Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Silvia Minková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/335/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715213881
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715213881.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu VH
Autoservis s.r.o., so sídlom Rákoš 9034/5, 960 01 Zvolen, IČO: 36668605, zastúpený JUDr. Oskarom
Chnápkom, advokátom, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému N. Z., nar.
X.XX.XXXX, trvale bytom S.X. X, XXX XX S., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Ľubomírom Ivanom,
advokátom, so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 3.096,13 € s príslušenstvom,
takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 2.10.2015 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 30.9.2015, ktorou sa žalobca
domáhal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 3.096,13 € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo žalovanej sumy od 17.8.2013 do zaplatenia, ako aj
nahradiť trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia.
Svoj návrh zdôvodnil tým, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzatvorili dňa 29.7.2013
ústnou formou kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bol predaj
náhradných dielov na motorové vozidlo zn. Ford Focus (ďalej len „kúpna zmluva“). Žalobca si svoje
povinnosti vyplývajúce mu z platne uzavretej kúpnej zmluvy splnil a na základe pokynu žalovaného
objednal náhradné diely na predmetné motorové vozidlo s ev.č. T.-XXXCL a vystavil faktúru dňa
16.8.2013, splatnú v ten istý deň na celkovú sumu 3.096,13 €. Žalobca objednal predmetné náhradné
dielynazákladeposkytnutýchfotografiípoškodenýchčastípredmetnéhomotorovéhovozidlaafotokópie
technického preukazu. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu jeho povinností v zmysle § 588 OZ,
keďže si do dňa spísania žalobného návrhu neprevzal u predávajúceho objednané náhradné diely a
nezaplatil dohodnutú kúpnu cenu, ani po niekoľkých výzvach zo strany žalobcu. Žalobca predmetné
náhradné diely na toto motorové vozidlo nemá možnosť použiť na žiadnu inú zákazku, na čo žalovaného
upozornil. Nakoľko sa žalovaný so svojim plnením dostal do omeškania, uplatnil si žalobca okrem istiny
aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne, s odkazom na ustanovenie § 517 ods. 2 OZ a §
3 ods. 1 Nariadenia vlády č.87/1995 Z.z.
2. Na návrh vydal súd dňa 23.11.2015 platobný rozkaz sp.zn.10C/335/2015-20, ktorý bol žalovanému
doručený dňa 22.12.2015, a proti ktorému podal žalovaný odpor zo dňa 29.12.2015, doručený
tunajšiemu súdu dňa 30.12.2015. V podanom odpore žalovaný okrem iného uviedol, že návrh žalobcu
je právne nepodložený, pretože neexistuje žiadny písomný dokument, ani kúpnopredajná zmluva zo
dňa 29.7.2013, ktorej predmetom má byť kúpa náhradných dielov na predmetné motorové vozidlo Ford
Focus. Uviedol, že so žalobcom žiadnu kúpnu zmluvu neuzatvoril, nikdy nepodpísal žiadnu objednávku,anizákazkunanáhradnédielynapredmetnémotorovévozidloužalobcuafaktúru,ktorúvystavilžalobca
prvýkrát videl ako prílohu platobného rozkazu. Trval teda na tom, že nemá povinnosť preberať tovar,
ktorý si neobjednal a nedohodol s predávajúcim jeho cenu. Poukázal na to, že faktúra je vystavená
dňa 16.8.2013, ale vo výzve zo dňa 30.9.2013 jeho právny zástupca uviedol, že mu len faktúra bude
vystavená. Fotokópie fotografií poškodených častí motorového vozidla a technického preukazu slúžili
pre potreby poisťovne a nie ako objednávka. Jeho syn mal dopravnú nehodu vo Francúzsku a z dôvodu
neurčenia vinníka tam sa poistná udalosť likvidovala na Slovensku z havarijnej poistky. Z týchto dôvodov
vyjadril nesúhlas so zaplatením žalovanej sumy. Žiadal, aby súd zaviazal žalobcu nahradiť mu trovy
konania spočívajúce v súdnom poplatku za podaný odpor.
3. Súd nariadil vo veci niekoľko pojednávaní, na ktorých súd vykonal dokazovanie výsluchom strán
sporu, výsluchom svedkov, tiež vykonal listinné dôkazy, ktoré do spisu doložili strany sporu vo
fotokópiách a to: náhľad na zákazku z č.l.6, fotodokumentáciu z č.l.7-9, technický preukaz z č.l.10-11,
výzvu na prevzatie objednaného tovaru zo dňa 30.9.2013 z č.l.12, výzvu na prevzatie objednaného
tovaru zo dňa 6.7.2015 z č.l.13, oznámenie o totálnej škole zo dňa 10.9.2013 z č.l.34, oznámenie
o poistnom plnení zo dňa 7.10.2013 z č.l.35-36, mzdovú správu za obdobie júl 2013 a výpis z účtu
za obdobie od 11.6.2013 do 11.7.2013 vrátane originálov z francúzskeho jazyka a prekladov do
slovenského jazyka z č.l.45-51, faktúru č.21320715 zo dňa 4.7.2013 a faktúru č.213 100512 zo dňa
9.7.2013, oboznámil sa s prednesom právnych zástupcov strán sporu, pričom zistil tento skutkový stav.
Z dokladu Náhľad na zákazku zo dňa 16.8.2013 súd zistil, že sú tu uvedené strany sporu, dátum
splatnosti, aj dátum dodania 16.8.2013, prijímací technik Koreň, príjem zákazky 29.7.2013, ŠPZ: T.-
XXXCL, model Ford, dátum predaja 23.1.2009 s tým, že sú tu s uvedením kódu položky označené
jednotlivé položky spolu s množstvom, jednotkovou cenou, ako i celkovou cenou za jednotlivé položky,
pričom ako celková suma bez DPH za materiál je uvedená čiastka 2.580,11 €, DPH 516,02 €, spolu
suma k úhrade 3.096,13 €.
Z fotodokumentácie súd zistil, že je na nej zachytený rozsah poškodenia motorového vozidla.
Z osvedčenia o evidencii (technický preukaz) súd zistil, že je tam uvedené evidenčné číslo vozidla T.-
XXXCL, vlastník vozidla Banco Mais S.A., držiteľ osvedčenia N. Z., nar. X.XX.XXXX, ako vozidlo je
označené FORD FOCUS, AC Kombi, strieborná metalíza, svetlá.
