Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. november 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10Cb/84/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612221887
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7612221887.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci žalobcu V. X,

O..U..L.., V. X, S., Y.: XX XXX XXX, právne zastúpený BBH advokátska kancelária, s.r.o. Gorkého 3,
Bratislava, IČO: 36 713 066 proti žalovaným 1/ C. L., X..O.., U. P.. XX, O. C. A., Y.: XX XXX XXX, právne
zastúpený AK VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., Nerudova 14, Košice, 2/ B. D., O..U..L.., O. O. X. B.
XXXX/XXX, T. B., Y.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti zmluvy o predaji časti podniku, a o neúčinnosti
prevodu záväzkov-práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e že zmluva o predaji časti podniku uzavretá dňa 24.8.2012 medzi žalovaným 1 a žalovaným
2 je n e p l a t n á .

Žalobuourčenianeúčinnostiprevoduzáväzkov-právapovinnostívočižalobcovi atoprevoduzáväzkov
žalovaného 1 na žalovaného 2 z nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a
žalovaným 1 ako nájomcom dňa 26.1.2012, zmluvou o predaji časti podniku uzavretej medzi žalovaným
1 a žalovaným 2 dňa 24.8.2012 z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu 6.11.2012 domáhal určenia neúčinnosti zmluvy o predaji

časti podniku uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/. V priebehu konania žiadal o zmenu petitu
žaloby, aby súd určil, že zmluva o predaji časti podniku uzavretá dňa 24.8.2012 medzi žalovaným
1 a žalovaným 2 je neplatná, a pokiaľ súd uzná zmluvu za platnú, aby alternatívne rozhodol, že
prevod záväzkov - práv a povinností žalovaného 1 na žalovaného 2 z nájomnej zmluvy uzavretej medzi
žalobcomakoprenajímateľomažalovaným1dňa26.1.2012-zmluvouopredajipodnikuuzavretejmedzi
žalovaným 1 na žalovaným 2 dňa 24.8.2012 je voči žalobcovi neúčinný.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 26.1.2010 uzatvoril so žalovaným 1 nájomnú zmluvu, predmetom

ktorej bol nájom nebytových priestorov na V. P. Č.. X/A v Bratislave. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú
62 mesiacov t.j. do 31.3.2015. Dňa 11.11.2011 doručil žalovaný 1 žalobcovi žiadosť o skončenie nájmu
dohodou, odôvodňujúc to zmenou v jeho organizačnej štruktúre a nerentabilnosťou prevádzkovania
nebytových priestorov prenajatých podľa nájomnej zmluvy, teda skutočnosťami, ktoré nemôžu zakladať
zákonný ani zmluvný dôvod na skončenie nájmu. Žalobca reagoval na to listom zo dňa 28.11.2011
s tým, aby mu žalovaný 1 uhradil alikvotnú časť investičných nákladov, ktoré vynaložil v súvislosti s
úpravou priestorov a 12 mesačné nájomné. Žalovaný 1 ešte niekoľko krát žiadal o predčasné ukončenie

nájomnej zmluvy, konalo sa i niekoľko stretnutí, k dohode nedošlo. Žalovaný 1 im listom zo dňa 4.9.2012
a doručeným 17.9.2012 oznámil, že dňa 21.8.2012 previedol časť podniku - samostatnú organizačnú
zložku - prevádzku nachádzajúcu sa na V. P. X/A A. S. vrátane všetkých jej hmotných a osobných zložiekna žalovaného 2. Ku dňu prevodu, žalovaný 1 im dlhoval na nájomnom, preddavkoch a iných nákladov
sumu 8 860,21 Eur.
Prevod práv a povinností nemôže byť voči žalobcovi účinný, pretože zmluva nespĺňa zákonom

stanovené náležitosti, ňou prevádzané veci práva a iné majetkové hodnoty nenapĺňajú znaky
samostatnej organizačnej zložky tak ako to požaduje § 487 ObZ.
Zo strany žalovaného ide o špekulatívne konanie zastierajúce skutočný úmysel a to zbaviť sa záväzkov,
ktoré na seba prevzal uzavretím nájomnej zmluvy a teda ide o konanie, ktoré napĺňa podstatu § 39 OZ.
Predajom tvrdenej časti podniku sa nepochybne zhoršila vymožiteľnosť pohľadávky, pretože žalovaný

2 si svoje povinnosti neplní a predajňu neprevádzkuje.
Za samostatnú organizačnú zložku je možné pokladať takú súčasť podniku, u ktorej je samostatne
vedené účtovníctvo týkajúcej sa tejto organizačnej zložky, z ktorého vyplýva, ktoré veci, práva a
iné majetkové hodnoty slúžia k prevádzkovaniu tejto časti podniku. Ďalším znakom je materiálna
samostatnosť takejto zložky, teda samostatná prevádzkyschopnosť a spôsobilosť samostatnej
ekonomickej činnosti. Časť podniku, ktorá je samostatne prevoditeľná zmluvou o predaji nemôže tvoriť

taká organizačná jednotka, ktorá je predstavovaná výlučne aktívami a pasívami bez ďalších zložiek
podnikania. Podľa zmluvy bola časť podniku definovaná ako Obchodná kancelária Bratislava. Zo zmluvy
nie je zrejmé čo tvorí predmet činnosti ani to nakoľko je spôsobila samostatnej ekonomickej činnosti.
Právna úprava zmluvy o predaji podniku vychádza z komplexného prevodu práv a záväzkov spojených z
podnikom. Pojem podnik je v § 5 ObZ. vymedzený ako súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných

