Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8C/159/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713210279
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5713210279.11

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu T.. B. B., G.. XX.
XX. XXXX, K. M., K. XXXX/X proti žalovaným v rade 1/ Z. Š., G.. XX. XX. XXXX, K. M., E. XXX/XX, v
rade 2/ T.. M. U., G.. XX. XX. XXXX, K. M., M.. B. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 20 € s príslušenstvom
každým zo žalovaných, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu sa vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ aj vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ v celom

rozsahu zamieta.

II. Žalovanému v rade 1/ Z. Š. sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v rade 2/ T.. M. U. trovy konania v sume 62,60 € do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou pôvodne podanou na tunajšom súde dňa 15. 07. 2013 proti dvadsiatim trom žalovaným - v
rade 1/ T.. B. A., Z. P. X/ T.. B. C., Z. P. X/ T.. M. Z., Z. P. X/ M.. B. Š., Z. P. X/ O. P., Z. P. X/ I. A., Z. P.
X/ T.. L. Z., Z. P. X/ B. M., Z. P. X/ T.. B. P., Z. P. XX/ Z. Š., Z. P. XX/ T.. N. B., Z. P. XX/ T.. M. U., Z. P.
XX/ G. I., Z. P. XX/ M. I.J., Z. P. XX/ Q. O., Z. P. XX/ B. E., Z. P. XX/ Q. A., Z. P. XX/ E. A., Z. P. XX/ P.
A., Z. P. XX/ T.. B. C., Z. P. XX/ A. M., Z. P. XX/ B. A. Q. Z. P. XX/ V. C., sa žalobca domáhal, aby súd

zaviazal žalovaných v rade 1/ až 16/ a 20/ až 23/ zaplatiť žalobcovi po 43,- € a žalovaní v rade 17/ až
19/ po 14,- € s 8,5 % úrokom od prevzatia návrhu + 3 dni do zaplatenia.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe LV č. XXXX pre K. ú. Vrútky je žalobca spoluvlastníkom
parcely XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 279 m2 v podiele 11/24 štvrtín. Podľa LV
č. XXXX k. ú. Vrútky je žalobca spoluvlastníkom parcely č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o

výmere 732 m2 v podiele 11/24-ín. Žalovaní v rade 1/ až 12/, 14/až 16/ a 20/ až 23/ sú spoluvlastníkmi
predmetných parciel, každý v podiele 1/48. Žalovaní v rade 17/ až 19/ sú spoluvlastníkmi v podiele 1/144.
Žalovaná v rade 13/ nevlastní na parcele žiadny podiel. Žalovaní v rade 1/ až 12/ a 14/ až 23/ odkúpili
svoje podiely na základe kúpnej zmluvy z 18.9.2009 za sumu 15,61 €/m2. Uvedené parcely sú cesty v
záhradkárskej osade so vstupom z parciel XXXX/XXX Q. XXXX/XXXX. Sporné parcely dostali žalovaní
v rade 1/ až 23/ do užívania v roku 1981. Podiel žalobcu užívajú žalovaní 1/ až 23/ bez právneho dôvodu,

nemajú uzatvorené nájomné zmluvy v zmysle zákona č. 229/1991 Z. z. čím sa bezdôvodne obohacujú.
Inflácia v roku 2010 bola 1 %, v roku 2011 3,9 %, v roku 2012 3,6 % a za prvý polrok 2013 3 %. Potom
aktuálna jednotková cena parciel je 15,61 € za m2 x 1,01 x 1,039 x1,036 x1,015, rovná sa 17,22 € za
m2. Podľa Vyhlášky 492/2004 Z.z. je ročný nájom za m2 pri úrokovej miere Európskej centrálnej banky
0,5 % dani z príjmu 19 % v zdravotnom odvode 14 % a obdobie návratnosti investície 15 rokov, 1,60
€/rok/m2 (17,22 € za m2 x ((1+0,005) 15 x x 0,005)/ ((1+0,005)15 - 1)x 1,34) rovná sa 1,60 €/rok/m2.

Žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia na parcele XXXX/XXX za ostatné dva roky a
na parcele XXXX/XXX od 7.8.2012 do podania návrhu , čo predstavuje 342 dní. Teda 912,-€.3. Žalovaní v rade 2/,4/,5/,7/,9/,11/,12/,13/,16/,17/,18/,19/ vo svojom písomnom vyjadrení nesúhlasili
s návrhom žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia s odôvodnením, že od roku 1981, kedy

bola založená záhradkárska osada užívajú parcely XXXX/XXX Q. XXXX/XXX ako prístupovú cestu k
záhradke v záhradkárskej osade. Vlastník pozemkov, na ktorých majú záhradky B.. V. O. im prisľúbil,
že okrem pozemkov - záhrady im odpredá aj cesty a svoje slovo nedodržal a podiel previedol na
žalobcu. Žalovaní sú spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to parcely XXXX/XXX Q. XXXX/XXX, od založenia
záhradkárskej osady sú viazané na účelné využitie vecí, a to ako prístupové cesty a komunikácie

vyhradené tiež pre záchranné zložky. Z tohto dôvodu navrhli návrh v celom rozsahu zamietnuť.

4. Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Martin rozsudkom vyhláseným na pojednávaní dňa 19. 09.
2013 návrh žalobcu voči žalovaným v rade 1/ až 19/ a 21/ až 23/ zamietol, konanie proti žalovanému v
rade 20/ zastavil, a žalobcu zaviazal, aby žalovanému v rade 3/ nahradil trovy konania vo výške 48,82 €.

5. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o
výmere 279 m2 zapísaných na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria
o výmere 732 m2 v podiele 11/24. Žalovaní v rade 1/ až 16/ a v rade 21/ až 23/ sú podielovými
spoluvlastníkmi v podiele 1/48 a v rade 17/ až 19/ v podiele 1/144. V súlade s ust. § 137 ods. 1

Občianskeho zákonníka tieto podiely vyjadrujú mieru akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Užívanie týchto nehnuteľností je
teda v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka hospodárenie so spoločnou vecou, o ktorom
rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Ak sa podielový spoluvlastník
domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú

vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva,
osobitne v občianskom zákonníku upravený. Teda v prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania
spoločnej veci, prípadne o jej náhrade za užívanie dohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ust. §
137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka. Teda, ak medzi
podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci vzhľadom k tomu, že podieloví

spoluvlastníci nevlastnia reálny geografický vyčlenený podiel nehnuteľností nie je možné dospieť k
záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu, čo by spôsobilo bezdôvodné obohatenie na strane
odporcov.Právnymdôvodomnaužívanievecíjeajvtomtoprípadeichspoluvlastníckypodiel,vyjadrujúci
mieru účasti spoluvlastníctva na právach a povinnostiach k spoločnej veci. Podiel na veci nie je
reálne vymedzený, ale je len podielom ideálnym. Na základe zisteného skutkového stavu má súd

za to, že na strane žalovaných ako podielových spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností nedošlo
k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor žalobcu ako ďalšieho spoluvlastníka v podiele 11/24 na
predmetných nehnuteľnostiach a z tohto dôvodu návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa ním zrušenia a vrátenia veci okresnému

súdu na ďalšie konanie. Tvrdil, že sporné parcely sú cesty v záhradkárskej osade, na ktoré sa vzťahujú
ustanovenia Zákona č. 229/1991 Z. z. o pôde. Na základe kúpnej zmluvy z roku 2009 až 2010 sa
stal právnym nástupcom pôvodných vlastníkov, ktorým boli tieto parcely vyvlastnené. Jeho právnym
postavením sa však okresný súd nezaoberal.

7. Žalovaní potvrdili, že v záhradkárskej osade užívajú tieto parcely od roku 1981 ako prístupové cesty
k svojim záhradkám na základe zmluvy o dočasnom užívaní. Podaným žalobný návrhom sa domáhal
vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho podielu na sporných nehnuteľnostiach žalovanými.

8. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 7Co/73/2015 zo dňa 01. 07. 2015 rozsudok okresného súdu

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom zrušujúcom uznesení krajský súd poukázal na podstatu
podielového spoluvlastníctva z pohľadu ust. § 137 ods. 1 Obč. zák. a na skutočnosť, že v prejednávanej
veci žalobca tvrdil, vo vzťahu k žalovaným v rade 1/ až 23/ s výnimkou žalovanej v rade 13/, že sú
podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, ktoré užívajú bez právneho dôvodu, čím vo vzťahu
k jeho osobe, ako jednému zo spoluvlastníkov, dochádza na ich strane k bezdôvodnému obohateniu.

9. Vzhľadom na právne závery odvolacieho súdu možno konštatovať, že iba na základe
zistenia existencie spoluvlastníctva nie je možné konštatovať, že na strane povinných podielových
spoluvlastníkov neexistuje bezdôvodné obohatenie, naviac súd nie je viazaný právnym posúdenímvecí účastníka konania. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaní užívajú sporné nehnuteľnosti nad rozsah
svojho podielu, mal sa zaoberať posúdením dôvodnosti tohto nároku z hľadiska aplikácie ust. § 137
ods. 1 v spojení s § 139 ods. 2 Obč. zák., na ktoré sám vo svojom rozhodnutí poukazoval, prípadne

aj na ust. § 451 a nasl. Obč. zák.. Okresný súd musí zhodnotiť, či z vykonaného dokazovania mala
preukázanú existenciu dohody spoluvlastníkov o spôsobe a rozsahu užívania spoločnej nehnuteľnosti,
to znamená dohody o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle § 139 Obč. zák., na základe
ktorej by bol žalobca z fyzického užívania spornej nehnuteľnosti úplne alebo čiastočne vylúčený. V
prípade, že by išlo o takéto obmedzenie spoluvlastníckeho práva žalobcu, ide o obmedzenie práva

dovolené zákonom, za ktoré mu však prináleží náhrada vo výške zodpovedajúcej rozsahu jeho
ujmy tak, ako bolo konštatované odvolacím súdom vyššie. V prípade, ak z vykonaného dokazovania
bude preukázané, že žalobca neužíva vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, avšak bez
rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov alebo bez dohody spoluvlastníkov, alebo bez rozhodnutia súdu je
na mieste posúdiť existenciu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných. V tejto súvislosti však
odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodné skutkové zistenia, ako aj označenie a predloženiu dôkazov na

preukázanie takéhoto užívania sporných nehnuteľností žalovanými nad rozsah ich spoluvlastníckeho
podielu zaťažuje žalobcu. Odvolací súd tiež zdôraznil, že žalovaní aj žalobca tvrdili, že sporné
nehnuteľnosti slúžia ako prístupová cesta, rovnako v liste vlastníctva pri sporných nehnuteľnostiach je
uvedené, že ide o komunikáciu, teda je potrebné zaoberať sa dôvodnosťou námietky žalovaných, že
sporné nehnuteľnosti užívajú ako cestu z titulu práva všeobecného užívania pozemnej komunikácie.