Z výzvy na prevzatie objednaného tovaru zo dňa 30.9.2013 a 6.7.2015 súd zistil, že najprv právny
zástupca žalobcu Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o. a následne JUDr. Oskar Chnápko vyzvali
žalovaného na prevzatie tovaru - náhradných dielov, ktoré mali byť objednané na jeho motorové vozidlo
Ford Focus s evidenčným číslom ZV-553CL s tým, že pri prevzatí objednaných náhradných dielov mu
bude vystavená riadna faktúra na sumu 3.096,13 €.
Z dokladu Oznámenie o totálnej škode ku škodovej udalosti č.XXXXXXXXXX zo dňa 10.9.2013
súd okrem iného zistil, že KOOPERATIVA poisťovňa a.s. týmto oznámila žalovanému ohľadne jeho
predmetného poškodeného vozidla T.-XXXCL, dátum vzniku škodovej udalosti 8.6.2013, že nakoľko
vypočítané náklady na opravu vozidla presiahli hodnotu pre posúdenie ekonomickej opraviteľnosti
vozidla, poisťovňa vyhlásila škodu na jeho vozidle za totálnu škodu - neekonomickú opravu.
Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 4.10.2013 súd okrem iného zistil, že KOOPERATIVA poisťovňa
a.s. týmto oznámila žalovanému, že dňa 3.10.2013 ukončili šetrenie poistnej udalosti zo dňa 8.6.2013
s tým, že poistnú udalosť zlikvidujú v zmysle poistnej zmluvy ako totálnu škodu. Poistné plnenie bolo
vyčíslené na sumu 2.734,63 €.
Z prekladu mzdovej správy za obdobie júl 2013 súd zistil, že sa týka N. Z. (pozn. súdu: syn žalovaného),
kde okrem iného je uvedená neprítomnosť - platená dovolenka od 1.7. do 12.7.2013.
Z prekladu výpisu z účtu šekom za obdobie od 11.6. do 11.7.2013 súd okrem iného zistil, že od 1.7. do
10.7. sú tu ako operácie zaznamenané výbery z karty na území Zvolena resp. platby. Tieto doklady sú
opatrené prekladateľskou doložkou JUDr. Vierou Petrášovou, prekladateľkou z francúzskeho jazyka.
Z faktúry č.21320715 zo dňa 4.7.2013 súd zistil, že ako odberateľ je tu uvedený žalobca, ako dodávateľ
SZ LCAR s.r.o. Košice, dátum dodania tovaru/služby 4.7.2013, dátum splatnosti 18.7.2013 s tým, že je
tu uvedený popis jednotlivých položiek tovarov s uvedením ich čísla, počtu kusov, jednotkovej ceny pri
jednotlivých položkách a celkovej ceny materiálu v sume 1.570,- €, 20 % DPH 314,- €, spolu suma k
úhrade 1.884,- €. V dolnej časti sa nachádza ťažko čitateľná pečiatka vstupná kontrola Z. E., prevzal
29.7.2013.
Z faktúry č.213 100512 súd okrem iného zistil, že ako príjemca je tu uvedený žalobca, ako dodávateľ
EUROMOTOR spol. s r.o. Banská Bystrica, dátum vystavenia faktúry a dátum dodania tovaru/služby
9.7.2013, dátum splatnosti 23.7.2013, príjem zákazky 1.7.2013 s tým, že v popise je uvedený tovar spolu
s uvedením čísla, jednotkovej ceny, ako i celkovej ceny za materiál 475,98 €, 20 % DPH 95,20 €, celkom571,18 €, ako čiastka k úhrade. V spodnej časti sa nachádza pečiatka vstupná kontrola - VH Autoservis
s.r.o. Z. E., nečitateľný podpis, dátum 29.7.2013.
Z výsluchu svedka N. Z. súd zistil, že sa jedná o syna žalovaného. Mal vo Francúzsku dopravnú nehodu
a keďže auto bolo otcove, chcel aby on nahlásil túto poistnú udalosť v poisťovni, čo otec aj urobil.
Následne sa od otca dozvedel, že navštívil autoservis pána D., keď mu kontakt dala ich známa pani
D., ale ten nevedel povedať pri tom prvom raze cenu a žiadal, aby mu otec doniesol technický preukaz
a fotodokumentáciu. Oni v tom čase komunikovali cez skype a tak mu zaslal aj fotodokumentáciu, aj
technický preukaz, na základe čoho išiel otec druhýkrát do servisu, kde mu žalobca povedal, že to bude
stáť okolo 4.500,- €, ale že to bude presne vedieť až keď príde s vozidlom do servisu. On sa cez víkend
28.júna vracal domov na dovolenku a potom 1.júla išli osobne aj s autom do servisu žalobcu, kde si
tento obhliadol na parkovisku predmetné vozidlo. Zistil, že je poškodený aj blatník, na základe čoho
povedal, že to bude stáť viac, možno nejakých 6-7.000,- €. Podľa jeho vyjadrenia sa žalobca správal
arogantne a tiež mu bolo divné, že človek, ktorý pracuje v tomto odbore sa nevie vyjadriť konkrétne
k cene, aj k tomu, či to bude totálna škoda. Veci konzultovali aj s mamou, ktorá bola tiež v tom čase
vo Francúzsku s tým, že sa dohodli, že to doriešia až potom, keď príde na Slovensko, pretože ona
dlhší čas pracovala v poisťovni. Potom tam išli teda štvrtýkrát aj s ňou, kedy sa ona so žalobcom dosť
pochytili, tento jej trhal kľúče od vozidla z rúk. Oni následne na to odišli aj s autom. Informovali sa aj v
inom servise u pána U., kde im bolo oznámené, že sa bude jednať podľa neho o totálnu škodu. Svedok
poprel, že pri tých dvoch razoch, keď bol prítomný aj on u žalobcu, by si objednávali nejaké náhradné
diely a rovnako si neobjednávali ani opravu vozidla. Podľa jeho názoru si to neobjednával ani žalovaný
pri tých dvoch prvých návštevách, keď tam bol sám. Na otázku súdu, či mu bolo niekým oznámené,
čomu má zodpovedať tá suma 4.500,- € resp. 6-7.000,- €, svedok uviedol, že oni chceli, aby v tom bola
zahrnutá tak oprava vozidla, ako aj náhradné diely, ale oni nič konkrétne neobjednávali, pretože čakali
na pokyn z poisťovne, či sa bude jednať o totálnu škodu. Totiž náklady z titulu vzniknutej škody na aute
mala uhrádzať poisťovňa a tú 5 %-nú spoluúčasť sa podujal uhradiť on, keďže finančná situácia jeho
otca nie je dobrá. Uviedol tiež, že pôvodne mal v pláne, že sa oprava uskutoční počas jeho dovolenky
na území SR, ale keďže sa to nedoriešilo s poisťovňou, tak si zobral druhé auto, ktoré tiež patrilo otcovi.