zložiek podnikania. Zmluvou o predaji podniku sa prevádzajú všetky práva a záväzky spojené z
podnikom. Súčasťou predmetnej zmluvy sú len zariadenie kancelárie (predajne), nájomná zmluva a
dvajazamestnanciajezrejmé,žetakátozložkanevykazujevžiadnomprípademateriálnusamostatnosť,
chýbajú jej niektoré súčasti najmä aktíva. Preto táto zmluva nie je zmluvou o predaji časti podniku a
následne nemohlo dôjsť k prevodu práv a povinnosti z nájomnej zmluvy, nakoľko takýto prevod vyžaduje

súhlas druhej zmluvnej strany a žalobca takýto súhlas neudelil. Uzavretím zmluvy o predaji časti podniku
chcel žalovaný 1 zastrieť svoj úmysel a to prevod práv a povinnosti z nájomnej zmluvy, na ktorý mu
nebol udelený súhlas žalobcom.
Nakoľko uvedená zmluva nie je zmluvou o predaji časti podniku a žalobca ako prenajímateľ z takýmto
prevodom práv a povinnosti z nájomnej zmluvy nikdy nevyslovil súhlas, nie sú u disimulovaného úkonu,

ktorým je prevod práv a povinnosti z nájomnej zmluvy splnené náležitosti požadované zákonom - teda
súhlas prenajímateľa, je takýto prevod práv a povinnosti neplatný a nemohol voči žalobcovi nadobudnúť
účinnosť.
Odo dňa tvrdenia účinnosti podniku na žalovaného 2 v priestoroch, ktoré sú v skutočnosti predajňou a
kde do teraz boli predávané okná a príslušenstvo k nim, nie je vykonávania žiadna činnosť a predajňa

je zatvorená. Nový nájomca neuhradil pohľadávku z dlžného nájomného.
O spoločnosti M. s.r.o., nie je im nič známe, spoločnosť vlastní jediný majiteľ a predmet činnosti je
rôznorodý. Predajom podniku sa zhoršila vymožiteľnosť pohľadávky. Žalovaný 2 podľa informácii z
verejných zdrojov nedisponuje žiadnym nehnuteľným a hnuteľným majetkom.

Žalovaný 1 k žalobe uviedol, že dňa 21.08.2012 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o predaji časti podniku,
predmetom ktorej bol predaj časti podniku žalovaného 1 tvoreného z osobných, hmotných a nehmotných
zložiek podniku, bližšie špecifikovaných a popísaných v čl. I Zmluvy. Konkrétne sa jednalo o práva
a povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.01.2010 medzi žalobcom ako
prenajímateľom a žalovaným 1 ako nájomcom, hnuteľný majetok nachádzajúci sa v predmete nájmu a

zamestnancov s miestom výkonu práce v predmete nájmu.
K tvrdeniu žalobcu, že zmluva nespĺňa zákonom stanovené základné náležitosti zmluvy o predaji
podniku, a to najmä preto, že ňou prevádzané veci, práva a iné majetkové hodnoty nenapĺňajú znaky
samostatnej organizačnej zložky tak, ako to požaduje § 487 ObZ uvádza, že zmluva uzatvorená medzi
žalovaným 1 a žalovaným 2 sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Podstatnými náležitosťami uvedeného zmluvného typu je označenie zmluvných strán, určenie podniku
(resp. jeho časti), ktorý je predmetom predaja, záväzok kupujúceho prevziať záväzky predávajúceho
súvisiace s podnikom a určenie kúpnej ceny. Všetky takto pomenované náležitosti zmluvy o predaji
podniku sú súčasťou napádanej zmluvy a ich pravosť, platnosť a záväznosť nie je možné žiadnym
spôsobom spochybniť.

Členenie podniku na jednotlivé zložky je výlučne v právomoci podnikateľa. Pod pojmom organizačná
zložka podniku podľa slovenského práva rozumieme jednak odštepný závod, inú organizačnú zložku
podniku ako aj prevádzkareň. Zmluva o prevode časti podniku uzatvorená medzi žalovaným 1 a
žalovaným 2 hovorí vo svojich úvodných ustanoveniach všeobecne o organizačnej zložke podniku. Ztakéhoto vymedzenia bez ohľadu na ďalšie rozhodujúce skutočnosti nie je možné vyvodiť jednoznačný
záver o tom, akú formu organizačnej zložky tým podnikateľ (žalovaný 1) mal na mysli. Ak predmetná
organizačná zložka nebola zapísaná v obchodnom registri je možné bezpochyby učiniť záver, že v

tomto konkrétnom prípade sa nemôže jednať o odštepný závod, ale pôjde tu o od odštepného závodu,
odlišnú organizačnú zložku podniku. Otázka označenia organizačnej zložky podniku je rovnako vecou
podnikateľa, ktorý sa rozhoduje, či pre jednotlivé útvary podniku použije pomenovanie závod, divízia,
filiálka alebo jednoducho použije všeobecné označenie akým je organizačná zložka. Organizačnou
zložkou podniku rozumieme taký útvar podniku, ktorý uskutočňuje rovnaké obchody ako samotný

podnik, útvar, ktorý môže ale nemusí byť priestorovo oddelený od hlavného závodu a ktorý je
hospodársky závislý od hlavného závodu. Vedenie účtovníctva týmto samostatným organizačným
útvarom neznamená jeho hospodársku a ekonomickú samostatnosť a nezávislosť od podniku.
K tvrdeniu žalobcu, že ide o špekulatívne konanie zastierajúce jeho skutočný úmysel, uviedol, že svoj
úmysel ukončiť nájomný vzťah neskrýval. Viac krát sa obrátil na žalobcu s požiadavkou o ukončenie
nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou zo dňa 26.01.2010. Dôvodom bola tá skutočnosť, že

