Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. júl 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 7C/76/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111215660
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1111215660.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou, v

právnej veci navrhovateľa : G. F., Q.. XX.X.XXXX, U. Y. Č.. XX, XXX XX J., zastúpený : Advokátska
kancelária IGAZOVÁ & PARTNERS s.r.o., ul. Koceľova č. 15, 821 08 Bratislava 2, IČO : 47 233 681, proti
odporcovi : Slovenská republika zastúpená Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, ul. Špitálska
č. 4, 6, 8, 816 43 Bratislava, o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 9.000,-eur, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd návrh navrhovateľky v časti týkajúcej sa 6.000,-eur z a m i e t a .

Súd o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom na začatie zo dňa 9.5.2011 doručeným Okresnému súdu Bratislava I. dňa
16.5.2011 a doplnením návrhu podaním zo dňa 2.8.2011 doručeným súdu dňa 4.8.2011 sa domáhala
zaviazania odporcu k zaplateniu náhrady podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s
odôvodnením, že je matkou T. F. Q.. XX.X.XXXX a N. F. Q.. XX.XX.XXXX, je rozvedená a keďže bývalý

manžel a otec detí sa zdržiaval a zdržiava mimo územia Slovenskej republiky, podala 3.11.2005 žiadosť
o náhradné výživné. Náhradné výživné bolo priznané rozhodnutím zo dňa 25.1.2006 vo výške 500Sk na
každé dieťa. Dňa 7.5.2007 bolo vydané rozhodnutie, ktorým bolo náhradné výživné zvýšené na sumu
2000Sk na každé dieťa. Dňa 15.12.2008 navrhovateľka obdržala rozhodnutie o zániku náhradného
výživného, ktoré jej bolo doručené 3 mesiace po tom, čo navrhovateľka podala sťažnosť na Ústredie
práce sociálnych vecí a rodiny, odbor kontroly v Bratislave dňa 26.11.2008, pričom výsledkom kontroly
bolo konštatovanie, že sťažnosť je dôvodná ( ust. § 16 ods. 2 zák.č. 201/2008 Z.z. o náhradnom

výživnom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu ÚS SR č. 615/2006 Z.z. ). Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove dožiadanie z CPMO Bratislava realizoval dňa 15.1.2009 a
odpoveď dňa 19.1.2009, v spisovom materiály je odpoveď zo dňa 8.12.2008, vec mala byť ale vybavená
podľa platného zákona 30.9.2008 ( lehota nebola dodržaná ). Navrhovateľka sa s vecou obrátila na
Generálnu prokuratúru SR a dňa 9.11.2009bol podaný protest prokurátora č.k. VI/2 Gd 117/09-11 a č.k.
VI/3 Gd 195/09-1, proti rozhodnutiu ÚPSVaR v Bardejove, odbor sociálnych vecí, oddelenia pomoci v
hmotnej núdzi v konaní o náhradnom výživnom z 28.1.2009 č. A/2009/00179-01 a č. A/2009/00179.

Navrhovateľka podala na Krajský súd v Prešove žalobu o preskúmanie rozhodnutí, súd uznesením
č.k. 2S 33/2009-62 vo veci rozhodol. Týmto je preukázané, že ÚPSV a R Bardejov porušil zákon,
a preto sa navrhovateľka obrátila so žiadosťou o náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v Bratislave. Uplatnený nárokbolpredbežneprerokovanýanavrhovateľkeboladoručenáodpoveďzodňa22.3.2010anavrhovateľkas
odpoveďou nesúhlasí, nakoľko sa domáha náhrady podľa zák.č. 514/2003 Z.z. pre nečinnosť ÚPSVaR v
Bardejove. Navrhovateľke bolo spätne vyplatené náhradné výživné v mesiaci máj 2010 v sume 2522eur.

Navrhovateľka poukázala na to, že žila s dvoma deťmi 18 mesiacov bez náhradného výživného, čo bola
pre ňu veľmi dlhá doba, ktorá jej a jej synom spôsobila sťažené životné podmienky, na navrhovateľku
to malo veľký psychický dopad ako každý deň prežiť. ÚPSVaR v Bardejove svojím postupom voči jej
osobe v tejto veci navyše spôsobil navrhovateľke aj výdavky a to za právnu pomoc v sume 60eur a
žaloba na Krajský súd v Prešove v sume 60eur ( k návrhu pripojené faktúry ). Podnety na Krajskú

prokuratúru a na Generálnu prokuratúru SR spísala navrhovateľka sama, čo považuje za ujmu, nakoľko
jej to zabralo veľa osobného voľna, ktoré mohla využiť pre svojich synov. Poukázala na nepravdivé
údaje o osobe navrhovateľky v písomnosti pre Ústredie práce , sociálnych vecí a rodiny Bratislava -
pracovisko Košice zn. 2009/17873/004 zo dňa 19.1.2009, nakoľko sa preukázalo, že ÚPSVaR Bardejov
svojimpostupomporušilzákonaodobralvýživudeťom,osočovalosobunavrhovateľkyasvojímkonaním
navrhovateľku doviedol do ťažších životných podmienok - sociálnej núdze. K tomu sa vzťahuje aj dlh

voči gymnáziu, ktoré navštevoval starší syn ( výzva na zaplatenie nedoplatku ) . Počas uvedených 18
mesiacovnavrhovateľkazosvojhoukrátenéhopríjmumuselazaplatiťpovinnéškolsképoplatky,poplatky
za knihy, stužkovú slávnosť a oblečenie pre syna a pre seba, poplatky spojená s troma prihláškami na
vysokúškolu,lekárskuspôsobilosť,lieky,nákladynabývanie,Vianoce,pričomnatietovýdavkysimusela
požičiavať finančné prostriedky ( od svojej matky, dôchodkyne ). Uniesť túto 18 - mesačnú situáciu to

malo na navrhovateľku psychický dopad, čo pociťovali aj deti. Malo to vplyv aj na výživu detí ( nedostatok
ovocia, zeleniny, mliečnych výrobkov ). Príjem navrhovateľky bez náhradného výživného bol : 370eur
mzdy, 44eur rodinné prídavky, t.j. spolu 414eur. Pravidelné mesačné výdavky boli : stravné lístky pre 2
deti 51,20eur, stravné lístky navrhovateľky 25eur, cestovné náklady do zamestnania a do školy 90eur,
nákladynabývanie,voda,elektrina30eur,t.j.spolu196eur.Pretriosobyostalozpríjmuna1deň7,26eur.