Poškodené auto zostalo vo Zvolene, aj keď bolo pojazdné. Svedok uviedol, že bol pri tom, keď jeho otec
hovoril žalobcovi, že sa to má riešiť cez poisťovňu. Svedok poprel, že by pri tých stretnutiach, na ktorých
bol osobne prítomný, žalobca uvádzal konkrétne aké náhradné diely by malo byť potrebné vymeniť.
Svedok ešte uviedol, že pri tom treťom stretnutí, keď uviedli, že si to ešte premyslia, tak sa vlastne na
tom so žalobcom pohádali. Keď tam išli ten posledný krát aj s mamou, tak tam išli za tým účelom, aby
sa informovali o tej výslednej cene, ktorú mal povedať pán D., ale ani vtedy to nevedel uviesť a opäť to
skončilo hádkou a odišli odtiaľ s tým, že auto tam nebudú nechávať na opravu, hoci žalobca chcel, aby
tam auto nechali a z toho dôvodu im aj chcel brať tie kľúče od vozidla. Na otázku, či im pri niektorom z
tých razov žalobca povedal, že má k dispozícii diely na opravu vozidla, svedok uviedol, že im nič také
nepovedal, ani tam nebola žiadna reč o dieloch.
Z výsluchu svedkyne Q. Z. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa jedná o manželku žalovaného.
So žalobcom sa stretla len raz 10.júla 2013, keď bola u neho s manželom a synom v servise. Ju
kontaktoval syn bezprostredne po nehode, pretože s tým nemal skúsenosti, ona mu poradila ako má
postupovať, ale keďže v tom tlačive nebol uvedený škodca, vedela, že si to následne budú musieť
uplatňovať z havarijnej poistky. Mala vedomosť, že keď prišiel syn na Slovensko 1.júla mali dohodnuté s
poisťovňou, že príde pán L. zo Slovexperty, ktorý to obhliadne, čo sa aj stalo spísal zápis, ktorý sa má v
zásade vždy posunúť likvidátorom, ktorí rozhodnú, či sa jedná o totálnu škodu alebo akým spôsobom sa
to bude riešiť. V poisťovni KOOPERATIVA, kde mali vozidlo havarijne poistené, tam vznikli komplikácie
na ich strane, ohľadne riešenia tejto poistnej udalosti a preto až v septembri 2013 im prišlo oznámenie,
že sa jedná o totálnu škodu a až následne potom neskôr im bola oznámená výška poistného plnenia.
Oni dovtedy nevedeli aký bude výsledok šetrenia a preto na to upozornili aj pána D., že si to nemôžu
dať zatiaľ opravovať. Ohľadne informácie o tom, že auto sa malo opravovať u žalobcu, uviedla, že jej
manžel volal do Francúzska, kde ona v tom čase tiež sa zdržovala, že mu ich známa dohodla stretnutie
s pánom D., na základe čoho sa k nemu išiel manžel informovať o možnostiach opravy vozidla. Oni
hlavne chceli vedieť, koľko by predstavovala tá 5 %-ná spoluúčasť, pretože sa to malo riešiť z havarijnej
poistky. V tej súvislosti manželovi uvádzal sumu 400-500,- € ohľadne spoluúčasti, neskôr cca 1.000,- €.
Jej sa ale takýto postup nezdal profesionálny z jej pracovných skúseností mala za to, že ľudia pracujúci
v tomto odbore vedia urobiť akúsi predkalkuláciu opravy, aby sa vedeli ľudia na to pripraviť. Ich finančná
situácia nebola dobrá s poukazom na to, že manžel je na invalidnom dôchodku a teda stále trvali na
tom, že sa to bude financovať z havarijnej poistky, takýmto spôsobom to oznámili aj pánovi D., aj na tom
stretnutí 10.júla, že musia počkať na výsledok šetrenia z poisťovne a postupovať podľa ich pokynov. Onale trval na tom, aby tam nechali vozidlo aj s kľúčami, s čím oni nesúhlasili a zo servisu žalobcu odišli.
Ona tam išla do toho servisu za tým účelom, aby mu rozumne vysvetlila tú situáciu, že musia počkať
na vyjadrenie poisťovne, keďže v inom servise im oznámili, že by sa mohlo jednať o totálnu škodu, hoci
im sa to nezdalo, keďže auto bolo pojazdné, ale vedeli, že sú v tejto veci laici. Potom ju ešte pán D.
kontaktoval, aj jej manžela telefonicky, pričom sa tiež pohádali a následne jej aj pani D. hovorila, že jej
volal pán D., že čo za ľudí mu poslala. V podstate žalobca na nich stále naliehal, že si majú nechať to
vozidlo opraviť u neho, ale oni trvali na tom, že to nie je možné a že sa na ničom nedohodli, a že žiadna
kalkulácia nebola spravená. Uviedla, že pokiaľ má vedomosť pri tých prvých dvoch stretnutiach, bol iba
žalovaný, tie sa mali uskutočniť v čase medzi nehodou, čiže medzi 8. a 28.júnom, a tretíkrát tam boli
1.júla aj so synom, kedy sa uskutočnila aj obhliadka poisťovne, tieto informácie má sprostredkovane
od manžela, s ktorým bola v telefonickom kontakte. Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, že
by sa mala oprava uskutočniť v konkrétnom termíne. Potom čo prišlo vyjadrenie z poisťovne, ona už
tieto záležitosti neriešila, opravu vozidla vybavoval následne žalovaný. Vie však, že na tom boli stratový,
pretože sa dodatočne zistilo, že aj poistka nebola dobrá, krátili poistné plnenie.
