Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315000299
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2315000299.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej v trestnej veci proti obžalovanému C. L., pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 22.03.2016 sp. zn. 0T/154/2015 na
verejnom zasadnutí konanom dňa 29.11.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného C. L., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného C. L. za vinného z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
bez vážneho dôvodu nenastúpil do výkonu trestu odňatia slobody i napriek tomu, že dňa 07.06.2015
prevzal výzvu na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody vydanú Okresným súdom Galanta sp.

zn. 2T/166/2014 zo dňa 28.05.2015 s nástupom najneskôr do 22.06.2015 do 15.00 hod,
Za tento prečin uložil súd I. stupňa obžalovanému podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona s použitím §
37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem)
mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu uloženého odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva rozsah vykonaného dokazovania ako aj obsah
jednotlivých dôkazov, na základe ktorých okresný súd dospel k skutkovým záverom, tiež spôsob ich
vyhodnotenia ako aj úvahy, ktorými sa spravoval pri rozhodovaní o vine a treste.
Písomným podaním zo dňa 27.06.2016 (deň podania na pošte), podal obžalovaný proti vyššie
uvedenému rozsudku odvolanie, z ktorého nevyplývajú vecné dôvody odvolania len požiadavka
obžalovaného na pribratie znalca z odboru grafológie na potvrdenie jeho neviny, ktorú bližšie

neodôvodnil.
Okresný prokurátor sa po vyhlásení rozsudku vzdal odvolania. .
Krajský súd ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania podľa § 317 odsek l
Trestnéhoporiadku,preskúmalzákonnosťaodôvodnenosťnapadnutéhovýrokurozsudku,protiktorému
podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu rozsudku predchádzalo, a zistil,
že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v zmysle § 293 odsek 5 Trestného poriadku v neprítomnosti
obžalovaného, ktorý mal riadne a včas doručené predvolanie a bol poučený o možnosti vykonania
verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti. Obžalovaný sa na verejné zasadnutie nedostavil, neúčasť
ospravedlnil telefonicky v čase konania verejného zasadnutia nedostatkom finančných prostriedkov na

cestovné, ktoré ospravedlnenie nepovažoval súd za postačujúce.Krajský súd pri plnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd I. stupňa rozhodol napadnutým rozsudkom na
hlavnom pojednávaní dňa 22.03.2016 rovnako v neprítomnosti obžalovaného, keď na takýto postup mal
splnené všetky podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 252 odsek 2 Trestného poriadku. Predvolanie

na toto hlavné pojednávanie mu bolo doručené cestou polície už dňa 08.02.2016 (č. l. 51 spisu).
Skutkové zistenia súdu I. stupňa považuje odvolací súd za správne a zodpovedajúce výsledkom
vykonaného dokazovania. V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, nezistil odvolací súd
žiadne také pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného
na obhajobu. Súd I. stupňa postupoval na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, vykonal všetky

dostupné dôkazy a tieto zároveň vyhodnotil spôsobom, ktorý je logický a v súlade so zákonom.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku je síce stručné, avšak spĺňa náležitosti v zmysle § 168 odsek
1 Trestného poriadku. Je z neho zrejmé, na základe akých dôkazov dospel súd I. stupňa k skutkovým
zisteniam a tiež aj akými úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa ustanovení
Trestného zákona v otázke viny obžalovaného.
Na základe obsahu spisového materiálu dospel aj odvolací súd k záveru, že obžalovaný sa dopustil

konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Skutkové zistenia súdu I. stupňa sú v
súlade so zisteným skutkovým stavom veci. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný
mal vedomosť o tom, že má nastúpiť výkon trestu v inej trestnej veci a ani krajský súd nemal
pochybnosti o tom, že dňa 07.06.2015 prevzal výzvu na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody
vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/166/2014 zo dňa 28.05.2015. V tejto výzve bol stanovený

nástup výkonu trestu odňatia slobody najneskôr na deň 22.06.2015 o 15.00 hod. Pokiaľ obžalovaný
spochybňujedoručenietejtovýzvy,krajskýsúd,rovnakoakosúdI.stupňapoukazujenato,žepredmetná
výzva na nástup trestu mu bola doručená cestou polície. Nemôže zbaviť obžalovaného viny jeho obrana,
že predmetnú výzvu neprevzal osobne, nakoľko ani výsluchom policajtov, ktorí doručenie vykonávali,
neboli zistené skutočnosti nasvedčujúce na to, že by nerealizovali doručenie zásielky do vlastných rúk

zákonom predpísaným spôsobom.
Aj krajský súd vyhodnotil obranu obžalovaného za účelovú, nepodloženú žiadnym dostupným dôkazom.
Napokon ani obžalovaný nevyvinul žiadne úsilie na to, aby zabezpečil k výsluchu svedkyňu G., ktorej
výsluchu sa domáhal, tento bol pasívny, nechodil na odročené hlavné pojednávania. Po vyhodnotení
správania sa obžalovaného nielen vo vzťahu k jednotlivým predvolaniam na hlavné pojednávania a

na verejné zasadnutie odvolacieho súdu, ktoré mu museli byť vo všetkých prípadoch doručované
políciou, mal krajský súd za to, že aj trestnému stíhaniu v prejednávanej veci sa mal obžalovaný snahu
vyhýbať obdobným spôsobom ako nástupu výkonu trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu
Galanta sp. zn. 2T/166/2014, čo výrazne nasvedčuje aj na účelovosť obrany obžalovaného. Požiadavka
obžalovaného na pribratie do konania znalca z odboru písmoznalectva - grafológie tak bola aj odvolacím

súdom považovaná za nadbytočnú.
Právna kvalifikácia konania obžalovaného je správna.
Pri preskúmávaní výroku o treste krajský súd zistil, že aj tento výrok je správny a zákonný. Okresný súd
správne ustálil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona t. j., že už bol v minulosti
odsúdený za trestný čin. Aplikácia tejto priťažujúcej okolnosti vyplýva z recidívy obžalovaného, keď na

základe odpisu z registra trestov je nesporné, že obžalovaný bol doposiaľ 12-krát súdne trestaný, z toho
sa 7 odsúdení týkalo prečinu rovnakej povahy než za aký je stíhaný v súčasnej dobe.
Súd I. stupňa správne nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného
zákona.
Pri prevahe priťažujúcich okolností správne ukladal obžalovanému trest za použitia § 38 odsek 4

Trestného zákona.
V zmysle § 38 odsek 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-inu.
Zákonom ustanovená trestná sadzba pri prečine podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona je trest odňatia
slobody až na 2 roky. Upravením tejto trestnej sadzby v zmysle § 38 odsek 4 Trestného zákona

prichádzalo do úvahy uloženie trestu vo výmere od 8 mesiacov do dvoch rokov.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd I. stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom,
správne vyhodnotil aj osobu obžalovaného, jeho kriminálnu minulosť, predchádzajúce odsúdenia pričom
aj krajský súd mal za to, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, teda
na samej spodnej hranici zo zákona upravenej trestnej sadzby je primeraný tak osobe obžalovaného

ako aj všetkým okolnostiam prípadu a zohľadňuje aj to, že sa v podstate jedná o špeciálneho recidivistu
vo vzťahu k prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia v zmysle § 348 odsek 1 Trestného zákona.
Okresný súd nepochybil, keď zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko z vykonaného dokazovania a z odpisu z registra trestovje jednoznačné, že obžalovaný bol za posledných 10 rokov opakovane vo výkone trestu odňatia slobody
za úmyselný trestný čin a tak toto zaradenie zodpovedá ustanoveniu § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného
zákona.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého výroku o treste, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.