Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/637/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203374
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7813203374.6

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu D.. W. P. a členov senátu E.. E. U.
a D.. S. S. v právnej veci navrhovateľa: CD B., s.r.o., H. vězňů XXXX/XX, F. Město, XXX XX H. 1, M.
republika, O.: XXX XX XXX zastúpeného: M. H., s.r.o., G. 4, T., O.: XX XXX XXX proti odporcovi: H.
B., nar. XX.X.XXXX, G. U. XXX o zaplatenie XXX,XX eur s prísl. za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu: OZ J. právnej ochrany spotrebiteľa, M. 1, P., O.: XX XXX XXX zastúpeného: D.. D. C.,

advokát, F.. T., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 21.11.2014 č.
k. 8C/349/2013-71, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku
o náhrade trov konania.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo
výške XXX,XX eur spolu so 6% ročným úrokom od XX.X.XXXX do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo
výške X/X% zmenkovej sumy, teda X,XX eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Súčasne rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil peňažnú
pohľadávku podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a navrhol, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie zmenkovej sumy XXX,XX eur, zmenkového úroku vo výške X,XX% denne zo
sumy XXX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy XXX,XX eur od
XX.X.XXXXdozaplatenia,zmenkovúodmenuvovýškeX/X%zmenkovejsumy,tedaX,XXeuranáhradu

trov konania.

Súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa XX.X.XXXX na zmenkovú sumu XXX,XX eur a
zaviazal sa aj k úhrade zmenkového úroku vo výške X,XX % denne od XX. februára XXXX. Za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Uviedol, že indosant predložil zmenku na

zaplatenie, vystaviteľ mu však neposkytol žiadnu úhradu. Poukázal na to, že zmenková listina bola
opatrená doložkou „bez protestu“, preto vyššie uvedené skutočnosti indosant nenechal zistiť verejnou
listinou. Navrhovateľ pripojil k návrhu originál zmenky, z ktorej práva uplatňuje a nežiadal nariadenie
pojednávania.

Súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou so sídlom na území Českej

republiky, odporca je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná
zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je aj jej platobné miesto. Uzavrel, žeprávomoc súdu na rozhodovanie v tejto veci je daná ustanovením v čl. 2 ods. 1 Nariadenia rady ES č.
44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa čl. 2 ods. 1, čl. 4 bod 1, čl. 5 ods. 1 až 3, čl. 7 ods. 3
Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu a konštatoval, že v súlade s čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia bolo
doručované odporcovi na odpoveď vzorové tlačivo „C“, odporca sa k veci nevyjadril.

Nárok zo zmenky uplatnený navrhovateľom posúdil súd prvého stupňa podľa § 5 ods. 1 až 3, § 10 ods. 1
a2,§12ods.1,§13ods.1a2,§14ods.1aods.2písm.b/,§17,§48ods.1,§75,§76ods.1až4a§77
ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového, § 2 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.
z. o cenných papieroch a podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol,
že zmenka je listinný cenný papier, ktorý môže slúžiť ako zaistenie peňažného záväzku a zmenku možno
uplatniť až potom, čo povinnosť na základe pôvodného peňažného záväzku nebola splnená. Uviedol,

že zmenku možno prevádzať rubopisom (indosamentom), ktorým je písomné vyhlásenie zmenkového
veriteľa, teda majiteľa zmenky (indosanta), na rube zmenky alebo na jej prívesku, v ktorom indosant
vyjadruje svoj úmysel previesť zmenku, určí indosatára, teda nového majiteľa zmenky a obsahuje podpis
indosanta. Zdôraznil, že takýmto prevodom práv zo zmeniek indosatár nadobúda právo zo zmenky, nie
však právo predchádzajúceho majiteľa. Súd prvého stupňa poukázal na to, že v čase vystavenia zmenky

dňa XX.X.XXXX bolo možné zabezpečenie úverového vzťahu vystavením zmenky, čo však v súčasnosti
podľa platných právnych predpisov už možné nie je. Zo zmenky vyplynulo, že miestom jej vystavenia
bola S., dátum vystavenia XX.X.XXXX a zmenková suma XXX,XX eur. Odporca ako vystaviteľ zmenky
sa zaviazal v zmenke: „zaplatím na túto zmenku pri predložení na rad: H., s.r.o.,, O. XX XXX XXX, H.
XX, XXX XX T., zapísaná v obchodnom registri Z. súdu T. l, oddiel: J., vložka číslo XXXXX/B“ sumu

osemstotridsaťpäť eur a a XX centov a zmenkový úrok X,XX% denne od XX. februára XXXX; splatné:
H., s.r.o., H. XX, XXX XX T.; „bez protestu“; „na platenie predložiť v lehote X rokov od vystavenia“.

