Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/102/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216205817
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216205817.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci

žalobcu: Orange Slovensko a. s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, 821 08 Bratislava, práv. zast.: Bobák,
Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti
žalovanému: P. M., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XX, XXX XX X., o zaplatenie 274,90 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 148,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročnej z dlžnej sumy od 06.09.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 8 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 13.04.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 274,90 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania, titulom
Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A XXXXXXX a A XXXXXXX v spojení s Dodatkom k Zmluve

zo dňa 24.03.2014.

2. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril, hoci bol na to vyzvaný.

3. Súd vec ako drobný spor (do 2000 eur) prejednal bez nariadenia pojednávania.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to najmä s obsahom

Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, Dodatku ku Zmluve, pokusom o pokonávku, faktúrami,
všeobecnými zmluvnými podmienkami, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový
stav veci.

5. Žalobca uzatvoril s žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A XXXXXXX a A XXXXXXX
v spojení s Dodatkom k Zmluve zo dňa 24.03.2014. Neoddeliteľnou súčasťou uzavretej zmluvy boli
Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom

verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.

6. V zmysle uzatvorenej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému 1 ks SIM karty, ktorá mu umožňovala
využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom s prideleným telefónnym číslom a v zmysleDodatku k zmluve o pripojení mu odpredal 1 ks telefón/telekomunikačné zariadenie značky Prestigio
MultiPad 70 Prime Duo 3G za zľavnenú cenu 1,- euro, s tým, že predajná cena telekomunikačného
zariadenia predstavovala čiastku 145,- eur, uplatnená škoda: 126,- eur.

7. Za poskytnuté telekomunikačné služby vystavil žalobca žalovanému faktúry, z ktorých v tomto konaní
za obdobie 04/2014-06/2014 uplatnil na zaplatenie: sumu 148,90 eur.

8. Spolu vystavil žalobca žalovanému faktúry na sumu 148,90 eur. Keďže žalovaný vystavené faktúry v

lehote ich splatnosti neuhradil, zaslal mu žalobca pokus o pokonávku zo dňa 22.08.2014, v ktorom ho
vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 536,23 eur pozostávajúcej z ceny za telekomunikačné služby 148,90
eur, náhrady škody 377,33 eur a poplatku za mimosúdne vymáhanie 10,- eur s tým, že uvedenú sumu
bol odporca povinný uhradiť najneskôr do 05.09.2014. Žalovaný žalobcovi neuhradil nič.

9. Žalobca si preto žalobou na súde uplatnil svoj nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté

telekomunikačné služby v sume 148,90 eur a nárok na zaplatenie škody, ktorá mu vznikla voči
žalovanému za odpredané telekomunikačné zariadenie/mobilné zariadenie vo výške 126,- eur. Škoda
predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, teda
ide o škodu spôsobenú žalobcovi tým, že žalovaný získal telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú
cenu oproti cene trhovej tak, že sa podpísaním Dodatku ku zmluve o pripojení zaviazal používať služby

a za tieto služby platiť po dobu svojej viazanosti a následne porušil svoj záväzok zotrvať v zmluvnom
vzťahu počas dohodnutej doby, so zohľadnením počtu mesiacov, ktoré uplynuli od uzatvorenia dodatku
do porušenia zmluvy.

10. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi

vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

11. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

12. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

13. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník

je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to
povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

15. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase vzniku omeškania, výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom
bola riadne uzatvorené Zmluva o poskytovaní verejných služieb č. A XXXXXXX a A XXXXXXX v spojení
s Dodatkom k Zmluve zo dňa 24.03.2014.

17. Za poskytnuté telekomunikačné služby vystavil žalobca žalovanému faktúry v celkovej výške 148,90
eur, z čoho žalovaný pred podaním žaloby na súd neuhradil nič. Dlžnú sumu 148,90 eur žalovanýneuhradil v lehote splatnosti a ani v dodatočne poskytnutej lehote uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j.
do 05.09.2014. Žalobca žiada 148,90 eur.

18. Podľa čl. 2, ods. 2.5 Dodatku k Zmluve k pripojení v prípade porušenia niektorej z povinnosti
účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto čl. (najmä, ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za
služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti
Zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu
platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k

ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 144,- eur.