Z výsluchu svedkyne Z.. B. D. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že žalovaní sú krstní rodičia jej
dcéry a so žalobcom sa tiež pozná od detstva, pretože býval v rovnakom dome ako oni. Ju kontaktoval
pán Z., že jeho syn mal nehodu a že či nepozná niekoho, kto by to vedel opraviť, na čo mu ona oznámila,
že keď mali nehodu oni, robil im to pán D., cez havarijnú poistku a bola spokojná, ako dobre to urobil, tak
mu odporučila, aby sa s ním skontaktoval a dal si urobiť kalkuláciu koľko by to vyšlo. Ona kontaktovala
v tej súvislosti aj pána D., že by tam prišiel kmotor, či by sa mohol na to pozrieť. Až neskôr jej kmotrovci
hovorili, že sa kmotra pochytila s pánom D. a že tam mal byť nejaký problém, ale o podrobnostiach
nemala informácie. Aj tie informácie, čo mala, mala len sprostredkovane od kmotrovcov. Na otázku súdu,
či vie uviesť časový interval, kedy jej žalovaný resp. kmotrovci hovorili o tom, že tam mali vzniknúť nejaké
problémy,čitobolobezprostrednepotomčoimposkytlakontaktnažalobcu,alebotambolnejakýčasový
odstup, uviedla, že ani približne si to nepamätá, ale že to už bolo dávnejšie. Tiež jej potom následne
volal pán D., že došlo medzi jej kmotrou a ním ku konfliktu, to bolo asi týždeň potom čo jej o tom hovorili
aj kmotrovci. On jej to v podstate iba dával na vedomie, ale ona sa do toho už viac nechcela angažovať
a teda už to viacej neriešila.
Z výsluchu svedka Q. O. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že je zamestnancom žalobcu. K veci
uviedol, že zhodou okolnosti sedel vtedy u šéfa, keď sa táto vec riešila, konkrétne prišiel pán, že má
rozbité auto s tým, že to treba rýchlo opraviť a objednať, že to má byť do dvoch týždňov. Navyše tam bola
z ich strany dovolenka, tak sa tlačilo na to, aby sa to opravilo. Bolo to už dávnejšie, asi 2-3 roky dozadu.
Bol tam asi len on so šéfom vtedy v kancelárii. On tam ale nebol počas celej doby stretnutia žalobcu
a žalovaného, potom už teda nevie o čom sa ďalej dohadovali. Uviedol, že sa jednalo o nejaký Ford,
aj ho potom neskôr videl, ale presne nevie. Ukazujúc na žalovaného uviedol, že ten pán hovoril, že sa
má niekto vrátiť zo zahraničia a že teda sa to má rýchlo urobiť. V tej kancelárii šéfa bol možno 5 minút,
možno ani toľko nie. Na otázku súdu adresovanú svedkovi, na základe čoho si pamätá konkrétne tieto
udalosti približne z pred troch rokov, svedok uviedol, že keďže tam pracuje na tej prevádzke, prichádza
do styku stále s tými dielmi, prekladá sa to tam a teda vie, že je to z tejto zákazky.
Z výsluchu svedka Z. E. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že je zamestnancom žalobcu a
žalovaného pozná len z videnia v rámci autoservisu. K veci uviedol, že žalovaný si objednával u nich
opravu havarovaného vozidla, objednali sa diely, ale k oprave potom už nedošlo, z akých dôvodov uviesť
nevedel.Objednanédielyostaliunichnaservise,pretožesiichžalovanýodmietolprevziať.Onužalobcu
pracuje konkrétne ako pracovník služby náhradných dielov, čiže v jeho kompetencii sú tieto záležitosti
a teda on konkrétne diely, ktoré mali byť potrebné na opravu vytypoval, tieto nacenil, nahral na sklad a
aj objednal a teda vykonal všetko, čo s tým súvisí. So žalovaným prišiel do kontaktu dvakrát, prvýkrát
bol tam ešte iba s fotkami, asi ich mal na mobile alebo na USB kľúči, teda fotky toho poškodeného
vozidla, ktoré bolo v tom čase mimo Zvolena resp. Slovenskej republiky. Malo sa jednať o synove auto
a tento mal prísť len na nejaký krátky čas na dovolenku a teda sa to malo stihnúť opraviť a preto sa
diely objednávali dopredu. Vtedy sa aj konkrétne rozprávali čo treba na tú opravu, aké diely, tie sa
nacenili a potom objednali. Druhýkrát sa potom stretli s nejakým časovým odstupom, vtedy už prišiel aj
s poškodeným vozidlom. Nepamätal si, či bol okrem neho pána D. a žalovaného pri týchto stretnutiach
ešte prítomný niekto iný. Žalovaný si v podstate objednával u nich celú opravu, ale keďže to sa nedalo
bez týchto dielov, tak podľa neho si on toto vlastne výslovne objednával. On osobne žiaden dokument pri
tom nevypisoval, to on nemá na starosti, iba v prípade, že sa jedná o predaj cez pult. To je prípad, keď si
zákazník príde čisto kúpiť iba nejaké náhradné diely bez opravy vozidla, vtedy sa platí aj záloha. Pokiaľ
sa ale jedná o celkovú opravu vozidla, to rieši pán D., ale svedok nevedel presne uviesť ako to funguje, či
sa v takom prípade spisuje nejaká písomná objednávka alebo sa vyberá nejaká záloha. Na otázku súdu,aby svedok uviedol, aký je bežný postup, v prípade, že klient príde na ich autoservis s poškodeným
vozidlom po havárii, uviedol, že postup je taký, že príde väčšinou klient už s vozidlom, ktoré sa obhliadne,
zistí sa poškodenie s tým, že záleží od toho, či sa to má uhrádzať cez poisťovňu alebo si to klient hradí
sám, spíšu sa jednotlivé diely potrebné na opravu, ktoré sa objednajú a následne sa zrealizuje oprava.
V prípade, že má byť oprava hradená z poistky, rozdiel je len ten, že pred rozobratím vozidla si ešte
vykoná obhliadku aj pracovník poisťovne, ktorý vystaví protokol a urobí si vlastnú kalkuláciu opravy. V
tejto súvislosti so zákazníkom komunikuje pán D., ktorý dojednáva podmienky opravy, čo sa týka tak
času, ako aj ceny, potom mechanik auto rozoberá, ak je tam auto priamo fyzicky, povie čo treba vymeniť,
opraviť, pričom základné diely je možné objednať aj na základe fotiek, keď je tam viditeľné poškodenie.