V tomto prípade je nutné odpovedať na otázku, či ide o komunikáciu, ktorej užívanie je vlastník
pozemku povinný strpieť, pretože táto povinnosť mu vyplýva z právneho predpisu upravujúceho právo
všeobecného užívania komunikácií, či ide o ochranu verejného práva a vzťahuje sa naň režim tzv.
„všeobecného užívania pozemných komunikácií“ vyplývajúcich z ustanovení zák. č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách (cestný zákon).

10. Po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu žalobca postupne obmedzil žalobu vo vzťahu k všetkým
žalovaným mimo pôvodného žalovaného v rade 10/, dnes žalovaného v rade 1/ Z. Š., a pôvodného
žalovaného v rade 12/ T.. M. U., dnes žalovaného v rade 2/. Súd preto uzneseniami sp. zn. 8C/159/2013
zo dňa 27. 01. 2016 (č. l. 195-196 spisu) a zo dňa 04. 04. 2016 (č. l. 238-241 spisu) konanie postupne

zastavil voči všetkým žalovaným mimo žalovaných označených v záhlaví tohto rozsudku.

11. Podaním došlým na súd 11. 01. 2016 potom ešte žalobca obmedzil svoj žalobný návrh a žiadal, aby
každý žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 20 € spolu s ročným úrokom z omeškania 5,05 % od podania
žaloby. Vzhľadom na takéto obmedzenie žaloby súd konanie o nároku žalobcu prevyšujúcom takto

uplatnený nárok, zastavil uznesením sp. zn, 8C/159/2013 zo dňa 02. 05. 2016 (č. l. 277-278 spisu).

12. Predmetom konania bol preto v záverečnej fáze konania nárok žalobcu na zaplatenie sumy 20 €
spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od podania žaloby na súd titulom bezdôvodného obohatenia,
ktoré malo žalovaným v rade 1/ a 2/ vzniknúť užívaním pozemku, a to parcely KN-C č. XXXX/XXX Z. k.

ú. Vrútky o výmere 279 m2 - zastavané plochy a nádvoria za dva roky pred podaním žaloby na súd, t.
zn. od 15. 07. 2011 do 15. 07. 2013 a bezdôvodné obohatenie, ktoré malo žalovaným vzniknúť užívaním
pozemku KN-C parcely č. XXXX/XXX o výmere 732 m2 - zastavané plochy a nádvoria za písané na LV č.
XXXX pre k. ú. Vrútky. Ďalšie zmeny žaloby už súd nepripustil rovnako nepripustil teda ani zmenu žaloby,
ktorú žalobca urobil podaním z 30. 05. 2016, a ktorým žalobca žiadal priznať bezdôvodné obohatenie za

užívanietýchtopozemkovaždo29.06.2016,nakoľkopodľapresvedčeniasúdudokazovaniesmerovalo
len k užívaniu sporných pozemkov v čase vymedzenom pôvodnou žalobou, a teda výsledky doposiaľ
vykonaného dokazovania, a vzhľadom na dĺžku konania pre preukazovanie nárokov žalobcu až do roku
2016 by muselo byť vykonané ďalšie dokazovanie.

13. Pri svojej novej rozhodovacej činnosti súd vychádzal aj z výsledkov dokazovania, ktoré urobil pred
vyhlásením prvého rozsudku vo veci samej.

14. Z výpisu LV č. XXXX pre k. ú. Vrútky súd zistil, že ku dňu vyhotovenia výpisu 11. 07. 2013 bol
žalobcaodroku2008až2009spoluvlastníkomKN-Cparcelyč.XXXX/XXXovýmere279m2-zastavané

plochy a nádvoria, ktorá podľa záznamov katastri je užívaná ako pozemok, na ktorom je postavená
inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté
parkovisko a ich súčasti (príloha č. 2 vyhlášky č. 461/2009 Z. z.). Ďalšími spoluvlastníkmi boli potom
O. O., B. A., B. C., M. Z., B. Š., O. P., L. Z., B. M., B. P., Ž. Z. P. X/, N. B., Ž. Z. P. X/, N. I., M. I.,Q. O., B. E.Č., B. C., A. M., B. A., V. C. Q. I. A., všetci v podieloch 1/48-ina, ďalej O. O. aj v podiely
1/12-ina, Q. A., E. A., P. A. v podiely 1/144-tina. Až na posledných troch menovaných spoluvlastníkov
sa všetky predchádzajúci spoluvlastníci stali spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti na základe kúpnej

zmluvy uzavretej dňa 27. 10. 2009, žalobca na základe kúpnych zmlúv zo dňa 07. 04. 2009 a 09.
04. 2008, a O. O. na základe dedenia ale aj darovacej zmluvy z 27. 10. 2009. Poslední menovaní
traja spoluvlastníci sa stali spoluvlastníkmi dedením v roku 2012. Z predmetného je však zrejmé, že
žalobca prakticky od roku 2009 do konca obdobia, po ktoré žiadal vydať bezdôvodné obohatenie, teda
do 15. 07. 2013, bol minoritným spoluvlastníkom sporného pozemku oproti súčtu podielov ostatných

spoluvlastníkov.