uzatvoril platnú a účinnú Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o predaji časti podniku. Túto zmluvu uzatvoril
žalovaný 1 so žalovaným 2 a jej predmetom bol záväzok účastníkov zmluvy uzatvoriť samostatnú
Zmluvu o predaji časti podniku. Uzatvorenie Zmluvy o budúcej zmluve a v konečnom dôsledku aj
Zmluvy o predaji časti podniku inicioval žalovaný 2, ktorý mal záujem na kúpe časti podniku žalovaného
1, lokalizačne orientovanej na Bratislavu a jej okolie, z dôvodu perspektívnejšej vidiny jeho ďalších

obchodných vzťahov. K uzatvoreniu Zmluvy o budúcej zmluve medzi žalovaným 1 a žalovaným 2 aj
reálne došlo a to dňa 29.09.2011.
Po uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve, žalovaný 2 požiadal o posun termínu jej uzavretia nakoľko
sa mu nedarilo rozbehnúť niektoré činnosti ohľadne jeho podnikateľskej činnosti ako plánoval. Keďže
žalovaný 1 bol zmluvou o budúcej zmluve viazaný a počas jej platnosti uskutočnil niektoré kroky týkajúce

sa jeho podnikateľských aktivít v Bratislave, reorganizoval svoju činnosť v tom smere, že predmet nájmu
a časť podniku v Bratislave na V. P. už nebude využívať, práve na základe žiadosti žalovaného 2 chcel
vyjsť žalovanému 2 v ústrety a požiadal o ukončenie nájmu. V prípade, ak by vtedy tieto skutočnosti
žalobca akceptoval, žalovaný 1 by bol ochotný vyjsť v ústrety žalovanému 2 a prehodnotiť obsah zmluvy
o budúcej zmluve, prípadne lehotu tam uvedenú predlžiť. Nakoľko však žalobca žiadosti žalovaného

1 neakceptoval, žalovaný 1 trval na zmluve o budúcej zmluve voči žalovanému 2 a aj preto došlo k
uzavretiu zmluvy o predaji časti podniku, ktorá bola uzavretá v súlade so zmluvou o budúcej zmluve.
Žalobca bol ochotný akceptovať ukončenie nájomnej zmluvy avšak len s jednou významnou
podmienkou, ktorou bolo uhradenie 12-mesačného nájomného 31.110,- Eur a nahradenie výdavkov
vynaložených v súvislosti s úpravou prenajatých priestorov vo výške 10.674.68 Eur.

Žalovaný 2 uviedol, že je konateľom a majiteľom viacerých spoločnosti. Predajom časti podniku získal
distribučný kanál v Bratislave a jej okolí a kanceláriu na ulici V.. Primárnym účelom určite nebolo
nadobudnúť výlučne nájomný vzťah. Išlo mu o súbor odberateľských vzťahov, nakoľko niekoľko
mesiacov pred podpisom zmluvy nadobudol ako úhradu dávnej pohľadávky z Čiech niekoľko kamiónov

parkiet a plávajúcich podláh. Tieto mal zámer čo najrýchlejšie odpredať. V súčasnosti priestory na V.
X neužíva, nakoľko v novembri 2012 sa dozvedel o žalobe, podanou žalobcom o neúčinnosti zmluvy
o predaji časti podniku. Určitý dojem nekomunikácie z jeho strany mohol vzniknúť v 9-10 mesiaci z
dôvodunečakanýchaniebežnýchzdravotnýchproblémov.Maloperáciuústnejdutiny,vyberalimunádor
podnebia, z toho dôvodu nebol schopný rozprávať a cestovať. Tieto zdravotné komplikácie nemohol

predpovedať. Bolo to práve v čase 9/2012, keď mal fyzicky preberať priestory a rozbehnúť reálnu
podnikateľskú činnosť v týchto priestoroch. V rámci zmluvy predaji časti podniku si od prenajatých
priestoroch prevzal kľúče a komunikoval s pracovníkmi distribučnej časti, s p. V. X. M.. A. obaja z
Bratislavy. Na prelome roka ho kontaktoval správca budovy, že jednajú a majú vážneho záujemcu
pre tieto priestory, čo by zjednodušilo celú situáciu. Kľúče od priestorov odovzdal správcovi budovy.

Nájomné do 10/2012 plnil, jednalo sa o úhradu starých záväzkov, ktoré prevzal a plniť aj nové nájomne.

Súd rozsudkom 10Cb/84/2012-179 zo dňa 22.10.2013 žalobu o určenia neplatnosti zmluvy o predaji
časti podniku uzavretej dňa 24.8.2012 medzi žalovaným 1 a žalovaným 2 zamietol. Žalobu o určenia
neúčinnosti prevodu záväzkov - práv a povinností voči žalobcovi a to prevodu záväzkov žalovaného 1

na žalovaného 2 z nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným 1 ako
nájomcom dňa 26.1.2012, zmluvou o predaji časti podniku uzavretej medzi žalovaným 1 a žalovaným 2
dňa 24.8.2012 zamietol. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému 1 trovy konania.Po podaní odvolania žalobcom, odvolací súd uznesením sp. zn. 3Cob/240/2013-289 zo dňa 28.11.2014
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie. Poukázal na to, že pri uplatnení
nárokov na určenie (nie plnenie) neplatnosti zmluvy a súčasne určenie neúčinnosti prevodu záväzkov

na základe predmetnej zmluvy nie je procesne možný alternatívny petit (neexistuje právo voľby
žalovaného na výber plnenia). Dochádza k stretu dvoch samostatných hmotnoprávnych nárokov, kde
platí, že neplatnosť zmluvy má prednosť pred odporovateľnosťou, pričom odporovať je prípustné len
pri platnom právnom úkone (nie neplatnom úkone). Pri úprave uvedených nárokov, nie je možné
aplikovať ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p. (vzhľadom na hmotnoprávnu previazanosť úspešnosti resp.

