Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. júl 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 25C/20/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106201048
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5106201048.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľov:

I. M. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. XXX XX E. X, Š. H. Q., II. P. U., Z.. XX.XX.XXXX, B. XXX XX O. XXX, Š.
H. Q., III. L. U., Z.. XX.XX.XXXX, B. XXX XX E. XXX, Š. H. Q., IV. F. U., Z.. XX.XX.XXXX, B. XXX XX
E. XXX, Š. H. Q., V. Š. U., Z.. XX.XX.XXXX, B. XXX XX E. XXX, Š. H. Q., všetci navrhovatelia I. až V.
právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Hagara - Hagarová, s. r. o. so sídlom Daniela Dlabača 35,
010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti odporcom: I. I. U., Z.. XX.XX.XXXX, B. XXX XX E. X, Š. H. Q.,
II. T. U.Ň., Z.. XX.XX.XXXX, B. XXX XX E. X, Š. H. Q., III. I. U., Z.. XX.XX.XXXX, XXX XX E. X, Š. H.
Q., všetci odporcovia I. až III. právne zastúpení JUDr. Ing. Martinom Chlapíkom, advokátom s miestom

výkonu činnosti Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľov I. až V., ktorým sa domáhali voči odporcom I. až III. určenia, že:
- do dedičstva po poručiteľke T. U., J.. Š., Z.. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bydliskom
E. X, patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k pozemku vedenému ako parcela A.-C. Č.. XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, k. ú. E., zapísaná na LV č. XXX vedenom Správou
katastra Žilina a pozemok vedený ako parcela A.-C. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XX m2, k. ú. E., zapísaná na LV č. XXX vedenom Správou katastra Žilina,

- darovacia zmluva uzavretá medzi darcom odporcom I. a obdarovanou odporkyňou II., ktorej vklad
bol Správou katastra Žilina povolený pod č. V. XXXX/XX a predmetom ktorej bol prevod výlučného
vlastníctva darcu k parcele A.-C. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, ktorá je
zapísaná na LV č. XXX vedenom Správou katastra Žilina pre k. ú. E., je neplatná a
- kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcim odporcom I. a kupujúcim odporcom III., ktorej vklad bol
Správou katastra Žilina povolený pod č. V. XXXX/XX a predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho
práva predávajúceho vo výške 1/2 k parcele A.-C. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX, vedenom Správou katastra Žilina pre k. ú. E. na LV č. XXX,

je neplatná,
z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 13.01.2006 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 13.01.2006 sa pôvodná
navrhovateľka T. U., Z.. XX.XX.XXXX, bydliskom XXX XX E. X (v čase spísania a podania návrhu
pozbavenáspôsobilostinaprávneúkonyapripodanínávrhuzastúpenáM.F.-tohočasunavrhovateľkou

I., ako súdom ustanoveným opatrovníkom) domáhala voči odporcovi I. (v čase podania návrhu ako
jedinému odporcovi) vydania rozsudku, ktorým by súd uložil odporcovi I. povinnosť vrátiť navrhovateľke
dary poskytnuté darovacou zmluvou zo dňa 23.09.1982, registrovanou bývalým Štátnym notárstvom v
Žiline pod č. J. XXX/XX, a to nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. E. - pozemok parc. A. Č.. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, zapísaný na LV č. XXX vedenom Správou katastra
Žilina a spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k pozemku parc. A. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXX vedenom Správou katastra Žilina. Súčasne sa pôvodná

navrhovateľka voči odporcovi I. domáhala, aby ho súd zaviazal nahradiť jej trovy konania.
Pôvodná navrhovateľka svoj návrh skutkovo odôvodnila prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne
M. F. tým, že Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 15Ps/21/2004-23, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
07.02.2005, pozbavil pôvodnú navrhovateľku spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníka jej ustanovil
M. F.. Ako zákonný zástupca pôvodnej navrhovateľky tak v jej mene uplatnila voči odporcovi I. výzvou zo

dňa 08.12.2005 nárok na vrátenie daru. Odporca I. jej výzvu hrubým spôsobom odmietol. Ďalej zákonná
zástupkyňa pôvodnej navrhovateľky uviedla, že má za to, že sú splnené všetky zákonom stanovené
predpoklady pre uplatnenie nároku navrhovateľky v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka, čo
preukazuje nasledovným. Darovacou zmluvou, ktorú štátne notárstvo v Žiline registrovalo pod č J. XXX/
XX pôvodná navrhovateľka darovala odporcovi I. - svojmu synovi pozemok nachádzajúci sa v k. ú. E.,
a to parc. A. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a spoluvlastnícky podiel vo

výške 1/2 k pozemku nachádzajúcemu sa v k. ú. E. parc. KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2. Po uzavretí darovacej zmluvy došlo postupne k zhoršovaniu vzájomných vzťahov
medzi pôvodnou navrhovateľkou a obdarovaným. Nepriateľský postoj syna - odporcu I. voči matke -
pôvodnej navrhovateľke sa výrazne prejavil v priebehu konania vedeného na Okresnom súde Žilina
pod spis. zn. 9C/401/1998. V tomto konaní odporca I. sa domáhal vypratania garáže voči zákonnej

zástupkyni pôvodnej navrhovateľky - M. F. tvrdiac, že garáž nebola vlastníctvom pôvodnej navrhovateľky
- ich matky, a preto ju ani nemohla zákonným spôsobom previesť darovacou zmluvou na zákonnú
zástupkyňu pôvodnej navrhovateľky ako nadobúdateľku. Okresný súd Žilina návrh odporcu I. v konaní
vedenom pod spis. zn. 9C/401/1998 zamietol. V priebehu konania pôvodná navrhovateľka utrpela tri
mozgové príhody, v dôsledku čoho došlo k úplnému spomaleniu jej psychickej činnosti spojeného

s ťažkým úbytkom pamäti - myslenia a chápavosti, čo viedlo k jej úplnej neschopnosti samostatnej
existencie a odkázanosti na starostlivosť druhej osoby prakticky vo všetkých smeroch. K rapídnemu
zhoršeniu zdravotného stavu pôvodnej navrhovateľky zrejme „napomohlo“ aj správanie sa odporcu
I. a sústavné napätie, ktorému bola v mieste ich bydliska vystavená. Zákonná zástupkyňa pôvodnej
navrhovateľky súčasne uviedla, že zabezpečuje ako opatrovníčka pôvodnej navrhovateľky celodennú

starostlivosť o ňu. V záujme skvalitnenia života pôvodnej navrhovateľky, chcela realizovať bezbariérovú
úpravu jej rodinného domu, čomu mal slúžiť aj jednorazový peňažný príspevok, priznaný rozhodnutím
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina č. Q..XX/XXXXXX/bezbar.Ú../.. Hoci odporca I. so svojou
rodinou obýva dom č. X, ktorý je pristavaný a nadstavaný nad ich pôvodný rodičovský dom č. X, ktorého
vlastníčkou sa stala zákonná zástupkyňa pôvodnej navrhovateľky a teda zdravotný stav matky mu musel

