Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/227/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610203657
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5610203657.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: V. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, X. S., zastúpený JUDr. Pavlom Lackom, LL.M., advokátom so sídlom J.
X, XXX XX X. S., proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Liptovský Mikuláš, so sídlom Kollárova
3588, Liptovský Mikuláš, IČO: 00 222 011, zastúpený JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou so sídlom

I. XX, XXX XX X. S., o zaplatenie 4.037,87 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/103/2010-277 zo dňa 22. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v poradí prvom a treťom výroku p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v poradí druhom výroku z o s t á v an e d o t k n u t ý .

Žalobca m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.037,87
eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 08.01.2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
(v poradí prvý výrok). Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol (v poradí druhý výrok), žalobcovi priznal
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.429,54 eur s povinnosťou žalovaného zaplatiť tieto trovy
na účet advokáta žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (v poradí tretí výrok).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 05.05.2010 domáhal

proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 4.037,87 eur s 9 % ročným úrokom
z omeškania od 05.01.2010 do zaplatenia, ktorá istina predstavovala neoprávnene prijatú zmluvnú
pokutu. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení dospel k záveru o dôvodnosti
nároku žalobcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške žalovanej istiny. V podrobnostiach
uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že obchodná spoločnosť Slovenský bytový servis,
s.r.o. na základe príkazu žalobcu poukázala dňa 25.06.2007 na účet žalovaného sumu 284.147,- Sk,
ktorú žalovaný zaúčtoval na nedoplatok na zálohových platbách bytu žalobcu vo výške 138.507,- Sk,

na úrok z omeškania vo výške 23.995,- Sk a na zmluvnú pokutu vo výške 121.645,- Sk (4.037,87
eur). Žalobca získal finančné prostriedky na úhradu vyššie uvedeného dlhu od obchodnej spoločnosti
TOMA, úverová a leasingová, a.s. Vykonaným dokazovaním mal ďalej preukázané, že žalobca ako
bezpodielový spoluvlastník bytu spolu s ostatnými vlastníkmi bytov bytového domu č. XXX uzavrel dňa
08.11.2004 Dodatok č. 1 k Zmluve o výkone správy č. 105/2003, ktorým dodatkom sa vlastníci bytov
zaviazali pre prípad omeškania s platbami platiť správcovi zmluvnú pokutu vo výške 2,5‰ z dlžnej sumy

za každý deň omeškania, pričom zmluvná pokuta má byť príjmom správcu, t. j. žalovaného. V konaní
bolo nesporne preukázané, že žalobca si riadne neplnil povinnosť platiť úhrady spojené s užívaním
bytu, čím mu vznikol nedoplatok na zálohových platbách v celkovej výške 160.966,- Sk. Z úhrady, ktorúžalobca zaplatil dňa 25.06.2007 prostredníctvom obchodnej spoločnosti Slovenský bytový servis, s.r.o.,
si žalovaný započítal sumu 4.037,87 eur (121.645,- Sk) na zmluvnú pokutu. Spornú
otázku či vlastníci bytov si môžu v zmluve o výkone správy platne dohodnúť takú zmluvnú pokutu,

ktorá bude príjmom správcu, súd prvej inštancie vyriešil v prospech žalobcu s odôvodnením, že žiadne
ustanovenie zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neustanovuje povinnosť
platiť správcovi zmluvnú pokutu v prípade omeškania vlastníka bytu s plnením podľa označeného
zákona, resp. zmluvy o výkone správy. Súd zároveň konštatoval, že Dodatok č. 1 k Zmluve o výkone
správy je v časti čl. 3 ods. 3 písm. b/ v rozpore so zákonom. Na podporu svojich právnych úvah