neúspešnosti oboch nárokov).
Uviedol, že povinnosťou súdu prvého stupňa prioritne posudzovať, či sú splnené uvedené zákonné
podmienky o platnosti resp. neplatnosti predmetnej zmluvy o predaji časti podniku, na základe dôkazov,
ktoré je povinný predložiť predovšetkým žalovaný v 1. rade, ktorý odpredával časť podniku. Ide
predovšetkým o listinné dôkazy upravujúce vnútornú organizáciu podniku i účtovníctvo predávanej časti
podniku, aby bolo možné posúdiť, či odpredávaná zložka spĺňa zákonné kritériá § 478 Obchodného

zákonníka o časti podniku, ktorý je možné zmluvne previesť.
Ak sa preukáže, že predávaná časť podniku spĺňa zákonné kritériá, ako aj formálne náležitosti zmluvy,
dokazovanie sa musí zamerať na skutočnosť, či dostatočne určito bol predávaný podnik označený,
keďže sa nevyžaduje kompletná špecifikácia vecí, práv a iných majetkových hodnôt slúžiacich na
prevádzkovanie časti podniku (je napríklad postačujúce odvolať sa i na účtovné podklady a pod.), keďže

vlastnícke právo sa prevádza k súboru vecí, práv a majetkových hodnôt (podnik je hromadnou vecou
v zmysle § 151 ods. 1 OZ). Len v prípade, ak sa preukáže platnosť zmluvy o predaji časti podniku,
bude povinnosťou súdu prvého stupňa zisťovať splnenie zákonných kritérií odporovateľnosti predaja
podľa § 478 Obchodného zákonníka (pri neplatnosti zmluvy je vylúčené vyhovieť žalobe o určenie
neúčinnosti prechodu práv a záväzkov). Je povinnosťou súdu teda zisťovať (ak je zmluva platná), či

nastal právne relevantný objektívny dôsledok predaja časti podniku vo vzťahu k veriteľovi, t.j. či došlo
k nepochybnému zhoršeniu vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa (žalobcu). Vymožiteľnosťou pohľadávky
je pritom potrebné rozumieť možnosť jej ekonomického uspokojenia (nielen súdneho vymáhania).
Je preto potrebné zisťovať ekonomickú situáciu na strane kupujúceho (jeho právneho nástupcu) z
pohľadu (predovšetkým), či má ďalšie záväzky, ktoré nemá kryté majetkom, mal (má) neuspokojivé

majetkové pomery, ktoré preukazujú čo aj len sťaženie možnosti (aspoň ohrozenie) hoci len čiastočného
ekonomického uspokojenia pohľadávky veriteľa. Dokazovanie bude potrebné vykonať predovšetkým
na základe zistenia týchto skutočností z listinných dokladov právneho nástupcu kupujúceho (ako
podnikateľa), t.j. najmä rozsah majetku, aktíva, pasíva, rozsah záväzkov, ich splatnosť resp. nesplatnosť
záväzkov a pod. Zároveň žalobca má povinnosť navrhnúť dôkazy, z ktorých bude vyplývať, či došlo

nepochybne k zhoršeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky (vzhľadom aj na správanie sa kupujúceho),
keďže v tomto konaní (o neúčinnosť prevodu záväzkov) veriteľ znáša dôkazné bremeno.

V priebehu konania došlo k zániku žalovaného v 2. rade zlúčením so spoločnosťou B. D., O..U..L.. T.
B., ktorá sa stala právnym nástupcom s účinnosťou od 13.5.2014, čo vyplýva z obchodného registra

Okresného súdu Žilina (vložka č. XXXXX/L). Súd pokračoval v konaní s právnym nástupcom.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd vykonaným dokazovaním, z predložených dokladov, nájomnej zmluvy, dodatku k nájomnej zmluve,
zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o predaji podniku, zmluvy o predaji podniku, výpovedi z nájomnej
zmluvy,písomnýchaústnychvyjadreníúčastníkovkonania,spisu4C/152/2013,doplnenímdokazovania
v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu, z organizačného poriadku žalovaného 1, výročnej
správy za rok 2011, účtovného denníka účtovného doklad 2042, cenovej ponuky č. 11154, obálky

zákazky zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobca a žalovaný 1 uzavreli dňa 26.1.2010 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom nebytových
priestorov a to obchodných priestorov, skladov a parkoviska, spolu o výmere 265,79 m2. Nájomný vzťah
bol dohodnutý na dobu určitú, na 62 mesiacov. Bola dohodnutá výška nájomného mesačne 2 533,65

Eur so začiatkom od 1.4.2010 a výška mesačnej úhrady ako preddavok na prevádzkové a iné vedľajšie
náklady vo výške 1 057,84 Eur dňom odovzdania predmetu nájmu. Dňa 31.3.2010 uzavreli dodatok k
zmluve, ktorého predmetom bola zmena prevádzkových nákladov na sumu 837,24 Eur.Žalovaný 1 a žalovaný 2 uzavreli dňa 29.9.2011 Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o predaji časti
podniku. Podľa čl. I., táto časť tvorí samostatnú organizačnú zložku a nachádza sa na ulici V. X/A v
Bratislave o výmere 265,79 m2.

Žalovaný 1 listom zo dňa 11.11.2011 požiadal žalobcu o ukončenie nájomnej zmluvy dohodou. Uviedol,
že vzhľadom na uskutočnenie zmien v organizačnej štruktúre a nerentabilné využitie prenajatých
priestorov podľa zmluvy, žiada o ukončenie nájmu dohodou t.j. ku dňu 31.12.2011.
Žalobca vo svojej odpovedi uviedol, že je ochotný akceptovať tento návrh ale za podmienok, že im

uhradia sumu 10 674,68 Eur + DPH, zodpovedajúcu alikvotnej časti investičných nákladov, ktoré
vynaložilivsúvislostisúpravouprenajatýchnebytovýchpriestorovzaobdobieod1.1.2012do31.3.2015,
do doby uplynutia nájmu. Ďalej žiadali uhradiť sumu 31 110,- Eur + DPH, zodpovedajúcej 12-násobku
aktuálneho mesačného nájomného.