byť známy, nebránilo mu to v tom, aby maril možnosť bezbariérovej úpravy domu zákonnej zástupkyne
navrhovateľky. V priebehu konania na Okresnom súde Žilina vedeného pod spis. zn. 9C/401/1998 a
naposledy pri súdnej ohliadke predmetu konania dňa 26.05.2005 sa jednoznačne vyjadril, že nesúhlasí
s bezbariérovou úpravou kúpeľne nachádzajúcej sa v garáži rodinného domu zákonnej zástupkyne
pôvodnejnavrhovateľky.Bezbariérovouúpravouchcelavzáujmepôvodnejnavrhovateľkyrekonštruovať

vstup do kúpeľne a kúpeľňu, ktorá je vstavaná do jej garáže v dome súp. č. 3. Opakovane odporca
I. zákonnú zástupkyňu pôvodnej navrhovateľky verbálne napádal a bránil jej v začatí rekonštrukcie.
Agresivita jeho správania ju donútila v priebehu roka 2005 prizvať asi 10 krát asistenciu OO PZ. O zásah
polície bola nútená žiadať aj v minulosti. Napriek vážnemu zdravotnému stavu pôvodnej navrhovateľky
odporca I. nielenže neprejavuje o ňu záujem prirodzený príbuzenskému vzťahu matky a syna, ale práve

naopak,správasaspôsobom,ktorýjeabsolútneneakceptovateľný.Zjehostranydochádzakmaximálne
hrubému porušovaniu dobrých mravov. Tohto porušovania sa uvedeným spôsobom dopúšťal nielen voči
darkyni - pôvodnej navrhovateľke, ale aj proti jej zákonnej zástupkyni - jej dcére. Správanie odporcu I.
ako obdarovaného nie je tak možné kvalifikovať ako prostú nevďačnosť.
Odporca I. sa k návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 04.05.2006, v ktorom namietal, že zákonná

zástupkyňa pôvodnej navrhovateľky podaným návrhom v skutočnosti nežiada vrátenie daru v záujme
svojejnesvojprávnejmatky,aleprejavujevýlučnesvojuvôľu,ktoránemáničspoločnésvôľouzastúpenej
pôvodnej navrhovateľky. Dôvodom podania návrhu sú narušené vzťahy účastníkov konania (resp.
zákonnej zástupkyne pôvodnej navrhovateľky a odporcu I.) kvôli dlhotrvajúcemu súdnemu sporu medzi
odporcom I. a zákonnou zástupkyňou pôvodnej navrhovateľky, ktorý je vedený na Okresnom súde

Žilina pod spis. zn. 9C/401/1998 a v ktorom sa odporca I. v pozícii navrhovateľa domáha vypratania
garáže. Tomu nasvedčuje to, že čas, kedy došlo k podaniu návrhu, resp. k výzve na vrátenie daru
dňa 08.12.2005, nastal až po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
15Ps/21/2004-23. Ak boli vzťahy medzi ním a pôvodnou navrhovateľkou zhoršené už po uzavretídarovacej zmluvy v roku 1982 tak, ako to pôvodná navrhovateľka udáva v návrhu, je nanajvýš udivujúce,
že sa nedomáhala vrátenia daru ešte v čase, keď nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony,
hoci k tomu mala k dispozícii časového obdobie 20 rokov. V skutočnosti došlo k zhoršeniu vzťahov

medzi ním a zákonnou zástupkyňou pôvodnej navrhovateľky (nie pôvodnou navrhovateľkou) až po
roku 1992. V tomto roku mu chceli jeho rodičia darovať rodičovský dom, pričom jeho vzťahy s rodičmi,
ako aj so zákonnou zástupkyňou pôvodnej navrhovateľky a jej manželom boli veľmi dobré. Súhlasil
s tým, aby dom súp. č. X v E. darovali rodičia sestre - zákonnej zástupkyni pôvodnej navrhovateľky,
pretože všetci súrodenci už mali postavené rodinné domy. K vzniku rozporov so zákonnou zástupkyňou

pôvodnej navrhovateľky začalo dochádzať až po uzavretí tejto darovacej zmluvy č. V. XXXX/XX. V tom
čase začala zákonná zástupkyňa pôvodnej navrhovateľky zakazovať rodičom stýkať sa s odporcom I.
a jeho bratom Š. preto, že matka mala vyplatiť bratovi finančnú kompenzáciu za dom, ktorý bol o. i.
touto zmluvou darovaný zákonnej zástupkyni pôvodnej navrhovateľky. Táto následne začala účelovo
vyvolávať konflikty, vypínala odporcovi I. elektriku a odstavovala vodu. Zakazovala rodičom navštevovať
odporcu I., alebo brata Š.. Títo ich mohli navštíviť len sporadicky, keď nebola zákonná zástupkyňa

pôvodnej navrhovateľky doma. Následne sa stali jeho kontakty s pôvodnou navrhovateľkou prakticky
nemožné, avšak dôvodom nebol jeho nezáujem o matku, ale naopak bránenie návštevám zo strany
zákonnej zástupkyne pôvodnej navrhovateľky, ktorá výsledky tejto svojej činnosti teraz zneužíva proti
nemu. Konštatovanie, že k rapídnemu zhoršeniu zdravotného stavu pôvodnej navrhovateľky zrejme
napomohlo aj jeho správanie a sústavné napätie, ktorému bola v mieste svojho bydliska vystavená, je

čisto len subjektívnym názorom zákonnej zástupkyne pôvodnej navrhovateľky, ktorý nie je podložený
žiadnymi objektívnymi dôkazmi, preto by malo byť v konaní irelevantné. Pokiaľ ide o jeho nesúhlas
s bezbariérovou úpravou rodinného domu zákonnej zástupkyne pôvodnej navrhovateľky, tieto úpravy
sa nemali realizovať v jej rodinnom dome, ale v garáži, ktorá je súčasťou jeho rodinného domu súp.
č. X, pričom otázka posúdenia vlastníckeho práva k tejto garáži je kľúčovou otázkou pre rozhodnutie

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod spis. zn. 9C/401/1998. Je prirodzené, že nesúhlasí
so zásahmi, ktoré mienila zákonná zástupkyňa pôvodnej navrhovateľky realizovať na predmete jeho
vlastníctva. V ďalšom odporca I. uviedol, že zákonná zástupkyňa pôvodnej navrhovateľky v návrhu
neuviedla jediný dôkaz preukazujúci jeho hrubé porušenie dobrých mravov, buď porušenie značnej
intenzity alebo porušovanie sústavné z jeho strany voči pôvodnej navrhovateľke. Konkrétne okolnosti

uvádza len vo vzťahu k sporu pred Okresným súdom Žilina č. k. 9C/401/1998, v dôsledku ktorého došlo
k zhoršeniu vzťahov medzi ňou a odporom I. a ktoré sa snaží účelovo zneužiť pri presadzovaní svojich
záujmov (a nie prejavovaní vôle zastúpenej) v tomto spore a ktoré nie sú spôsobilé vyvolať dôsledky
predpokladané v ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného žiadal odporca I. návrh
pôvodnej navrhovateľky zamietnuť v plnom rozsahu a zaviazať pôvodnú navrhovateľku nahradiť mu

trovy konania.
Podaním zo dňa 15.06.2011 pôvodná navrhovateľka navrhla, aby súd pripustil vstup odporcov II. a
III. do konania na strane odporcu a zároveň, aby súd pripustil zmenu návrhu v znení petitu: Odporca
I. je povinný vrátiť pôvodnej navrhovateľke dary poskytnuté darovacou zmluvou zo dňa 23.09.1982,
registrovanou bývalým Štátnym notárstvom v Žiline pod č. J. XXX/XX, a to nehnuteľnosti nachádzajúce

sa v k. ú. E. - pozemok parc. A.-C. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, zapísaný
na LV č. XXX vedenom Správou katastra Žilina a spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k pozemku parc.
A.-C. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXX vedenom
Správou katastra Žilina a súčasne súd určuje, že darovacia zmluva uzavretá medzi darcom odporcom
I. a obdarovanou odporkyňou II., ktorej vklad bol Správou katastra Žilina povolený pod č. V. XXXX/