Postup ÚPSVaR Bardejov voči osobe navrhovateľky považuje navrhovateľka za neľudský, nesociálny
a svojím konaním ju dostal do hmotnej núdze ( do ťažkých životných podmienok ), pričom na žiadosť
podľa zák.č. 514/2003 Z.z. Ministerstvo sociálnych vecí a rodiny SR odpovedalo v rámci predbežného
prerokovania uplatneného nároku navrhovateľke, že nebude odškodnená a to listom zo dňa 22.3.2010
č. 12943/2010 a č. 1159/2010 - IV/6.

Navrhovateľka na pojednávaní do zápisnice pred súdom okrem iného uviedla, že počas uvedeného
obdobia 18 mesiacov ( kým som nedostala rozhodnutie z Úradu práce Bardejov ), musela sama, vo
svojom voľnom čase v práci, písať, čo sa týka sťažností a podnetov na inštitúcie, kde sa dopracovala
k prvému rozhodnutiu na základe jej sťažnosti , ktorá bola opodstatnená, a to malo na navrhovateľku

určitý vplyv, čo sa týkalo výkonu jej práce (obťažovalo ju to ). Prácu má s ľuďmi, robí v obchodnej sfére,
pracuje v obchodnom dome a má hmotnú zodpovednosť, pričom chodila nesústredená, nevyrovnaná,
nevyspatá. Po takých 4 mesiacoch pretrvávania nevyplatenia, navrhovateľka mala neistotu, ako bude
živiť dve deti ( skoro dospelých synov ), ktorí študovali na gymnáziu. Vznikali konflikty aj zo strany
synov, ktorí jej vytýkali, že ich nevie uživiť, nevie im zabezpečiť základné potreby, a chceli tiež využívať

svoj voľný čas, na ktorý nemala finančné prostriedky. K tomu sa pripojila navrhovateľkina mama,
začali pretrvávať konflikty aj s ňou. Vytýkala navrhovateľke, že musí živiť dospelú dcéru aj s vnukmi.
Navrhovateľka prehlásila, že nebyť jej, tak sa ocitne s dvoma synmi na ulici. Mama navrhovateľky
platila jej a jej synom nájom , kúrenie a prispievala na základe potreby. Počas doby tých 18 mesiacov
musela navrhovateľka navštíviť všeobecného lekára, začalo u nej pretrvávať nechutenstvo, búšenie

srdca, nespavosť, depresie. Tým pádom musela užívať predpísané lieky, a prišlo aj také obdobie, že ju
odporučil lekár aj k psychiatrovi. Navrhovateľka navštívila aj psychiatra, ktorý jej odporučil určité lieky,
nepoberala ich, lebo keď si prečítala , aké má ten liek vedľajšie účinky, tak sa snažila byť na liekoch, čo
jej dal všeobecný lekár. Počas tohto obdobia navrhovateľka aj rapídne schudla, bol to neskutočný stres
a depresie. Nemala možnosť zamestnať sa na inom mieste, za výhodnejších mzdových podmienok,

Bardejov je malé mesto, je tam vysoká nezamestnanosť a navrhovateľka bola rada, že môže pracovať.
Príjem, ktorý navrhovateľka mala s prídavkami na dve deti, stačil ledva na úhradu potravín pre trojčlennú
rodinu a iných nutných nákladov, ktoré boli spojené s každodennou existenciou (zaplatila cestu do
práce, obedy, vreckové, desiatu, ). Mala lieky, za ktoré som tiež musela platiť raz za 3 mesiace. Ostatné
náklady spojené s bývaním v dome platila navrhovateľkina mama ( jednorazové zabezpečenie dreva,

lebo ako vykurovanie boli kachle a za obdobie tých 18 mesiacov to bolo na dve zimy), a elektriku a
vodu mama navrhovateľky platila každý mesiac, ako aj plynovú bombu. Navrhovateľka si požičiavala
peniaze ( aj od p. F., o čom predložila prehlásenie ). Zdôverila sa mu so svojou situáciou, v tom čase
starší syn mal mať stužkovú, navrhovateľka potrebovala mu kúpiť oblek, oblečenie pre seba, nákladyspojené so stužkovou slávnosťou, podával si prihlášky na 3 vysoké školy, kde musela zaplatiť všetky
poplatky. Taktiež si požičiavala peniaze od mojej mamy. Úrad v Bardejove nežiadal od navrhovateľky
potvrdenie z Centra v 9 mesiaci 2008, keď došlo k zmene zákona a prehodnoteniu podmienok. Vo

výzve žiadali od navrhovateľky iba príjem z práce a doklad o návšteve detí v škole. Adresu otca detí
navrhovateľka nahlásila pri podaní žiadosti na úrade v Bardejove, a v žiadosti odôvodnila, že dotyčný sa
nachádza v Nemecku a neplatí mi výživné a preto sa obraciam na úrad o náhradné výživné. Až v roku
2008, keď sa menil zákon, zistila, že dožiadanie do Centra robil úrad sám. To, že otec detí sa zdržiava
v Nemecku, navrhovateľka uviedla ako aj jeho zmenu priezviska. Navrhovateľku nevyzval úrad k tomu,

aby bola iniciátorom návrhu na výkon rozhodnutia do Nemecka voči otcovi detí. Do 3 mesiacov dostala
rozhodnutie o priznaní náhradného výživného. Navrhovateľke bola doplatená suma za tzv. zameškané
výživné v máji 2010.

Na návrh navrhovateľky súd uznesením na pojednávaní konanom dňa 13.9.2012 pripustil navrhnutú
zmenu petitu návrhu vo výške uplatnenej náhrady na sumu 15000eur s príslušenstvom.

