Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 3T/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416010281
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6416010281.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, samosudcom JUDr. Petrom Lukáčom, v trestnej veci proti obžalovanému

T. K., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.
z. v znení zákona číslo 125/2016 Z. z. (ďalej len Trestného zákona), na hlavnom pojednávaní konanom
v Žiari nad Hronom dňa 13.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

T. K., narodený XX.XX.XXXX v Ž. B. V., trvale bytom U. W. XXX, okres Ž. B. V., toho času P. XX, T.,
zamestnaný v spoločnosti J. W. H. L. U..G..C., so sídlom L. S. XX, X.,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

1/ ako rodič maloletej T. K., narodenej XX.XX.XXXX, si od marca 2015 až do súčasnej doby, v mieste
trvalého bydliska a na miestach, kde sa zdržiaval, riadne a včas neplnil svoju vyživovaciu povinnosť,

ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. v znení
neskorších predpisov, a ktorá mu bola deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom
sp. zn. 5C/207/2011 zo dňa 04.07.2012, právoplatným dňa 27.11.2012, ktorým bol zaviazaný prispievať
na jej výživu výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa,
určené osobitným zákonom, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred do rúk N. K. a Ž. K., obidvaja bytom U.
W.Č. Č.. XXX, čím mu za vyššie uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške 488,34,- eur,

2/ ako rodič maloletej J. K., narodenej XX.XX.XXXX a maloletého T. K., narodeného XX.XX.XXXX,

si od marca 2015 až do súčasnej doby, v mieste trvalého bydliska a na miestach, kde sa zdržiaval,
riadne a včas neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 62 a nasledujúcich
Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, a ktorá mu bola deklarovaná aj
rozsudkomOkresnéhosúduŽiarnadHronomsp.zn.5C/207/2011zodňa04.07.2012,právoplatnýmdňa
27.11.2012, ktorým bol zaviazaný prispievať na ich výživu výživným vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, určené osobitným zákonom, na každé dieťa zvlášť, vždy do
20. dňa v mesiaci vopred na účet J. J. B. X., T. XX, čím mu za vyššie uvedené obdobie vznikol dlh na

výživnom vo výške 976,68,- eur,

t e d a

v bode 1) a 2) rozsudku

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,č í m s p á c h a l

v bode 1) a 2) rozsudku

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona,

a z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na ustanovenie
§ 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno h), písmeno
m) Trestného zákona, k trestu odňatia slobody vo výmere 8 (ôsmych) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom pre hlavné pojednávanie vo veci obžalovaného T. K. bola obžaloba prokurátora Okresnej

prokuratúry Žiar nad Hronom podaná na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 23.05.2016 pre trestný čin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie bez ospravedlnenia neustanovil, a to aj napriek tomu, že
predvolanie riadne prevzal a súčasne bol poučený o právnych následkoch neustanovenia sa, vrátane

možnosti vykonania hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti podľa § 252 odsek 2 Trestného
poriadku. Súd preto s poukazom na uvedené zákonné ustanovenie vykonal hlavné pojednávanie bez
prítomnosti obžalovaného.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania podľa §

258 odsek 4 Trestného poriadku, prečítaním výpovede svedkyne W. Š. podľa § 263 odsek 1 Trestného
poriadku, výsluchom svedkyne Ivety Farkašovej, prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného
poriadku a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Z výpovede obžalovaného T. K. z prípravného konania súd zistil, že spáchanie žalovaného skutku

nepopiera. Obžalovaný uviedol, že plneniu vyživovacej povinnosti sa nevyhýbal, avšak po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody v Košiciach - Šaci dňa 04.03.2015 musel absolvovať protialkoholické
liečenie, ktoré mu bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní sp. zn.
3T/117/2010. Po ukončení asi štvormesačnej liečby sa snažil „postaviť sa na vlastné nohy“, zabezpečiť
si bývanie a prácu a následne chcel začať s plnením vyživovacej povinnosti. Prácu si našiel v spoločnosti

Dekra Kvalifikácia a poradenstvo s.r.o., so sídlom v Bratislave, kde pracoval asi do 17.12.2015, kedy ho
z práce prepustili pre problémy s alkoholom. Potom sa opätovne liečil zo závislosti na alkohole. Pripustil,
že majúc vedomosť o tom, že maloleté deti majú riadnu opateru a nadštandardnú starostlivosť, bol toho
názoru, že výživné od neho im nebude chýbať. Záverom svojej výpovede uviedol, že nepoberá od štátu
žiadne dávky, nemá žiaden majetok, auto ani byt. Dodal, že v podstate nemá z čoho žiť. Prisľúbil plnenie

vyživovacej povinnosti v prípade, že si nájde zamestnanie.