XX a predmetom ktorej bol prevod výlučného vlastníctva darcu k parcele A.-C. Č.. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XX m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX vedenom Správou katastra Žilina
pre k. ú. E., je neplatná a že kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcim odporcom I. a kupujúcim
odporcom III., ktorej vklad bol Správou katastra Žilina povolený pod č. V. XXXX/XX a predmetom ktorej
bol prevod spoluvlastníckeho práva predávajúceho vo výške 1/2 k parcele A.-C. Č.. XXX/X - zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX, vedenom Správou katastra
Žilina pre k. ú. E. na LV č. XXX, je neplatná. Svoje podanie pôvodná navrhovateľka odôvodnila tým, že
podaniu návrhu predchádzalo konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 30Ps/42/2005,
predmetom ktorého bol návrh zákonnej zástupkyne pôvodnej navrhovateľky na schválenie nakladania
s majetkom. Týmto návrhom sa domáhala schválenia svojho právneho úkonu - domáhať sa vrátenia

daru, a to sporných pozemkov. Na podnet súdu navrhovateľka pred začatím pojednávania návrh na
začatie konania vzala späť a súd konanie zastavil. Odporca I. nadobudol vedomosť o záujme darkyne
domáhať sa vrátenia daru a vzápätí dňa 13.06.2005 uzavrel darovaciu zmluvu s odporkyňou II. - svojou
manželkou. Predmetom tejto darovacej mzluvy bol prevod vlastníckeho práva darcu odporcu I. k parc.A.-C. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX,
vedenom Správou katastra Žilina pre k. ú. E.. Vklad vlastníckeho práva bol Správou katastra Žilina
povolený pod č. V. XXXX/XX. Odporca I. uzavrel dňa 26.02.2007 napriek prebiehajúcemu súdnemu

konaniu kúpnu zmluvu so svojim synom odporcom III., predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho
podielu vo výške 1/2 k parc. A.-C. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorá je
zapísaná na LV č. XXX, vedenom Správou katastra Žilina pre k. ú. E. na LV č. XXX. Účinky kúpnej zmluvy
nastali rozhodnutím Správy katastra Žilina pod č. V. XXXX/XX. Uzavretie darovacej zmluvy s odporkyňou
II. odporca I. neuviedol ani vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania a rovnako neoznámil

súdu ani uzavretie kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. V. XXXX/XX. Túto skutočnosť
zamlčal aj na pojednávaní dňa 03.10.2006, pričom tieto závažné skutočnosti oznámil až na pojednávaní
dňa 10.05.2011. Odporcovia I. až III. svojimi uvedenými právnymi úkonmi konali v rozpore s ust. § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď sledovali záujem zabrániť darkyni domáhať sa vrátenia daru voči
účastníkovi darovacej zmluvy registrovanej pod č. J. XXX/XX odporcovi I. Takéto konanie je v rozpore s
dobrýmimravmiapretovyvolávajehoabsolútnuneplatnosťtak,akotoustanovujeust.§39Občianskeho

zákonníka. Konanie o vrátenie daru začalo dňa 13.01.2006 a v dôsledku rôznych procesných úkonov
odporcu I. prebieha doposiaľ. Odporca I. sa snaží maximálne oddialiť meritórne rozhodnutie vo veci
darkyňou uplatňovaného nároku na vrátenie daru.
Súd uznesením č. k. 25C/20/2006-283 zo dňa 26.07.2011 vydaného vyšším súdnym úradníkom pripustil
vstup odporcov II. a III. do konania na strane odporcu a zároveň zmenu návrhu podľa podania pôvodnej

navrhovateľky zo dňa 15.06.2011.
Voči uzneseniu v celom jeho rozsahu podali v zákonnej lehote odporcovia I. až III. odvolanie, pričom
toto odôvodnili tým, že celý doterajší postup pôvodnej navrhovateľky je nedôvodný, pretože neexistujú
dôvody na vrátenie daru. Odporca I. sa stal majoritným vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom
daru a s týmito je oprávnený slobodne nakladať. Nebolo zriadené žiadne vecné bremeno, ktoré by mu

bránilo previesť nehnuteľnosti na ďalšie osoby. Odporcovia tak žiadali, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie vo všetkých výrokoch zrušil ako nedôvodné.
Podaním odvolania proti uzneseniu č. k. 25C/20/2006-283 zo dňa 26.07.2011 vydaného vyšším súdnym
úradníkom došlo zo zákona podľa ust. § 374 ods. 4 v spojení s ust. § 202 ods. 3 písm. f) O.s.p. k zrušeniu
tohto uznesenia v časti o pripustení zmeny návrhu.

Odvolací súd - Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 9Co/439/2011-325 o dovolaní odporcov I. až III. proti
uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 25C/20/2006-283 zo dňa 26.07.2011 rozhodol tak, že odvolanie
odporcov odmietol.
Uznesenie súdu č. k. 25C/20/2006-283 zo dňa 26.07.2011 tak v časti o pripustení vstupu odporcov II. a
III. do konania na strane odporcu nadobudlo právoplatnosť dňa 25.08.2011.

Dňa 06.07.2012 zomrela pôvodná navrhovateľka, pričom súd v ďalšom na miesto pôvodnej
navrhovateľky konal s jej dedičmi podľa ust. § 107 ods. 3 O.s.p., a to na strane navrhovateľov
s navrhovateľmi I. až V. S odporcom I. ako tiež dedičom pôvodnej navrhovateľky súd už konal
ako s účastníkom na strane odporcu, preto z tohto dôvodu s ním nebolo možné konať tiež s ako
navrhovateľom.