19. Podľa čl. 2, ods. 2.3 Dodatku k Zmluve o pripojení bodu 2.3 účastník sa zaväzuje, že po dobu 24
mesiacov odo dňa uzavretia tohto Dodatku (ďalej len „doba viazanosti“)
a) zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku ako účastník Služieb
poskytovaných mu Podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia

tieto Služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by
smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo Dodatku
pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu); za
porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od Zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č.
610/2003 Z.z. v platnom znení;

b) nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (pokiaľ mu takáto
povinnosť nevyplýva zo Zmluvy, pričom v takom prípade je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať
v užívaní Služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú resp. deaktivovanú SIM kartu);
c) sa nedopustí takého konania, alebo nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také
konanie,nazákladektoréhobyPodnikuvznikloprávoodstúpiťodZmluvyaleboprávovypovedaťZmluvu

z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinnosti zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto
Dodatku a/alebo v Zmluve, alebo na základe ktorého by bol Podnik oprávnený mu v dobe viazanosti
dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb;
d) bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho
programu) alebo takú kombináciu účastníckych programov v bode 2.2 písmene b) uvedených kategórií

služieb, že nedôjde k porušeniu záväzku Účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku.

20. Súd mal v konaní za preukázané, že odporcovi boli riadne poskytnuté služby vyplývajúce z
uzatvorených zmlúv o poskytovaní verejných služieb, za ktoré odporca nezaplatil v celej výške v lehote
splatnosti a preto sa dostal do omeškania s plnením svojich povinností a súd ho zaviazal na zaplatenie

istiny 148,90 eur a úroku z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 O. s. p. odo dňa nasledujúceho po dni
uvedenom v pokuse o pokonávku, teda od 06.09.2014.

21. V časti nároku o náhradu škody v sume 126,- eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania súd
udáva (žalobca = navrhovateľ, žalovaný = odporca):

22. Pôvodne si navrhovateľ na súdoch uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty s odôvodnením,
že tento nárok mu vznikol z dôvodu, že spotrebiteľ nevyužíval služby dodávateľa v dohodnutom čase 24
mesiacov od uzavretia zmluvy. Následne uvádzal, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní
jeho nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody z dôvodu, že ustanovenie

Dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón, bolo v konaní vedenom
na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 6Co/91/2011 označené ako neprijateľná zmluvná podmienka,
ktorej používania sa musí podľa § 53a Občianskeho zákonníka dodávateľ zdržať, preto sa začal
domáhať náhrady škody. V tomto konaní sa domáha náhrady škody voči odporcovi vo výške 67,08
eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu alebo telekomunikačného

zariadenia a jeho akciovou cenou. Škoda vznikla navrhovateľovi tým, že odporca získal mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej, podpisom Dodatku sa zaviazal
používať služby a platiť za ne po dobu viazanosti a porušil tento svoj základný záväzok zotrvať v
zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) mať na SIM karte aktivovaný dohodnutý
účastnícky program a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporca si mal byť vedomý, že v

prípade nedodržania zmluvnej viazanosti vznikne navrhovateľovi škoda v rozsahu zľavy z ceny telefónu/
telekomunikačného zariadenia. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ počas konania viazal vznik
nároku za náhradu škody na porušenie záväzku odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom
po dobu 24 mesiacov od uzavretia zmluvy. Takémuto nároku o náhradu škody by nebolo možné vyhovieťani keby za porušenie právnej povinnosti odporcu považoval súd neplatenie ceny služieb a nezaoberal
by sa otázkou, či a akým spôsobom zanikol medzi účastníkmi zmluvný vzťah. Bráni tomu ustanovenie
§ 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody

spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov
o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej
zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

23. Zmluvná pokuta je dohoda účastníkov o určenom plnení pre prípad porušenia zabezpečenej

povinnosti, na ktoré vzniká oprávnenému subjektu nárok od toho, kto zabezpečenú povinnosť porušil.
Zmluvná pokuta plní zabezpečovaciu funkciu a jej význam spočíva v tom, že núti toho, kto sa zaviazal
splniť zabezpečenú povinnosť, aby ju skutočne splnil. Zmluvná pokuta plní aj reparačnú a sankčnú
funkciu Dohoda o zmluvnej pokute má povahu dohody o paušalizovanej náhrade škody, pri ktorej veriteľ
nemusí preukazovať, či mu škoda vznikla, ani to, že vznikla a v akej výške. Povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu vzniká aj vtedy, keď oprávnenému účastníkovi nevznikla porušením zabezpečenej povinnosť

zmluvnou pokutou škoda. Ustanovuje tak § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Účastníci si môžu podľa
dispozitívneho ustanovenia § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka dojednať vzťah zmluvnej pokuty a
náhrady škody. Účastníci tak urobili v bode 2.5 Dodatku k Zmluve o pripojení č. A XXXXXXX (čl. 6 spisu)
takto:

24. Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov
o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej
zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