Navrhovateľka vzala návrh v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania späť , a preto súd uznesením č.k.
7C 76/2011 - 168 zo dňa 26.11.2012, konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 15,000,-eur 1.4.2010 do zaplatenia, za súhlasu odporcu, zastavil.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomným podaním zo dňa 7.9.2011 doručeným
súdu dňa 9.9.2011 a žiadal súd, aby návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol z dôvodu,
že zastáva názor, že navrhovateľka nepreukázala vznik nemajetkovej ujmy, ktorú žaluje a príčinnú
súvislosť. Samotné tvrdenie, že navrhovateľke vznikla nemajetková ujma alebo že došlo k nesprávnemu
úradnému postupu a k nezákonnému rozhodnutiu nie je dostatočné. Navrhovateľka bola povinná

preukázať, že nemajetková ujma jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu a nezákonného
rozhodnutia, teda že medzi nimi existuje vzťah príčiny a následku, pre ktorý platí , že ak by nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu resp. k nezákonnému rozhodnutiu, nevznikla by nemajetková ujma.
Odporca zastáva názor, že samotné konštatovanie nečinnosti správneho orgánu, porušenia povinnosti,
nezakladá samo o sebe právo na náhradu nemajetkovej ujmy. Bolo preukázané v súdnom konaní, syn

navrhovateľky navštevoval súkromné gymnázium, kde navrhovateľka platila školné za školský rok 270,-
eur. Ide o nadštandardné štúdium, ktoré je možné nahradiť vzdelaním v štátnej škole. Odporca vzniesol
námietku premlčania, ktorá sa týkala zmeny petitu, ktorý súd pripustil na pojednávaní uznesením zo dňa
13.9.2012. Žaloba bola rozšírená o náhradu nemajetkovej ujmy za údajný nesprávny úradný postup v
období rokov 2005-2006 ako aj o náhradu nemajetkovej ujmy za údajné nezákonné rozhodnutia úradu

práce v Bardejove zo dňa 1.12.2008 a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 28.1.2009.
Odporca namietal premlčanie práva podľa ust. § 19 ods. 1 zák.č . 514/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a ich právnych zástupcov,

oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu ako s obsahom
zapožičaných spisov Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže zn. CM 196/96, Úradu
práce sociálnych vecí a rodiny č. spisu 2010/14674, 2012/11683, 2011/12905 "deti F." a zistil nasledovný
skutkový stav :

Vpredmetnejvecijenesporné,ženavrhovateľkajematkouT.F.Q..XX.X.XXXXaN.F.Q..XX.XX.XXXX,
je rozvedená a keďže bývalý manžel a otec detí sa zdržiaval a zdržiava mimo územia Slovenskej
republiky, podala 3.11.2005 žiadosť o náhradné výživné.

Náhradné výživné bolo priznané rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove č.

2006/28436/004/Kar zo dňa 25.1.2006 vo výške 500Sk na každé dieťa odo dňa 1.8.2005, podľa vtedy
platného zák.č. 452/2004 Z.z. o náhradnom výživnom v znení neskorších predpisov. Dňa 7.5.2007 bolo
vydané rozhodnutie č. 2007/23803/003/Mar, ktorým bolo náhradné výživné zvýšené na sumu 2000Sk na
každé dieťa a to spätne od 1.8.2005 ( v nadväznosti na rozsudok Okresného súdu Bardejov z 28.3.2006
č.k. 1P 6/2005, ktorým bolo od 1.9.2004 zvýšené výživné na sumu 2000Sk ).

Z listinného dôkazu - rozhodnutia Úradu práce sociálnych veci a rodiny v Bardejove z 1.12.2008 č.
6/2008/19581/010/Mar vyplýva, že podľa ust. § 7 písm. a zák.č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom,
úrad rozhodol, že zaniká nárok na náhradné výživné oprávneného : F. T. Q.. XX.X.XXXX vo výške2000Sk počínajúc dňom 1.9.2008. Z doporučenej doručenky vyplýva, že dňa 16.12.2008 navrhovateľka
obdržala uvedené rozhodnutie o zániku náhradného výživného. Z listinného dôkazu - rozhodnutia
Úradu práce sociálnych veci a rodiny v Bardejove z 1.12.2008 č. 6/2008/19581/011/Mar vyplýva, že

podľa ust. § 7 písm. a zák.č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom, úrad rozhodol, že zaniká nárok na
náhradné výživné oprávneného : F. N. Q.. XX.XX.XXXX vo výške 2000Sk počínajúc dňom 1.9.2008.
Z doporučenej doručenky vyplýva, že dňa 16.12.2008 navrhovateľka obdržala uvedené rozhodnutie o
zániku náhradného výživného.

Z listu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove zo dňa 29.12.2008 zn. 2/2008/19773
vyplýva, že navrhovateľka sa sťažovala na nezákonný postup správneho orgánu pri zastavení výplaty
náhradného výživného pre deti a po preskúmaní spisového materiálu bolo zistené, že sťažnosť je
opodstatnená, úrad práce zastavil výplatu náhradného výživného v mesiaci september 2008, pričom
nevydal rozhodnutie o zastavení výplaty podľa zák.č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom a týmto
postupom uprel právo na podanie odvolania proti rozhodnutiu podľa §53 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom

konaní. Tieto rozhodnutia boli navrhovateľke doručené 3 mesiace po tom, čo navrhovateľka podala
sťažnosť na Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, odbor kontroly v Bratislave dňa 26.11.2008, pričom
výsledkom kontroly bolo konštatovanie, že sťažnosť je dôvodná ( ust. § 16 ods. 2 zák.č. 201/2008 Z.z.
o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu ÚS SR č. 615/2006
Z.z. ).

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove dožiadanie z CPMO Bratislava realizoval dňa
15.1.2009 a odpoveď dňa 19.1.2009 ( v spisovom materiály je odpoveď zo dňa 8.12.2008, vec mala
byť vybavená do 30.9.2008 ). Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Špitálska č. 8,
Bratislava listom zo dňa 19.1.2009 potvrdilo, že bolo navrhovateľkou požiadané o pomoc pri vymáhaní

výživného od povinnej osoby N. F. Q.. X.X.XXXX, naposledy bytom v Nemecku.

Z rozhodnutia Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava sp.zn. A/2009/00179 zo dňa 28.1.2009
vyplýva, že odvolanie navrhovateľky bolo zamietnuté a napadnuté rozhodnutie Úradu práce sociálnych
veci a rodiny v Bardejove z 1.12.2008 č. 6/2008/1958/010/Mar potvrdené.

Z rozhodnutia Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava sp.zn. A/2009/00179 - 01 zo dňa
28.1.2009 vyplýva, že odvolanie navrhovateľky bolo zamietnuté a napadnuté rozhodnutie Úradu práce
sociálnych veci a rodiny v Bardejove z 1.12.2008 č. 6/2008/1958/011/Mar potvrdené.

Z listinného dôkazu : listu Generálnej prokuratúry SR zo dňa 10.11.2009 zn. VI/2Gd 117/09 vyplýva, že
navrhovateľka sa opakovane s podnetom obrátila na Generálnu prokuratúru SR a dňa 9.11.2009 bol
podaný protest prokurátora č.k. VI/2 Gd 117/09-11 a č.k. VI/3 Gd 195/09-1, proti rozhodnutiu ÚPSVaR v
Bardejove, odbor sociálnych vecí, oddelenia pomoci v hmotnej núdzi, v konaní o náhradnom výživnom

z 28.1.2009 č. A/2009/00179-01 a č. A/2009/00179.