Podaním zo dňa 24.04.2013 navrhovatelia I. až V. požiadali súd o pripustenie zmeny návrhu, a to v znení
rozsudočného petitu tak, ako je tento uvedený vo výroku tohto rozsudku. Svoje podanie navrhovatelia
odôvodnili tým, že v súlade so zaužívanou judikatúrou, akceptujú skutočnosť, že k vráteniu daru došlo
v dôsledku jednostranného právneho úkonu pôvodnej navrhovateľky - výzvy na vrátenie daru. Tým
spôsobom využila svoje právo podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka, a preto sa nemohla úspešne

brániť po zániku darovacieho vzťahu vindikačnou žalobou. Preto s poukazom na úmrtie pôvodnej
navrhovateľky sa navrhovatelia I. až V. domáhali v ďalšom požadovaného určenia, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku. Od okamihu zániku darovacieho vzťahu na základe obnoveného vlastníckeho
práva pôvodnej navrhovateľky možno zmenu v katastri nehnuteľností vykonať len na základe rozsudkov
procesne upravených v ust. § 80 písm. c) O.s.p., čím rovnako odôvodňujú svoj návrh na pripustenie

zmeny návrhu.
Súd uznesením č. k. 25C/20/2006-408 zo dňa 26.04.2013 pripustil navrhovateľmi I. až V. v podaní zo
dňa 24.04.2013 požadovanú zmenu návrhu.
Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie na pojednávaniach v dňoch 03.10.2006, 31.10.2006,
16.01.2007, 10.05.2011 a napokon dňa 12.07.2013, pričom na poslednom uvedenom pojednávaní

vyhlásil tento rozsudok.
Navrhovatelia zhrnuli svoju skutkovú a právnu argumentáciu v spore prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne na poslednom pojednávaní nasledovne. Trvajú na skutkovom odôvodnení návrhu, ktoré je
uvedené v podaní ich právnej predchodkyne doručenom súdu dňa 13.01.2006. Už v tomto odôvodnenínávrhu sa v tom čase aktívne legitimovaná pôvodná navrhovateľka cestou svojho opatrovníka domáhala
vrátenia daru z dôvodu, že odporca I. sa ako obdarovaný správal voči nej a členom jej rodiny spôsobom,
ktorý hrubo porušuje dobré mravy. Všetci navrhovatelia boli vypočutí ako svedkovia v tomto konaní, t. j.

v konaní 25C/20/2006, na pojednávaní dňa 31.10.2006. Dôsledne tam popísali všetky skutky odporcu,
ktorých boli osobne prítomní a ktorými on ako obdarovaný a syn pôvodnej navrhovateľky prejavoval
skutočne neakceptovateľné správanie voči svojej matke - darkyni. Pôvodná navrhovateľka pred tým,
než bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, sama opakovane v prítomnosti svedkov verbálne
vyzývala a oznamovala odporcovi I. ako obdarovanému, že žiada od neho vrátenie daru, preto úkon jej

opatrovníčky bol len pokračovaním jej vôle. Pokiaľ ide o dôvody, ktoré ich viedli k podaniu návrhu na
zmenu žalobného návrhu, o ktorom podaní bolo rozhodnuté súdom dňa 26.04.2013, k tomuto uviedli,
že odporca I. súc si vedomý toho, že unesú dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti uplatneného
nároku na vrátenie daru, vykonal úkony, ktorým prevzatý dar previedol na odporcov II. a III., ktorý sa
tak stali pasívne legitimovanými subjektmi v konaní o určenie neplatnosti darovacej a kúpnej zmluvy.
Neplatnosť týchto zmlúv vyplýva z toho, že aktom pôvodnej navrhovateľky ako darcu, teda výzvou na

vrátenie daru, stratil vlastnícke právo k predmetu darovacej zmluvy odporca I., a preto v čase, keď
uzatváral darovaciu a kúpnu zmluvu, nebol už vlastníkom nehnuteľnosti. Preto nemohol previesť na
ďalší subjekt vlastnícke právo, ktoré mu nesvedčilo. Pokiaľ sa týka určovacieho výroku o neplatnosti
darovacej zmluvy uzavretej medzi odporcami II. a III., na tomto majú naliehavý právny záujem, nakoľko
tátodarovaciazmluvajezapísanáakoprávnalistinanalistevlastníctvaknehnuteľnostiam,ktoréžiadajú,

abysúdurčil,žepatriadodedičstvapopôvodnejnavrhovateľke.Rovnakýnaliehavýprávnyzáujemvedie
navrhovateľov k uplatneniu určovacieho výroku vo vzťahu ku kúpnej zmluve uzavretej medzi odporcami
I. a III.
Skutkovú a právnu argumentáciu v spore odporcovia zhrnuli prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
ktorý vo svojom záverečnom prednese uviedol, že odporkyňa II. nie je v tomto konaní pasívne

legitimovanou osobou, a to z dôvodu, že odporca I. previedol na ňu pozemok parcela A.-C. Č.. XXX/
X v čase, keď bol riadnym vlastníkom tohto pozemku a jeho vlastnícke právo k tomuto pozemku
nebolo žiadnym spôsobom spochybnené, teda odporkyňa II. nadobudla svoje vlastnícke právo k tomuto
pozemku vkladom do katastra nehnuteľností ešte pred tým, ako sa mala darkyňa prostredníctvom svojej
opatrovníčky od odporcu I. svojim podaním zo dňa 18.12.2005 domáhať vrátenia daru. K samotnému

úkonu darkyne, a to výzvy na vrátenie daru, ďalej uviedol, že pokiaľ sa darca domáha výzvou na vrátenie
daru voči obdarovanému, v tejto výzve musí byť jednoznačným, konkrétnym a určitým spôsobom
vymedzený dôvod, na základe ktorého sa darca domáha od obdarovaného vrátenia daru. Vztiahnuc
uvedené na písomný právny úkon zo dňa 18.12.2005, z dôvodov v ňom uvedených sa je možné
dozvedieť, že dôvodom na vrátenie daru má byť konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod spis.

zn. 9C 401/1998, v ktorom sa odporca I. domáha vypratania garáže, a to nielen od darkyne, ale aj od
navrhovateľky I. ako opatrovníčky, teda svojej sestry. Toto je jediným dôvodov uvedeným vo výzve na
vrátenie daru, v ktorom je uvedené, že odporca I. sa mal v rámci tohto konania dopustiť správania, ktoré
malo byť hrubým porušením dobrých mravom. Toto sú jediné dôvody, ktoré ako vyplýva z písomnej
výzvy na vrátenie daru, majú byť hrubým porušením dobrých mravov zo strany odporcu I., na základe

ktorých sa potom darkyňa prostredníctvom svojej opatrovníčky domáhala vrátenia daru. Čo sa týka
vyjadrení navrhovateľov, že samotná darkyňa sa mala verbálne vyjadrovať a žiadať odporcu I. o vrátenie
daru ešte pred touto písomnom výzvou, k tomuto poukazuje na to, že pokiaľ sa jedná o darovanie
nehnuteľnosti, zákon vyžaduje písomnú formu a takisto táto výzva darcu na domáhanie sa vrátenia
daru musí mať písomnú formu, čo vyplýva jednoznačne z ust. § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ by sa tak aj darkyňa verbálne domáhala, aj keď samozrejme toto odporcovia spochybňujú, teda
nie je to pravda, je to účelové tvrdenie, takýto prejav jej vôle nie je relevantným spôsobom výzvy
darcu voči obdarovanému na vrátenie daru. Teda jediným právne relevantným takýmto úkonom má byť
písomná výzva na vrátenie daru zo dňa 08.12.2005. K tomuto úkonu poznamenáva, že tento úkon robila
opatrovníčka darkyne a podľa ust. § 28 Občianskeho zákonníka, pokiaľ zákonný zástupca vykonáva