Súdu bol predložený Organizačný poriadok zo dňa 11.4.2011, podľa ktorého v článku I. je uvedené

členenie spoločnosti, podľa bodu 3. sa spoločnosť člení na organizačné zložky - obchodná kancelária
S., C. V. P.. X/A.

Z predloženej výročnej správy za rok 2011 spoločnosti C. L., a.s., v časti 1.2.1. je zrejmé, že organizačná
štruktúra spoločnosti v období od 1.1.2011 do 31.12.2011 bola nasledovná: Spoločnosť riadi riaditeľ

spoločnosti, pod ktorého spadajú tieto úseky: ekonomicky, obchodný, výrobný, technický, správa. Sídlo
spoločnosti je v Spišskej Novej Vsi na U. P. Č.. XX, kde má aj hospodárske stredisko. Spoločnosť nemá
žiadne organizačné zložky mimo územia Slovenskej republiky.

Žalovaný 1 a žalovaný 2 uzavreli dňa 24.8.2012 zmluvu o predaji časti podniku. V zmluve sú určené

strany, predávajúci C. L., X..O.., U. P.. XX, O. C. A., Y.: XX XXX XXX, štatutárny orgán Ing. U. S.,
predseda predstavenstva a Ing. Y. O.Ž., člen predstavenstva, kupujúci M., O..U..L.., X. B. XXXX, T. B.Á.,
štatutárny orgán M. I., konateľ.
Podľa bodu 1.3 zmluvy, osobitnú, relatívne samostatnú časť podniku predávajúceho tvorí, Obchodná
kancelária Bratislava, ktorá pozostáva

- z práv a povinností z nájomnej zmluvy zo dňa 26.12010
- hnuteľného majetku nachádzajúceho sa v predmete nájmu, slúžiaceho prevádzkovaniu obchodnej
kancelárie
- zamestnancov s miestom výkonu práce v predmete nájmu
Podľa bodu 2 zmluvy, predmetom zmluvy je úprava práv a povinností zmluvných strán pri predaji

časti podniku predávajúcim kupujúcemu. Predávajúci sa zaväzuje previesť vlastnícke právo k veciam
hnuteľným, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia k prevádzkovaniu časti podniku a kupujúci
sa zaväzuje prevziať záväzky súvisiace s časťou podniku a zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Predmetom
predaja je súbor všetkých hmotných ako aj osobných a nehmotných zložiek podniku predávajúcemu,
viažucich sa k predávanej časti podniku.

Podľa bodu 7.1 zmluvy, touto zmluvou prechádzajú na kupujúceho všetky práva a povinnosti
zamestnávateľa, vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom predávanej časti podniku.
Podľa bodu 8.1 zmluvy, na základe dohody zmluvných strán bola kúpna cena za predmet prevodu
stanovená vo výške 2.000,- Eur.
Podpisy zmluvných strán zmluvy boli osvedčené notárom.

V prílohe č. 1 k zmluve je uvedený súpis predávaného hnuteľného majetku, a podľa prílohy č. 2 je
zoznam prebraných zamestnancov.
O predaji časti podniku bol vykonaný zápis v obchodnom registri od 1.9.2012.
Listom zo dňa 4.9.2012 oznámil žalovaný 1 predaj podniku žalobcovi, ktorý oznámenie prevzal dňa
17.9.2012.

Žalobca sa ďalšou žalobou doručenou tunajšiemu súdu 15.2.2013 vedenou pod sp. zn. 4C/152/2013
domáhal od žalovaného C. L., a.s., (v tomto konaní žalovaný 1), zaplatenia sumy 13 395,30 Eur s prísl.
titulom dlžného nájomného, konanie je vedené pod sp. zn. 4C/152/2013. V priebehu konania listom
doručeným súdu 3.6.2013 svoj návrh rozšíril a žiadal priznať sumu 15 007,92 Eur, nájomné vyčíslené

do 30.5.2013. Predmetom sú faktúry s lehotou splatnosti od 21.8.2012.
Žalobca predložil súdu obraty na účte, z ktorých je zrejmé, že na účet žalobcu žalovaný M., s.r.o. uhradil
dňa 7.9.2012 sumu 3 193,45 Eur, dňa 23.10.2012 sumu 3 193,45 Eur, dňa 27.11.2012 sumu 3 193,45Eur, dňa 7.9.2012 sumu 1 004,69 Eur, dňa 23.10.2012 sumu 151,38 Eur, dňa 23.10.2012 sumu 1 004,69
Eur a dňa 3.12.2012 sumu 1 004,69 Eur.

Žalobca listom zo dňa 25.3.2013 zaslal žalovanému 1 výpoveď z nájomnej zmluvy.

Žalovaný 1 ďalej doplnil doklady a to súdu predložil účtovný denník za rok 2011, 2012, účtovný doklad
2042, cenovú ponuku č. 11154 a obálku zákazky. Poukázal na zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, že
účtovnou jednotkou je jedine žalovaný v 1. rade ako právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri.

Povinnosť viesť účtovníctvo má iba právnická osoba a nie jej organizačná zložka. V súlade s vyššie
uvedeným teda platí, že povinnosť viesť samostatné, resp. oddelené účtovníctvo je splnená vedením
jedného účtovníctva s osobitne oddeleným nákladovým účtom pre organizačnú zložku podniku.