Z uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 2S 33/2009-62 vyplýva, že navrhovateľka podala žalobu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí č. A/2009/00179-01 a č. A/2009/00179 zo dňa 28.1.2009.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny podaním zo dňa 25.8.2009 oznámil súdu, že rozhodnutím č.

AA/2010/00390-1 zo dňa 18.1.2010 vyhovel protestu prokurátora Generálnej prokuratúry v Bratislave z
9.11.2009 č. . VI/2 Gd 117/09-11 tak, že rozhodnutie Úradu práce sociálnych veci a rodiny v Bardejove
z 1.12.2008 č. 6/2008/1958/011/Mar. vo veci zániku nároku na náhradné výživné od 1.9.2008 pre
maloletého N. F. vyplácaného G. F. zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutím č. AA/2010/00390
zo dňa 14.1.2010 vyhovel protestu prokurátora Generálnej prokuratúry v Bratislave z 9.11.2009 č.k.

VI/3 Gd 195/09-1 tak, že rozhodnutie Úradu práce sociálnych veci a rodiny v Bardejove z 1.12.2008 č.
6/2008/19581/010/Mar. vo veci zániku nároku na náhradné výživné od 1.9.2008 pre maloletého T. F.
vyplácaného G. F. zrušil a vec vrátil na nové konanie , súd uznesením. Z rozhodnutí Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR v Bratislave zo dňa 30.12.2009 č. 29257/2009-I/24-2 a zo dňa 30.12.2009
č. 29257/2009-I/24-1 vyplýva, že vyhovelo protestom Generálnej prokuratúry v Bratislave z 9.11.2009 a

napadnuté uznesenia zrušilo a vrátilo na nové konanie. Z predložených rozhodnutí zo dňa 14.1.2010 č.
AA/2010/00390azodňa18.1.2010č.AA/2010/00390-1vyplýva,ženimizrušilrozhodnutiaÚradupráce,
sociálnych vecí a rodiny v Bardejove č. 6/2008/1958/010 zo dňa 1.12.2008 a č. 6/2008/19581/011/Mar. zo dňa 1.12.2008. Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutia boli po podaní protestu prokurátora
zrušené a veci vrátené na nové konanie súd konanie podľa ust. § 250i ods. 4 veta prvá O.s.p. zastavil.

Z "Dodatku č. 2 k Zmluve o štúdiu" zo dňa 2.9.2009 vyplýva, že navrhovateľka týmto dodatkom ako
zákonný zástupca N. F. dohodla, že s účinnosťou od 1.9.2009 t.j. školský rok 2009/2010 sa mení výška
školného na 270eur alebo 27eur mesačne.

Z listinného dôkazu "Potvrdenia zo dňa 2.12.2009" vystaveného Spojenou školou Juraja Henischa,

Slovenská 5, Bardejov vyplýva, že T. F. mal v školskom roku 2009/2010 náklady na štúdium : odborná
literatúra ANJ 9.10eur, príspevok ZRPŠ 12eur, cena stravného lístka na 1deň 1,13eur.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím zo dňa 30.12.2009 č. 29257/2009-I/24-2
protestu prokurátora z 9.11.2009 č. VI/2 Gd 117/09 - 11 vyhovelo a rozhodnutie Ústredia práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice z 28.1.2009 č. A/2009/00179-01 zrušilo a vrátilo

na nové konanie s tým, že bola porušená jedna zo základných zásad - najmä zásada materiálnej
pravdy, ktorá vyjadruje takú požiadavku, aby správny orgán rozhodujúci o veci úplne a presne zistil
skutkový stav veci a k tomu si zaobstaral potrebné doklady pre svoje rozhodnutie , ktoré povedú k
objektívnemu, úplnému a precíznemu zisteniu pomerov v prejednávanej veci. Zistiť skutkový stav vo veci
bol povinný tak Úrad ako aj Ústredie , pretože účastníčka konania ( navrhovateľka ) sa nemohla vyjadriť

pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom a k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie
dokazovania. Úrad začal konanie o zániku nároku na náhradné výživné a nedoručil účastníčke konania
( navrhovateľke ) oznámenie o začatí konania, taktiež ju nepoučil o zmenách právnej úpravy, aby pre
neznalosť právnych predpisov neutrpela v konaní ujmu a neposkytol jej dostatočný časový priestor na
odstránenie zistených nedostatkov. Samotné konania Úradu po vydaní rozhodnutia jasne svedčí o tom,

že nepovažoval skutkový stav za dostatočne preukázaný a jednoznačný, pretože naďalej zabezpečoval
dôkazy. Úrad práce a sociálnych vecí v Bardejove a Ústredie práce , sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
pracovisko Košice sa citovanými právnymi ustanoveniami neriadili a vec bola vrátená za tým účelom,
aby rozhodlo v súlade s platným právnym stavom.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím zo dňa 14.1.2010 č. AA/2010/00390 rozhodnutie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. 6/2008/1958/010/Mar zo dňa 1.12.2008 zrušilo a vec vrátilo
prvostupňovému orgánu s tým, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa stotožnilo s názorom
Generálnej prokuratúry SR najmä v tom, že bola porušená jedna zo základných zásad - zásada
materiálnej pravdy a vychádzajúc z rozhodnutia ministerstva zrušilo rozhodnutie ústredia.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím zo dňa 18.1.2010 č. AA/2010/00390 - 1
rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. 6/2008/1958/011/Mar zo dňa 1.12.2008 zrušilo a
vec vrátilo prvostupňovému orgánu s tým, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa stotožnilo
s názorom Generálnej prokuratúry SR najmä v tom, že bola porušená jedna zo základných zásad -

zásada materiálnej pravdy a vychádzajúc z rozhodnutia ministerstva zrušilo rozhodnutie ústredia.

Navrhovateľka sa obrátila so žiadosťou o náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v Bratislave listom zo dňa 25.9.2009.
Uplatnený nárok bol predbežne prerokovaný. Z listinného dôkazu - listu Ministerstva práce, sociálnych

vecí a rodiny Slovenskej republiky zo dňa 22.3.2010 č. 12946/2010, č. spisu 1159/2010 - IV/6 vyplýva,
že v rámci predbežného prerokovania uplatneného nároku na náhradu škody nebude navrhovateľka
odškodnená .

Navrhovateľke bolo spätne vyplatené náhradné výživné v mesiaci máj 2010 v sume 2522eur.

