Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/77/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200253
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200253.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci žalobkyne: J. I. Y., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. G. XX/XX, XX XXX F., Poľská republika, právne zast.: V4 Legal s.r.o., so sídlom
Tvrdého 4, 010 01 Žilina proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8
a 10, 813 63 Bratislava, za účasti: K. N. I., nar.XX.XX.XXXX, bytom C. Xb/XX, XX-XXX Y.- Y., Poľská
republika o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 8698-3/2014-BA zo dňa 21. januára 2014
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III.Ďalšiemu účastníkovi K. N. I. súd právo na náhradu trov konania trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 4.4.2014 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti
a zrušenia rozhodnutia žalovanej č.8698-3/2014-BA zo dňa 21.01.2014, ktorým žalovaná
zamietla jej odvolanie a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava
č.700-0143/2011-23 zo dňa 8.septembra 2011, ktorým tento prvostupňový správny orgán rozhodol, že
zamestnankyni J. I. Y., nar. XX.X.XXXX, nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové

poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 1. apríla 2011 podľa slovenskej legislatívny.

2.Žalobkyňa v žalobe namietala porušenie predpisov materiálneho práva v súvislosti s neprimeraným
použitím čl.11 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, článku 5 vykonávacieho nariadenia
spochybňovaním platnosti pracovnej zmluvy na základe ktorej bolo vydané potvrdenie štátu prihlásenia
žalobkyne k sociálnemu poisteniu. Žalobkyňa ďalej namietala zaťaženie negatívnymi účinkami
žalobkyňu v dôsledku porušenia povinnosti jej zamestnávateľa o ktorých žalobkyňa nevedela, ďalej

namietala ľubovoľné a svojvoľné hodnotenie dôkazov zo strany žalovanej a nedostatočné vykonané
dokazovanie. Ďalej žalobkyňa namietala porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa ktorého
osoby migrujúce na území členských štátov EÚ majú právo využívať rovnaké výhody ako štátni občania
dotknutého štátu. Žalovaná tento princíp porušuje a ide o celoslovenský diskriminačný prístup voči tým
zamestnancom ktorí sú občanmi Poľskej republiky. Princíp rovnakého zaobchádzania je porušený tým,
že u iných zamestnancov zamestnávateľa ktorí vykonávajú tú istú prácu za tých istých podmienok a vo
vzťahu ku ktorým boli kontrolným orgánom predložené tie isté doklady, Sociálna poisťovňa rozhodla, že

títo podliehajú slovenskej legislatíve ako legislatíve uplatniteľnej.

3.Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 4. júla 2014 navrhla žalobu zamietnuť. Poukázala na to,
že riešenie zamestnancov zamestnávateľa K. N. I.- GM CONSULTING, prebiehalo pomerne dlhéobdobie a Sociálna poisťovňa akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia, ZUS
Varšava, na uzatvorenie dohody v súlade s článkom 16 (4) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 987/2009, v zmysle ktorej je v prípade týchto zamestnancov určené poľské zákonodarstvo.

Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy je rozhodujúci nielen status osoby ako zamestnanca, ale aj
reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými predpismi a ich zneužívaniu.
Kontroly zamerané na reálny výkon činnosti zamestnancov na území SR, ktorí majú bydlisko v Poľskej
republike, začala Sociálna poisťovňa vykonávať na základe podnetov ZUS Varšava odôvodnených
vznikom firiem, cieľom činnosti ktorých nebol výkon zamestnania mimo hraníc Poľska, ale vyhýbanie

sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú v
Poľskej republike vykonávajú. Pre určenie uplatniteľnej legislatívy v zmysle Nariadenia č. 883/2004 v
spojení s Nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 a vykonávacím Nariadením
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 je rozhodujúce preukázanie nadväznosti na reálny
výkonu činnosti, ako jeden zo základných faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym
predpisom sociálneho zabezpečenia. Rovnako zásadný význam má aj preukázanie naplnenia kritéria

registrovaného sídla zamestnávateľa v zmysle čl. 14 vykonávacieho nariadenia.