Žalovanýopakovanepoukázalnaprekážkulitispedencie,ktorábránisúduvkonaníourčenieneúčinnosti
zaoberať sa otázkou platnosti zmluvy o predaji časti podniku, touto časťou sa začal zaoberať súd v

konaní na plnenie. Existenciu tejto prekážky skúma súd z úradnej povinnosti a je povinný ju odstrániť
bez ohľadu na to, kedy táto prekážka vznikla. Súd poukazuje na to, že odporovať možno len platnému
právnemu úkonu a na to, aby bolo možné rozhodnúť o neúčinnosti prevodu, je potrebné najprv posúdiť,
čijeprávnyúkonplatný.Súdsavtomtokonanívprvomrademuselzaoberaťplatnosťouzmluvyopredaji
častipodniku,takakotouviedolvzrušujúcomuzneseníKrajskýsúdvKošiciach,pretoplatnosťouzmluvy

sa už nebude zaoberať súd v konaní na plnenie, ktoré bolo prerušené do skončenia tohto konania, preto
prekážka litispedencie v tomto konaní nevznikla.

Podľa § 5 Obchodného zákonníka, podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako
aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty,

ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú
tomuto účelu slúžiť.

Podnik v zmysle definície podniku v § 5 predstavuje súbor troch zložiek podnikania, a to hmotných
zložiek podnikania, nehmotných zložiek podnikania a osobných zložiek podnikania. Nie každý podnik

musí obsahovať všetky tri zložky podnikania. Na to, aby jednotlivé zložky podnikania tvorili podnik ako
organizačný celok, musia patriť podnikateľovi a slúžiť na prevádzkovanie podniku. Pojmové vymedzenie
podniku v § 5 nezahŕňa záväzky. Preto pri zmluve o predaji podniku (§ 476 ods. 1) sa uvádza, že kupujúci
sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikaním.

Podľa § 7 Obchodného zákonníka, organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný
organizačnýútvarpodnikupodľatohtozákonaaleboosobitnéhozákona.Odštepnýzávodjeorganizačná
zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní
odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod.
Obdobné postavenie ako odštepný závod má aj iná organizačná zložka, ak zákon ustanovuje, že sa

zapisuje do obchodného registra.
Prevádzkarňousarozumiepriestor,vktoromsauskutočňujeurčitápodnikateľskáčinnosť.Prevádzkareň
musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkarne
alebo iné rozlišujúce označenie.

Zákon za organizačnú zložku podniku považuje odštepný závod, alebo iný organizačný útvar podniku
podľa Obchodného zákonníka alebo osobitného zákona. V súvislosti s predajom časti podniku, zákon
používa pojem samostatná organizačná zložka (§ 487). Je to časť podniku, ktorá tvorí samostatnú
organizačnú zložku. Ide o pojem, ktorý sa vykladá širšie ako odštepný závod alebo iná organizačná
zložka podniku v zmysle § 7. Spravidla sa ako kritérium samostatnosti akceptuje oddelené vedenie

účtovníctva.

Podľa § 476 Obchodného zákonníka, zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na
kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu
podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu

cenu.
Zmluva vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho.Zmluva o predaji podniku absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom. Účelom zákonnej úpravy
zmluvy o predaji podniku je vytvorenie podmienok, aby prevádzka podniku nebola po zmene jeho
vlastníka narušená a aby podnik aj v tejto situácii plynule pokračoval vo svojej činnosti. Vlastnícke právo

sa prevádza k súboru vecí, pričom predmetom prevodu sú aj iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré
slúžia na prevádzkovanie predávaného podniku. Kupujúci popri záväzku zaplatiť kúpnu cenu preberá aj
záväzky predávajúceho súvisiace s predávaným podnikom.
Podstatnými časťami zmluvy o predaji podniku podľa odseku 1 sú:
a) záväzok predávajúceho previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové

hodnoty slúžiace na prevádzkovanie podniku,
b) záväzok kupujúceho prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a
c) záväzok kupujúceho zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu.
Zákonnou podmienkou vzniku zmluvy o predaji podniku je dohoda zmluvných strán o všetkých
uvedených podstatných častiach zmluvy. Ak sa zmluvné strany na týchto častiach zmluvy nedohodnú,
zmluva o predaji podniku, s poukazom na ustanovenie § 269 ods. 1, nevznikne.

Zmluva o predaji podniku zakladá záväzok predávajúceho odplatne previesť na kupujúceho vlastnícke
právo ku všetkým veciam, všetky práva a iné majetkové hodnoty slúžiace na prevádzkovanie podniku.
Na druhej strane sa kupujúci zaväzuje prevziať všetky záväzky súvisiace s predávaným podnikom a
zaplatiť kúpnu cenu.
Predmetom zmluvy o predaji podniku nie sú jednotlivé veci, jednotlivé práva alebo iné majetkové

hodnoty, ale podnik ako celok, vymedzený v § 5 ako súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných
zložiek podnikania. Z definície podniku v § 5 vyplýva, že podnik môže byť predmetom právnych vzťahov,
a to predmetom, s ktorým možno obchodovať. V zmluve o predaji podniku podnik nevystupuje ako
subjekt, ale ako predmet zmluvy.
Predmetom prevodu môže byť aj tá časť podniku, ktorá tvorí jeho samostatnú organizačnú zložku (§

487). V takom prípade predávajúci pokračuje v podnikaní so zostávajúcou časťou podniku. Veci, práva
a iné majetkové hodnoty slúžiace na prevádzkovanie podniku a s podnikom súvisiace záväzky netreba
v zmluve o predaji podniku individualizovať, stačí len dostatočne určito označiť predávaný podnik.
Konkrétna špecifikácia vecí, práv a iných majetkových hodnôt slúžiacich na prevádzkovanie podniku
prechádzajúcich na kupujúceho nie je podmienkou platnosti zmluvy o predaji podniku. Je zrejmé, že časť

položiek tvoriacich podnik v čase uzavierania zmluvy ani nemožno individuálne určiť (vstupné suroviny,
tovar a pod.). Špecifikácia vecí, práv a iných majetkových hodnôt slúžiacich na prevádzkovanie podniku
je obvykle prílohou zmluvy.
Podstatnou časťou zmluvy o predaji podniku je záväzok kupujúceho prevziať všetky záväzky
predávajúceho súvisiace s predávaným podnikom. Nie je nevyhnutné, aby bola v zmluve určená presná

výška kúpnej ceny.