Z výpovede svedkyne W. Š. z prípravného konania súd zistil, že maloleté deti T. K. a J. K. boli
rozhodnutím súdu zverené do ústavnej starostlivosti Detského domova Nová Baňa. Obžalovaný sa o
maloleté deti nezaujíma, v detskom domove ich nekontaktuje, ani ich neprišiel navštíviť. Na ich výživu

naposledy prispel v októbri 2015 a v decembri 2015, odvtedy na výživné nezaplatil žiadnu sumu.
Záverom svedkyňa uviedla, že o maloleté deti je v detskom domove riadne postarané, nič im nechýba
a netrpia žiadnou núdzou.

Svedkyňa N. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že maloletá T. K. jej bola rozsudkom Okresného súdu

Žiar nad Hronom sp. zn. 5C/207/2011 zo dňa 04.07.2012, právoplatným dňa 27.11.2012 zverená donáhradnejosobnejstarostlivostiaobžalovanýT.K.bolzaviazanýprispievaťnavýživumaloletejT.sumou
vo výške 30 % zo sumy životného minima. Za žalované obdobie počnúc mesiacom marec 2015 až
do súčasnosti obžalovaný na výživu maloletej T. neprispel žiadnou sumou a dlžné výživné predstavuje

488,34,- eur. Uviedla tiež, že maloletú vychováva v zodpovedajúcom výchovnom prostredí, je o ňu dobre
postarané a neplnením vyživovacej povinnosti zo strany obžalovaného nie je ohrozený jej vývoj.

Z rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/71/2011 - 71 zo dňa 04.07.2012 súd zistil, že
maloletá T. K. bola na čas po rozvode matky T. K. a obžalovaného T. K. zverená do náhradnej osobnej

starostlivosti N. K., narodenej XX.XX.XXXX a Ž. K., narodeného XX.XX.XXXX. Totožným rozsudkom
bola maloletému T. K. a maloletej J. K. nariadená ústavná starostlivosť v Detskom domove Nová Baňa,
so sídlom Moyzesova 39, Nová Baňa. Obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí,
na každé zvlášť, výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa,
určené osobitným zákonom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2012. Predmetný rozsudok
(v napadnutej časti - výroku o vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom T. K. a J. K.) bol potvrdený

rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/393/2012-104 zo dňa 20.11.2012.

Z lekárskej prepúšťacej správy Psychiatrickej nemocnice Prof. Matulaya, so sídlom v Kremnici zo dňa
25.02.2016 súd zistil, že obžalovaný T. K. bol hospitalizovaný na akútnom psychiatrickom oddelení
psychiatrickej nemocnice v období od 22.12.2015 do 25.02.2016 pre poruchy správania a psychiky

vyvolané požitím alkoholu (symptómy závislosti).

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica vyplynulo, že obžalovaný bol
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v období od 05.03.2015 do 18.08.2015 a naposledy od
04.01.2016.

Z potvrdení o poberaní náhradného výživného za nezaplatené výživné pre oprávnenú osobu T. K. súd
zistil, že N. K. poberala náhradné výživné v decembri 2012, v priebehu celého roka 2013, 2014, 2015
a aj prvé dva mesiace roku 2016.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne a z dohody o dočasnom pridelení zamestnanca vyplynulo, že
obžalovaný bol zamestnaný v období od 19.08.2015 do 27.11.2015, v období od 26.03.2015 do
30.04.2015, pričom od zamestnávateľa DEKRA Kvalifikácia a poradenstvo s.r.o. poberal mzdu vo výške
410,97,- eur (8/2015), vo výške 898,52,- eur (9/2015), vo výške 867,24,- eur (10/2015) a vo výške
851,35,- eur (11/2015).

Z prehľadu platenia výživného na maloletú T. K. ku dňu 12.05.2016 vyplýva, že obžalovaný v rozhodnom
období na výživné nezaplatil žiadnu sumu.

Z prehľadu platenia výživného na maloleté deti J. K. a T. K. ku dňu 12.05.2016 vyplýva, že obžalovaný

v rozhodnom období zaplatil na dlžnom výživnom sumu 9,44,- eur v marci roku 2015, sumu 50,- eur v
októbri roku 2015 a sumu 20,- eur v decembri roku 2015.