4.Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava sa dňa 7.7.2011 pokúsila vykonať kontrolu v mieste sídla
zamestnávateľa žalobkyne, pričom zistila, že adresou jej podnikania je neobývaný rodinný dom.
Kontrolou bolo zistené, že v tomto dome sa nenachádza žiadna prevádzka a ani žiadni zamestnanci.

Ku kontrole neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali že zamestnávateľ prideľoval
zamestnancom prácu počas trvania pracovnoprávneho vzťahu a že zamestnanci na území SR prácu
skutočne vykonávali. V čase kontroly nebol v mieste podnikania prítomný zamestnávateľ a tiež žiadny
zamestnanec. Ku kontrole neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali, že zamestnávateľ
prideľoval zamestnancom prácu počas trvania pracovno-právneho vzťahu a že zamestnanci na území

SR prácu skutočne vykonávali. Taktiež zistené skutočnosti nepreukazujú splnenie kritérií na uznanie
miesta sídla zamestnávateľa uvedené vo výpise zo živnostenského registra. Evidencia dochádzky zo
strany zamestnávateľa nebola vedená. Z pracovných zmlúv zamestnancov, ktorí majú bydlisko výlučne
v Poľskej republike vyplýva, že zamestnávateľom ustanovený pracovný čas je 40 hodín týždenne a
dohodnutá dĺžka pracovného času je jedna osmina z pracovného času. Hrubá mzda zamestnancov bola

40,-Eur mesačne. Správa o vykonaní kontroly bola vypracovaná 14.7.2011 a súčasne bol zamestnávateľ
vyzvaný na predloženie relevantných dokladov preukazujúcich výkon práce zamestnancov na území
SR. Zamestnávateľ následne predložil štvrťročné správy o vykonaní práce, ku ktorým boli pripojené
vizitky z hotelov a reštaurácií. Ďalšie doklady ako objednávky od slovenských subjektov na internetové
školenia realizované na Slovensku, faktúry za vykonané služby, certifikáty zamestnávateľa, resp.

zamestnancovo, objednávky a faktúry na výučbu obchodnej angličtiny či iné činnosti realizované
zamestnancami na území SR zamestnávateľ nepredložil ani po následnej výzve.

5.Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v
správnom konaní, v ktorom bola u zamestnávateľa K. N. I.- GM CONSULTING, vykonaná na základe

signalizácie ZUS Varšava dňa 7.7.2011 kontrola, nakoľko sa jednalo o jedného zo zamestnávateľov,
zamestnávajúcich osoby s podozrivo nízkym príjmom a zanedbateľným pracovným úväzkom. Účelom
kontroly bolo preverenie reálneho výkonu činnosti ich zamestnancov na území Slovenskej republiky.

6.Na základe výsledkov kontroly vydala Sociálna poisťovňa pobočka Trnava rozhodnutie č.

č.700-0143/2011-23 zo dňa 8.septembra 2011, podľa ktorého zamestnankyni zamestnávateľa K. N. I.-
GM CONSULTING - J. I. Y., nar. XX.X.XXXX, nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom
poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 1.4.2011.

7.Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie a namietala porušenie

procesných práv v súvislosti s dokazovaním predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia tak čo sa týka jej
účasti v konaní ako aj nevysporiadanie sa s obsahom predložených dôkazov.

8.Žalovaná ako druhostupňový správny orgán vo veci rozhodla tak, že prvostupňové rozhodnutie
potvrdila s odôvodnením, že kontrolou vykonanou dňa 7.7.2011 bolo zistené, že žalobkyňa reálne

nevykonávala svoju činnosť na území Slovenskej republiky, pričom pre vznik a zánik povinného
nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti
je potrebné okrem prihlášky aj to, aby bol preukázaný zo strany zamestnávateľa reálny výkon práce
svojich zamestnancov na území Slovenskej republiky.9.V odôvodnení uviedla, že pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci len status osoby
ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale aj výkon činnosti. Preto je dôležité

skúmať pri aplikácii osobitného pravidla, ktorého cieľom je zabezpečenie uplatniteľnej legislatívy len
jedného členského štátu, nie len status osoby, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia
manipulácii s uplatniteľnými právnymi predpismi a ich zneužívania v tejto oblasti. Napriek tomu, že pojem
reálneho výkonu činnosti nie je explicitne zadefinovaný v základnom nariadení, v pravidlách určujúcich
uplatniteľnúlegislatívuustanovenýchvhlaveIIzákladnéhonariadeniajepojemreálnehovýkonučinnosti

jedným z faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia.

