Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoE/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115212998
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115212998.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., Advokátska
kancelária so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej W. I., r.č.
XXXXXX/XXXX, bytom Q. XX, XXX XX Q., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.,
Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 27043/15, o vymoženie

345,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 1Er/1935/2015-20 zo dňa 11. 01. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“, resp. „okresný súd“) uznesením zo dňa 11. 01.
2016 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa

ustanovenia§44ods.2zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia exekučný súd uviedol, že súdny exekútor predložil exekučnému
súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 00436/09 zo dňa 30. 10. 2009 vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom v Bratislave. Oprávnený ako

dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ uzavreli dňa 06. 06. 2008 Zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Zmluvný vzťah založený medzi oprávneným a
povinnou zmluvou o úvere vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský a odôvodnil posúdenie tohto zmluvného
vzťahu ako aj inštitút spotrebiteľskej zmluvy a neprijateľných zmluvných podmienok. Exekučný súd
v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve rozpor so zákonom a

dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť. Uviedol, že
rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Povinná nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť
jej obsah, ba dokonca túto rozhodcovskú doložku nemohla ani vlastným prejavom vôle odmietnuť, resp.
vyjadriť akýkoľvek súhlas či nesúhlas s ňou. Rozhodcovská doložka bola poňatá do samotného textu
Všeobecných podmienok, tvoriacich súčasť zmluvy o úvere, čoho následkom bolo, že povinná mohla
rozhodcovskú doložku odmietnuť len tak, že by spolu s ňou odmietla aj samotnú zmluvu o úvere. Ďalej

konštatoval, že síce uvedená rozhodcovská doložka dáva v prípade vzniku sporu zo zmluvy o úvere
na výber z možností riešenia sporov tej zmluvnej strane, ktorá by bola na strane žalobcu, obrátiť sa
buď na všeobecné súdy alebo na rozhodcovský súd, ale v konečnom dôsledku, ak by uplatnil svoje
nároky oprávnený v postavení veriteľa na rozhodcovskom súde, bola by povinná ako spotrebiteľ nútená
sa rozhodcovskému konaniu podriadiť. Rozhodcovskú zmluvu, ktorá obsahuje zakotvenie právomoci
rozhodcovského súdu tak, ako to vyplýva z jej uvedeného znenia, nemožno považovať za platne

uzavretú, pretože v sporoch, v ktorých by bola voči povinnej uplatnená žaloby, by sa musela povinná ako
spotrebiteľ musela podriadiť rozhodcovskému konaniu, bez možnosti požiadať o ochranu všeobecnýsúd. V prípadoch, keby bol žalobcom oprávnený ako poskytovateľ úveru, nemohla by sa povinná
brániť mimo rozhodcovského súdu, čo samé o sebe sťažuje prístup povinnej ako spotrebiteľa k súdu a
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej

zmluvy. Vzhľadom k tomu, že znenie rozhodcovskej doložky obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechpovinnejakospotrebiteľa
tým spôsobom, že svojím obsahom jej sťažujú slobodný výber na určenie spôsobu riešenia sporov zo
zmluvy o úvere a znevýhodňujú jeho postavenie ako zmluvnej strany, exekučný súd prijal záver, že
ustanovenia rozhodcovskej doložky sú neplatné.

Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je
vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu exekučného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uplatnil

odvolacie dôvody podľa 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) a podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. Právne posúdenie veci je podľa názoru odvolateľa
nesprávne. Exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý
mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“). Okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

súd aplikoval aj § 45 ZoRK, a tým na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny
predpis. Exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. V rámci prieskumu
exekučného titulu z materiálnej stránky však súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie,
nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na
zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu

nedovolenému. Súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku
rozhodcovského rozsudku. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZoRK
dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZoRK.
Ďalej oprávnený poukázal, že exekučný súd neúplne zistil skutkový stav veci. Oprávnený s povinným

uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. ZoRK na samostatnej listine. V niektorých prípadoch
je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre
zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle článku 2 tejto zmluvy je následne daná právomoc
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. rozhodnúť

spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. postupuje v súlade so ZoRK ako aj v zmysle svojho Rokovacieho poriadku. V danej
veci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s § 53 ods. 4 písm. r) O.s.p. (v zmysle ktorého sa za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú

v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spor s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní), poukazuje oprávnený na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je
cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.
Na základe uvedených odvolacích námietok oprávnený navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa uviedla, že
odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu

súdu.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214
ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.

s. p. potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 22. 03. 2015 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, spísaný do zápisnice návrh oprávnenéhoPOHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava na vykonanie exekúcie proti povinnej W. I., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom
Q. XX, XXX XX Q., a to na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave,
sp. zn. SR 00436/09 zo dňa 30. 10. 2009. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovský súd vyhovel

návrhu oprávneného, ktorý si uplatnil na základe Zmluvy o úvere zo dňa 06. 06. 2008 uzavretej medzi
oprávneným a povinnou, a žalovanému (povinnej) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému)
sumu 345,57 Eur spolu s príslušenstvom. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 17. 06. 2015.

Exekučný súd svoje rozhodnutie rozsiahlo odôvodnil, poukazujúc na ustanovenia vnútroštátneho práva
týkajúceho sa ochrany spotrebiteľa. Vyhodnotenie základného zmluvného vzťahu (z ktorého nárok je
uplatňovaný v tomto exekučnom konaní) ako vzťahu spotrebiteľského a následnú tomu zodpovedajúcu
aplikáciu ochrany spotrebiteľa oprávnený v odvolaní nenamietal a nijako nespochybňoval. Oprávnený
exekučnému súdu vytýkal, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti a neúplne zistil skutkový
stav veci.