15. Z výpisu LV č. XXXX pre k. ú. Vrútky súd zistil, že KN-C parcela č. XXXX/XXX o výmere 732 m2 -
zastavané plochy a nádvoria využívaná spôsobom tak, ako vyššie uvedená parcela je v spoluvlastníctve
žalobcu od roku 2010 v podiele 11/24-tín a inak bola ku dňu vyhotovenia výpisu z LV, teda k 01. 07. 2013,
v spoluvlastníctve O. O., B. A., B. C., M. Z., B. Š., O. P., L. Z.K., B. M., B. P., Ž. Z. P. X/ Z. Š., N. B., Ž. Z.

P. X/ T.. M. U., N. I., M. I., Q. O., B. E.N., B. C., A. M., B. A., V. C. Q. I. A. v podieloch 1/48-ina, ďalej O. O.
patril aj podiel 1/12-ina, a nakoniec v spoluvlastníctve Q. A., E. A. Q. P. A. u každého v podiely 1/144-tina.
Aj tu väčšina spoluvlastníkov mimo troch posledne menovaných nadobúdala spoluvlastníctvo v rokoch
2009 a žalobca kúpnou zmluvou v roku 2010.

16. Lokalizácia týchto pozemkov vo vzťahu k pozemkom, na ktorých majú jednotliví pôvodní žalovaní
ale aj v súčasnosti žalovaní v rade 1/ a 2/ postavené svoje chaty, bola potom zrejmá zo snímky z
katastrálnej mapy (č. l. 223, 307 spisu). Je zrejmé, a z výsluchov účastníkov to bolo nepochybne
preukázané, že sporné parcely ako komunikácie, ktoré vedú popred jednotlivé záhradky, na ktorých sú
postavené záhradné chatky pôvodných ale aj súčasných žalovaných sú umiestnené v oplotenom areály

záhradkárskej osady, do ktorej vedie vstupná brána, od ktorej majú kľúče jednotliví záhradkári ale aj
samotný žalobca. Žalovaný v rade 1/ je podľa výpisu LV č. XXXX pre k. ú. Vrútky výlučným vlastníkom
dvoch pozemkov, a to KN-C parcely č. XXXX/XX o výmere 287 m2 - záhrady a KN-C parcely č. XXXX/
XX o výmere 19 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Tieto pozemky sa nachádzajú v spomínanom
areály záhradkárskej osady a priliehajú ku KN-C parcele č. XXXX/XXX. Žalovaný v rade 2/ je výlučným

vlastníkom dvoch pozemkov, a to KN-C parcele č. XXXX/XX o výmere 295 m2 - záhrady a KN-C parcele
č. XXXX/XX o výmere 23 m2 - zastavané plochy a nádvoria, čo súd zistil z výpisu LV č. XXXX pre
k. ú. Vrútky. Aj tento pozemok, ktorý súčasne susedí so záhradkou žalovaného v rade 1/ prilieha ku
KN-C parcele č. XXXX/XXX, avšak prístup je k nemu možný aj po ďalšej znázornenej komunikácii na
katastrálnej mape, a to konkrétne po KN-C parcele č. XXXX/XXX, ku ktorej prilieha na opačnom konci.

Dosamotnéhooplotenéhoareáluzáhradkárskejosadyjetedamožnévojsťlencezdveprístupovébrány,
pričom z druhej strany je areál uzavretý plotom.

17. Zo znázornenia situácie na katastrálnej mape (č. l. 307, resp. 203 spisu) je potom zrejmé, že
vzhľadom na existujúce oplotenie od parcely č. 3004/514 je nutné, aby obaja žalovaní na vstup ku

svojim chatkám použili najprv KN-C parcelu č. XXXX/XXX a následne XXXX/XXX, avšak žalovaný v
rade 2/ sa môže k svojmu pozemku priblížiť aj cez parcelu č. XXXX/XXX, ktorá nebola predmetom tohto
konania. Ako však súd zistil, žalobcovi v kritickom období patrilo niekoľko pozemkov využívaných ako
záhradky inými užívateľmi, pričom k týmto svojim pozemkom, ktoré užívali iní záhradkári, mohol mať
žalobca prístup len cez prístupovú komunikáciu KN-C parcelu č. XXXX/XXX a parcelu XXXX/XXX. Súd

totiž zistil, že cez tieto komunikácie musí žalobca prejsť pokiaľ ako vlastník chce vykonať kontrolu na
svojich pozemkoch, a to v KN-C parcele č. XXXX/XXX a KN-C č. XXXX/XXX, ďalej k parcele XXXX/
XXX a XXXX/XXX, ku KN-C parcele č. XXXX/XXX Q. XXXX/XXX, ďalej ku KN-C parcele č. XXXX/XX
a XXXX/XX, ktoré sú všetky v prospech žalobcu ako spoluvlastníka v podiele 11/24-tín zapísané na LV
č. XXXX pre k. ú. Vrútky (č. l. 259 spisu).

18. Žalobca v pôvodnom konaní pri výsluchu tvrdil, že pôvodní žalovaní okrem Natálie Hankovej sú
podielovými spoluvlastníkmi rovnako ako žalobca, avšak spomínané pozemky reálne užívajú už od
roku 1981 a mali by za užívanie vlastníkovi platiť nájomné. Keďže žalobca je podielový spoluvlastník,
uplatňuje si vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaných, a to ako nájomne, vzhľadom k tomu,