Niečo sa zistí, až keď sa auto rozoberie. Jeho konkrétne úlohou je tieto diely objednať, naceniť, nahradiť
do systému a vydať mechanikom. Svedok potvrdil, že sú aj prípady, kedy klient chce iba zistiť cenu
opravy resp. jednotlivých náhradných dielov, avšak v takom prípade zákazník žiada cenovú kalkuláciu.
Vtedy, pokiaľ ide o náhradné diely, tak vystavuje on o tom písomný doklad, ale pokiaľ ide o opravu
vozidla ako takú, tak je tam súčinný aj pán D., ktorý k tomu dohadzuje veci týkajúce sa ceny práce.
Na otázku súdu, či z obsahu rozhovoru, ktorý prebehol medzi ním, žalobcom a žalovaným vyplynulo,
že sa jedná o objednanie opravy vozidla alebo o zisťovanie cenovej kalkulácie, svedok uviedol, že si
myslí, že to bolo tak, že najprv zistili cenu tých jednotlivých náhradných dielov a na základe toho sa
tieto potom aj objednávali. Na otázku súdu, čo presne sa pri tom stretnutí dojednalo, v tom zmysle,
že čo sa malo opravovať a za akú cenu, svedok uviedol, že pokiaľ si pamätá bola poškodená ľavá
zadná strana, takže sa objednávali asi dvere, blatník, disk, presne si nepamätal. Bola uvedená aj cena
náhradných dielov, okolo 3.000,- €. Celkovú cenu opravy vozidla ale oni spolu neriešili, pretože práca
ide mimo neho. Pri tom druhom stretnutí sa on už priamo so žalovaným nerozprával, len ho zaregistroval
u nich na servise s pánom D., on mal už ale robotu spravenú, pretože diely boli už dodané a auto sa
mohlo opravovať. Medzi chlapmi sa hovorilo, že či sa to stihne urobiť, lebo to bolo pred celozávodnou
dovolenkou a jednalo sa o dosť veľkú robotu. Po čase sa začal zaujímať o to, prečo nemá diely ešte
vyskladnené, teda prečo neboli vydané na konkrétnu zákazku, šéf mu povedal, že nech mu to vytlačí tzv.
na zákazku, t.j. podklad potom pre fakturáciu, keď sa tam doplnia údaje týkajúce sa ceny práce, čo on aj
urobil, dal to do samostatného obalu a šéf mu hovoril, že to zrejme pôjde na súd, lebo zákazník si nedal
vykonať objednanú opravu. Toto začal riešiť asi koncom mesiaca, pretože vtedy si musí dať do poriadku
konkrétny mesiac, ponahrávať objednané náhradné diely na jednotlivé zákazky atď.. Tieto diely sú aj
naďalej v majetku ich servisu, pretože oni nie sú autorizovaný servis pre Ford a teda tých u nich sa veľa
neopravuje a nemali to zatiaľ kde použiť. Po nahliadnutí do spisu svedok potvrdil, že fotodokumentácia v
spise na č.l.7 a 9 je tá, na základe ktorej objednával tie náhradné diely. Po nahliadnutí do dokladu na č.l.6
spisu - náhľad na zákazku svedok uviedol, že takýto sa dá vytlačiť kedykoľvek keď je otvorená zákazka.
Keď by už bola vykonaná aj oprava, tak by tam boli aj položky týkajúce sa opravy s tým, že faktúra
vyzerá obdobne, sú tam len nejaké drobné rozdiely. Svedok po nahliadnutí do faktúry č.21320715 a
faktúry č.213 100512 uviedol, že sú to tie náhradné diely, ktoré sa objednávali pre žalovaného. Pokiaľ
ide o dátum 29.júla, to je dátum keď sa faktúry nahrávali, keď si potreboval ukončiť ten mesiac, ako už
spomínal. Pokiaľ je na prvej faktúre dátum dodania tovaru 4.7., vtedy niekedy okolo toho dátumu to bolo
dodané, pri tej druhej faktúre 9.7., to je určite presný dátum dodania, pretože tam si to chodia zobrať
osobne. Svedok tiež uviedol, že diely boli objednávané naraz od dodávateľa v Košiciach, ale keďže oni
pri tom jednom diele mali dlhšiu dodaciu lehotu a museli by to viesť na dvakrát, čo by nebolo ekonomické,
preto ten jeden diel objednali z Bystrice, kde nie je problém aj zájsť. Svedok nevedel uviesť, aké bolo
časové rozpätie medzi tým ako boli diely objednané a následne dodané. Nevedel ani to zovšeobecniť,
pretože to záleží na každom dodávateľovi, aj na konkrétnej zákazke, či to majú na sklade priamo alebo
to majú na centrálnom sklade, aj diely na Fordy berú od štyroch dodávateľov, čo je rôzne. Na otázku
právneho zástupcu žalovaného, kedy boli predmetné diely dodané, svedok uviedol, že si presne dátumy
nepamätá, ale bolo to niekedy medzi tým prvým a druhým stretnutím, kedy tam bol žalovaný, keďže
diely sa objednávali pri prvom stretnutí a pri tom druhom stretnutí, keď už bol tam s autom, tak už boli
diely u nich. Na otázku súdu, z čoho on získal vedomosť, že žalovaný si u nich objednal opravu vozidla
ako takú a nešlo iba o objednanie náhradných dielov, uviedol svedok, že to vyvodil z rozhovoru, ktorý
medzi sebou viedli, keď boli pri ňom.
Z výsluchu žalobcu na pojednávaní súd okrem iného zistil, že niekedy v mesiaci jún 2013 mu volala
pani D., že jej známy by potreboval promptne opraviť auto, ktoré je vo Francúzsku, asi tak do týždňa,
na čo on povedal, že sa mu môže ten pán ozvať. Prišiel pán Z. a pýtal sa, či sa vedia dohodnúť, na
čo mu on povedal, že áno, že je to možné realizovať niekedy začiatkom júla 2013, ale že potrebuje,
aby doniesol technický preukaz, z ktorého bude zistiteľné číslo karosérie, pretože diely sa objednávajú
na konkrétny typ a fotky, aby to vedeli posúdiť. Na otázku súdu, pri ktorom stretnutí bol medzi stranamisporu dojednaný rozsah dodávky a cena, uviedol, že keď mal k dispozícii tie fotky, tak vtedy mu povedal,
aké konkrétne náhradné diely bude treba objednať, konkrétne to zadal ich zamestnancovi pánovi E.
vytypovať potrebné náhradné diely v systéme a vtedy oznámil žalovanému aj približnú cenu týchto
náhradných dielov a v čase keď už diely reálne prišli, tak mu povedal konkrétnu cenu cca 3.100,- €.