alebo prevádza právny úkon, ktorý sa týka nakladania s majetkom zastúpeného, na takýto úkon je
potrebné schválenie súdom. Poukazuje na to, že tento úkon opatrovníčky darkyne nebol nikdy súdom
schválený. Pokiaľ sa opatrovníčka domáhala návrhom zo dňa 23.05.2005 na súde, aby súd schválil
nejaký právny úkon, ktorý mal byť vykonaný až v budúcnosti, samozrejme, toto súd nikdy nemohol
urobiť, pretože súd môže schváliť len ten právny úkon, ktorý už existuje. Ak takýto právny úkon nikdy

neexistoval, preto navrhovateľka zobrala svoj návrh späť a až po tomto späťvzatí učinila písomnú výzvu
na vrátenie daru, ktorá nikdy súdom schválená nebola. Pokiaľ navrhovatelia počas konania uvádzali, že
túto výzvu by mal schváliť súd, ktorý momentálne rozhoduje o takomto vrátení daru, poukazuje na to, že
to nie je obligatórny úkon súdu, ktorý by mal súd urobiť bez akéhokoľvek návrhu, ale samozrejme na to,aby súd mohol relevantne rozhodnúť o schválení takéhoto právneho úkonu, potrebuje na to aj relevantný
návrh tej osoby, ktorá žiada takýto návrh schváliť. K žiadnemu takémuto návrhu ani v jednom z návrhov
na začatie konania v tomto konaní, aj zmenených návrhov, nedošlo. Čo sa týka svedkov a konštatovania,

že v konaní bolo jednoznačne preukázané konanie odporcu I. v rozpore s dobrými mravmi, poukazuje
na to, že v tomto konaní boli vypočuté dve skupiny svedkov. Jedna skupina svedkov - príbuzní, známi
navrhovateľov, ktorí potvrdzovali vlastne skutkové tvrdenia navrhovateľov, druhá skupina svedkov -
rodina, príbuzní, známi odporcov, ktorí potvrdzovali tvrdenia odporcov. Teda vôbec nebolo jednoznačne
preukázané, že k takému konaniu, ako opisovali navrhovatelia, zo strany odporcu I. vôbec došlo. Pokiaľ

navrhovatelia poukazujú na to, že odporca I. sa mal dopustiť konania hrubo porušujúceho dobrých
mravov tým, že podal návrh na vypratanie svojej garáže na súd, poukazuje na to, že takéto konanie
nemôže byť v konaní v rozpore s dobrými mravmi, pretože odporca I. len uplatňoval svoje zákonné
ústavné právo a domáhal sa svojich práv a oprávnených záujmov na nestrannom súde, teda ponechal
na súd, aby súd ako nestranný, nezávislý orgán vo veci rodinných sporov medzi účastníkmi rozhodol.
Poukazujetiežnato,žesporyakonaniaourčenievlastníckehoprávamedziúčastníkmiohľadomgaráže,

ktorá stojí na pozemku odporkyne II., nie sú doteraz skončené a na Okresnom súde Žilina sa vedie
konanie pod spis. zn. 18C/55/2011, kde sa odporcovia I. a II. domáhajú určenia svojho vlastníckeho
práva k tejto garáži, ktorú považujú za súčasť svojho domu a je ako jediná nehnuteľnosť zapísaná v
katastri nehnuteľností na nich ako vlastníkov pozemku parcela A.-C. Č.. XXX/X, ktorý je vedený na
odporkyňu II. Čo sa týka samotných úkonov a konania odporcu I., ktorý sa mal dopustiť voči darkyni, a to

svojej matke, poukazuje na to, že výzva na vrátenie daru ako majetkové právo podlieha premlčacej dobe
3 roky. Relevantným spôsobom si uplatnila darkyňa prostredníctvom svojej opatrovníčky toto právo až
dňa 08.12.2005. Aj keď túto výzvu odporcovia spochybňujú a považujú ju za absolútne neplatný právny
úkon z dôvodu, že nikdy nebola schválená súdom. V rámci právnej istoty a opatrnosti preto odporcovia
týmto namietajú premlčanie tých všetkých skutkov a konania, ktoré sa mal odporca I. dopustiť voči

svojej matke ako darkyni pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Čo sa týka začiatku plynutia tejto
premlčacej doby, táto začína plynúť odo dňa, kedy hrubé porušenie dobrých mravov by malo nabrať
takú intenzitu, že by sa ten darca mohol domáhať vrátenia daru. Ak toto porušovanie dobrých mravov
potom ďalej sústavne trvá, už nie je právne významné, akú dobu trvá, ale kedy začala plynúť premlčacia
doba. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že tak, ako navrhovatelia, tak aj všetci svedkovia tvrdili,

že vzťahy medzi účastníkmi sa mali zhoršiť v roku 1998 počas toho, ako zomrel otec účastníkov, odkedy
sa vlastne odporca I. mal začať správať tak, že hrubým spôsobom porušoval dobré mravy. Poukazuje
na to, že od tohto momentu začala plynúť trojročná premlčacia doba, v ktorej sa matka účastníkov ako
darkyňa mala možnosť domáhať vrátenia daru právne relevantným spôsobom, ktorého sa však nikdy
nedomáhala a je zaujímavé, že od roku 1998 až po siedmich rokoch a až po tom, ako matka stratila svoju

právnu spôsobilosť v plnom rozsahu, sa opatrovníčka domáha vrátenia daru, a to ešte tým spôsobom,
že nedá tento právny úkon schváliť súdu, hoci je tam zrejmý konflikt záujmov v tom, že navrhovateľka
I. alebo opatrovníčka je podielovou spoluvlastníčkou parcely A.-C. Č.. XXX/X, v ktorej bol podielovým
spoluvlastníkom odporca I. a teraz je odporca III. S poukazom na uvedené, považujú odporcovia návrh
navrhovateľov za nedôvodný, a to aj s poukazom na premlčania konania odporcu I. Navrhujú preto, aby

návrh bol zamietnutý v celom rozsahu a aby navrhovatelia boli zaviazaní na náhradu trov konania.
Súd tak vykonal dokazovanie oboznámením s účastníkmi produkovanými listinnými dôkazmi, ako aj
výsluchom svedkov, pričom z vykonaných dôkazov vyplývajú nasledovné skutkové zistenia.
Dňa 23.09.1982 uzavrela pôvodná navrhovateľka ako darkyňa s odporcom ako obdarovaným vo forme
notárskej zápisnice darovaciu zmluvu, pričom predmetom daru bol spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k

pozemku zodpovedajúcemu geometrickým plánom č. XXX-X-XXXX-XXX-XX vyhotoveným Geodéziou
n. p. Žilina zo dňa 10.12.1981 novovytvorenej parc. M. Č.. XXX/X - zastavané plochy (v súčasnosti
A.-C. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria) o výmere XXX m2, k. ú. E., ktorá bola vytvorená z
parciel M. Č.. XXX a č. XXX a pozemok zodpovedajúci geometrickým plánom č. XXX-X-XXXX-XXX-XX
vyhotoveným Geodéziou n. p. Žilina zo dňa 10.12.1981 novovytvorenej parc. M. Č.. XXX/X - zastavané

plochy (v súčasnosti A.-C. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria) o výmere XX m2, k. ú. E., ktorá
bola vytvorená z parciel EN č. XXX a č. XXX. Obdarovaný odporca vyhlásil, že dar s vďakou prijíma.
Zmluva bola registrovaná bývalým Štátnym notárstvom v Žiline dňa 04.10.1982 pod č. J. XXX/XX.
Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX vedeného Správou katastra Žilina pre k. ú. E. zo dňa
05.04.2011 vyplýva, že v časti A LV je evidovaná parc. A.-C. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o

výmere XXX m2. V časti BL V sú ako podielový spoluvlastníci každý v podiele o veľkosti 1/2 evidovaní:
pod B1 navrhovateľka I. titulom: dar V. XXXX/XX-XXX/XX a pod B3 odporca III. titulom: kúpna zmluva
zo dňa 23.04.2007 č. V. XXXX/XX-XX/XX.Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX vedeného Správou katastra Žilina pre k. ú. E. zo dňa
05.04.2011 vyplýva, že v časti A LV je evidovaná parc. A.-C. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XX m2. V časti BL V je ako výlučný vlastník evidovaná pod B1 odporkyňa II. titulom: dar V.