Z množstva argumentov, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol exekučný súd, považuje odvolací súd za
podstatnétie,ktorésatýkajúvyhodnoteniazmluvnéhovzťahumedzioprávnenýmapovinnouakovzťahu
spotrebiteľského a následne argumenty týkajúce sa vyhodnotenia rozhodcovskej zmluvy, ktorou bola
založená právomoc rozhodcovského súdu.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci exekučným
súdom a poukazovanie na to, že exekučný súd aplikoval ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 ZoRK, táto nie
je dôvodná, pretože prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí na oprávneným uvádzané ustanovenia
zákona o rozhodcovskom konaní neodkazoval, a teda podľa nich pri svojom rozhodovaní nepostupoval.

Pokiaľ odvolateľ namietal prekročenie rámca preskúmavacej činnosti zverenej exekučnému súdu
Exekučným poriadkom, odvolací súd zdôrazňuje vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul
- rozhodcovský rozsudok, že súd je nielen v štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie
zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie,

ale počas celého konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný
titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie

a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po
stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným
v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie v konaní sp. zn. 3 Cdo
146/2011zodňa13.10.2011,sp.zn.3Cdo122/2011zodňa09.02.2012).Čiideorozhodnutieformálne
vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z

aspektuobsahovýchnáležitostírozhodnutia,t.j.určitosť,zrozumiteľnosťapresnosťoznačeniasubjektov
práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna
vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v
prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného

titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

Otázkou, či súd rozhodujúci v rámci exekučného konania mal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie
z hľadiska relevantnosti exekučného titulu sa zaoberal už aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v
odôvodnení uznesenia sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo 23. 11. 2011 uviedol, že „okresný súd je nielen

oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr.
aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal v tomto rozhodnutí aj na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. 01. 1997

publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude
exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v
každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.Z uvedeného je zrejmé, že postup exekučného súdu pri preskúmavaní exekučného titulu bol správny,
vykonaný v rámci právomoci zverenej mu Exekučným poriadkom.

Pokiaľ ide o druhú námietku týkajúcu sa neúplného zistenia skutkového stavu, ani táto námietka nie
je dôvodná, nakoľko exekučný súd sa dostatočne oboznámil s rozhodcovskou zmluvou (doložkou)
obsiahnutou v súdnom spise a jej neprijateľnosť dostatočným spôsobom vyhodnotil. Oprávnený
nesprávne uviedol, že exekučný súd neúplne zistil skutkový stav veci, keď namietal, že medzi zmluvnými

stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva (doložka). Odvolací súd zdôrazňuje, že
rozhodcovské konanie, ako alternatíva pri riešení sporov, môže prebehnúť len vtedy, ak bola platne
založená právomoc rozhodcovského súdu na konanie a na rozhodnutie sporu. Ako to vyplýva z §
3 zákona ZoRK rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo
niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa § 4 uvedeného zákona môže mať rozhodcovská

zmluva formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. V predmetnom prípade
je právomoc rozhodcovského súdu preukazovaná rozhodcovskou doložkou upravenou v bode 17
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (č.l. 15 spisu), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o
úvere, uzavretej medzi oprávneným a povinnou. Exekučný súd má v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku nepochybne právo a zároveň aj povinnosť v zmysle vyššie uvedenej argumentácie zisťovať

okrem iného aj rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou
na jeho vydanie, teda skúmať nielen to, či rozhodcovská zmluva (doložka) bola medzi oprávneným a
povinnou vôbec uzavretá ale aj to, či bola uzavretá platne. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na
to, že medzi oprávneným a povinnou ide, ako už bolo uvedené, o spotrebiteľský vzťah a je preto na
mieste dôsledná aplikácia ochrany spotrebiteľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí

sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012 uviedol, že „princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ (bdelým
patrí právo) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým
je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať

existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany
práv spotrebiteľa.“

V zmysle uvedeného bol preto správny postup okresného súdu, keď predloženú rozhodcovskú zmluvu
(doložku) skúmal a následne ju v zmysle § 52 a nasl. OZ vyhodnotil ako neprijateľnú a tým aj ako
absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Povahu formulárovej zmluvy má nielen zmluva o úvere ale aj zmluvné
podmienky k nej. Povinnej navyše neboli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená

riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka v skutočnosti v tomto prípade navyše
ani nie je alternatívou riešenia sporov, nakoľko ak oprávnený - veriteľ podal návrh na začatie konania
na rozhodcovský súd, uskutočnil výber predpokladaný v rozhodcovskej doložke, a po tomto výbere sa
už povinná musela podrobiť rozhodcovskému konaniu.

Odvolací súd ešte poukazuje na to, že v ustanovení § 53 ods. 4 OZ je len demonštratívny výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, z čoho vyplýva, že ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku môže súd vyhodnotiť aj takú, ktorá nespadá medzi neprijateľné zmluvné podmienky
konkrétne vymedzené v tomto ustanovení. V predmetnom prípade bola rozhodcovská doložka,
začlenená do Všeobecnými podmienok poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy

o úvere, spotrebiteľovi predložená bez toho, aby bol dostatočne informovaný o povahe, zmysle a
následkoch takejto zmluvy, absentuje v nej teda informovaný súhlas povinnej.

S ohľadom na uvedené preto odvolací súd uznesenie exekučného súdu ako vecne správne podľa
ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.