Výdavky za právnu pomoc pre navrhovateľku boli preukázané faktúrou č. 1/2009 - 39 zo dňa 31.3.2009
vystavenou : H.. H. Š. Advokátska kancelária, na sumu m 60,44eur a faktúrou č. 1/2009-39 zo dňa
20.11.2009 na sumu 60,44eur.

Z listinného dôkazu "Výzva na vyrovnanie školného" zo dňa 13.7.2009 ev.č. 317/09 vyplýva, že dlh voči
Súkromnému gymnáziu, Pod papierňou 1, Bardejov, ktoré navštevoval syn navrhovateľky ( výzva na
zaplatenie nedoplatku ) bola za školský rok 2008/2009 v sume 105,46eur.Príjem navrhovateľky bez náhradného výživného bol : 370eur mzdy, 44eur rodinné prídavky ( potvrdenie
o poberaní rodinných prídavkov za rok 2009 vystavil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove
1.12.2009 ), t.j. spolu 414eur.

Pravidelné mesačné výdavky navrhovateľky a jej dvoch detí boli : stravné lístky pre 2 deti 51,20eur,
stravné lístky navrhovateľky 25eur, cestovné náklady do zamestnania a do školy 90eur, náklady na
bývanie, voda, elektrina 30eur, t.j. spolu 196eur. Pre tri osoby ostalo z príjmu na 1deň 7,26eur.

Príjem navrhovateľky bol preukázaný listinným dôkazom "Potvrdenie o výške príjmu v roku 2009",
vyhotovené zamestnávateľom Makos a.s. Bardejov dňa 17.9.2012 ako aj z potvrdenia o priemernej
výške mzdy za rok 2009 vyplácanej navrhovateľke ( navrhovateľka vykonávala prácu za mzdu, ktorej
mesačná výška bola totožná s minimálnou mesačnou mzdou ).

Z Pracovnej zmluvy zo dňa 31.10.2006 a zo Zmluvu o mzdových podmienkach účinnej od 1/11/2006,

vyplýva, že navrhovateľka nastúpila v spoločnosti MAKOS a.s. ako pokladníčka dňa 1/11/2006 do práce
a zo Zmluvy o mzdových podmienkach vyplýva, z bodu 1.Tarif mesačnej zmluvnej mzdy 9.120,-Sk s
účinnosťou od 1/11/2006 a v bode 3. v tarife mesačnej zmluvnej mzdy sú zahrnuté: tarif základnej mzdy
7.600,-Sk a prémie 1.520,-Sk (výška mesačnej mzdy dohodnutá v pracovnej zmluve, vo výške 7.600,-sk
je totožná s výškou minimálnej mesačnej mzdy stanovenej predpismi na rok 2006, a nad túto výšku boli

navrhovateľke vyplácané príplatky za nadčasy vykonávané v pracovné dni, práce vykonávané v sobotu
a nedeľu). Navrhovateľke bola vyplácaná minimálna mesačná mzda v roku 2009 vo výške 8.902,-Sk
(cca 330,-eur ) a príplatky za prácu nadčas, sobotu . Rozdiel medzi mesačnou mzdou a vyplácaným
príjmom zahrňuje už uvedené príplatky a tiež aj daňové zvýhodnenie na obe deti, patriace matke ak je
táto zamestnaná.

V januári 2009 boli vykonané inventúry v obchodnom dome, kde pracuje navrhovateľka a to sa týka aj
práce navrhovateľky, ktorá po sobotách a nedeliach inventúru vykonávala.

V decembri 2009 bola mesačná mzda vyššia v dôsledku predlžených hodín predajní v obchodnom

dome, vrátane predaja v sobotu a nedeľu, vyplácanie príplatkov za práce nadčas, tiež v sobotu a
nedeľu. Zostávajúcu časť kalendárneho roku 2009 navrhovateľka dostávala k minimálnej mesačnej
mzde vyplácané už vyššie uvedené príplatky, pričom pracovala 2 až 3x mesačne v obchodnom dome aj
v sobotu a v nedeľu, keďže bolo otvorené. Vykonávanie inventúry a obdobie predlžených hodín predaja,
vrátane predaja v sobotu a nedeľu sa týkalo aj mesiaca 12/2008, rovnako január 2010. Vyplácanie

prémií bolo viazané na splnenie a dosiahnutie prémiových ukazovateľov, čo však nebolo realizované v
žiadnomprípadepravidelnemesačne,pretožetržbyzpredajaužvroku2009a2010vobchodnomdome
v meste Bardejov rapídne klesali a to malo vplyv aj na skutočnosť, že pracovníkovi prémie vyplatené
neboli, pretože tieto boli viazané na dosiahnutý hospodársky výsledok ( bod 7. Zmluvy o mzdových
podmienkach).

Z "Čestného vyhlásenia zo dňa 18.10.2012" F. Y. (matky navrhovateľky ) okrem iného vyplýva, že
navrhovateľka a jej dvaja synovia bývajú s ňou v spoločnej domácnosti ( v rodinnom dome ) , pričom
navrhovateľka v rokoch 2008/2009 sa starala o deti navštevujúce strednú školu a mala príjem cca
350eur pričom táto suma jej nestačila na živobytie pre deti a pre ňu, a preto ona ako matka

navrhovateľka a stará matka jej detí odovzdávala dcére takmer celý dôchodok vo výške 314eur a pre
seba si ponechala sumu 60eur na nevyhnutné výdavky. Tento príjem slúžil pre 4 členov rodiny. Boli
problémy so zaplatením uhlia a dreva na zimu, pričom dcéra z tejto situácie trpela bolesťami hlavy,
žalúdka, nespavosťou, veľmi schudla, musela chodiť k lekárovi a v práci mala problémy, nebola schopná
pracovať. Táto zlá situácia trvala do jari 2010, potom je bolo priznané náhradné výživné. Do tej doby

si navrhovateľka požičiavala peniaze, pretože nestačila platiť poplatky, starší syn končil strednú školu
a mal maturitu a chcel ísť na vysokú školu.