ďalej uviedol, že z ust. § 8 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z. vyplýva, že majetok vlastníkov bytov nie je
súčasťou majetku správcu, že zmluvnú pokutu možno dohodnúť len medzi veriteľom a dlžníkom, pričom
správca bytového domu a vlastníci bytov nie sú v takomto vzťahu, pokiaľ ide o povinnosť vlastníka bytu
uhrádzať preddavkové platby uvedené v čl. 3 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Dodatku č. 1 k Zmluve o
výkone správy. Tiež dodal, že Zmluva o výkone správy vrátane jeho Dodatku č. 1 je svojím charakterom
spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Stanovenázmluvnápokuta2,5‰dennepredstavujesankciu91,25%ročne,čoznamená,žedohodnutá
zmluvná pokuta bola neprimerane vysoká a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol tiež podrobné argumenty
vo vzťahu k námietke žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v predmetnom spore i vo
vzťahu k námietke premlčania nároku žalobcu, ktorú v priebehu konania vzniesol žalovaný.

Pokiaľ žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol, tak zamietnutie sa týkalo len úroku z meškania za obdobie
od 27.06.2007 (správne od 05.01.2010 - poznámka odvolacieho súdu) do 07.01.2010. O náhrade trov
konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 3 O. s. p. s poukazom na skutočnosť, že žalobca
bol neúspešný len v nepatrnej časti sporu.

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý ho žiadal zmeniť tak, že žaloba žalobcu sa v
celom rozsahu zamietne a žalovanému sa prizná proti žalobcovi náhrada trov konania. Odvolaním
namietal nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozsudku.
V podrobnostiach uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko

manželstvo žalobcu a jeho manželky zaniklo rozvodom dňa 19.11.2009 a doposiaľ nebolo vyporiadané.
To znamená, že podľa ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka v prípade dlhov a pohľadávok,
ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, platí nevyvrátiteľná právna
domnienka, že bývalí manželia sú z týchto majetkových práv a povinností vo vzájomnom vzťahu
oprávnení a zaviazaní v rovnakom pomere. V predmetnom konaní teda mali byť na strane žalobcov

obaja rozvedení manželia.
Odvolateľ ďalej namietal nedostatok príčinnej súvislosti medzi získaním bezdôvodného obohatenia a
majetkovou ujmou konkrétnej osoby. Medzi uzavretím Dodatku č. 1 a zaplatením zmluvnej pokuty v
žalovanej výške na základe príkazu žalobcu a jeho manželky príkazníkovi Slovenskému bytovému
servisu,s.r.o.nazákladepríkaznejzmluvyneexistujepriamapríčinnásúvislosť.Bezprostrednoupríčinou

zaplatenia zmluvnej pokuty nebola dohoda obsiahnutá v Dodatku č. 1, ale k zaplateniu zmluvnej pokuty
došlo na základe inej bezprostrednej príčiny, a to na základe plnenia príkazníka podľa pokynu príkazcu.
Je nesporné, že pokiaľ by žalobca neuzavrel s príkazníkom príkaznú zmluvu s tam uvedeným obsahom
príkazu, nedošlo by k zaplateniu zmluvnej pokuty a tým aj k tvrdenému bezdôvodnému obohateniu len
na základe existencie Dodatku č. 1.

Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil i neplatnosť čl. 3 ods. 3 písm. b/ Dodatku č. 1 zo dňa
08.11.2004. Odvolateľ mal za to, že ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno v danom
prípade aplikovať z dôvodu, lebo každý vlastník bytu včítane žalobu mal možnosť ovplyvniť jeho obsah
hlasovaním alebo mal možnosť uplatniť právo prehlasovaného vlastníka na súde v 15-dňovej lehote,
ako to vyplýva z ust. § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z. Zmluvu o výkone správy v znení Dodatku č.