10.Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS
Varšava, že v posledných rokoch vznikli na území Slovenskej republiky firmy, ktoré sprostredkovávajú
pre poľských samostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých
prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej

republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti,
ktorú vykonávajú v Poľskej republike. Príslušná poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia, ZUS
Varšava, bola oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej
legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na určenie uplatniteľnej
legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať.

11.Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, vykonala u zamestnávateľa K. N. I.- GM CONSULTING,
so sídlom Buková 22, dňa 7.7.2011 kontrolu zameranú na preukázanie skutočného výkonu
činnosti na území Slovenskej republiky každého zamestnanca s bydliskom v Poľskej republike. Pri
vykonanej kontrole zistila, že na adrese podnikania Buková 22 je neobývaný rodinný dom, v ktorom sa

nenachádzala žiadna prevádzka v ktorej by mohli zamestnanci vykonávať prácu. V čase kontroly nebol
v mieste podnikania prítomný zamestnávateľ a ani žiadny zamestnanec. Ku kontrole neboli predložené
žiadne doklady ktoré by preukazovali že zamestnávateľ prideľoval zamestnancom prácu počas trvania
pracovnoprávneho vzťahu a že zamestnanci na území SR prácu skutočne vykonávali. Taktiež bolo
zistené, že uvedené miesto nespĺňa podľa živnostenského registra štatút registrového sídla.

12.Na základe výsledkov kontroly vykonanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo
preukázané, že účastník konania vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, a
preto nemôže byť poistený na území Slovenskej republiky ani podľa jedného z vyššie citovaných článkov
základného nariadenia, t.j. článku 11 (3) (a), článku 13 (1) a článku 13 (3), čoho dôsledkom sa na neho

nevzťahujú slovenské právne predpisy sociálneho zabezpečenia.

13.Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k.14S/77/2015 zo dňa 15.4.2016 súd pribral do konania
zamestnávateľa žalobkyne K. N. I., ktorý sa v predmetnej veci nevyjadril.

14.Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu
postupom v zmysle § 23 ods. 2 písm. b) a § 107 a nasl. SSP na pojednávaní a dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná.

15.Žalobkyňa ani jej právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili. Právny zástupca žalobkyne

svoju neúčasť ospravedlnil elektronicky dňa 19.10.2016, pričom súhlasil s prejednaním veci v jeho
neprítomnosti. Zároveň zaslal súdu rozsudky Krajského súdu v Žiline č.k.21Scud 99/2014 zo dňa
11.2.2015 a 20Scud 64/2014 zo dňa 3.3.2015 a uznesenie NS SR č.1Sžo 11/2015 zo dňa 28.1.2016 a
žiadal, aby súd s prihliadnutím na rozhodnutie NS SR zrušil rozhodnutie žalovanej a vec vrátil na ďalšie
konanie.

16.Podľa § 107 ods.1 písm. a) SSP
Predseda senátu nariadi na prejedanie veci samej pojednávanie ak o to požiada aspoň jeden z

účastníkov konania.

Podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP
Sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zák.č. 461/2003 Z.z.
Do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho

poistenia v sporných prípadoch,

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011
Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má
prednosťpredzákonmiSlovenskejrepubliky,neustanovujeinak,činnosťvyplývajúcazprávnehovzťahu,

ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5) okrem nepeňažného
príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa
osobitného predpisu, 5) poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu,

Podľa § 4 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011
Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v

nezamestnanostije,aktentozákonneustanovujeinak,fyzickáosobavprávnomvzťahu,ktorýjejzakladá
právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ( s uvedením výnimiek)

Podľa § 14 ods. 1 písm. a) zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011,
sú povinne nemocensky poistení zamestnanci uvedení v § 4 ods. 1,

Podľa § 15 ods. 1 písm. a) zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011
sú povinne dôchodkovo poistení zamestnanci uvedení v § 4 ods. 1 a 2,

Podľa § 19 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011

Povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento
zákon neustanovuje inak.