že nájomné zmluvy so žalovanými uzavreté neboli. Vo svojich prednesoch potom žalobca opakovane
tvrdil, že je vlastníkom sporných pozemkov a žalovaní sú iba užívateľmi, avšak v záhradkárskej osade
až do vysporiadania pozemkov nie je možné postupovať podľa Občianskeho zákonníka a vlastníci,
resp. spoluvlastníci nemôžu rozhodovať o pozemkoch v záhradkárskej osade, pretože pozemky sa imnevydávajú podľa ust. § 11 ods. 1 písm. e/ zák. č. 229/1991 Z. z. a zápisy na vyššie uvádzaných LV č.
XXXX Q. Č.. XXXX pre k. ú. Vrútky majú len evidenčný význam v zmysle zák. č. 162/1995 Z. z.. Žalobca
pri tom nepopieral, že pôvodní žalovaní ale aj žalovaní v rade 1/ a 2/, ktorí v konaní zostali do druhého

rozhodnutiavovecisamej,vždypozemkyužívaliakoprístupovúcestuksvojimzáhradkámodroku1981,
kedy záhradkárska osada vznikla, resp. takto ich používali ich právni predchodcovia. Z ďalších výpovedí
žalobcu na pojednávaniach potom vyplynulo, že žalobca rovnako ako ostatní záhradkári dostal kľúče od
prístupových brán vedúcich na sporné pozemky a aj k záhradkám, či už vo vlastníctve žalovaných v rade
1/ a 2/ alebo vlastníctve žalobcu, ako boli uvedené vyššie, že na konci záhradkárskej osady opravoval

plot a žalobca neprodukoval dôkaz preukazujúci, a ani túto skutočnosť netvrdil, že by bol z užívania
predmetných pozemkov, teda sporných prístupových komunikácií, vylúčený alebo, že ich užívanie by mu
bolo znemožnené. Sám však tvrdil, že nemal príliš veľký dôvod ich používať, pretože do záhradkárskej
osady až tak často nechodil.

19. Pri zisťovaní skutkového stavu súd vychádzal aj z dokazovania, ktoré bolo vykonané pred

vyhlásením prvého rozsudku vo veci samej a prihliadal na vyjadrenia pôvodných žalovaných v spore.

20. Ing. B. A. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 17. 02. 2016 poukázal na skutočnosť, že žalobca,
ktorý vedel, že sú spomenuté pozemky využívané ako prístupové cesty k záhradkám, ich kúpil kvôli
tomu, aby finančne mohol záhradkárov vydierať. Uviedol, že svoj vlastný spoluvlastnícky podiel v roku

2009 nadobudol kúpou od pána O., pričom záhradkári už kedy dávno ešte v čase, keď pozemky len
užívali, sa záhradkári dohodli, že sporné dve parcely budú používať ako prístupové cesty k záhradkám a
pokiaľjemuznáme,takvšetcizáhradkári,ktorívroku2009odpánaO.kupovalispoluvlastníckepodielyk
sporným pozemkom ich kupovali v úmysle, aby ich legálne mohli užívať ako prístupové cesty. Nikdy však
nerozhodli, aby žalobca bol vylúčený z užívania týchto pozemkov, pretože aj on bol ich spoluvlastníkom

a nikto mu v užívaní týchto pozemkov nebránil. V roku 2012 a 2013 on bežne tieto pozemky užíval na
prístup k svojej záhradke. Naviac uviedol, že záhradkári sa dohodli nie len na tom, že pozemky sa budú
využívať ako prístupové cesty, ale riešili aj oplotenie záhradkárskej osady tak, aby k týmto cestám viedla
brána, tá sa zamyká a každý spoluvlastník si odkúpil kľúč, čo mohol urobiť aj žalobca.

21. Pôvodný žalovaný v rade 2/ tiež poukázal, že odkúpil podiel na nehnuteľnostiach a ide o cestu, ktorá
tvorí prístup k záhradkám.

22. Pôvodný žalovaný v rade 3/ T.. M. Z. v pôvodnom konaní poukázal na skutočnosť, že je jedným zo
spoluvlastníkov a so žalobou nesúhlasil.

23. Pôvodný žalovaný v rade 4/ M.. B. Š. doplnil svoje písomné vyjadrenie v tom zmysle, že parcelu
využíva ako prístupovú cestu do záhrady tak isto, ako žalobca.

24. Pôvodný žalovaní v rade 5/ a 6/ O. P. Q. I. A. v pôvodnom konaní sa odvolali na svoje písomné

vyjadrenia k žalobe uvádzané vyššie.

25. Obdobne vypovedali v pôvodnom prvostupňovom konaní ďalší žalovaní.

26. Pôvodne žalovaný v rade 3/ T.. M. Z. pri svojom ďalšom výsluchu na pojednávaní 17. 02. 2016

uviedol, že záhradku odkúpil asi v roku 2005 od V. O. a následne spolu s ostatnými záhradkármi začal
vyjednávať o odkupovaní podielov k prístupovým komunikáciám, ktoré vedú k záhradkám, nad čím sa
záhradkári dohodli v roku 2009 s pánom Q. O., ktorý bol druhým spoluvlastníkom sporných pozemkov.
Už pri uzatváraní kúpnych zmlúv bolo zrejmé, že ich nadobúdajú za účelom spoločného užívania ako
cesty. Žalobca je tiež spoluvlastníkom daných parciel, s ním sa však nepodarilo dohodnúť na odkúpení

jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože podmienky žalobcu sú neprijateľné pre ostatných záhradkárov.
Zotrval tiež na tých skutočnostiach, o ktorých pred ním vypovedal T.. B. A., žalovaný v rade 1/, teda
že záhradkári už predtým užívali pozemky ako cesty, tak sa dohodli a z tejto dohody, že ich budú
využívať ako cesty, vychádzali aj pri kupovaní spoluvlastníckych podielov. Žalobca nikdy nebol vylúčený
z užívania týchto pozemkov, bol mu daný aj kľúčik od brán, ktoré uzatvárali prístup na tieto cesty.