XXXX/XX-XX/XX.
Dňa 20.06.2005 uzavrel odporca I. ako darca a odporkyňa II. ako obdarovaná darovaciu zmluvu, pričom
predmetom daru bol pozemok parc. A.-C. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2,
k. ú. E., evidovaná na LV č. XXX Správou katastra Žilina. Vlastnícke právo odporkyne II. bolo vložené
do katastra nehnuteľností podľa tejto zmluvy na základe rozhodnutia Správy katastra Žilina č. V. XXXX/

XX zo dňa 21.07.2005.
Dňa 27.02.2007 uzavrel odporca I. ako predávajúci a odporca III. ako kupujúci kúpnu zmluvu, pričom
predmetom kúpy bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k pozemok parc. A.-C. Č.. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, k. ú. E., evidovaná na LV č. XXX Správou katastra Žilina. Vlastnícke
právo odporcu III. bolo vložené do katastra nehnuteľností podľa tejto zmluvy na základe rozhodnutia
Správy katastra Žilina č. V. XXXX/XX zo dňa 23.04.2007.

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 15Ps 21/2004-23 zo dňa 25.01.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 07.02.2005, bola na návrh navrhovateľky I. zo dňa 02.05.2004 doručený súdu dňa 19.05.2004
pôvodná navrhovateľka pozbavená podľa ust. § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosti
na právne úkony. Zároveň súd týmto rozsudkom ustanovil pôvodnej navrhovateľke za opatrovníka
navrhovateľku I.

Dňa 21.03.2005 navrhovateľka I. na Okresnom súde Žilina zložila sľub opatrovníka podľa ust. § 180
O.s.p. Toho istého dňa vydal Okresný súd Žilina navrhovateľke listinu o ustanovení opatrovníka osobe
pozbavenej spôsobilosti na právne úkony - pôvodnej navrhovateľke, v ktorej je medzi iným uvedené, že
vo všetkých dôležitých majetkových úkonoch pôvodnej navrhovateľky je opatrovník povinný požiadať
súd o schválenie právneho úkonu.

Návrhom zo dňa 23.05.2005 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 23.05.2005 žiadala navrhovateľka
I. ako opatrovníčka pôvodnej navrhovateľky súd, aby schválil jej právny úkon, ktorým sa bude v mene
pôvodnej navrhovateľky voči odporcovi I. domáhať vrátenia daru, a to spoluvlastníckeho podielu o
veľkosti 1/2 k pozemku nachádzajúcemu sa v k. ú. E., evidovanému na LV č. XXX Správou katastra Žilina
ako parc. A.-C. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a pozemku nachádzajúcemu

sa v k. ú. E., evidovanému na LV č. XXX Správou katastra Žilina ako parc. A.-C. Č.. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XX m2. Súd uznesením č. k. 30Ps/42/2005-47 vyhláseným na pojednávaní
dňa 05.12.2005 konanie o tomto návrhu zastavil, a to na základe toho, že navrhovateľka I. zobrala návrh
späť pred začatím pojednávania bez uvedenia dôvodu. V zápisnici o pojednávaní zo dňa 05.12.2005
nevyplýva, že by zákonný sudca v uvedenej veci akýmkoľvek spôsobom poučoval navrhovateľku I., že

pokiaľ sa týka rozsahu oprávnenia konať a zastupovať pôvodnú navrhovateľku ako nesvojprávnu osobu,
poverenie, ktoré bolo dané navrhovateľke I., pokrýva právny úkon vrátenia daru a že o relevancii tohto
právneho úkonu bude rozhodované až v samotnej veci o vrátenie daru (t. j. v prejednávanej veci pod
spis. zn. 25C/20/2006).
Výzvou na vrátenie daru zo dňa 08.12.2005 sa pôvodná navrhovateľka v zastúpení súdom ustanovenou

opatrovníčkou - navrhovateľkou I. adresovanou odporcovi I. domáhala s poukazom na ust. § 630
Občianskeho zákonníka vrátenia daru, a to spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 k pozemku
nachádzajúcemu sa v k. ú. E., evidovanému na LV č. XXX Správou katastra Žilina ako parc. A.-C.
Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a pozemku nachádzajúcemu sa v k.
ú. E., evidovanému na LV č. XXX Správou katastra Žilina ako parc. A.-C. Č.. XXX/X - zastavané

plochy a nádvoria o výmere XX m2. Ako dôvod pre vrátenie daru opatrovníčka pôvodnej navrhovateľky
uviedla, že bez akýchkoľvek pochybností bolo už aj v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina
pod spis. zn. 9C/401/1998 preukázané, že voči pôvodnej navrhovateľke odporca I. prejavuje veľký
nevďak spočívajúci v takom správaní, ktoré nemožno kvalifikovať inak, ako hrubé porušenie dobrých
mravov. S pôvodnou navrhovateľkou, ktorej je opatrovníčkou, žije v spoločnej domácnosti v jej rodinnom

dome č. 3, ktorý susedí s rodinným domom č. 4 odporcu I. V dome č. 3 má pôvodná navrhovateľka
zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania a bývania. Súčasťou tohto domu je
aj garáž, do ktorej pôvodná navrhovateľka s manželom vstavali kúpeľňu. Vzhľadom na vážne zdravotné
postihnutie pôvodnej navrhovateľky jej bol rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
odbor sociálnych vecí zo dňa 07.02.2005 priznaný jednorazový peňažný príspevok na bezbariérovú

úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže. Odporcovi I. je nepochybne známe, že bez bezbariérovej
úpravy kúpeľne vstavanej do garáže nemôže dostatočne kvalitným spôsobom zabezpečiť hygienické
potreby pôvodnej navrhovateľky. Napriek jeho vedomosti o nutnosti zabezpečenia bezbariérovej úpravy
garáže v záujme zabezpečenia potrieb pôvodnej navrhovateľky, sa domáha v konaní na Okresnom súdeŽilina pod spis. zn. 9C/401/1998 voči nej, ako opatrovníčke pôvodnej navrhovateľky vypratania garáže
a tým znemožnenia jej bezbariérovej úpravy. Aj jeho prednesy ako účastníka tohto konania adresované
pôvodnej navrhovateľke svedčia o jeho správaní priečiacom sa dobrým mravom. Súd mal za nesporné,