Súdprvéhostupňaďalejuviedol,žeindosovanímzmenkydošloksituácii,kedyzmenkastratilacharakter
zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie. Preto podľa § 17 Zákona zmenkového

a šekového nastala právna situácia, ktorá umožňovala odporcovi ako žalovanému zo zmenky robiť
majiteľovi zmenky námietky, ale len vtedy, ak odporca ako zmenkový dlžník preukáže, že nový majiteľ
zmenky konal v čase nadobúdania zmenky vedome na jeho škodu. Konštatoval, že v konaní nebolo
preukázané, že by odporca po vystavení zmenky, ani po jej indosovaní vzniesol nejaké námietky proti
zmenke, preto zmenku a záväzky zo zmenky posudzoval podľa Zákona zmenkového a šekového. Súd

prvého stupňa zdôraznil, že podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase vystavenia zmenky, sa zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom, dlh bolo možné
iba zabezpečiť zmenkou, a to maximálne vo výške aktuálnej istiny nesplateného spotrebiteľského úveru
a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru. Zmenku prijatú alebo vyplnenú
veriteľom v rozpore s týmto zákonným obmedzením veriteľ nemohol prijať a bol povinný takúto zmenku

dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. To platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia
práv zo zmenky. Súd prvého stupňa poukázal na to, že navrhovateľ predmetnú zmenku nadobudol
indosamentom, stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže podľa § 48 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona
zmenkového a šekového postihom žiadať od odporcu zaplatenie zmenkovej sumy, 6% úrokov odo dňa
splatnosti zmenky a požadovať odmenu vo výške X/X% zmenkovej sumy. S poukazom na ustanovenie

§ 5 a § 77 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového súd prvého stupňa uviedol, že v zmenkách na videnie
môže vystaviteľ zmenky ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V predmetnej zmenke bola úroková
miera uvedená sadzbou X,XX% denne, teda XX,XX% ročne. Súd prvého stupňa uviedol, že Zákon
zmenkový a šekový výšku tejto úrokovej miery neupravuje a ponecháva to na vystaviteľa zmenky, podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka však súd prvého stupňa skúmal, či pre neprimeranú výšku úroku nie je

právny úkon - zápis na zmenke v rozpore s dobrými mravmi, a teda či nie je takýto úkon neplatný.

Zmenkový úrok a úrok z pôžičky alebo úveru plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky
a musí byť primeraný, podľa záveru súdu prvého stupňa však za primeraný nemožno považovať ročný
úrok, ktorý sa v rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje. Poukázal na to, že podľa údajov zistených

z internetovej stránky NBS v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri
spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie ako XX% ročne, dohodnutý zmenkový úrok
vo výške X,XX% denne, t. j. XX,XX% ročne, teda túto sadzbu viacnásobne prevyšuje. Súd prvého stupňapreto takúto úrokovú doložku na zmenke považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka, a preto žalobu v časti o zaplatenie úrokov X,XX% denne zamietol.

Súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie zmenkovej sumy XXX,XX eur a 6% ročného úroku zo
zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky, v prejednávanej veci odo dňa nasledujúceho po doručení
návrhu odporcovi z dôvodu, že navrhovateľ nepredložil dôkaz, kedy pred podaním návrhu predložil
zmenku odporcovi k zaplateniu, teda kedy sa stala zmenka zročnou. Súd prvého stupňa vychádzal z
toho, že za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj uplatnenie práva zo zmenky na

súde, preto navrhovateľovi priznal 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy od XX.X.XXXX, teda odo dňa
nasledujúceho po doručení návrhu odporcovi a v prevyšujúcej časti návrh o zaplatenie 6% úrokov zo
zmenkovej sumy zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, pretože navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný čo do