27. Pôvodne žalovaný v rade 9/ T.. B. P. pri svojom dodatočnom výsluchu uviedol, že sporné pozemky
ani neužíva, pretože k svojmu pozemku sa dostáva cez inú parcelu, inak sa ale rovnako ako ostatní
spoluvlastníci, podieľa na údržbe sporných pozemkov, ktoré sú užívané ako prístupové komunikácie.Žalobcovi nikdy nikto nebránil, aby cestu užíval. V období, keď začali rokovania s pánom O. o nákupe
spoluvlastníckych podielov k sporným pozemkom, mali asi 2-krát veľkú schôdzu záhradkárov, kde sa aj
s pánom O. dohodli, že odkúpia spoluvlastnícke podiely k týmto sporným pozemkom a naďalej sa budú

používať ako cesta k ich záhradkám, nikto však žalobcovi v užívaní týchto komunikácií nebránil, preto
si nie je vedomý, že by sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil.

28. Pôvodný žalovaný v rade 8/ B. M. pri dodatočnom výsluchu uviedol, že pozemky v kritickom období,
uvedenom v žalobe, užíval na prístup k svojej záhradke a žalobcovi nikto nebránil sporné pozemky

užívať.

29. Súd chcel v konaní vypočuť ako svedka T.. O. O., ďalšieho zo spoluvlastníkov sporných pozemkov,
ktorý sa však zo zdravotných dôvodov nemohol pojednávania zúčastniť a súd nakoniec od zámeru
vykonať jeho výsluchu upustil, a to vzhľadom na vyjadrenie, ktoré podal svedok T.. O. O. podaním zo dňa
11. 04. 2016. Súd konštatuje, že toto vyjadrenie nemá váhu svedeckej výpovede svedka v zmysle § 126

vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z.), avšak vzhľadom na skutočnosť,
že vyjadrenie tohto svedka korešpondovalo s výpoveďami ostatných žalovaných, súd ho považoval za
hodnoverné, preto pri zisťovaní skutkového stavu z neho vychádzal a v tomto rozsudku ho uvádza. T..
O. O. poukázal vo svojom vyjadrení zo dňa 11. 04. 2016 na konanie žalobcu, ktorý sa snažil podľa jeho
názoru dlhodobo sťažovať ostatným spoluvlastníkom výkon ich vlastníckych práv a v dôsledku týchto

skutočností v minulosti boli voči nemu vedené aj správne konania.

30.Užvminulostipôvodnížalovanírozhodli,žeinéparcely,nežžalobcomuvádzanévžalobebudúslúžiť
naďalej na zabezpečenie prístupu tak, ako tomu bolo doteraz a dohodli sa na užívaní spoločnej veci,
pričom však nevylúčili žalobcu, menšinového spoluvlastníka, z užívania tejto veci (šlo o pozemky parcely

č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX). V posudzovanej veci je nesporné, že účastníci v
rozhodujúcom čase boli podielovými spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností, žalovaní užívali svoje
podiely na týchto sporných nehnuteľnostiach z titulu spoluvlastníctva a preto sa nemohli bezdôvodne
obohatiť.

31. Súčasný žalovaný v rade 2/ T.. U. vo svojej výpovedi uviedol, že v čase, keď pozemok nadobudol a
parcely, ktorých je spoluvlastníkom a sú uvedené v žalobe, boli už rozparcelované vtedajší záhradkári si
už od roku 1981 zriaďovali záhradky a vtedy sa dohodli, že pozemky, teda sporné dve komunikácie, budú
slúžiť ako cesty. On sám spoluvlastnícky podiel k prístupovej ceste nadobudol v roku 2009 a aj dovtedy
satentopozemokakocestaužíval,aodvtedysaužívarovnakoakocesta.Väčšinazáhradkárovsúspolu

v majorite a majú spolu väčší podiel ako žalobca. Pokiaľ žalobca argumentuje skutočnosťou, že viedol
spory, ktoré vyhrával na základe Zákona o pôde, tak to mohlo byť jedine vo vzťahu k záhradkám, ktoré si
zatiaľ niektorí záhradkári neodkúpili do vlastníctva ale stále sú vedené vo vlastníctve žalobcu. Vo svojom
písomnom vyjadrení, na ktoré sa odvolal na poslednom pojednávaní vo veci samej T.. M. U. uviedol,
že pozemky užíva rovnako ako ostatní záhradkári, ako prístupové cesty. Na prístup k svojej záhradke

používa len parcelu č. XXXX/XXX, čo preukázal situačnou snímkou z mapy kde vyznačil pozemky, po
ktorých sa približuje k svojej záhradke. Žalobcovi nikto a žiadnym spôsobom nebráni sporné pozemky
užívať, rovnakým spôsobom ako ich užívajú ostatní záhradkári a naviac žalobca sa nijako o predmetné
pozemky nestará, nekosí a neupravuje ich tak, ako to robia záhradkári. Pozemkový úrad Martin vydal
pozemky v záhradkárskej osade Fatra Vrútky pôvodným vlastníkom, ktorými boli rodina O. a tí ich

postupne odpredávali buď záhradkárom alebo aj žalobcovi. Žalobca rovnako ako on sám odkupoval
predmetné pozemky od pôvodného vlastníka, ktoré mu boli vydané. On a jeho susedia vlastnia viac ako
57 % predmetných pozemkov a preto majoritu.

