309.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, proti povinnej M. S., bytom Y., K. XXX/XXX, o vymoženie sumy 38,- EUR s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 8Er/235/2015 - 12 zo dňa 24. júna 2015,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazamietolžiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého,
PhD., Exekútorský úrad Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 20095/15.

Exekučným titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 11.11.2014 sp. zn. SR 12410/14, pričom nárok
oprávneného vychádza zo Zmluvy o úvere č. 708100035 uzavretej medzi oprávneným a povinnou
dňa 13.12.2012. S odkazom na § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, smernicu Rady č. 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993 (ďalej len „Smernica Rady“),

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 6Cdo/1/2012, rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 3CoE/29/2010, sp.zn. 4CoE/42/2010, stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa
04.06.2009 Pannon GSM Zrt. Proti Erzsébet Sustikné Gyorfi, bod 40, po preskúmaní predloženého
exekučného titulu postupom v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, dospel exekučný súd k záveru,
že medzi zmluvnými stranami ide bezpochyby o vzťah spotrebiteľský, čo dáva súdu oprávnenie skúmať
zmluvné podmienky, ako aj okolnosti uzavretia zmluvy o úvere a súvisiacej rozhodcovskej zmluvy.

Povinnej v rámci zmluvného vzťahu s oprávneným nebol vytvorený priestor na dojednanie konkrétneho
obsahu rozhodcovskej zmluvy alebo jej zmeny, resp. povinná nemala vôbec možnosť sa oboznámiť
s obsahom zmluvy vopred. Takúto zmluvu preto nemožno považovať za individuálne dojednanú.
Rozhodcovská zmluva v predloženom formulárovom znení znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodnutie prípadného sporu všeobecným súdom, ak bude žaloba podaná na rozhodcovskom súde
zo strany poskytovateľa úveru. Nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa

a absencia individuálneho dojednania vo vzťahu k istej zmluvnej podmienke, ktorou rozhodcovská
zmluva nepochybne je, v zmysle príslušných ustanovení OZ svedčia tomu, že rozhodcovská zmluva je
považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Na základe vyslovenia neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy tak exekučný súd konštatoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný orgánom,
ktorému na to nebolo dané oprávnenie, nie je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom vo veci
a na základe neho nemožno viesť exekúciu.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie súdu prvého
stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Exekučný súd prekročil

preskúmavaciu právomoc danú mu Exekučným poriadkom, keďže pri preskúmavaní exekučného
titulu po materiálnej stránke súd nie je oprávnený skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale iba
povahu plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, nemá oprávnenie
skúmať rozhodnutie samotné. Exekučný súd týmto postupom nahrádza konanie o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore

s obsahom a účelom tohto zákona. Súd takto nesprávne aplikoval ustanovenie § 45 Zákona o
rozhodcovskom konaní, čím porušil právo oprávneného na prejednanie veci pred príslušným súdom.
Uviedol, že oprávnený s povinnou uzatvorili rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho
úkonu a na samostatnej listine, čo konajúci súd neskúmal, čím konanie zaťažil vadou nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Vo vzťahu k námietke o znemožnení voľby spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu pred štátnym súdom, oprávnený poukázal na znenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ a na

skutočnosť, že cieľom tejto právnej úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje
práva. V danej veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

K námietke, že exekučný súd nemá zo zákona oprávnenie skúmať exekučný titul odvolací súd uvádza,
že exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. oprávnený a zároveň povinný skúmať
súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského

rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Ak je oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok vo veci,
exekučný súd je oprávnený skúmať, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná
právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy.

Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný
spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. V prípade zistenia
nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky
je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, čo má za následok materiálnu
nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípmi dôslednej ochrany práv spotrebiteľa

ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva exekučnému súdu oprávnenie na zamietnutie
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak postupom v súlade s §
44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je
nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011).