Z "Čestného vyhlásenia zo dňa 29.10.2012" X. F., mal súd za preukázané, že požičal peniaze
navrhovateľke a to opakovane v období cca 15 mesiacov, spolu v sume 1130eur., tieto finančné

prostriedky si požičiavala s odôvodnením, že jej úrad prestal vyplácať náhradné výživné. Celkovú zlú
finančnú situáciu rodiny navrhovateľky poznal aj z niekoľkých návštev u jej matky ( dôchodkyne ). Väčšiu
časť dlhu mu navrhovateľka vrátila v roku 2010 a zostávajúcu časť dlhu mu splácala v rokoch 2011 -
2012. Navrhovateľka bola v tej dobe z celej situácie zničená a vystresovaná.Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a), b) zák.č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení nálezu ÚS SR č. 615/2006 Z.z. ( účinný dňom 1.7.2008 ) Oprávnená

osoba má nárok na náhradné výživné, ak

a) rodič oprávnenej osoby alebo iná fyzická osoba, ktorej bola právoplatným rozhodnutím súdu alebo
súdom schválenou dohodou uložená povinnosť platiť výživné oprávnenej osobe (ďalej len "povinná
osoba"), neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným

rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od
splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie trvá najmenej tri mesiace od doručenia
návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi a povinná osoba nezačala platiť výživné alebo
b) jej nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, alebo suma sirotského
dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku, alebo suma sirotských dôchodkov alebo sirotských
výsluhových dôchodkov je nižšia ako suma minimálneho výživného.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym

úradným postupom.

Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej
ochrane ustanoví zákon.

Podľa ust. § 2 ods. 4 zák.č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení nálezu ÚS SR č. 615/2006 Z.z. ( účinný dňom 1.7.2008 ), ak sa povinná osoba zdržiava
v cudzine, podmienka trvania exekučného konania podľa odseku 1 písm. a) sa považuje za splnenú,
ak žiadateľ o náhradné výživné preukáže potvrdením Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a
mládeže5) (ďalej len "centrum") ako prijímajúceho orgánu a odosielajúceho orgánu v oblasti vymáhania

výživného podľa medzinárodných dohovorov, 6) že

a) návrh na uznanie a výkon rozhodnutia vo veci vymáhania výživného bol postúpený príslušnému
prijímajúcemu orgánu v cudzine a od postúpenia návrhu do cudziny uplynuli najmenej tri mesiace alebo
b) vymáhanie výživného z cudziny nie je možné.

Podľa ust. § 16 ods. 2 zák.č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení nálezu ÚS SR č. 615/2006 Z.z. ( účinný dňom 1.7.2008 ) trvanie nároku na náhradné
výživné, na ktoré vznikol nárok pred 1. júlom 2008 a ktoré sa vypláca po 30. júni 2008, úrad prehodnotí
podľa tohto zákona do 30. septembra 2008.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.Podľa ust. § 3 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ust. § 6 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ust. § 16 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho

časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ust. § 19 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď

sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia

Podľa ust. § 19 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo
dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Podľa ust. § 19 ods. 3 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Odporca vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku v tomto konaní s tým, že zmena petitu
návrhu bola pripustená uznesením zo dňa 13.9.2012. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania

v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil
(vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania
práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky
premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva.

Súd s poukazom na vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku preskúmal čas, kedy došlo k
nesprávnemu úradnému postupu a čas, kedy si navrhovateľka nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
uplatnila na súde. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď
sú splnené tieto skutočnosti a to :uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba),
nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby a povinný subjekt v

rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania.

V danom prípade navrhovateľka namietala nesprávny úradný postup úradu a ústredia jednak za obdobie
predchádzajúce vydaniu zrušených rozhodnutí úradom v Bardejove, a taktiež za obdobie nesprávnehoúradného postupu t.j. čas, kedy boli vydané zrušené rozhodnutia ( za nesprávny úradný postup
považuje konanie prebiehajúce pred úradom v Bardejove, ale aj konanie odvolacieho orgánu Úradu
práce, ústredie Bratislava, pracovisko Košice ). Úrad v Bardejove nesprávne postupoval pred vydaním

predmetných rozhodnutí o zániku nároku na náhradné výživné ( boli vydané 1/12/2008, doručené N
15/12/2008 ), keď svojvoľne - bez rozhodnutia zastavil výplatu náhradného výživného. Nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v dôsledku uvedeného nesprávneho úradného postupu bol navrhovateľkou podaný
riadne a včas t.j. v zákonnej stanovenej trojročnej lehote, pretože navrhovateľka sa dozvedela čiastočne
o nesprávnom úradnom postupe z písomného podania úradu v Bardejove zo dňa 29.12.2008, ktoré jej

doručené v mesiaci január 2009, v ktorom úrad potvrdil nesprávny úradný postup, keďže nebolo vydané
rozhodnutieozastavenívýplatynáhradnéhovýživnéhopodľazákonaonáhradnomvýživnomanásledne
sa dozvedela o nesprávnom úradnom postupe úradu ako prvostupňového orgánu ako aj ústredia ako
odvolacieho orgánu z obsahu a znenia protestu Generálnej prokuratúry v Bratislave, podaného proti
rozhodnutiam o zániku nároku na náhradné výživné( ide o dve rozhodnutia o zániku nároku na náhradné
výživné na syna T. a syna N. ). Návrh na začatie konania bol doručený Okresnému súdu Bratislava

I. dňa 16.5.2011 a teda nárok navrhovateľky v sume 9958eur s príslušenstvom bol uplatnený riadne a
včas v súlade s citovaným ustanovením § 19 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

S poukazom na zistený skutkový stav mal súd za preukázané, že nesprávny úradný postup úradu v
Bardejove a následne ústredia spočíval v tom, že Úrad v Bardejove prestal navrhovateľke vyplácať

náhradné výživné na dve deti bez rozhodnutia o tejto skutočnosti a následne v konaniach, v ktorých
vydalrozhodnutiaozánikunáhradnéhovýživnéhonadvedetiN.aT.F.(podrobneopísanévodôvodnení
rozsudku ) , pričom aj porušil záväzné platné právne predpisy ( ustanovenia upravujúce postup orgánu
v konaní pred vydaním rozhodnutia ) tak, ako to bolo konštatované vzrušujúcich rozhodnutiach a v
podaní - proteste Generálnej prokuratúry. Navrhovateľke ujma vznikla v dôsledku tohto uvedeného

nekonania a následného konania orgánov štátnej správy, a týmto nesprávnym úradným postupom
Úradu v Bardejove a ústredia sa navrhovateľka dostala do tiesnivej finančnej, psychickej situácie s
dvoma deťmi ( nedostatky boli vytýkané a zistené nielen v proteste Generálnej prokuratúry, ale sú
konštatované aj v zrušujúcich rozhodnutiach MPSVaR SR t.j. porušenie zákonných práv navrhovateľky
a jej dvoch detí, vyplývajúcich zo zákona o náhradnom výživnom, zaručených Ústavou SR, Dohovorom