32. Žalovaný v rade 1/ Z. Š. vo svojej výpovedi uviedol, že spoluvlastníctvo k pozemkom nadobudol v

roku 2009, pozemky sa vždy užívali ako cesty, zriadili si ich záhradkári ešte pred týmto rokom, a aj po
roku 2009 sa zhodli na tom, že budú pozemky ako cesty užívať.

33. Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

34. Predovšetkým súd dospel k presvedčeniu, že spomenuté dva pozemky, a to KN-C parcela č. XXXX/
XXX a KN-C parcela č. XXXX/XXX, ktoré boli predmetnom konania nie sú komunikáciami, na ktoré by
sa vzťahovala všeobecná užívacia povinnosť v zmysle zák. č. 135/1961 Zb., a totiž z toho dôvodu, že
nespĺňajú kvalifikáciu diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie tak, ako sú vymedzené v ust. § 4 až§ 4b zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon). Môžu však byť považované za
účelovú komunikáciu v zmysle § 1 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona. Len na diaľnice, cesty a cestné
komunikácia sa vzťahuje všeobecné užívacie právo v zmysle § 6 ods. 1 citovaného Cestného zákona

s tým, že tieto komunikácie musia byť užívané obvyklým spôsobom, na ktoré sú určené a užívateľ sa
musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie, nesmie ju
poškodzovať alebo znečisťovať. Účelové komunikácie upravujú ust. § 22 citovaného zákona.

35. Podľa § 22 ods. 1 citovaného Cestného zákona, účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých

výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami
alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.

36.Podľa§22ods.3citovanéhozákona,účelovékomunikáciesačlenianaverejnéaneverejné.Účelové
komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže
príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

37. Z citovaných predpisov vyplýva, že vlastníkom účelových komunikácií môžu byť aj iné osoby,
ako sú obce. V tomto prípade spoluvlastníkmi predmetných prístupových ciest, ktoré sa nachádzajú v
oplotenom, a len cez hlavné brány, prístupnom areály záhradkárskej osady, sú účastníci pôvodného
konania v tých podieloch ako súd uvádzal vyššie, resp. v tých podieloch ako súd uvádzal vyššie boli

spoluvlastníkmi predmetných pozemkov takmer všetci účastníci konania pre čas, ktorý žalobca vymedzil
vo svojom žalobnom návrhu ako obdobie, v ktorom užívaním sporných pozemkov mali sa pôvodní
žalovaní, dnes už len žalovaní v rade 1/ a 2/ na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovať.

38. Z vykonaného dokazovania súd nadobudol hlboké vnútorné presvedčenie, že spoluvlastníci

sporných pozemkov, mimo žalobcu, ešte v čase keď spoluvlastníkmi týchto sporných pozemkov neboli
ale boli im pridelené do užívania záhradky, ktoré dnes už väčšina pôvodných žalovaných vlastní, v
záhradkárskej osade vymedzili ako komunikácie, ktoré mali slúžiť k prístupu jednotlivých záhradkárov
k ich záhradkám. Takýmto spôsobom konkludentne až do roku 2009 sa záhradkári, ktorí v tom čase
ešte neboli spoluvlastníkmi sporných pozemkov, dohodli na užívaní sporných pozemkov ako cesty a tak

vlastne sú tieto dva sporné pozemky zapísané aj v katastri nehnuteľností.

39. Z vykonaného dokazovania ale vyplynulo, že v roku 2009, keď väčšina pôvodných žalovaných v
závere konania aj žalovaní v rade 1/ a 2/, kupovali spoluvlastnícke podiely k predmetným pozemkom,
kupovali ich v úmysle naďalej tieto sporné pozemky ako prístupové komunikácie k ich záhradkám užívať,

a tak tomu robili od roku 2009 stále bez toho, aby v čase vyhlásenia rozsudku spôsob užívania týchto
pozemkov bol zmenený. Naviac samotný žalobca nikdy nebol z užívania sporných pozemkov vylúčený.

40. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k spomínaným pozemkom na obidvoch koncoch
záhradkárskej osady od vstupnej brány až po koncové oplotenie sa nachádzajú aj pozemky, ktoré ako

záhradky žalobca doposiaľ vlastní a sám žalobca v konaní priznal, že tieto cesty používa na kontrolu
svojej nehnuteľnosti, ktoré užívajú iní záhradkári ale sú vo vlastníctve žalobcu, z čoho vyplýva, že
žalobca napriek tomu, že je minoritným spoluvlastníkom týchto pozemkov oproti súčtu podielov všetkých
ostatných spoluvlastníkov, prechádza pri kontrole svojich nehnuteľností po takmer celej dĺžke obidvoch
sporných pozemkov, a jemu vo výkone takéhoto práva nikto nebráni.

41. Súd preto dospel k presvedčeniu, že spoluvlastníci sporných pozemkov záhradkári minimálne v
čase, keď pozemky kupovali sa konkludentne dohodli na tom, že ako spoluvlastníci budú tieto pozemky
neobmedzene a všetci užívať ako prístupovú komunikáciu k svojim záhradkám.

42. Podľa presvedčenia súdu tu vznikla konkludentne dohoda, ktorú predpokladá ust. § 139 ods. 2 Obč.
zák. (zák. č. 40/1964 Zb.), podľa ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

43. Pokiaľ ide o formu rozhodovania spoluvlastníkov zákon pre toto rozhodovanie neustanovuje
obligatórnu písomnú formu ani výslovne nedefinuje jeho náležitosti preto musí mať akýkoľvek iný
úkon a v tom všeobecné náležitosti podľa Štvrtej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka. Dohodaspoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou je bezformálnym právnym úkonom, nemusí byť
písomná ani vtedy ak sa týka nehnuteľnej veci a môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne.