že táto výzva bola odporcovi doručená pred podaním návrhu na začatie konania na súd.
Ďalej súd vykonal dokazovanie výsluchom väčšieho množstva navrhovaných svedkov oboma sporovými
stranami, a to ešte v čase, kedy bola účastníčkou konania pôvodná navrhovateľka. Pokiaľ ide o
obsah výpovedí týchto svedkov, súd sa z dôvodu prehľadnosti dôvodov tohto rozsudku obmedzí
na konštatovanie obsahu týchto výpovedí na inom mieste tohto odôvodnenia, pričom sa dotkne len

výpovedí, ktoré majú relevanciu k dôvodom tohto rozhodnutia. Čo sa týka výpovedí iných v konaní
vypočutých svedkov, ich obsah vzhľadom k dôvodom tohto rozhodnutia, súd uvádzať nebude z dôvodu
nadbytočnosti. Rovnako sa súd z uvedených dôvodov nebude zaoberať ani vyvodzovaním skutkových
zistení z týchto výpovedí.
Uznesením č. p. ORP-ČTS-83/PPo-98 zo dňa 17.03.1998 vydaným príslušníkom OO PZ SR, Žilina -
okolie bola podľa ust. § 159 ods. 2 v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. h) a ust. § 163 Trestného poriadku

odložená vec trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa ust. § 197a
Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť P. F. (manžel navrhovateľky I.) tým, že dňa 09.02.1998
v poobedňajších hodinách napadol svojho svokra A. U. (manžela pôvodnej navrhovateľky) tak, že ho
dusil a vyhrážal sa, že ho zabije až sa musel schovať nakoľko v ňom sa zbudila obava, že skutok môže
uskutočniť, následne na to sa vyhrážal jeho synovi - odporcovi I., ktorého na ceste napadol, keď sa vracal

zo zamestnania domov, čo aj v ňom vzbudilo dôvodnú obavu, že svoju vyhrážku môže uskutočniť, keď
bude pod vplyvom alkoholu a on nebude v strehu, nakoľko poškodení pred začatím trestného stíhania
nedali súhlas k trestnému stíhaniu a nie je na mieste vec vybaviť inak.
Obvodný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy vydal dňa 30.06.2005 pod č. j. XX/XXXXX-X/
XXXX/XBD rozhodnutie, ktorým zastavil konanie voči odporcovi I. podľa ust. § 76 ods. 1 písm. c) zákona

č. 372/1990 Zb. z podozrenia zo spáchania priestupku proti majetku poškodením cudzej veci, ktorého
sa mal dopustiť tým, že dňa 05.04.2005 v čase o 17.30 hod. v Obci E. mal rozbiť dvere nachádzajúce sa
pod rodinný domom č. X, čím mal svojej sestre - navrhovateľke I. spôsobiť majetkovú škodu vo výške
5.000,- Sk. Uvedené konanie sa začalo na podnet navrhovateľky I. zo dňa 06.04.2005, čo vyplýva zo
správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 27.05.2005 vyhotovenej OO PZ, Žilina - okolie pod

č. p. H.-X.-XX/OPP-H.-XXXX.
Uznesením ČVS: H.-XX/OVK-I.-XXXX zo dňa 15.02.2008 vydaným vyšetrovateľom OR PZ, ÚJKP Žilina
bola odmietnutá podľa ust. § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku vec trestného oznámenia odporcu
I. za prečin krivého obvinenia, ktorého sa mali dopustiť T. U., navrhovateľ II. B. U., P. F., navrhovateľka
I. a JUDr. Eva Hagarová na tom skutkovom základe, že od 31.01.2004 do 16.01.2007 na Okresnom

súde Žilina v občiansko-právnych veciach vedených pod spis. zn. 9C 401/1998 a 25C/20/2006 mali
v zápisniciach o ich výsluchu krivo vypovedať v úmysle privodiť trestné stíhanie odporcovi I. tým, že
zhodne vypovedali, že sa voči jeho otcovi A. U. a jeho matke - pôvodnej navrhovateľke hrubo správal.
Obvodný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy vydal dňa 31.03.2009 pod č. j. XX/
XXXXX/XXXX,XXXX/XBD rozhodnutie, ktorým uznal odporcu I. vinným zo spáchania priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil
tým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie hrubým správaním, keď dňa 08.11.2008 v čase
okolo 16.00 hod. na dvore pri rodinnom dome č. X v E. verbálne napadol svojho švagra P. F., a to tak,
že na neho kričal, aby vypadol z jeho pozemku a nadával mu do kokotov kysuckých.
Obvodný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy vydal dňa 31.07.2003 pod č. XX/XXXXX-

XXXOÚ-H. rozhodnutie, ktorým uznal odporcu I. vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa ust. § 49 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil tým, že dňa 21.06.2003 o
22.30 hod. v obci E. pri rodinnom dome č. X Z.adal svojmu bratovi P. do špín, cigáňov čiernych, kokotov,
vyhrážal sa mu zabitím, čím sa dopustil správania spojeného s urážkami na cti.
Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy vydal dňa 11.04.2000 pod č. XXXX/XXXXX-

XXX/OU-H. rozhodnutie, ktorým uznal odporcu I. vinným z priestupku proti majetku podľa ust. § 50 ods.
1 zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil tým, že dňa 29.02.2000 okolo 9.40 hod. v E. na rodinnom
dome č. X rozbil sklenenú výplň na vchodových dverách navrhovateľky I., čím jej spôsobil škodu 319,50
Sk.
Z osvedčenia o dedičstve vydaného dňa 09.04.2013 JUDr. Zuzanou Kolembusovou, ako súdnym

komisárompoverenýmOkresnýmsúdomŽilinač.k.17D/178/2012-36,Dnot242/12vyplýva,žepôvodná
navrhovateľka zomrela dňa 06.07.2012, pričom ako s dedičmi po nej v I. dedičskej skupine bolo konané
s navrhovateľmi I. až V. a odporcom I.Podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.
509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať
práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.

Podľa ust. § 10 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak fyzická osoba pre
duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopný robiť právne úkony, súd ho pozbaví
spôsobilosti na právne úkony.
Podľa ust. § 22 ods. 1 OZ, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa ust. § 26 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, pokiaľ fyzické osoby nie sú
spôsobilí na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia.
Podľa ust. § 27 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zákonným
zástupcomfyzickejosoby,ktoréhosúdrozhodnutímpozbavilspôsobilostinaprávneúkonyaleboktorého
spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
Podľa ust. § 28 OZ, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a

ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.
Podľa ust. § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.
Podľa ust. § 40 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, písomne uzavretá
dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa ust. § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné
zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa ust. § 133 OZ v znení účinnom do 31.12.1991, osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť
kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

Podľaust.§134ods.2OZvzneníúčinnomdo31.03.1983,kzmluveoprevodenehnuteľnostijepotrebná
jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.
Podľa ust. § 407 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.1991, na darovanie je potrebné, aby obdarovaný
ponuku daru prijal.
Podľa ust. § 407 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.12.1991, darovacia zmluva musí byť písomná, ak

nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci už pri darovaní.
Podľa ust. § 630 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, darca sa môže domáhať
vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje
dobré mravy.
Podľa ust. § 868 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, pokiaľ ďalej nie je uvedené

inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov.
Podľa ust. § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v platnom
znení, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Základným predpokladom úspešnosti určovacieho návrhu podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. je tak to, že
účastníci majú vecnú legitimáciu a zároveň, že je na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Ak
by obe podmienky neboli kumulatívne (zároveň) naplnené, viedlo by to bez meritórneho zaoberania sa
vecou samou k zamietnutiu návrhu.