priznanej zmenkovej istiny vo výške XXX,XX eur a zmenkovej odmeny, bol však neúspešný v časti
nepriznaného zmenkového úroku X,XX% denne z dlžnej sumy, čo niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú
istinu a taktiež bol čiastočne neúspešný aj v uplatnenom 6% ročnom
úroku zo zmenkovej sumy.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Odvolaním napadol
výrok, ktorým súd prvého stupňa zamietol zmenkový úrok X,XX% denne zo zmenkovej sumy, výrok,
ktorým súd prvého stupňa čiastočne zamietol 6% ročný úrok a výrok o nepriznaní náhrady trov konania
navrhovateľovi. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie na súde prvého stupňa má vadu, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.); v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom
súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s §
221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Uviedol, že predmetnú zmenku vystavil odporca, ktorú dobrovoľne podpísal a
sadzba zmenkového úroku 0,25% denne napísaná na zmenke bola odporcovi známa v čase vystavenia

zmenky. Navrhovateľ poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho
súdu Českej republiky, ktoré konštatovali, že z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku
vyplýva,žemajiteľzmenkynemusíprijejpredloženínazaplatenieavymáhaniepreukazovať,žeodporca
zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje. Táto nespornosť záväzku odporcu zo zmenky sa vzťahuje na
celý záväzok obsiahnutý na zmenke, teda aj na zmenkový úrok. Ďalej navrhovateľ citoval z viacerých

rozhodnutí okresných súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a z rozsudku Krajského súdu v
F., ktorý vyslovil názor, že zmluvná pokuta vo výške 0,25% za každý deň omeškania nie je neprimeraná
vzhľadom na účel, ktorý zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Účelom zmluvnej
pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu plateniu záväzku a zároveň má
sankčný charakter, lebo dlžníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá v podobe ďalšej povinnosti

zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Zmluvná pokuta X,XX% z istiny XXX eur za každý deň
omeškania predstavuje X,XX eur denne, čo nie je (podľa záveru P. súdu v F.) neprimeraná účelu, ktorý
bol dohodou o zmluvnej pokute sledovaný.

Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že nie je správny ani záver súdu prvého stupňa, ak nepriznal

navrhovateľovi 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky, ale priznal tento úrok
až odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu v tejto veci odporcovi. Uviedol, že súd prvého stupňa
nedoručil navrhovateľovi vyjadrenie odporcu na tlačive „C“, čím zmaril navrhovateľovi možnosť vyjadriť
sa v konaní pred súdom prvého stupňa, a preto ak odporca tvrdí, že predložené doklady o úhradách
predstavujú platby na zmenku, navrhovateľ žiadal, aby odporca toto svoje tvrdenie v konaní preukázal,

a to tým, že preukáže, že zmenka bola v čase jednotlivých úhrad už splatná, teda že bola odporcovi
predložená na platenie. Ďalej uviedol, že nie je mu známe, aby niektorý z účastníkov konania splatnosť
zmenkovej pohľadávky tohto konania spochybňoval. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že
návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie.

Odvolanie navrhovateľa bolo odporcovi doručené dňa XX.X.XXXX a vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu dňa XX.X.XXXX, vyjadrenie k odvolaniu nepodali.Odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia §
212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, na prejednanie

ktorého by bolo potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa §
214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú
sumu XXX,XX eur so 6% ročným úrokom od XX.X.XXXX do zaplatenia a zmenkovú odmenu X,XX eur

nebol odvolaním napadnutý, stal sa právoplatným a
nebol odvolacím súdom preskúmavaný.

Odvolací súd sa podľa § 219 ods. 2 O. s .p. stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa
v napadnutej časti. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a
k odvolaniu navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné:

Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Neznamená to však,
že ak navrhovateľ predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl.

4/4. Nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ nie sú dostatočne jasné,
alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že
nemôže navrhovateľovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel
vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II tohto Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Podľa čl. 5/1. tohto Nariadenia európske konanie vo veciach s

nízkou hodnotou sporu je písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvého stupňa v tomto konaní o vydanie
rozsudku môže od navrhovateľa požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci postupoval správne, keď podľa čl. 4 bod 4

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zaslal navrhovateľovi tlačivo „B“, ktoré tvorí prílohu č. 2 tohto
nariadenia, teda tlačivo o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky s výzvou
predložiť súdu doplňujúce informácie a dokumenty, ak sa domnieval, že informácie, ktoré poskytol
navrhovateľ v návrhu na začatie konania nie sú dostatočne jasné alebo primerané alebo uplatnená

pohľadávka sa nezdá byť zjavne neopodstatnená.