Podľa § 477 Obchodného zákonníka, na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa
predaj vzťahuje.
Prechod pohľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok.

Na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených
záväzkov kupujúcim.
Kupujúci je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzkov

Ustanovenie § 477 má kogentný charakter, čo vylučuje možnosť, aby sa zmluvné strany dohodli

odchylne od tejto úpravy, alebo aby jeho použitie vylúčili. Pri zmluve o predaji podniku sa súhlas veriteľa
s prevzatím záväzku kupujúcim nevyžaduje. Touto odchýlkou od všeobecnej úpravy sa však postavenie
veriteľa neoslabuje, pretože predávajúci zo zákona ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim.
Predávajúci postavenie ručiteľa nestráca ani v prípade ďalšieho predaja podniku, pretože právna úprava
ručenia nepozná spôsob zániku ručiteľského záväzku pri zmene dlžníka v dôsledku prechodu záväzku.

Podľa § 487 Obchodného zákonníka, ustanovenia § 477 až 486 platia aj pre zmluvy, ktorými sa predáva
časť podniku tvoriaca samostatnú organizačnú zložku.

Podľa ustanovenia § 487 sa ustanovenia § 477 až 486 použijú aj na zmluvu, ktorou sa predáva časť

podniku tvoriaca samostatnú organizačnú zložku podniku.
Legálnu definíciu organizačnej zložky podniku obsahuje § 7, z ktorého vyplýva, že nemusí ísť o odštepný
závod alebo inú organizačnú zložku podniku, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, ale môže ísť aj
o takú organizačnú zložku podniku, ktorá sa do obchodného registra nezapisuje.Pre vymedzenie pojmu "samostatná organizačná zložka" zákon bližšie kritériá neurčuje. V praxi
sa ustálil názor, že ide o takú organizačnú zložku podniku, ktorá je dostatočne odlíšiteľná od
ostatných organizačných zložiek podniku najmä tým, že predstavuje ucelenú, samostatne hospodáriacu

časť, ktorá v rámci podniku vykonáva relatívne samostatnú činnosť a ktorá vedie samostatné
(oddelené) účtovníctvo. Pokiaľ organizačná zložka nemá samostatné (oddelené) účtovníctvo, nemožno
ju prevádzať právnym režimom platným pre zmluvu o predaji podniku. Z účtovníctva samostatnej
organizačnej zložky podniku vyplýva, ktoré veci, práva a iné majetkové hodnoty slúžia na
prevádzkovanie tejto časti podniku, čím sa zároveň vymedzuje predmet zmluvy o predaji časti podniku.

Nie je podmienkou, aby táto zložka podniku bola zapísaná do obchodného registra a nie je rozhodujúce
ani jej vnútropodnikové označenie (odštepný závod, prevádzkareň, stredisko, dielňa a pod.). Prekážkou
prevodu nie je ani skutočnosť, že táto zložka podniku nie je daňovníkom podľa daňových zákonov, ani
samostatnou účtovnou jednotkou podľa zákona o účtovníctve.
Aj keď ustanovenie § 487 pre zmluvu o predaji časti podniku neodkazuje na ustanovenie § 476 (základné
ustanovenia), aj zmluva o predaji časti podniku musí mať písomnú formu, aj pri tejto zmluve musí

ísť o takú zložku podniku, ktorá je komplexným súborom hmotných, osobných a nehmotných zložiek
podnikania, a na kupujúceho musí prejsť vlastnícke právo ku všetkým veciam, iným právam a iným
majetkovým hodnotám, ktoré slúžia na prevádzkovanie danej časti podniku.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že v zmysle cit. ustanovení, v zmluve o predaji časti

podniku sú určené zmluvné strany a to predávajúci C. L., X..O.. O. C. A. a kupujúci M., O..U..L.., T.
B., je určená časť podniku ktorú tvorí Obchodná kancelária Bratislava, jej uvedený hnuteľný majetok
(príloha č. 1), je uvedený prechod práv a povinnosti zamestnávateľa, vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov doplnený zoznamom zamestnancov (príloha č. 2), podľa bodu 2 zmluvy záväzok - prevziať
práva a povinností z nájomnej zmluvy zo dňa 26.12010, je určená kúpna cena vo výške 2 000,- Eur,

zmluva je v písomnej forme a obsahuje osvedčené podpisy zmluvných strán, čiže obsahuje podstatné
formálne náležitosti zmluvy.

Sporné je, či prevádzka žalovaného 1, lokalizovaná v priestoroch žalobcu spĺňa znaky samostatnej
organizačnej zložky a je spôsobilou byť predmetom predaja časti podniku. Ako už bolo uvedené, má ísť

o takú organizačnú zložku podniku, ktorá je dostatočne odlíšiteľná od ostatných organizačných zložiek
podniku najmä tým, že predstavuje ucelenú, samostatne hospodáriacu časť, ktorá v rámci podniku
vykonáva relatívne samostatnú činnosť a ktorá vedie samostatné (oddelené) účtovníctvo.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že podľa organizačného poriadku zo dňa 11.4.2011 sa

spoločnosť člení na organizačné zložky - obchodná kancelária Bratislava, na V. P.. XA, táto skutočnosť
sa však nezhoduje z údajmi vo výročnej správe žalovaného 1 za rok 2011, kde táto organizačná zložka
nie je uvedená.
Žalovaný 1 ďalej doplnil doklady, predložil účtovný denník za rok 2011, 2012, účtovný doklad 2042,
cenovú ponuku č. XXXXX a obálku zákazky a poukázal na zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve,