o ochrane ľudských práv a slobôd. Úrad ako ústredie na základe listinných dôkazov, ktoré mali už v
čase vydania prvostupňových rozhodnutí k dispozícii, mohli dospieť k správnemu právnemu záveru o
tom, či vymáhanie výživného od otca detí navrhovateľky je aj po 1.7.2008 reálne možné vzhľadom
na nezistený pobyt povinného otca detí v Českej republike, ale aj v Nemecku ( z listu Centra pre
medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže zo dňa 5.12.2008, ktorý mal úrad a ústredie k dispozícii

vyplýva, že výživné od povinného sa nevymáha z dôvodu, že tento t.č. na neznámom mieste a z
podania Centra zo dňa 19.1.2009 rovnako vyplýva, že nie je známy pobyt povinnej osoby, z podania
Centra zo dňa 17.2.2010 vyplýva, že sa nepodarilo zistiť pobyt povinného ani v Českej republike , a
preto návrh na výkon rozhodnutia vo veci vymáhania výživného nebol postúpený žiadnemu orgánu
v ČR. ). Úrad v Bardejove potom potvrdil, že ďalej trvá nárok na náhradné výživné na obe deti za

obdobie od 1/10/2008 až do 31/3/2010 a že peňažná čiastka jej bude vyplatená a potvrdil, že nevydáva
žiadne ďalšie rozhodnutia o trvaní nároku na náhradu výživného na obe deti. Úrad v Bardejove nevyužil
možnosť urýchleného odstránenia nezákonného stavu ku ktorému došlo na úkor navrhovateľky a jej
detí ( autoremedúra ) , a preto došlo k poškodeniu navrhovateľky v jej súkromnom živote. V danom
prípade zo strany úradu sa jednalo o prehodnotenie výplaty a trvania nároku na vyplatenie náhradného

výživného na strane navrhovateľky podľa zákona za účelom zistenia , či na strane navrhovateľky sú
splnené nové zákonné podmienky pre pokračovanie vo vyplatení náhradného výživného s poukazom na
citované ustanovenie, t.j. nešlo o posudzovanie nového nároku na strane navrhovateľky a rozhodovanie
o novej žiadosti navrhovateľky, a preto bol úrad povinný v súvislosti s prehodnocovaním trvania nároku
si vyžiadať od Centra potvrdenie a priamo v tej súvislosti bol teda povinný dôsledne a spoľahlivo zistiť

skutočný stav veci ( tak ako je uvedené v zrušujúcich rozhodnutiach ).

Čiže boli splnené zákonné podmienky pre pokračovanie vo vyplatení náhradného výživného podľa §
2 ods. 4 písm. b) zák.č . 201/2008 Z.z. z dôvodu , že vymáhanie výživného z cudziny nie je možné
pre neznámy pobyt a miesto zdržiavania sa povinnej osoby. Úrad bol povinný riešiť vec v súlade so

zákonom a v zmysle zákona a nie svojvoľne v neprospech navrhovateľky a jej detí. Navrhovateľka s
rodinou sa dostala do stavu hraničiaceho s hmotnou núdzou a to s ohľadom na preukázanú výšku
jej mesačnej mzdy a výšku sumy životného minima vypočítanej na osobu navrhovateľky a za jej dve
maloleté deti ( s poukazom na predložené listinné dôkazy súd opätovne uvádza, že mesačný príjemnavrhovateľky pozostávajúci z mesačnej mzdy s príplatkami pri zohľadnení daňového bonusu na dve
deti a rodinné prídavky na dve deti, nedosahoval ani výšku životného minima stanovenú na dve dospelé
osoby, navrhovateľku a syna N.U. a malol. syna T. ). Dôsledkom opísaného postupu úradu a následných

predmetných rozhodnutí úradu a ústredia sa prejavili následky v živote nielen navrhovateľky, ale aj jej
detí ( na výžive, kultúre, škole ), ale aj na zdraví samotnej navrhovateľky a rodinných vzťahoch. Starší
syn navrhovateľky navštevoval súkromné gymnázium, pričom navrhovateľka platila za výuku poplatky,
pričom jej nie je možné vytýkať, že syn bol šikovný a hlásil sa na vysokú školu ( nie je možné obmedziť
deti pri voľbe a rozhodovaní sa o tom, akú školu budú navštevovať len z dôvodu nesprávneho postupu

pracovníkaúraduprirozhodovaníotom,čisúaleboniesúsplnenézákonnépredpokladynapokračujúce
vyplácanie náhradného výživného ), a v čase prijatia na diaťaťa na súkromnú školu navrhovateľka
nemala dôvod pochybovať o tom, že náhradné výživné jej zo strany štátu nebude pravidelne a riadne
mesačne vyplácané, t.j. neočakávala zásah do práv chránených záujmov a vydanie predmetných
zrušených rozhodnutí. Pri pravidelnom platení náhradného výživného štátom by navrhovateľke a jej
synom nevznikli uvedené problémy či už s platením poplatkov za súkromné gymnázium, s platením za

lieky, za bývanie a za potraviny na výživu detí . S pomocou svojej matky ( dôchodkyne ) a finančných
pôžičiek od priateľov, navrhovateľka vzniknuté problémy prekonala.

Predmetné dve vydané rozhodnutia boli zrušené ( došlo k porušeniu viacerých hmotnoprávnych aj
procesnoprávnych ustanovení platných právnych predpisov a v odôvodnení rozhodnutí vydaných je

uvedené , ktoré ustanovenia, ktorých právnych predpisov porušené boli , vrátane vytknutia nesprávneho
postupu správnemu orgánu pri riešení veci ), t.j. nejednalo sa o zmenu rozhodnutí, ale o ich zrušenie.

Na tvrdenie odporcu, že navrhovateľka v rozhodnom období nespĺňala zákonné podmienky na výplatu
náhradného výživného, a že nepreukázala splnenie zákonných kritérií pre pokračovanie vo vyplatené

náhradného výživného, a že nepreukázala splnenie podmienok podľa § 2 ods. 4 písm.b) zák.č. 201/2008
Z.z. účinného od 1/7/2008,a že nebolo potvrdené a preukázané, že v prípade navrhovateľky vymáhanie
výživného v cudzine nie je možné, súd neprihliadal, nakoľko došlo k zrušeniu predmetných rozhodnutí
cestou MPSVaR na základe protestu podaného generálnym prokurátorom ( v odôvodnení oboch
rozhodnutí , ako aj v proteste podanom prokurátorom je uvedené porušenie ustanovení zák.č. 201/2008

Z.z. s Správneho poriadku a to postupom v konaní úradu v Bardejove, ústredím úradu ) a listom zo
dňa12.4.2010 Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Bardejove zn. 6/2010/14674/033 svoje pochybenie
uznal a oznámil navrhovateľke okrem iného, že " ...trvá nárok na náhradné výživné oprávnenému...." a
že náhradné výživné bude vyplatené v najbližšom možnom termíne.