On s tou cenou súhlasil, keďže to potrebovali mať do týždňa hotové. Uviedol, že písomná objednávka
spisovaná nebola, keďže sa to riešilo cez spoločnú známu, diely sa objednávali vopred, pretože niekedy
dodávka trvá 3 dní, niekedy aj týždeň a aby sa potom nemuselo čakať, keď príde s autom. Na základe
výzvy potom ešte prišiel to auto ukázať, pretože diely sa museli prijať na sklad, dovtedy sa to ešte dalo
vrátiť, ale potom už nie. Odvtedy majú diely na sklade, pretože následne už žalovaný nedvíhal telefón
resp. odkazoval na to, že musí vec riešiť s poisťovňou, aby uskutočnili obhliadku a potom už neprišiel.
Žalovaný tlačil na to, aby sa to urobilo rýchlo, keďže auto malo byť na Slovensku len 10 dní, z toho asi
5 bolo pracovných. Keby bol vedel, že si žalovaný chce objednávať diely niekde v Poľsku, tak by auto
nikdy do servisu nevzal, pretože teraz každá poisťovňa si odkontrolováva aké diely sú tam a on robí
iba s originálnymi dielmi, pretože keď to nesedí poisťovňa faktúru nepreplatí s tým, že poisťovni musia
predkladať aj faktúru, z ktorej vyplýva aké konkrétne diely sa nakúpili a v akej cene. Na otázku právneho
zástupcu žalovaného, či bolo jeho klientovi nejakým spôsobom zdokladované aké konkrétne diely sa
vyžadujú na tú opravu, uviedol, že áno, že je to taká súpiska, čo sa vytlačí zo systému a tam je uvedený
konkrétny popis jednotlivých položiek aj s uvedením ceny, čo má každý dodávateľ svoje, či už sa jedná o
Ford, BMW a pod.. Nejedná sa o náhľad na zákazku, ten je k dispozícii až keď je tovar prijatý na sklad.
Žalobca potvrdil, že uňho v servise bola aj manželka žalovaného, ktorá vykrikovala, že sa tam auto
opraviťnedá,žeonapracovalavKOOPERATIVEabudesitovybavovaťsama.Tiežpotvrdil,žesastretol
aj so synom žalovaného, tiež u nich vo firme. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, čo konkrétne
mala vykonať firma žalobcu, uviedol, že to bola kompletná oprava, teda jednalo sa o objednanie a
dodanie náhradných dielov, mechanické, klampiarské a lakovnícke práce, čiže rozobratie a zloženie, a
súčasťou jednoznačne bolo aj dodanie náhradných dielov, pretože on nikdy nerobí zákazky, kde by si
zákazník doniesol vlastné diely, pretože to nemá ako dať na sklad. Potvrdil, že vedel, že žalovaný má
uzavretá havarijnú poistku, z ktorej sa to malo uhrádzať. Problém však vznikol, keď sa zistilo, že tá nie
je taká ako predpokladali. V súvislosti s touto poistkou sa dohodli, že pôjdu ráno to dať na obhliadku
s poisťovňou a následne sa hneď začne auto rozoberať, keďže boli v časovom tlaku ohľadne odchodu
vozidla do cudziny resp. aj celozávodnej dovolenky. Podľa jeho skúseností už pri obhliadke pracovník
Slovexperty nahodí do programu predmetné údaje, normohodiny a automaticky urobí výpočet aká bude
cena, čo sa pošle do príslušnej poisťovne, kde následne po pár dňoch rozhodnú a klientovi oznámia, či a
v akej výške to uznávajú, prípadne či sa jedná o totálnu škodu, zvyknú to napísať aj na ten papier, ktorý
sa pritom spisuje, či je oprava doporučená alebo sú odhadované vysoké náklady a má sa kontaktovať
poisťovňa. To však býva tak jeden prípad možno z desiatich, inak väčšinou sa oprava schváli. Na otázku
právneho zástupcu žalovaného, či a prečo sa nemohli použiť tie náhradné diely na inú zákazku resp.
či to nebolo možné vrátiť, uviedol, že každý predajca má iné podmienky, niekedy je to 2-3 týždne, ale
niektorí majú podmienku, že to zoberú naspäť, ale zaplatia len 80 % z ceny, takže napr. keď si zákazník
objedná nesprávny diel, tak musí ten rozdiel zaplatiť. Odvtedy nemal zákazku pri ktorej by to mohol
použiť a pre sú tie diely reálne stále u nich na sklade. Na záver žalobca uviedol, že žalovaný si k nemu
prišiel objednať opravu predmetného vozidla aj vrátane objednania náhradných dielov s tým, že mal
platiť len 5 %-nú spoluúčasť.
Z výsluchu žalovaného na pojednávaní súd okrem iného zistil, že nakoľko syn havaroval v Paríži a
nepodarilo sa tam ukončiť poistnú udalosť, začali to riešiť cez havarijnú poistku na Slovensku. Kontakt
na žalobcu mu dala pani D. s tým, že so žalobcom sa stretol dvakrát sám a dvakrát tam bol aj syn
a posledný krát aj manželka, t.j. spolu sa stretol so žalobcom štyrikrát. Prvýkrát mu povedal, že mu
spraví ponuku, keď donesie na kľúči fotky a technický preukaz. Tieto mu pri druhej návšteve doniesol,
ale cenu mu aj tak nevedel povedať, vždy sa bavili len o tých 5 % percentách, čo mala predstavovať
spoluúčasť. On mal záujem si to tam dať iba opraviť, nie kupovať náhradné diely, tie by si kupoval
niekde v Poľsku, pretože nemal peniaze na to, aby si kupoval náhradné diely za 3.000,- €. Pri treťom
stretnutí mu hovoril žalobca, že 5 % by malo zodpovedať v sume okolo 600,- €, keď tam boli štvrtýkrát
tak hovoril o tom, že 5 % by malo predstavovať sumu cca 900,- €. Jednoznačne poprel, že by si diely
objednal, takúto vôľu nikdy neprejavil a prvýkrát počul nejakú cenu dielov až pri tom štvrtom raze, keď
za nimi kričal, že to bude stáť 3.000,- €. Tiež potvrdil, že sa s manželkou pri tom štvrtom raze žalobca
pohádal. Syn bol na Slovensku do 10.júla a vtedy sa so žalobcom stretli posledný krát. Následne asi
po troch dňoch ho už len telefonicky kontaktoval a následne zrejme vystavil tú faktúru za tovar, ktorý si
neobjednal. V inom servise u pána U. mu povedali, že treba počkať na obhliadku, čo povie poisťovňa,
pretože on to videl ako totálnu škodu už od počiatku. Poprel, že by u žalobcu zisťoval aké diely by bolipotrebné na vykonanie opravy vozidla resp. aké by boli ceny s tým, že on mal iba záujem o to, aby
mu žalobca vyrátal cenu opravy, keď si pod tým predstavoval, že auto bude kompletne opravené a on
zaplatí tú 5 %-nú spoluúčasť. Na otázku súdu, či on mal nejakým spôsobom obmedzené poistné plnenie
z havarijnej poistky, ktorú mal uzatvorenú v tom zmysle, že toto malo pokrývať iba cenu opravy resp.