že účtovnou jednotkou je jedine žalovaný v 1. rade ako právnická osoba zapísaná v Obchodnom
registri. Povinnosť viesť účtovníctvo má iba právnická osoba a nie jej organizačná zložka, teda platí,
že povinnosť viesť samostatné, resp. oddelené účtovníctvo je splnená vedením jedného účtovníctva s
osobitne oddeleným nákladovým účtom pre organizačnú zložku podniku.
Žalobca poukázal na to, že predložená evidencia vykazuje len náklady, neobsahuje žiadne príjmy,

majetok, ani iné zložky podnikania, čím žalovaný 1 dokazuje, že nešlo o samostatnú organizačnú zložku,
nakoľko nevykazuje znaky ekonomickej samostatnosti, vrátane schopnosti samostatne generovať
príjmy, ale je to len prevádzkareň, resp. nákladové stredisko.

Z uvedeného dokazovania vyplýva, že samostatná organizačná zložka nemala samostatné účtovníctvo,

čo je zrejmé aj z vyjadrenia žalovaného 1 a aj predložených účtovných dokladov. Predložené účtovné
doklady len sumarizujú spôsob evidencie dokladov celého podniku, nie jeho časti, nevyplýva z nich,
ktoré veci, práva a iné majetkové hodnoty slúžia na prevádzkovanie časti podniku.
Pokiaľ organizačná zložka nemá samostatné (oddelené) účtovníctvo, nemožno ju prevádzať právnym
režimom platným pre zmluvu o predaji podniku a preto súd určil, že zmluva o predaji časti podniku je

neplatná.

Žalobca druhým petitom žiadal, aby súd rozhodol, že prevod záväzkov - práv a povinností žalovaného
1 na žalovaného 2 z nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným 1dňa 26.1.2012 - zmluvou o predaji podniku uzavretej medzi žalovaným 1 na žalovaným 2 dňa 24.8.2012
je voči žalobcovi neúčinný.

Podľa § 478 Obchodného zákonníka, ak sa predajom podniku nepochybne zhorší vymožiteľnosť
pohľadávky veriteľa, môže sa veriteľ domáhať podaním odporu na súde do 60 dní odo dňa, keď sa
dozvedel o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol predaj zapísaný do
obchodného registra ( § 488 ods. 1), aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku predávajúceho na
kupujúceho neúčinný.

Ak predávajúci nie je zapísaný v obchodnom registri, môže byť podaný odpor na súde do 60 dní odo dňa,
keď sa veriteľ dozvie o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy.
Ak veriteľ úspešne uplatní právo podľa odseku 1 alebo 2, je predávajúci povinný voči nemu
splniť záväzok v dobe splatnosti a je oprávnený požadovať od kupujúceho poskytnuté plnenie s
príslušenstvom.

Veriteľ môže s úspechom podať odpor podľa § 478 ods. 1 za predpokladu, že predajom podniku
sa nepochybne zhorší vymožiteľnosť jeho pohľadávky. Dôkazná povinnosť preukázať nepochybné
zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky a jeho súvislosť s uzavretím zmluvy o predaji podniku je na
veriteľovi.
Podľa všeobecnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov obsiahnutej v ustanovení § 42a OZ

sa vyžaduje úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Na rozdiel od všeobecnej úpravy pri zmluve o predaji
podniku subjektívny prvok nie je rozhodujúci a právnemu úkonu možno odporovať aj bez preukázania
takéhoto úmyslu dlžníka. Veriteľ je povinný preukázať len objektívnu stránku veci, t.j. nepochybné
zhoršenie vymožiteľnosti jeho pohľadávky (napr. nemožnosť úspešne uplatniť exekučný titul veriteľa
voči predávajúcemu, existujúci v čase pred predajom podniku, proti kupujúcemu).

Dôsledkom rozhodnutia súdu o neúčinnosti prechodu záväzku z predávajúceho na kupujúceho voči
veriteľovi je, že dlžníkom voči veriteľovi zostáva predávajúci. Predávajúci je v takomto prípade povinný
dlh splniť veriteľovi za pôvodných podmienok a na druhej strane je oprávnený požadovať od kupujúceho
vydanie zodpovedajúcej časti poskytnutého mu plnenia s príslušenstvom.

Súd určil, že zmluva o predaji časti podniku je neplatná. V prípade, že je právny úkon neplatný,
jeho právne účinky nenastanú vôbec (berie sa, akoby vôbec právne úkony neboli urobené), takže
nemožno vysloviť jeho odporovateľnosť, odporovať možno len platnému právnemu úkonu. Platí teda,
že neplatnosť právneho úkonu má prednosť pred jeho odporovateľnosťou a odporovať je možné len
platnému právnemu úkonu.

Súd na základe uvedeného v tejto časti žalobu zamietol.

Súd poukazuje aj na cit. ustanovenie § 477 Obchodného zákonníka, že v prípade ak by zmluva o predaji
časti podniku bola platná, predávajúci zo zákona ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim.
Predávajúci postavenie ručiteľa nestráca ani v prípade ďalšieho predaja podniku, pretože právna úprava

ručenia nepozná spôsob zániku ručiteľského záväzku pri zmene dlžníka v dôsledku prechodu záväzku.
V súčasnosti už medzi žalobcom a žalovaným 1 nie je uzavretá platná nájomná zmluva, nakoľko žalobca
dňa 25.3.2013 zaslal žalovanému 1 výpoveď z nájomnej zmluvy.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na
náhradu trov konania právo.
Účastníci konania mali vo veci čiastočný úspech, preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolorozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.