Bolo preukázané, že Úrad v Bardejove nevykonal žiaden úkon k začatiu konania, neumožnil
navrhovateľke podať vyjadrenie či stanovisko, návrh na doplnenie dokazovania, nezisťoval riadne
skutkový stav vo veci a dôvody pre prípadné zastavenie výplaty, a rozhodnutie o zastavení nevydal
( táto skutočnosť bola konštatovaná v liste úradu zo dňa 29.12.2008 ako aj v zrušujúcich predmetných
rozhodnutiach ako aj v podnete generálnej prokuratúry). Navrhovateľka týmto nesprávnym postupom

nemala možnosť využiť svoje práva vyplývajúce jej zo zákona ( podať opravný prostriedok na ochranu
svojich práv, návrhy na doplnenie dokazovania ). Úrad v Bardejove, na základe vyhodnotenia písomných
oznámení mu zaslaných Centrom, bez možnosti danej navrhovateľke podať vyjadrenie k veci po začatí
konania, nezistil skutkový stav ( t.j. bolo jeho povinnosťou vydať dve rozhodnutia o zániku nároku na
vyplácanie náhradného výživného na dve deti navrhovateľky a doručiť tieto navrhovateľke tak, aby

mohla podať opravný prostriedok). Je nesporné, že navrhovateľka sa sťažovala na tento nezákonný
postup správneho orgánu pri zastavení výplaty náhradného výživného pre deti a aj po preskúmaní
spisového materiálu bolo zistené, že sťažnosť navrhovateľky bola opodstatnená, úrad práce zastavil
výplatu náhradného výživného v mesiaci september 2008, pričom nevydal rozhodnutie o zastavení
výplaty podľa zák.č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom a týmto postupom uprel právo na podanie

odvolania proti rozhodnutiu podľa § 53 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Tento vyššie opísaný a
listinnými dôkazmi preukázaný postup úradu v Bardejove súd posúdil ako nesprávny úradný postup.

Z písomného Oznámenia úradu v Bardejove dňa 12.4.2010 vyplýva, že pri prehodnocovaní ďalšieho
obdobia, za ktoré malo byť vyplácané náhradné výživné, bolo zistené , že vymoženie , čiže vymáhanie

výživnéhoscudziny,nebolomožnéibazdôvodunezisteniapobytupovinnéhovČeskejrepublike,pričom
úrad v Bardejove sám potvrdzuje a odvoláva sa na predchádzajúce potvrdenia Centra, z ktorého sú
zrejmé skutočnosti o tom, že pobyt povinnej osoby ( otca detí navrhovateľky ) známy nie je a nebol
známy už v minulosti, ani po 1.7.2008, t.j. po nadobudnutí účinnosti zák.č. 201/2008 Z.z. ( ust. § 4 ods. 2,písm. b) ) V danom prípade vyplývala z platných právnych predpisov povinnosť orgánov konať v súlade
s platnými právnymi predpismi. Predmetnými, v súčasnosti už zrušenými rozhodnutiami, sa sledoval
cieľ úradu a to nevyplácať náhradné výživné. Navrhovateľka v tom čase mala vyplácanú mzdu spolu s

rodinnými prídavkami ( t.j. v čase kedy jej prestalo byť vyplácané náhradné výživné ), pričom krátko po
tom, starší syn dosiahol plnoletosť a navrhovateľka sa starala o dve plnoleté osoby a jedno nedospelé
dieťa.

Súd poukazuje na v konaní vyslovený v zrušujúcich predmetných rozhodnutiach právny záver a to , že

úrad ako aj ústredie v danom prípade nesprávne postupovali a porušili jednu zo základných zásad -
najmä zásadu materiálnej pravdy, ktorá vyjadruje takú požiadavku, aby správny orgán rozhodujúci o veci
úplne a presne zistil skutkový stav veci a k tomu si zaobstaral potrebné doklady pre svoje rozhodnutie ,
ktoré povedú k objektívnemu, úplnému a precíznemu zisteniu pomerov v prejednávanej veci. Zistiť
skutkový stav vo veci bol povinný tak Úrad ako aj Ústredie , pretože účastníčka konania ( navrhovateľka )
sa nemohla vyjadriť pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom a k spôsobu ich zistenia, prípadne

navrhnúť doplnenie dokazovania. Úrad začal konanie o zániku nároku na náhradné výživné a nedoručil
účastníčkekonania(navrhovateľke)oznámenieozačatíkonania,taktiežjunepoučilozmenách právnej
úpravy, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpela v konaní ujmu a neposkytol jej dostatočný
časový priestor na odstránenie zistených nedostatkov. Samotné konania Úradu po vydaní rozhodnutia
jasne svedčí o tom, že nepovažoval skutkový stav za dostatočne preukázaný a jednoznačný, pretože

naďalej zabezpečoval dôkazy. Úrad práce a sociálnych vecí v Bardejove a Ústredie práce , sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice sa citovanými právnymi ustanoveniami neriadili a vec bola
vrátená za tým účelom, aby rozhodlo v súlade s platným právnym stavom.

Súd vzal do úvahy pri ustálení uplatnenej výšky náhrady , že úrad ako aj ústredie poznali rodinnú situáciu

navrhovateľky , mali vedomosť o jej príjmoch z predložených listinných dokladov, ako aj vedomosť o jej
výdavkoch, a najmä aj o tom, že spolu s ňou žijú dve deti, ktoré sú výživou na ňu odkázané, a napriek
tomunekonalivsúladesplatnýmiprávnymipredpismiaodoprelimatkedvochdetípriznanienáhradného
výživného a len na základe sťažnosti navrhovateľky - matky a jej podaní na Generálnu prokuratúru SR,
došlo k náprave tohto nezákonného stavu ( t.j. náhradné výživné bolo vyplatené jednorazovo čo oznámil

úrad listom zo dňa 12.4.2010 navrhovateľke ), a preto súd s poukazom na zistený skutkový stav, ustálil
náhradu a priznal navrhovateľke nemajetkovú ujmu vo výške 9000eur ako postačujúcu s poukazom
na dobu trvania zásahu ( 18 mesiacov ), a návrh navrhovateľky na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo
zvyšku 6000eur zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa

nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.