1 je potrebné posudzovať podľa zák. č. 182/1993 Z. z. ako lex specialis k Občianskemu zákonníku.
Dal do pozornosti, že zo žiadneho ustanovenia zák. č. 182/1993 Z. z. nevyplýva zákaz pre vlastníkov
bytov a nebytových priestorov dohodnúť sa so správcom bytového domu zmluvne na čomkoľvek, čo
zákon nezakazuje, napr. aj na obsahu čl. 3 ods. 3 písm. b/ Dodatku č. 1. Iný výklad by bol neprípustným
obmedzením zmluvnej autonómie, ktorá môže byť obmedzená len zákonom. Poukázal na prejav vôle

64 z 80 vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí hlasovaním prijali Dodatok č. 1.
Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil platnosť Dodatku č. 1 medzi žalovaným ako správcom a
vlastníkmi bytov. Záväzok vlastníkov bytov a nebytových priestorov uhrádzať včas a stanovenej výške
preddavkydofonduprevádzky,údržbyaoprávapreddavkynaplneniaspojenésužívanímbytuzostranyvlastníkov sú hlavným zmluvným záväzkom, pričom ak dôjde k porušeniu tohto zmluvného záväzku,
nastanú účinky akcesorického záväzku, ktorým je záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline v skutkovo súvisiacej veci sp. zn. 6Co/318/2006, kde

odvolací súd posudzoval platnosť identického dodatku k zmluve o výkone správy uzavretého v ten istý
deň, vzťahujúci sa len na iný bytový dom. Dojednanie zmluvnej pokuty by bolo neplatné len vtedy, ak by
nevznikol platný záväzok, ktorého splnenie má byť zmluvnou pokutou zabezpečené.
Odvolateľďalejvytýkalnedostatočnéodôvodnenienapadnutéhorozsudkuzhľadiskaposúdeniaaktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v prípade uplatnenia pohľadávky BSM po jeho zániku v roku 2009, ktorý

doposiaľ nebol vyporiadaný.
Žalovaný napadol odvolaním i výrok o trovách konania. V tomto smere poukázal na skutočnosť, že
rozhodnutiami Centra právnej pomoci, kancelária Liptovský Mikuláš zo dňa 15.03.2013 a 12.05.2014
bol žalobcovi priznaný nárok na poskytnutie bezplatnej právnej služby a boli mu určení postupne dvaja
zástupcovia z radov advokátov. Rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa 16.06.2015 mu bol nárok
na bezplatnú právnu službu odňatý. Podľa § 14b ods. 6 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. ak advokát

nezastupovaloprávnenúosobudoprávoplatnéhoukončeniaveci,patrímu50%odmeny.Zodôvodnenia
napadnutého rozsudku nevyplýva či súd prvej inštancie náležitým spôsobom zistil či a v akej výške si
doterajší bezplatní právni zástupcovia žalobcu odmenu po skončení zastupovania uplatnili a prečo súd
priznal odmenu súčasnému právnemu zástupcovi za úkony, ktoré tento nevykonal, resp. ktoré vykonal
pred dňom 16.06.2015, kedy rozhodnutím Centra právnej pomoci bolo poskytnutie bezplatnej právnej

služby ukončené.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že argumenty žalovaného neobstoja, žiadal odvolaním
napadnutý rozsudok potvrdiť a zaviazať žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania. Dokazovanie
vykonané súdom prvej inštancie bolo vyčerpávajúce a detailné, jeho hodnotiaca úvaha plne zodpovedá

zásadám formálnej logiky a vychádza zo zisteného skutkového stavu veci. Nie je možné súhlasiť s
argumentom žalovaného, že ako žalobcovia mali vystupovať žalobca s bývalou manželkou. Právo na
ochranu majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve patrí bezpodielovým spoluvlastníkom spoločne, ale
zároveň i každému z nich samostatne bez toho, aby bol na to potrebný súhlas druhého spoluvlastníka.
Každý zo spoluvlastníkov musí mať možnosť dovolať sa ochrany, čo znamená, že je rovnako

legitimovaný i na podanie žaloby. Žalobca teda mohol podať žalobu na vydanie bezdôvodného
obohatenia aj samostatne. Pokiaľ žalovaný namietal absenciu riadneho odôvodnenia rozsudku vo
vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, žalobca vo vyjadrení uviedol, že nevie, ako bližšie a
ktorý aspekt mal súd prvej inštancie podrobnejšie odôvodniť. Žalovaný bližšie nevysvetlil, čo konkrétne
považuje za nedostatočne odôvodnené. K námietke nedostatku príčinnej súvislosti medzi obohatením