25. Žalobca odvodzoval nárok na zmluvnú pokutu aj na náhradu škody od porušenia tej istej povinnosti
- najmä nezotrvanie žalovaného v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu a neplatenie za ceny služieb.
Ak porušením zabezpečenej povinnosti dôjde súčasne k vzniku škody, na jej náhradu popri zmluvnej
pokute nemá veriteľ vo všeobecnosti nárok. Z dojednania účastníkov v Dodatku k Zmluve o pripojení
vyplýva, že žalobcovi by mohol vzniknúť nárok na náhradu škody popri zmluvnej pokute (kumulatívna

zmluvná pokuta), len ak by škoda prevyšovala dohodnutú zmluvnú pokutu (započítateľná zmluvná
pokuta). Zmluvná pokuta bola v bode 2.5 Dodatku k Zmluve o pripojení dohodnutá sumou 144,- eur. V
návrhu žalobca tvrdí, že škoda mu vznikla v rozsahu 126,- eur, teda menej ako bola výška dohodnutej
zmluvnej pokuty. Ak škoda, ktorá mala porušením zmluvnej povinnosti žalovaného žalobcovi vzniknúť,
nepresahuje výšku dojednanej zmluvnej pokuty, nevznikol žalobcovi nárok popri zmluvnej pokute na

náhradu škody. Žalobca sa sám rozhodol neuplatňovať si zmluvnú pokutu z dôvodu vyplývajúceho
z § 53a Občianskeho zákonníka po zistení, že Krajský súd Prešov zmluvnú podmienku o povinnosti
účastníka zaplatiť zmluvnú pokutu za porušenie uvedených povinností v Dodatku vyhlásil za neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

„Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého
okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu v jej výške ako je táto stanovená
pre obdobie pred druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou
(spotrebiteľskou) cenou zariadenia bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH /uvedenou v čl. 1 bod
1.2 v kolónke označenej číslom 5) a kúpnou cenou t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú Podnik predal

zariadenie účastníkovi (uvedenou v čl. 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4).

PrávonazmluvnúpokutupodľatohtoboduvzniknePodnikusamotnýmporušenímpovinnostiÚčastníka,
a to v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním
žiadneho úkonu zo strany Podniku (napr. odstúpením od Zmluvy, alebo prerušením či obmedzením

poskytovania Služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku).

Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej
pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná,

avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 ods. 1 OZ. V dohode o zmluvnej
pokute musí byť jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta
vzťahuje. Výška zmluvnej pokuty má byť zásadne primeraná významu riadneho splnenia zmluvy pre
zabezpečenú stranu.Uvádzané pojmy „poruší povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu“, po celú dobu viazanosti užívať bez
prerušenia služby“, poruší povinnosť neuskutočniť žiaden úkon , ktorý by smeroval k ukončeniu alebo

účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti
bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy“ sú aj podľa názoru odvolacieho
súdu všeobecné a nejednoznačné.

Navrhovateľ v odvolaní namietal, že prvostupňový súd vôbec nezohľadnil skutočnosť, že pod tlakom

skorších rozhodnutí súdov pristúpil k zmene zmluvných dokumentov v časti, ktorá upravuje zmluvnú
pokutu a v roku 2012 zaviedol tzv. degresiu zmluvnej pokuty, ktorej výška sa počas doby viazanosti
znižuje, čím je zohľadnený časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Taktiež nezohľadnil
zabezpečovaciu funkciu dojednania o zmluvnej pokute, ktorou je za bránenie špekulatívnemu konaniu
zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody a pracovné povinnosti
si ďalej neplní. Ak by pri dohodnutej dobe viazanosti 24 mesiacov dohoda o zmluvnej pokute rozlišovala

čas porušenia zmluvných povinností od počiatku, teda či došlo k porušeniu zmluvných povinností v
1., 2.,3. a v každom ďalšom nasledujúcom mesiaci až po 24. mesiac po uzavretí Dodatku, dohoda o
zmluvnej pokute by prestala plniť svoju zabezpečovaciu funkciu.

Odvolací súd v súvislosti s vyššie uvedenou odvolacou námietkou poukazuje na rozsudok Krajského

súdu v Prešove, sp. zn. 7Co/36/2015 z 27.04.2015, ktorý uvádza: „V prejednávanej veci výška zmluvnej
pokuty v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb bola stanovená ako rozdiel medzi bežnou
maloobchodnou cenou mobilného telefónu a kúpnou cenou, za ktorú žalobca odpredal mobilný telefón
žalovanému a patrila za porušenie konkrétne vymenovaných zmluvných povinností, čo je zrejme
z článku 2 bodu 2.5 dodatku. Takéto označenie postihujúce rôzne porušenia povinností zo strany

spotrebiteľa je neakceptovateľné. Na tom nemení nič ani fakt, že žalobca sa snažil pri zmluvnej pokute
zohľadniť časový aspekt porušenia zmluvných povinností, pričom k znižovaniu výšky zmluvnej pokuty
dochádzalo až v prípade porušenia zmluvných povinností v posledných šiestich mesiacoch z celkovej
24 mesačnej doby viazanosti. Pri takomto dojednaní spotrebiteľ mal povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu
v plnej výške pri porušení zmluvných povinností počas prvých osemnástich mesiacov doby viazanosti,