Z ďalších prečítaných listinných dôkazov vyplynulo, že obžalovaný nie je vlastníkom žiadnych
nehnuteľností na území Slovenskej republiky, nie je konateľom ani spoločníkom v obchodných

spoločnostiach, nie je evidovaný ako živnostník a nevlastní žiadne motorové vozidlo.

Na základe vyššie uvedeného, vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach, tak ako to predpokladá ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku, mal

súd priebeh skutku za preukázaný tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby.

Z vykonaného dokazovania výsluchom svedkyne N. K., listinnými dôkazmi ale aj prečítanou výpoveďou
svedkyne W. Š. mal súd starostlivo preukázané, že obžalovaný v rozhodnom období vyživovaciu
povinnosti na svoje tri maloleté deti neplnil. Hoci zamestnankyňa Detského domova Nová Baňa W. Š.

potvrdila, že eviduje nejaké platby od obžalovaného (poukázané v mesiaci október 2015 a v mesiaci
december 2015), nič to nemení na skutočnosti, že obžalovaný výživné na maloleté deti v rozhodnom
období riadne nepoukazoval. V neposlednom rade o tom svedčí aj jeho vyjadrenie v prípravnom konaní,
kedy sa ku skutku priznal a uviedol, že pred platením výživného uprednostnil zabezpečenie svojichzákladných životných potrieb spojených s výživou a bývaním spoliehajúc sa na to, že o maloleté deti
je postarané a na jeho výživu nie sú nijakým spôsobom odkázané. V tejto súvislosti súd považoval za
potrebné dať do pozornosti, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 odsek 1 Zákona o rodine) a každý rodič
bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery musí plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 62 odsek 3 Zákona o rodine). Obžalovaný ako
osoba právoplatným rozhodnutím súdu zaviazaná plniť tzv. minimálne výživné, sa preto nemôže vyviniť

zo žalovaného skutku tvrdeniami o vlastnom nedostatočnom životnom štandarde a potrebou zaistiť si
prednostne svoje vlastné živobytie. Výpoveď svedkýň súd považoval za vierohodnú jednak preto, že
z listinných dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaný počnúc dňom prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody nemal zabezpečený stály príjem, resp. nemal žiaden iný legálny zdroj príjmu a pokiaľ
bol aj istú dobu zamestnaný, vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom si neplnil. Napriek tomu,
že obžalovaný v prípravnom konaní deklaroval záujem na platení výživného (s očakávaním príjmu zo

zamestnania), jeho sľuby zostali nenaplnené. Pravdivosti verzii svedkýň nasvedčuje aj fakt, že ak by
obžalovaný v rozhodnom období riadne a včas platil súdom určené výživné, ani jedna zo svedkýň by
nemala racionálny dôvod krivo obviniť obžalovaného zo spáchania trestného činu.

Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z

nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

Nazákladevyššieuvedenýchúvahsúddospelkzáveru,žeskutoksastaltak,akojeuvedenévskutkovej
vete tohto rozsudku a konanie obžalovaného po právnej stránke posúdil ako prečin zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný najmenej tri mesiace v období
dvoch rokov úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať svoje maloleté dieťa T. K. zverenú do
náhradnej osobnej starostlivosti N. K. a Ž. K. a rovnako obžalovaný si najmenej tri mesiace v období
dvoch rokov úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať svoje maloleté deti J. K. a T. K.,
ktoré sú v ústavnej starostlivosti Detského domova Nová Baňa. Zavinenie obžalovaného súd vzhliadol

v tom, že obžalovaný preukázateľne nevyvinul žiadne úsilie, aby si našiel stále zamestnanie (a toto si aj
udržal) a zariadil si svojej osobné pomery tak, aby mohol plniť vyživovaciu povinnosť aspoň čiastočne.
Obžalovaný tak konal minimálne v nepriamom úmysle podľa § 15 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona,
pretože vedel, že svojim konaním môže porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným
zákonom (zákonný nárok na výživu) spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Nakoľko od podania obžaloby do vyhlásenia rozsudku uplynula určitá doba, súd s poukazom na § 122
odsek 13 Trestného zákona upravil výšku dlžného výživného ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku o bežné
výživné, ktoré sa stalo splatným po podaní obžaloby. V čase podania obžaloby obžalovaný podľa
bodu 1/ obžaloby dlžil na výživnom na maloletú T. K. sumu 406,95,- eur, bežné výživné predstavuje