17.Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho
zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71, zo 14.06.1971 o

uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné
osoby a členov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972, z 21.03.1972.

18.Od 01.05.2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu
a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia

(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a
vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa
vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávanie nariadenie“).

19.Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II základného nariadenia majú za úlohu

zabezpečiť,abysanazamestnancaasamostatnezárobkovočinnúosobunevzťahovalilegislatívydvoch
alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnosti, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na
nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu.

20.Podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca

činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym
predpisom tohto členského štátu.
V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, základné nariadenie v
článku 13 ustanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo
viacerých členských štátoch.

Podľa článku 13 (1) základného nariadenia v znení účinnom do 27.06.2012 osoba, ktorá zvyčajne
vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha:
a)právnympredpisomčlenskéhoštátubydliska,aktakátoosobavykonávapodstatnúčasťsvojejčinnosti
v tomto členskom štáte, alebo ak je zamestnaná vo viacerých podnikoch, alebo ju zamestnáva viacero
zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania je v odlišných členských štátoch,

alebob) právnym predpisom členského štátu, v ktorom je registrované sídlo alebo miesto podnikania podniku
alebozamestnávateľazamestnávajúcehodanúosobu,aktátoosobanevykonávapodstatnúčasťsvojich
činností v členskom štáte svojho bydliska.

Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná
osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha
právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva
takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s

článkom 13 (1) základného nariadenia.

21.Podľa § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
Organizačná zložka sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne
a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
Podľa § 209 zák. č. 461/2003 Z.z.

(1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon
neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych

predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Napadnuté rozhodnutie, prieskumu ktorého sa žalobkyňa domáhala, bolo vydané na základe kontroly
vykonanej u zamestnávateľa žalobkyne za účelom preverenia reálnosti výkonu pracovnej činnosti
žalobkyne prihlásenej v Registri poistencov Sociálnej poisťovne, s prihliadnutím na dôvodnosť aplikácie

právnych predpisov Slovenskej republiky vo veciach sociálneho poistenia.

22.Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že žaloba nie je dôvodná, pretože podľa názoru
krajského súdu aplikácia nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.883/2004 z 29.4.2004 (ďalej
len základné nariadenie) a jeho článku 11 ods. 1 vo väzbe na článok 13 ods. 3 ako aj nariadenie

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.987/2009 zo dňa 16.9.2009 (ďalej len vykonávacie nariadenie)
a článku 14-16 je možná iba v prípade keď osoba vykonáva činnosť zamestnanca ako aj činnosť SZČO
v dvoch členských štátoch. V posudzovanej veci žalobkyňa vykonávala SZČO v Poľskej republike (čo
nebolo v konaní sporné), z vykonaného dokazovania v správnom konaní však nebolo preukázané, že
by žalobkyňa vykonávala činnosť zamestnanca u zamestnávateľa K. N. I.- GM CONSULTING.

23.Krajský súd dospel k záveru, že dokladmi v rámci správneho konania resp. dokladmi pripojenými k
žalobe-štvrťročnésprávyovykonaníprácopatrenévizitkami,pečiatkamifiriemžalobkyňanepreukázala
reálne vykonávanie činnosti zamestnanca na území Slovenskej republiky. Nie je uvedené konkrétne
miesto výkonu prác v pracovnej zmluve, ani konkrétny dátum vykonávania prác ako aj rozsah týchto prác

ktoré sa mali vo firmách ktorých vizitky resp. pečiatky sú súčasťou fotokópii štvrťročných prác realizovať.
Ani doložené výpisy z účtu z banky nemôžu preukazovať reálny výkon činnosti zamestnanca. Rovnako
ani záznam z výkonu inšpekcie práce na ktorý poukazuje žalobkyňa nesúvisel podľa názoru krajského
súdu s prešetrovaním reálneho výkonu činnosti zamestnancov označeného zamestnávateľa.