cenu práce a nie náhradných dielov, uviedol, že nie, že keď sa stala táto udalosť, tak následne zistil,
že má krátenú poistku o 35 %, keďže až dodatočne mu dali všeobecné poistné podmienky. Žalovaný
jednoznačne poprel, že by si u žalobcu objednal resp. požiadal ho aby u príslušného tretieho subjektu
objednal predmetné náhradné diely, za účelom vykonania opravy vozidla. Na otázku súdu, či pokiaľ mu
žalobca uvádzal pri tých stretnutiach, že by spoluúčasť mala predstavovať približne 500 resp. 1.000,-
€, či pod tým rozumel, že to zodpovedá iba oprave vozidla bez náhradných dielov, uviedol, že mal za
to, že je to už aj vrátane náhradných dielov.
Zprednesuprávnehozástupcužalobcunapojednávaniachsúdokreminéhozistil,žesavcelomrozsahu
pridržali podanej žaloby zo dňa 30.9.2015. Podľa jeho názoru bolo dostatočným spôsobom preukázané,
že si žalovaný u neho objednal opravu predmetného motorového vozidla na základe toho žalobca
objednal náhradné diely, ktoré má doteraz pre žalovaného pripravené na sklade, čo bolo preukázané
výpoveďami svedkov, najmä pána E. a pána O., ale nepriamo aj pani Z. v tom zmysle, že ona síce nebola
prítomná, keď jej manžel teda žalovaný tieto diely objednával, ale považovala za potrebné ísť potom
osobne vysvetliť dôvody zrušenia objednávky žalobcovi v čase keď už diely mal na sklade. Z týchto
dôvodov trval na tom, že žaloba je dôvodná a žiadal, aby súd žalovaného zaviazal uhradiť žalovanú
sumu vrátane príslušenstva v zmysle petitu žaloby a tiež k náhrade trov konania v celom rozsahu.
Z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že sa v celom
rozsahu pridržal vyjadrení uvedených v podanom odpore a teda mal za to, že k uzavretiu kúpnej zmluvy
nedošlo a žalovaný nikdy neprejavil záujem kúpiť predmetné náhradné diely. Pokiaľ sa so žalobcom
v tejto súvislosti bavili, bolo to iba o možnosti opravy, čo by skôr evokovalo zmluvu o dielo. V tejto
súvislosti sa u žalobcu žalovaný informoval len o tom koľko by stála oprava vozidla a najmä koľko
by predstavovala 5 %-ná spoluúčasť, keďže bolo vozidlo havarijne poistené. Tiež trval na tom, že
faktúra, ktorou mala byť cena vyúčtovaná, bola doručená až s výzvou na zaplatenie v roku 2015. V
podstate žalovaný od počiatku upozorňoval žalobcu, že bude mať záujem o opravu len v prípade, ak to
uhradí poisťovňa a teda aj o originálne náhradné diely. Obidve strany mali informáciu, že financujúcim
subjektom opravy má byť poisťovňa a žalovaný by si teda neobjednával túto opravu kým by to nemal
odsúhlasené zo strany poisťovne. A pokiaľ žalobca z vlastnej iniciatívy takéto náhradné diely objednal,
z dôvodu, že predpokladal, že bude opravu realizovať, je to rozhodnutie žalobcu, ktorý si takýmto
spôsobom naskladnil u seba v servise predmetné diely, avšak nie je to vecou žalovaného s tým, že
tento ani nepodpísal žiadny zákazkový list, objednávku, ani nič podobné, pričom ani mu nikdy nebola
oznámená cena. Spochybnil výpovede svedka, konkrétne pána O., ktorého nikto predtým nespomenul,
že by mal byť prítomný pri stretnutí strán sporu a teda je sporné, že či vôbec tam bol, i keď vlastne sa k
ničomu konkrétnemu nevedel vyjadriť. Taktiež pokiaľ ide o pána E., predtým nebolo spomínané, že by
bol pri tom stretnutí pán Koreň priamo prítomný. Tiež poukázal na časový nesúlad ohľadne toho, kedy
mali byť diely objednávané, na základe predloženej fotodokumentácie, čo bolo niekedy v polovici júna
2016, avšak tovar podľa predložených dokladov bol dodaný 4. resp. 9.júla, hoci podľa ich informácií je
štandardná dodávka náhradných dielov od jednotlivých predajcov 24 resp. 48 hodín. V prípade, že by
pripustili, že sú to aj 3 dní, tak by to zodpovedalo tomu, že sa to udialo až po tretej návšteve žalovaného.
Z týchto dôvodov žiadali návrh v celom rozsah zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania
v rozsahu 100 %.
4. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu
povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a
zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 652 ods. 1 OZ, ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu
zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby
mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.