čo nemožno označiť za primerané. Je rozdiel medzi tým, či k porušeniu povinnosti došlo v 1. Mesiaci
zmluvného vzťahu alebo v 18. mesiaci doby viazanosti. Okrem toho nie každé porušenie povinnosti je
rovnakej intenzity a významu. Rovnako pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez
povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty
umožňujúce zníženie výšky zmluvnej pokuty jedine pri porušení zmluvných povinností v poslednej

štvrtine zmluvného vzťahu, ktoré vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam toho ktorého porušenia
povinností a ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienkunakoľkovýrazneznevýhodňujespotrebiteľaadodávateľoviumožňujepriakomkoľvekimenej
významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške v prvých
troch štvrtinách trvania zmluvného vzťahu.“

Záverom súd poukazuje na ďalšie významné skutočnosti majúce význam aj v prejednávanej veci.

Rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 16.11.2015 sp. zn. 12C/236/2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 08. 01. 2016 bola zmluvná pokuta rovnakého významu

vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vo viacerých prípadoch tiež došlo k právoplatnému
zamietnutiu žalôb spoločnosti Orange Slovensko a.s., o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu
jej neprijateľnosti (rozsudok Okresného súdu Humenné z 31.10.2014 č.k. 21C/172/14-34, rozsudok
Okresného súdu Svidník z 23.01.2013, č. k. 4C/142/2011-104, rozsudok Okresného súdu Trnava z
10.09.2015, sp. zn. 10C/123/2015 a iné).

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť

súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by
zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov.“

Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola
právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5
OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom
explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.
Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho
protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane

práv spotrebiteľa. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ). Počnúc dňom
právoplatnosti rozsudkov, ktorým bola predmetná zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú platí
zákonný zákaz jej ďalšieho používania.

Používaním zakázanej podmienky sa vytvára protiprávny stav. Tento zákaz v demokratickej spoločnosti
by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná
povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky)
je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude

požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke.
Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho
poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§
4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona
č. 250/2007 Z. z.).

Vo svetle tejto argumentácie Krajský súd Prešov vo vyššie citovanom rozsudku sp. zn. 6Co/53/2015
vyjadril znepokojenie nad postupom mobilného operátora a jeho „rešpektom" k súdnej moci a zákonným
regulám. Pre porovnanie krajský súd dal do pozornosti dôsledky z ďalšieho používania neprijateľnej
zmluvnejpodmienkyvnemeckompráve,podľaktoréhomôžebyťďalšiepoužívaniezmluvnejpodmienky

postihnuté vysokou sankciou, ale aj trestom odňatia slobody (porov. rozhodnutie Bundesgerichtshof zo
7. 6. 2011 č. AZ XI ZR 388/10 na stránke MS SR http://wwwold.justice.sk/wfn.aspx?pg=h4c&htm=h4/
rseuspotr.htm). Nerozhoduje pritom, že iný súd by mohol mať odlišný názor (porov. § 53a ods. 1
OZ). V podmienkach Európskej únie je ochrana pred neprijateľnými podmienkami spájaná s cieľom
posilňovania kvality spotrebiteľských vzťahov a vylúčenia neprimeraností a nemorálností zo života

bežných ľudí (rozsudok Mostaza Claro, bod 37; rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. apríla 2012, sp.
zn. 6Co/91/2011). Rešpektovanie zákonného zákazu používania neprijateľných zmluvných podmienok
sa vzťahuje aj na súdne konania, v ktorých si dodávatelia v čase ich vyhlásenia už uplatňujú plnenia z
nich. Krajský súd dal do pozornosti skutočnosť, že v prípade žalobcu ide o opakované judikovanie ním
upravenej zmluvnej podmienky upravujúcej identický právny vzťah so spotrebiteľmi ako neprijateľnej.

Správanie sa právnickej osoby v obchodných a iných vzťahoch zodpovedajúce čestnej obchodnej praxi
alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti ovplyvňuje jej dobré meno a
povesť, ktorá sa vytvára na základe skúseností, ktoré s ňou jednotlivé subjekty majú.“

26. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p., a to tak, že žalobca mal vo veci

úspech v rozsahu 54 % a žalovaný 46 %, čistý úspech je 8 % v prospech žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahusa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený
domáhať jej splnenia v exekúcii.