24.Z uvedených listinných dôkazov podľa názoru krajského súdu žalobkyňa nepreukázala vykonávanie
prác podľa pracovnej zmluvy, na základe ktorej mala vykonávať prácu promotéra služieb a produktov
poskytovaných zamestnávateľom alebo klientmi zamestnávateľa. Promotér (z anglického promotion-
podpora, propagácia značiek, výrobkov, akcií a ďalších) je osoba, ktorej úlohou je zviditeľniť určitý
produkt, značku alebo službu a učiniť ich pre zákazníkov atraktívnejšími a viditeľnejšími za účelom

podpory ich predaja, zvýšenia prestíže a všeobecného povedomia o samotnej značke či už výrobku
alebo služby. Práca zamestnanca bola definovaná v pracovnej zmluve ako kontakt s potencionálnymi
klientmi zamestnávateľa a jeho klientov, prezentácia a propagácia činnosti zamestnávateľa a jeho
klientov, zabezpečenie písomných študijných podkladov, materiálov a technického vybavenia pre
realizáciu a priebeh internetových školení. Úlohou promotéra nemôže byť len fyzické odovzdávanie

vizitiek resp. letákov rôznych firiem bez ďalšieho.

25.Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady pre
aplikáciu základného nariadenia článku 13 (3) nakoľko nebol preukázaný reálny súbeh činností žalobcuako SZČO na území Poľskej republiky a zamestnanca na území SR, keď nebolo preukázané, že
žalobkyňa vykonávala činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná
osoba v odlišných členských štátoch tak ako to predpokladá článok 13 (3) základného nariadenia.

Uvedené ustanovenie základného nariadenia predpokladá skutočný existujúci súbeh dvoch činností
(zamestnanie a SZČO vykonané v odlišných členských štátoch) len táto skutočnosť môže zakladať
postup podľa základného nariadenia článku 13 (3( a aplikáciu uplatniteľných právnych predpisov
príslušného členského štátu (hlava II, článok 16 vykonávacieho nariadenia).

26.Z vyššie uvedeného dôvodu považuje krajský súd záver vyslovený v rozhodnutiach žalovanej ako
aj prvostupňového správneho orgánu, že žalobkyni nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné
dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívny v súlade so
zákonom.

27.Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR č.10Sžso 29/2015 zo dňa 25. mája 2016,

ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k.21Scud 53/2014 zo dňa 11. marca 2015.

28.PrávnyzástupcažalobkynesícepredložilsúdurozsudkyKrajskéhosúduvŽiline,ktorýmibolizrušené
rozhodnutia správnych orgánov v obdobných veciach, avšak jedná sa o rozsudky, ktoré boli vydané
ešte pred rozhodnutím NS SR č.10Sžo 29/2015 a rovnako toto rozhodnutie NS SR bolo vydané neskôr

ako predložené uznesenie NS SR č.1Sžo 11/2015 zo dňa 28.1.2016. Z uvedeného dôvodu krajský súd
postupoval v zmysle rozsudku NS SR, ktorý bol vydaný neskôr ako rozhodnutia ktoré predložil právny
zástupca žalobcu. Okrem toho rozsudky krajského súdu nemožno považovať za právne záväzné pre
rozhodovanie v obdobných veciach pre iné krajské súdy a práve naopak, rozsudky NS SR sú pre súdy
nižšieho stupňa právne záväzné.

29.Krajský súd napriek predloženému uzneseniu NS SR č.1Sžso 11/2015 zo dňa 28.1.2016 neprerušil
konanie vo veci s prihliadnutím na rozsudok NS SR č.10Sžso 29/2015. Pokiaľ súd vyššieho stupňa bude
toho názoru, že v danej veci je dôvod na prerušenie konania z dôvodu vyriešenia prejudiciálnej otázky
v zmysle uznesenia NS SR č.1Sžso 11/2015, nič nebráni tomuto súdu, aby predmetné konanie prerušil.

30.Procesne úspešnému žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 168
SSP. Ďalšiemu účastníkovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 169 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v

Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.