a ujmou žalobca vo vyjadrení uviedol, že niet pochýb o tom, že táto je daná. Žalobca by asi sotva
žalovanému uhrádzal zmluvnú pokutu, nebyť ustanovenia čl. 3 ods. 3 písm. b/ Dodatku č. 1. Úhrada
zmluvnej pokuty teda priamo súvisí s vyššie označeným neplatným ustanovením Dodatku č. 1.
Spoločnosť Slovenský bytový servis, s.r.o., ktorá zmluvnú pokutu žalovanému uhradila, konala v mene
žalobcu na základe príkaznej zmluvy a použila na to peňažné prostriedky patriace žalobcovi. Keďže

zmluvná pokuta bola uhradená z peňažných prostriedkov žalobcu v jeho mene, z právneho hľadiska
je potrebné túto skutočnosť posudzovať tak, akoby zmluvnú pokutu uhradil priamo žalobca. K otázke
hlasovania, ktorým vlastníci bytov a nebytových priestorov prijali Dodatok č. 1, žalobca vo vyjadrení
k odvolaniu uviedol, že svojím hlasovaním (či už hlasoval za alebo proti) by nič neovplyvnil, nakoľko
Dodatok č. 1 bol prijatý vyjadrením súhlasu 64 z 80 vlastníkov bytov. Keby aj mohol rozhodovať o tom

či bude Dodatok č. 1 prijatý alebo nie, uvedená skutočnosť ešte neznamená, že môže ovplyvniť jeho
obsah. Vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti čl. 3 ods. 3 písm. b/ Dodatku č. 1 a
zároveň k odvolacej námietke žalovaného, žalobca vo vyjadrení poukázal na to, že súd prvej inštancie
vysvetlil, prečo je vyššie označené ustanovenie Dodatku č. 1 neplatné. Je absurdné, aby sa výška
zmluvnej pokuty určovala zo sumy, na ktorú správca nemá nárok. Uvedenú problematiku veľmi dobre už

v minulosti posúdil Krajský súd v Žiline, ktorý konštatoval, že zmluvná pokuta je inštitútom záväzkového
práva a zabezpečovacím záväzkom, ktorú je možné dohodnúť len na základe písomnej dohody medzi
veriteľom a dlžníkom. Dohodu o zmluvnej pokute nie je možné nahradiť rozhodnutím prijatým v rámci
rozhodovania spoluvlastníkov v bytovom dome, nakoľko zmluvnú pokutu je možné dohodnúť len pre
porušenie povinnosti zmluvných strán. Príspevky, z ktorých správca odvodzoval svoj nárok na zmluvnú

pokutu v prípade ich oneskoreného zaplatenia, nie sú vlastníctvom správcu a správca teda nie je vo
vzťahu k týmto príspevkom veriteľom. Z toho dôvodu mu nemôže z titulu nezaplatenia predmetných
príspevkov vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu. V zmysle § 8 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z. správca nesmie
využívať majetok vlastníkov bytov na vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb. Úlohou správcuje len spravovať majetok vlastníkov bytov, tento majetok nemôže používať na dosiahnutie vlastného
prospechu. Príjmom správcu má byť odmena za výkon správy, nie je možné akceptovať, aby sa správca
akýmkoľvek spôsobom podieľal na výnosoch z majetku vlastníkov bytov či už vo forme zmluvnej pokuty,

poplatku z omeškania alebo úroku z omeškania. Prvostupňový súd správne priznal žalobcovi i náhradu
trov za úkony vykonané predchádzajúcimi advokátmi, a to bez ohľadu na to, koľkí advokáti daného
účastníka postupne zastupovali.

4. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu už písomne nereagoval.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP)
a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP) vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a
odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 CSP) v odvolaním napadnutých výrokoch (v poradí

prvý a tretí) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220

ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje,
a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné.

6. Odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
Námietka nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu nie je dôvodná. Je pravdou, že bezpodielové

spoluvlastníctvo žalobcu a jeho manželky zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode dňa 18.12.2009
a tiež možno ustáliť, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo za trvania bezpodielového
spoluvlastníctvažalobcuajehobývalejmanželky(25.06.2007).Nemožnovšaksúhlasiťsargumentáciou
žalovaného, že v tomto prípade platí nevyvrátiteľná právna domnienka uvedená v § 149 ods. 4
Občianskeho zákonníka, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobca v lehote 3 rokov od zániku BSM

podal návrh na jeho vyporiadanie, ktoré nie je právoplatne skončené. Svedčí o tom návrh žalobcu na
vyporiadanie BSM podaný na súd dňa 27.08.2012, ktorý je zaregistrovaný na Okresnom súde Liptovský
Mikuláš pod sp. zn. 4C/119/2012. Za danej situácie platí, že vyporiadanie spoločnej pohľadávky v
režime BSM (ak nebolo uplatnené v 3-ročnej lehote na vyporiadanie BSM) síce neprichádza do
úvahy, no aj po uplynutí 3 rokov od zániku BSM môže uplatniť spoločnú pohľadávku voči tretej osobe

ktorýkoľvek z bývalých manželov, a to v režime aktívnej solidarity. To, čo z tejto uplatnenej pohľadávky
dostane, bude povinný zaplatiť druhému manželovi (podobne rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
22Cdo/1192/2007). Z hľadiska aktívnej legitimácie žalobcu platí teda ust. § 145 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, čo platí i pre bývalého manžela (v predmetnom spore žalobcu).
Neobstojí ani námietka žalovaného o nedostatku príčinnej súvislosti medzi uzavretým Dodatkom č. 1

a zaplatením zmluvnej pokuty. Podstatou príkaznej zmluvy (§ 724 - § 732 Občianskeho zákonníka)
uzavretej medzi žalobcom a jeho manželkou (príkazcami) a Slovenským bytovým servisom, s.r.o.
(príkazníkom)bolzáväzokpríkazníka,žepríkazcomposkytnepôžičkuanatentoúčelim(podľaosobitnej
plnej moci) zabezpečí uzavretie úverovej zmluvy s poskytovateľom úverov TOMA úverová a leasingová,
a.s. a nakoniec dlh príkazcov voči žalovanému priamo poukáže na účet žalovaného. To znamená, že

Slovenský bytový servis, s.r.o. ako príkazník postupoval v zmysle uzavretej príkaznej zmluvy, ktorý
zároveň podľa pokynov príkazcov uhradil ich dlh priamo na účet žalovaného. Otázka náhrady škody
(§ 729 Občianskeho zákonníka) nie je predmetom tohto konania, tá môže byť skúmaná len v rámci
právneho vzťahu medzi príkazcami a príkazníkom. Z hľadiska predmetu tohto konania nie je právne
významná skutočnosť či žalobca s manželkou uzavreli so Slovenským bytovým servisom, s.r.o. príkaznú

zmluvu, nakoľko z hľadiska príčinnej súvislosti pri bezdôvodnom obohatení je podstatné a rozhodujúce
to,ktosaobohatil(§451ods.1Občianskehozákonníka)anaúkorkoho(§456Občianskehozákonníka).
Príčinná súvislosť medzi bezdôvodným obohatením (zmluvnou pokutou) a majetkovou ujmou žalobcu
a jeho bývalej manželky je daná, eventuálne vyplýva z existencie neplatnosti čl. 3 ods. 3 písm. b/
Dodatku č. 1, keď odvolací súd sa s právnymi úvahami súdu prvej inštancie v otázke neplatnosti vyššie

označeného článku Dodatku č. 1 k zmluve o výkone správy plne stotožnil.
Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i odvolaciu námietku žalovaného, ktorou namietal nesprávne
právne posúdenie čl. 3 ods. 3 písm. b/ Dodatku č. 1 súdom prvej inštancie. Odvolací súd nad rámec
argumentov súdu prvej inštancie uvádza, že podľa § 8 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom od01.07.2004 do 30.06.2007 povinnosťou správcu bolo viesť všetky prostriedky získané z úhrad za plnenia
od vlastníkov bytov oddelene od účtu správcu, a to osobitne za každý spravovaný dom. Označené
ustanovenie zároveň ustanovovalo, že majetok vlastníkov bytov nie je súčasťou majetku správcu a že