44. Z vykonaného dokazovania nadobudol súd presvedčenie, že všetci ostatní spoluvlastníci mimo
žalobcu sa podľa takejto dohody správali, to znamená, že užívali sporné pozemky na prístup k svojim
záhradkám a súčasne žalobcu nevyčlenili z užívania týchto pozemkov, naopak odovzdali mu kľúč od
brány,cezktorúbolomožnézabezpečiťprístupnaparceluč.XXXX/XXXaznejpotomďalejnaparceluč.
XXXX/XXXtak,abyžalobcanerušenemoholajvzhľadomnaskutočnosť,žeajonvlastnilzáhradky,ktoré

priliehali na obidvoch koncoch záhradkárskej osady k sporným pozemkom, navštevovať a kontrolovať
stav ich užívania.

45. V kontexte s týmito skutočnosťami sa potom konanie žalobcu ale aj uplatnený nárok javí súdu
ako v rozpore s dobrými mravmi, naviac však súd konštatuje, že žalobcovi je zabezpečené užívanie
spoločnej veci nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože nepochybne má právo užívať obidve

komunikácie po celej ich dĺžke a aj užívať musí za predpokladu ak sa chce dostať k svojim pozemkom,
ktoré priliehajú k parcele č. XXXX/XXX, ktorými sú KN-C parcely č. XXXX/XX Q. XXXX/XX.

46.Podľadikcieust.§137ods.1Obč.zák.,spoluvlastníckypodielvyjadrujemieruakousaspoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podiel

však vymedzuje len právne postavenie spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom a určuje ako sa
spoluvlastníci podieľajú na úžitkoch veci, a aké nesú náklady a pod..

47. V tomto prípade sa však spoluvlastníci na základe konkludentnej dohody, o ktorej je súd
presvedčený, dohodli, že budú obe spoločné veci užívať spoločne a každý v neobmedzenom rozsahu

na prechod. Keďže však žalobcu z fyzického užívania veci ani len čiastočne nevylúčili, čiže nenastala
situácia, že by žalobca nemohol užívať spoločné veci v celom rozsahu a ani len pod rámec svojho
spoluvlastníckeho podielu nie je preto vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom, a teda ani k žalovaným v
rade 1/ a 2/ ukrátený a nie je možné konštatovať, že žalovaní v rade 1/ a 2/ sa na jeho úkor bezdôvodne
obohacujú.

48. Žalobca podľa vykonaného dokazovania nebol ukrátený z užívania spoločnej veci v rozsahu svojich
spoluvlastníckych podieloch k obidvom pozemkom, naopak preukázané bolo, že na základe rozhodnutia
ostatných spoluvlastníkov, ktorých podiely predstavujú majoritu oproti podielu žalobcu, môže užívať
neobmedzene oba pozemky po celej ich dĺžke a šírke. Ak žalobca tvrdil, že nemá dôvod ich užívať, je to

jeho rozhodnutie, nikto ho k povinnosti užívať pozemky nútiť nemôže, pre súd však bolo pre posúdenie
nároku žalobcu dôležité, že žalobcu v jeho užívacom práve nikto zo žalovaných, či už žalovaných v
závere konania alebo žalovaných na začiatku konania neobmedzil, a žiadna takáto dohoda ďalšími
spoluvlastníkmi prijatá nebola.

49. Preto súd žalobu považoval za nedôvodnú a vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ a žalovanému v
rade 2/ zamietol.

50. Žalovaný v rade 1/ proti žalobcovi náhradu trov konania neuplatňoval a preto súd v zmysle ust. §
142 ods. 1 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016, úspešnému žalovanému v rade 1/ proti žalobcovi náhradu

trov konania nepriznal.

51. Žalovaný v rade 2/ si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalovaný v rade 2/ má v zmysle §
142 ods. 1 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016 ako úspešný účastník konania proti žalobcovi právo na
náhradu účelne vynaložených trov konania. Žalovaný v rade 2/ požiadal o náhradu trov konania, ktoré

mu vznikli cestovaním na pojednávania súdu vykonané dňa 19. 09. 2013, 17. 02. 2016, 24. 04. 2016
a 18. 05. 2016. Žalovaný v rade 2/ potvrdením svojho zamestnávateľa preukázal, že dňa 19. 09. 2013
mal plniť svoje služobné povinnosti v Trenčíne, dňa 17. 02. 2016 a 24. 04. 2016 služobné povinnosti v
Bratislave, a dňa 18. 05. 2016 sa zdržiaval na rekondičnom pobyte v Piešťanoch. Cestovné dňa 19. 09.
2013 z Trenčína do Martina predstavovalo sumu 5,54 €, cestovné na pojednávanie dňa 17. 02. 2016

a 24. 04. 2016 z Bratislavy do Martina a späť, kde žalovaný v rade 2/ plnil svoje služobné povinnosti
predstavovalo sumu po 21 € a cestovné na pojednávanie dňa 18. 05. 2016 z Piešťan do Martina a
späť predstavovalo spolu sumu 14,52 €. Celkovo cestovné náklady, ktoré žalovanému v rade 2/ vzniklipredstavovali sumu 62,06 € a k tejto sume súd žalobcu zaviazal s tým, aby ju žalovanému v rade 2/ ako
úspešnému účastníkovi konania nahradil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.