Podľa § 51 OZ, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
5. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami sporu sa uskutočnili štyri stretnutia,
predmetom ktorých boli rokovania o možnosti resp. podmienkach opravy predmetného motorovéhovozidla Ford Focus s EČV: T.-XXXCL, ktorého držiteľom bol žalovaný. Žalobca tvrdil, že medzi stranami
sporu bola dňa 29.7.2013 v ústnej forme uzavretá kúpna zmluva s tým, že boli dojednané podstatné
náležitosti tejto zmluvy a to predmet, ktorý mal korešpondovať s tovarom označeným v doklade, náhľad
nazákazkuzodňa16.8.2013,arovnakoajkúpnacena,ktorátiežmalazodpovedaťsumámuvádzanýmv
predmetnom doklade. Na druhej strane žalovaný tvrdil, že so žalobcom žiadnu kúpnu zmluvu neuzatvoril
a rokovania, ktoré medzi sebou strany sporu viedli, mohli smerovať len k uzavretiu zmluvy o dielo, avšak
ani takáto zmluva nebola medzi stranami ani ústnou formou uzavretá s tým, že žalovaný iba predbežne
zisťoval predpokladanú výšku ceny opravy tohto vozidla. Na základe vykonaného dokazovania súd
dospel k záveru, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, a to nielen konkrétne
dňa 29.7.2013, keďže ani žalobca nijakým spôsobom nezdôvodnil prečo malo dôjsť k uzavretiu tejto
zmluvy, konkrétne v tento deň, keďže aj výsluchom svedkov, syna a manželky žalovaného a listinných
dôkazov ohľadne zdržiavania sa syna žalovaného na území Slovenskej republiky súd ustálil, že po
termíne 10.7.2013 už k žiadnemu osobnému stretnutiu žalobcu a žalovaného nedošlo, avšak súd dospel
k záveru, že k uzavretiu takejto kúpnej zmluvy nedošlo ani v iný deň, teda vôbec, keď súd zastáva
názor, že z výsluchu svedkov, či už syna a manželky žalovaného, avšak aj svedka Martina Koreňa
a v neposlednom rade samotného konateľa žalobcu vyplynulo, že dojednania strán sporu mali viesť
k dohode, v ktorej by bola riešená komplexne otázka opravy poškodeného vozidla vrátane dodávky
náhradných dielov, a nejednalo sa v tomto prípade o tzv. pultový predaj, kde aj u žalobcu je v takých
prípadoch štandardný postup, že pokiaľ si príde zákazník kúpiť výlučne iba nejaké náhradné diely
bez opravy vozidla, spíše sa o tom objednávka, resp. iný doklad s tým, že sa platí určitá časť ako
záloha a toto má na starosti práve vypočutý svedok - zamestnanec žalobcu Z. E. ako pracovník služby
náhradných dielov. Súd sa však nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že mal prípadne záujem uzavrieť
len zmluvu, ktorou by bola riešená oprava vozidla bez dodávky náhradných dielov, keďže samotný
žalovaný od počiatku tvrdil, že mal záujem riešiť to cez havarijnú poistku, kedy poisťovňa vyžaduje
dodávku originálnych dielov a rozhodne nie je štandardné, aby si tieto zakupoval zvlášť klient bez
súčinnosti autoservisu, v ktorom sa má realizovať oprava.
Nazákladevykonanéhodokazovania,tedasúdustálil,žezáujemobochstránsporusmerovalkuzavretiu
nepomenovanej, atypickej zmluvy, ktorá v sebe kombinovala prvky tak kúpnej zmluvy, ako i zmluvy o
dielo, s odkazom na ustanovenie § 51 Občianskeho zákonníka, s tým, že takáto zmluva neodporovala
obsahu resp. účelu tohto zákona, naopak súd má za to, že sa jedná o bežný typ nepomenovanej
zmluvy uplatňovanej v obdobných prípadoch. Predpokladom platného uzavretia takejto zmluvy je však
aj dostatočne určité vymedzenie záväzkov z nej vyplývajúcich. V tejto súvislosti potom súd vyhodnotil, že
medzi stranami sporu v konečnom dôsledku k uzavretiu takejto nepomenovanej zmluvy nedošlo, keďže
ani samotný žalobca nielenže v konaní nepreukázal, ale v podstate ani netvrdil, že by sa so žalovaným
dohodol o celom predmete zmluvy, t.j. nielen ohľadne rozsahu materiálu, teda jednotlivých náhradných
dielov, ale aj o rozsahu prác, ktoré mali byť vykonané za účelom opravy predmetného vozidla, a rovnako
tak pokiaľ ide o celkovú výšku odplaty, ktorá by mala zahŕňať nielen cenu dodaného materiálu, ale
aj cenu prác, ktoré mali byť za týmto účelom vykonané. Žalovaný síce uvádzal, že mu žalobca pri
jednotlivých stretnutiach odhadoval sumy, ktoré mali zodpovedať 5 %-nej spoluúčasti pri úhrade odplaty
prostredníctvom havarijnej poistky, z čoho by bolo možné následne vyvodiť celkovú výšku odplaty, tak
ako to vyplýva aj z výpovede syna žalovaného, avšak tieto uvádzané sumy boli diametrálne odlišné,
pokiaľ ide o ich výšku, z čoho jednoznačne nie je možné odvodiť, že by bol dosiahnutý konsenzus
strán sporu ohľadne výšky odplaty, ktorá mala byť dojednaná. Pokiaľ potom za takejto situácie žalobca
jednotlivé náhradné diely na opravu predmetného motorového vozidla objednal a tieto mu boli aj dodané,
čo vyplýva z predložených faktúr, keď zrejme žalobca predpokladal, že opravu bude aj tak realizovať,
čo sa však nestalo, je nutné takúto skutočnosť pripísať na ťarchu žalobcu a nie žalovaného, s tým, že
žalobca musí v takomto prípade znášať podnikateľské riziko s tým súvisiace. Na okraj súd poukazuje
na ten fakt, že pokiaľ aj žalobca urobil takéto nesprávne podnikateľské rozhodnutie, mohol následnými
krokmi znížiť stratu s tým súvisiacu na minimum, keďže v čase posledného stretnutia 10.7.2013, kedy
už bolo zrejmé vzhľadom na konfliktnú komunikáciu strán sporu, že k uzavretiu dohody zrejme nedôjde,
mohol žalobca tovar, ktorý mu bol dodaný 4.7. resp. 9.7.2013 stornovať, keďže sám žalobca uviedol, že
síce záleží od jednotlivých predajcov ako majú nastavené podmienky vrátenia tovaru, avšak v zásade
tovar je možné vrátiť niekedy v rozpätí 2-3 týždňov, ale u niektorých pri vrátení vrátia napr. len 80 %
z ceny.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
6. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného
sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalovaný v celom rozsahu úspešný v tomto konaní, bol mu
priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.