ho správca nemôže použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia so správou
domu ani využiť ho vo vlastný prospech. Nakoniec ani z ust. § 8a, resp. § 8b zák. č. 182/1993 Z. z. v
znení účinnom od 01.07.2004 do 30.06.2007 a nakoniec ani z čl. 2 Dodatku č. 1 nemožno nijako vyvodiť
záver, že prípadná zmluvná pokuta z titulu včas neuhradených platieb vlastníkom bytu môže byť príjmom
správcu, ako sa to zakotvilo v čl. 3 ods. 3 písm. b/ Dodatku č. 1. Možno síce súhlasiť s odvolateľom,

že zmluva o výkone správy mohla podľa § 8a zák. č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2004
do 30.06.2007 obsahovať aj iné dojednania, ale z toho nemožno vyvodiť, že plnenia vlastníkov bytov
(hoci aj zo zmluvnej pokuty) môžu byť príjmom správcu, nakoľko tomu zjavne bránilo ust. § 8 ods. 3 veta
druhá zák. č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2004 do 30.06.2007 a nakoniec i ust. § 8 ods.
3 označeného zákona v platnom znení.
Námietku žalovaného o nedostatku odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k aktívnej

legitimácii žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako zjavne nedôvodnú.
Odvolací súd nakoniec ako nedôvodnú vyhodnotil i odvolaciu námietku žalovaného smerujúcu proti
výroku o priznaní trov konania žalobcovi. S poukazom na výsledok sporu je bez dôvodných pochybností
zrejmé, že aplikácia ust. § 142 ods. 3 O. s. p. bola správna. Súd prvej inštancie správne prihliadol
pri rozhodovaní o výške náhrady trov právneho zastúpenia na skutočnosť, že žalobca bol v konaní

postupne zastúpený troma advokátmi (JUDr. Slafkovská na základe rozhodnutia súdu, JUDr. Hricko a
JUDr. Lacko na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, posledný menovaný advokát zastupoval
žalobcu i po rozhodnutí Centra právnej pomoci o odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi
- poznámka odvolacieho súdu), čo sa premietlo do skutočnosti, že žalobcovi bola v rámci náhrady
trov právneho zastúpenia priznaná len jedenkrát odmena za prípravu a prevzatie zastúpenia. Námietka

odvolateľa, že súd prvej inštancie nezisťoval či a v akej výške si uplatnili odmenu predchádzajúci
bezplatní právni zástupcovia (JUDr. Slafkovská, JUDr. Hricko), nie je dôvodná, nakoľko si za nich trovy
právnehozastúpeniauplatnilposlednýprávnyzástupcažalobcu(JUDr.Lacko),ktorýsastalprijímateľom
náhrady trov konania (§ 263 ods. 2 CSP). Otázka odvolateľa, prečo súd prvej inštancie priznal odmenu
JUDr. Lackovi za úkony, ktoré vykonal pred dňom 16.05.2015, kedy rozhodnutím Centra právnej pomoci

bolo žalobcovi poskytnuté bezplatné zastupovanie ukončené, nie je riadnym odvolacím dôvodom,
nakoľko ide skôr len o otázku a nie argument. Hádam je potrebné už len poznamenať, že náhrada
trov konania bola priznaná žalobcovi a nie advokátovi. Pokiaľ ide o otázku návratnosti vynaložených
finančných prostriedkov v súvislosti s poskytnutím advokáta Centrom právnej pomoci, postupuje sa
podľa osobitného predpisu (§ 15 ods. 1 zák. č. 327/2006 Z. z. v znení platnom od 01.01.2012).

7. Odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal žalobcovi právo
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol v tomto konaní plne úspešný.

8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)