sumu 27,13,- eur mesačne. Od podania obžaloby dňa 23.05.2016 do rozhodnutia súdu uplynuli viac
ako 2 kalendárne mesiace, teda obdobie, počas ktorého obžalovaný neplatil výživné sa rozšírilo do
26.07.2016, preto súd k sume uvedenej v obžalobe pripočítal 3 x 27,13,- eur, celková suma dlžného
výživného za rozhodné obdobie predstavuje 488,34,- eur. V čase podania obžaloby obžalovaný podľa
bodu 2/ obžaloby dlžil na výživnom na maloletú J. K. a maloletého T. K. sumu 734,46,- eur, bežné výživné

predstavuje sumu 27,13,- eur mesačne. Od podania obžaloby dňa 23.05.2016 do rozhodnutia súdu
uplynuli viac ako 2 kalendárne mesiace, teda obdobie, počas ktorého obžalovaný neplatil výživné sa
rozšírilo do 26.07.2016, preto súd k sume uvedenej v obžalobe pripočítal 3 x 54,26,- eur (na jedno dieťa
mesačne 27,13,- eur, na dve deti spolu 54,26,- eur). Celková suma dlžného výživného za rozhodné
obdobie po odpočítaní úhrad od marca 2015 do decembra 2015 v sume 79,44,- eur, predstavuje 976,68,-

eur.

Súd ďalej vykonal dokazovanie aj v súvislosti s výrokom o treste, a to predovšetkým prečítaním
pripojených listinných dôkazov. Z týchto listinných dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaný je
zamestnaný v spoločnosti DEKRA Kvalifikácia a poradenstvo s.r.o. na dobu určitú od 22.04.2016 do

31.12.2016 s miestom výkonu práce v Lozorne. V registri trestov obžalovaného figurujú dve odsúdenia,
z toho v jednom prípade sa naňho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol obžalovaný odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3 T 117/2010 zo dňa 13.10.2010 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 To 344/2010 zo dňa 21.12.2010, právoplatnýmdňa 21.12.2010, ktorým bol uznaný vinným z prečinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek
1 písmeno a), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 7
rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z výkonu tohto trestu

bol podmienečne prepustený na slobodu uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 7
Pp/3/2015, pričom mu bola určená skúšobná doba v trvaní 5 rokov a ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou. Aktuálnej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia. Priestupkovo bol riešený trikrát, raz v roku 2015 a 2x v roku 2016. Z miesta trvalého bydliska
Žiar nad Hronom obžalovaný nie je bližšie hodnotený.

Pokiaľideouloženietrestu,súdvyhodnotilvintenciách§34Trestnéhozákonavspojenís§38Trestného
zákona všetky okolnosti prípadu, ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd
u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona spočívajúcu
v priznaní sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimnom oľutovaní (§ 36 písmeno l/ Trestného zákona).

Priťažovalo mu, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písmeno h/ Trestného zákona) a a bol už za
trestný čin odsúdený (§ 37 písmeno m/ Trestného zákona). Zároveň súd vychádzal z premisy, že trest
má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne
má iných odradiť od páchania trestných činov a má vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa. Súd
po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že represívny aj preventívny

účinok trestu v zmysle individuálnej aj generálnej prevencie zabezpečí v prípade obžalovaného trest
odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 8 mesiacov. Súd
obžalovanému uložil trest odňatia slobody podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona (sadzba 0 až 2 roky)
s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona (spáchanie dvoch rovnorodých trestných činov) a s
použitím § 38 odsek 2 a odsek 4 Trestného zákona (zvýšiac dolnú sadzbu trestu odňatia slobody o

1/3-inu s poukazom na prevahu priťažujúcich okolností), kedy upravená trestná sadzba za spáchané
trestné činy bola v rozmedzí od 8 mesiacov do 2 rokov.

Keďžeobžalovanýspáchalúmyselnýtrestnýčinvskúšobnejdobepodmienečnéhoprepusteniazvýkonu
trestu odňatia slobody, ktorý trest mu bol uložený v konaní vedenom pred Okresným súdom Žiar nad

Hronom sp. zn. 3 T 117/2010, s poukazom na § 49 odsek 2 Trestného zákona obligatórne uložil
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody.

Na výkon uloženého trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia vzhľadom na to, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo

výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom k sp. zn. 3 T 71/2016. Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody.

Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.