Navrhovateľ na túto výzvu v tlačive „B“ reagoval písomným podaním z XX.X.XXXX, v
ktorom uviedol, že ako navrhovateľ poskytol súdu dostatočne jasné a primerané
informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej

zmenky a za tým účelom navrhovateľ predložil súdu originál zmenky, preto nie je zo strany navrhovateľa
čo doplniť alebo opraviť. Uviedol, že ako navrhovateľ si uplatnil v tomto konaní majetkové právo zo
zmenky a nie z pohľadávky, disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané
a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného
predložiť alebo oznámiť súdu. Preto nemá dostatočne presné a primerané údaje na to, aby mohol

zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku.

Odvolaciemu súdu aj súdu prvého stupňa z ich rozhodovacej činnosti je známe, že obchodná spoločnosť
H. s.r.o., H. XX, T. ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej
zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo

súdnych a exekučných sporov na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných pohľadávok
zo spotrebiteľských úverov. Na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov vystavovala
a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu k jeho pohľadávkam zo spotrebiteľských
úverov voči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
účinného v období od X.X.XXXX, kedy tento Zákon o spotrebiteľských úveroch umožňoval zmenkou

zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov. Na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského
úveru zmenkou alebo šekom sa podľa § 25 ods. 5 (prechodné ustanovenia) zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov do 31. decembra
2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov. To znamená, že predmetná zmenka vystavená dňaXX.X.XXXX mohla byť vystavená len na zabezpečenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to len
vo výške maximálne stanovenej v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. S účinnosťou od 1.1.2001 Zákon
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov neumožňuje,

aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom platobnú, či zabezpečovaciu funkciu.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že Zákon zmenkový a šekový je osobitnou právnou úpravou, ktorá
má prednosť pred všeobecnými právnymi predpismi, teda pred Obchodným zákonníkom aj Občianskym
zákonníkom, pretože zmenkové právo patrí do oblasti súkromného práva, kedy ingerencia štátu a

súdu má len jeden cieľ a to ochranu individuálnych záujmov a nie záujmov verejných. Základnou
súkromnoprávnou normou, ktorá sa používa aj na záväzkové vzťahy, ak nie sú osobitne upravené v
Zákone zmenkovom a šekovom, je Občiansky zákonník a Obchodný zákonník. Samotná
abstraktnosť zmenky neumožňuje, aby zmenkovo zaviazaná osoba sa bránila tým, že bola pri podpise
zmenky uvedená do omylu, spočívajúcom v neznalosti zmenkovo-právnych vzťahov, z neznalosti práva
alebo z nepochopenia obsahu zmenky. Táto neznalosť nemôže byť ospravedlnením dlžníka zo zmenky.

Zásada abstraktnosti zmenky však môže byť prelomená vtedy, ak pôjde o konanie úplne zakázané -
v rozpore so zákonom. V takom prípade neplatnosť zmenky sa nezakladá na omyle, ale na rozpore
zmenky s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto v
konaniach, kde sú uplatňované práva veriteľov zo spotrebiteľských zmlúv vrátane spotrebiteľských

úverov na základe prvopisu zmenky, má podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúmať, či uplatnenie práv
veriteľa zo zmeniek nie je konaním, ktoré je v rozpore s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákonov na ochranu spotrebiteľa, ak spotrebiteľská zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a preto by takéto
neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka boli neplatné. Zvlášť podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, ak sa predmetnou
zmenkou požaduje od odporcu ako spotrebiteľa v prejednávanej veci zmenkový úrok 0,25 % denne, čo
predstavuje XX,XX % ročný úrok, ktorý je uvedený priamo na zmenke.

Odvolací súd poukazuje aj na Smernicu rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola priamo prevzatá do právneho poriadku Slovenskej
republiky - Občianskeho zákonníka v piatej hlave - §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách,Zákonač.258/2001Z.z. ospotrebiteľskýchúverochaZákonač.129/2010Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré neodporujú Nariadeniu
Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie

o veciach s nízkou hodnotou sporu a taktiež neodporujú Zákonu
č. 191/1950 - Zákon zmenkový a šekový a čl. 351 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorej je Slovenská
republika viazaná Ženevskou zmenkovou konvenciou a Ženevským jednotným zmenkovým zákonom.