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že medzi oprávneným a povinnou došlo k uzavretiu
osobitnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnej listine podpísanej oboma zmluvnými stranami, pričom
exekučný súd túto skutočnosť neskúmal a nezistil tak dôsledne skutkový stav odvolací súd uvádza,
že z exekučného spisu, ako aj z odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd sa
v napadnutom rozhodnutí zaoberal platnosťou rozhodcovskej zmluvy, jej existenciu nepopieral a tá je

súčasťou súdneho spisu. Táto námietka oprávneného preto nie je dôvodná.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom exekučného súdu, že medzi oprávneným a povinnou vznikol
spotrebiteľský vzťah a uzavretá Zmluva o úvere zo dňa 13.12.2012 je zmluvou spotrebiteľskou. Pre
rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam konštatovanie, že rozhodcovská zmluva uzavretá

zároveň so zmluvou o úvere č. 708100035 dňa 13.12.2012, o ktorú konajúci rozhodcovský súd oprel
svoju právomoc, nebola platne uzavretá, a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského
súdu.Vyslovenieneplatnostizmluvyjezaloženénaabsenciipreukázateľnéhoindividuálnehovyjednania
tejto zmluvy zo strany povinnej osoby, spotrebiteľa, a to aj napriek skutočnosti, že je formulovaná na
osobitnou dokumente podpísanom povinnou.

Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom
naformulovaná, bez možnosti zmeny jej obsahu, pričom povinná v pozícii spotrebiteľa nemala možnosť
a vôľu si rozhodcovskú zmluvu dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledkytohto úkonu. To je prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis,
pričom majú vyvolať dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ. Ak má byť rozhodcovská zmluva
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch

zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácieotom,čokonkrétnavoľbaznamená(porov.uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
vo veci 6M Cdo 9/2012).

Súdna kontrola je plne opodstatnená aj v prípadoch, ak je hlavný zmluvný vzťah (zmluva o úvere) a

vedľajší(rozhodcovskázmluva)vyjadrenýnasamostatnýchlistinách.Niejedôvodvylúčiťsúdnukontrolu
formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, keďže nebola hodnoverne preukázaná
vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté v budúcnosti riešil rozhodca,
predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom.

Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ

tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je bezpochyby
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s
ústavným právom osoby na súdnu ochranu. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka

spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle ustanovení Smernice Rady
ako nekalú.

Odvolací súd sa preto stotožňuje s postupom exekučného súdu, ktorý skúmal predloženú rozhodcovskú
zmluvu vo vzťahu k existencii neprijateľných zmluvných podmienok aj v takom prípade, keď

rozhodcovská zmluva pripúšťa možnosť voľby, pred ktorým orgánom je zmluvná strana oprávnená
domáhaťsasvojhopráva.Oneprijateľnúzmluvnúpodmienkuvovzťahukrozhodcovskejzmluveidetotiž
aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom,
ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v

Trnave sp. zn. 10CoE 153/2011). „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov
prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ
svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať
svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred
štandardnými zmluvami.“ (In: Kristián Csach: Štandardné zmluvy, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010).

Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť
voľby pre spotrebiteľa ostáva len iluzórnou, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby
podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej
úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva spravidla

pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý
by sa rozhodol osobitne individuálne dojednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské
konanie využil, pretože inak by jeho individuálne dojednanie nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslom
osobitného dojednania istých zmluvných podmienok. Ak si spotrebiteľ má individuálne dojednať zmluvné
ustanovenia pripúšťajúce rozhodcovské konanie, tak je to z dôvodu, že to má mať pre neho osobitný,

prospešnývýznam.Spôsob,akýmjevtomtoavobdobnýchprípadochrozhodcovskázmluvapredložená
spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým
oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok.
Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.

Ak rozhodcovská zmluva vyžaduje od spotrebiteľa povinnosť podrobiť sa arbitráži, nie je možné jej
záväznosť, s odkazom na ochranu práv spotrebiteľa, akceptovať. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ
nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré
zakladá, t.j. či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Povinný ako spotrebiteľ nemá na výber,

ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde.

Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službutieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste,

spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora
ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40, ako
uviedolvodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiaajsúdprvéhostupňa.Rovnakojemožnétakútozmluvnú
podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu
nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, v

zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ, v zmysle ktorého neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy medzi oprávneným a povinnou mal oprávnený ako dodávateľ
služby zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožňuje so záverom exekučného súdu, že pre
vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená

spotrebiteľovi spolu s podpisom zmluvy o úvere ako jej súčasť je za týchto okolností neplatná.
Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému
nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je platným
právnym úkonom a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom pre
nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného

konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae
(t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 11.11. 2014 sp. zn. SR 12410/14 ako nulitného právneho aktu), vo
vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej, nie sú dotknuté.

Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvého stupňa
postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne
žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

Odvolací súd preto podľa § 219 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
náhradutrovodvolaciehokonaniaúčastníkomnepriznal.Oprávnenýnebolvodvolacomkonaníúspešný,
ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.