Navrhovateľ v tomto konaní uplatnil peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a

Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
preto súd prvého stupňa mal vec prejednávať podľa tohto nariadenia a nie podľa § 175 Občianskeho
súdneho poriadku, ktorým sa upravuje konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu iba na
návrh navrhovateľa. Nemal preto prejednávanú vec právne posudzovať podľa Zákona č. 191/1950 Zb.
- Zákon zmenkový a šekový, lebo predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady č. 861/2007 iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku. Nie je
však jediným dôkazom, ako je to v konaní podľa § 175 O. s. p. o vydanie zmenkového platobného
rozkazu.Súdprvéhostupňapretosprávnevyzývalnavrhovateľavzorovýmtlačivom„B“,ktoréjeuvedené
v prílohe č. II. Nariadenia, na doplnenie ďalších informácií a dôkazov. Ak navrhovateľ nepredložil
ďalšie požadované dôkazy okrem zmenky, súd prvého stupňa nemal predmetný uplatnený nárok

posudzovať podľa Zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový. Navyše, súd prvého stupňa nie
jezmenkovýmsúdompodľa§10Zákonač.371/2004Z.z.osídlachaobvodochsúdov,pretoaninemohol
vo veci rozhodovať na základe predloženej zmenky ako jediného predloženého dôkazu. Taktiež súd
nemôže z platnej zmenky ako jediného dôkazu čiastočne vyhovieť návrhu a čiastočne návrh zamietnuť.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo
veciachsnízkouhodnotousporu,mázacieľzjednodušiťazrýchliťkonanievoveciachsnízkouhodnotou
sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie však musí zabezpečiť, aby proces bol spravodlivý
a navrhovateľovi aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto nariadenia. Súd všakmusí zabezpečiť, aby bola v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu
zabezpečenáajochranaprávspotrebiteľov.Nerešpektovanievnútroštátnehoprávnehoporiadkuapráva
Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych

predpisov prostredníctvom konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007.

Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodné odvolanie navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa
vo výroku, ktorým súd návrh o časti uplatneného zmenkového úroku 6 % a v časti o celom uplatnenom
úroku X,XX % denne od XX.X.XXXX do zaplatenia zamietol, pretože navrhovateľ v tomto konaní

nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, navrhol vydať rozsudok podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu a preto bol povinný okrem zmenky predložiť aj iné listiny preukazujúce oprávnenosť
vymáhanej pohľadávky. Nepostačovalo preto, ak navrhovateľ predložil iba originál zmenky, pretože toto
konanie nie je konaním podľa Zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový. Iba v konaní podľa
tohto zákona, ak podľa § 175 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ predloží v prvopise zmenku, o

pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, súd vydá na návrh navrhovateľa zmenkový platobný rozkaz.
Navrhovateľ v tomto konaní nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, ale rozsudok podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 a preto súd nemohol v tomto konaní vychádzať zo zmenky
ako z jediného listinného dôkazu svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky
navrhovateľa.Keďženavrhovateľnavýzvusúduprvéhostupňanepredložildoplňujúcedokumentypodľa

čl. 4/4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, súd prvého stupňa rozhodol správne,
keď návrh navrhovateľa zamietol v odvolaním napadnutej časti 6 % ročného úroku z uplatnenej istiny
od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX a o celom uplatnenom úroku X,XX % denne z uplatnenej
istiny od XX.X.XXXX do zaplatenia.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, aj keď z
iných dôvodov, keď zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie časti uplatneného 6 % ročného úroku a
úroku X,XX % denne, pretože navrhovateľ nepredložil na výzvu súdu prvého stupňa doplňujúce doklady
svedčiace o tejto uplatnenej pohľadávke.

Pretože rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd prvého stupňa vyhovel návrhu o zmenkovej
sume XXX,XX eur so X % ročným úrokom od XX.X.XXXX do zaplatenia a zmenkovej
odmeny vo výške X,XX eur, nadobudol právoplatnosť podľa § 159 ods. 1 O. s. p., lebo odporca nepodal
proti tomuto výroku rozsudku odvolanie, nemohol byť v tejto časti preskúmavaný odvolacím súdom, aj
keď bol vydaný na základe neúplného zistenia skutkového stavu podľa Nariadenia.

Odvolací súd na základe uvedeného potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti o nepriznaní časti 6 % ročného úroku a
nepriznaní celého uplatneného úroku X,XX % ročne ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa aj vo
výroku o trovách konania, o ktorých súd prvého stupňa správne rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p.
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože navrhovateľ, ktorému vznikli
v tomto konaní na súde prvého stupňa trovy konania, mal vo veci úspech len čiastočný.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v
spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,
pretože navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešnému odporcovi preukázateľné trovy
odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.