Návrhom môže navrhovateľ v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Navrhovateľa tak zaťažuje dôkazné bremeno, spočívajúce
v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, má v čase rozhodovania súdu
naliehavý právny záujem. Tento je spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia
a ak právne postavenie navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté.

V danej veci odvodzovali navrhovatelia svoj naliehavý právny záujem na určení, že do dedičstva po ich
právnej predchodkyni (pôvodnej navrhovateľke) patria sporné nehnuteľnosti (spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 1/2 k parcele A.-C.. Č.. XXX/X a parcela A.-C. Č.. XXX/X, k. ú. E.), resp. určenia vlastníckeho
práva ich právnej predchodkyne ku dňu jej smrti k sporným nehnuteľnostiam s poukazom na to, že
právnym úkonom ich právnej predchodkyne - výzvou na vrátenie daru adresovanej odporcovi došlo k

obnoveniu jej vlastníckeho práva, avšak z dôvodu prevládajúceho názoru v praxi, že zmeny v katastri
nehnuteľností možno vykonať len na základe rozsudkov procesne upravených v ust. § 80 písm. c)
O.s.p. sa domáhajú ako právni nástupcovia pôvodnej navrhovateľky tohto určenia. Pokiaľ sa týka
určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi odporcami I. a II. a kúpnej zmluvy uzavretej medziodporcom I. a odporcom III., navrhovatelia odvodzovali svoj naliehavý právny záujem na tomto určení
tým,žetietozmluvysúzapísanéakoprávnelistinynalistochvlastníctvaknehnuteľnostiam,ktoréžiadajú
určiť do dedičstva po svojej právnej predchodkyni.

Súd dáva do pozornosti, že podľa ustálenej judikatúry žaloba o určenie v zmysle ust. § 80 písm. c) O.
s. p. nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo
vzťahu k posúdeniu, či tu je, alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak taká predbežná
otázkaneriešialebonemôže(objektívnevzaté)riešiťcelýobsahalebodosahspornéhoprávnehovzťahu
alebo práva. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa totiž v takom

prípade neodstráni len tým, že bude vyriešená predbežná otázka, z ktorej bez ďalšieho právny vzťah
(právo) významný pre právny pomer účastníkov ešte nevyplýva, ale až určením, či tu právny vzťah alebo
právo je, či nie je. Ak napríklad právna otázka platnosti či neplatnosti zmluvy má povahu predbežnej
otázky vo vzťahu k existencii práva alebo právneho vzťahu (napríklad vlastníctva), nie je spravidla daný
naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, ak sa dá žalovať priamo o určenie existencie
práva alebo právneho vzťahu.

S poukazom na uvedené, súd dospel k záveru, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti oboch dotknutých zmlúv o prevode sporných nehnuteľností, keďže platnosť/
neplatnosť týchto zmlúv je prejudiciálnou otázkou vo vzťahu k otázke vlastníckeho práva právnej
predchodkyne navrhovateľov k sporným nehnuteľnostiam v čase jej smrti. Preto súd bez ďalšieho návrh
v časti o určenie neplatnosti sporných zmlúv zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na

predmetnom určení.
Pokiaľ sa týka časti návrhu o určenie, že do dedičstva po právnej predchodkyni navrhovateľov patria
sporné nehnuteľnosti, súd mal za to, že navrhovatelia majú na tomto požadovanom určení naliehavý
právny záujem, keďže sú ako cdedičia po pôvodnej navrhovateľke v stave právnej neistoty z dôvodu,
že, ako tvrdili, ich právna predchodkyňa mala v čase svojej smrti vlastniť sporné nehnuteľnosti. Keďže

v súčasnosti sú tieto sporné nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti vedené na odporcov II. a III. ako
vlastníkov a vzhľadom k tomu, že sporné nehnuteľnosti neboli doposiaľ prejednané súdom v dedičskom
konaní po pôvodnej navrhovateľke - právnej predchodkyni navrhovateľov, nie je možné bez tohto
požadovaného určenia viesť dodatočné dedičské konanie po nej podľa ust. § 175x O.s.p. pre tento
majetok.

Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je
účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporný
právny vzťah alebo sporné právo týka.
Keďže predmetom určenia súdu malo byť vlastne deklarovanie práva právnej predchodkyne
navrhovateľov (pôvodnej navrhovateľky), požadované určenie, že do dedičstva po nej patria sporné

nehnuteľnosti sa tak dotýka právnej sféry navrhovateľov a súčasne tiež odporcu I. ako dedičov pôvodnej
navrhovateľky. V súvislosti s otázkou vecnej legitimácie účastníkov súd považuje za potrebné poukázať
na právnu úpravu nadobúdania dedičstva. V zmysle ust. § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo
nadobúda smrťou poručiteľa. Nemožno ale opomenúť skutočnosť, že právna úprava dedičského práva
v SR sa riadi princípom ingerencie, resp. účasti štátu pri nadobúdaní dedičstva. Uvedené sa prejavuje

tým, že konanie o dedičstve možno začať i bez návrhu a súčasne, že po každom poručiteľovi musí
byť dedičstvo prejednané v rámci zákonnom upraveného dedičského konania. V dedičskom konaní
musí byť tiež prejednaný majetok, ktorý pri pôvodnom dedičskom konaní nebol známy (nebol zistený).
Do tohto stavu k nadobudnutiu dedičstva nepostačuje iba smrť poručiteľa (nadobudnutiu dedičstvu
dedičom poručiteľa nedochádza iba na základe smrti poručiteľa), ale v zmysle zákona sa vyžaduje,

aby o dedičstve poručiteľa bolo rozhodnuté v dedičskom konaní. Potom až na základe rozhodnutia o
dedičstve, sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Vzhľadom na existujúci právny
stav v dobe od smrti poručiteľa, až do rozhodnutia o dedičstve v dedičskom konaní, tu nie je istota, s
akým výsledkom sa dedičské konanie skončí, to jest kto sa stane poručiteľovým dedičom a ako bude
dedičstvo vyporiadané medzi viacerými poručiteľovými dedičmi. Stav, ktorý v takomto prípade vzniká

v období od smrti poručiteľa do právoplatného rozhodnutia o dedičstve, sa prejavuje vo vzájomných
vzťahoch dedičov k majetku patriacemu do dedičstva. Až do právoplatného rozhodnutia o dedičstve sa
tak dedičia považujú za vlastníkov, resp. spoluvlastníkov majetku patriaceho do dedičstva a z právnych
úkonov týkajúcich sa vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení a povinní voči
iným osobám spoločne a nerozdielne, pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto

právach a povinnostiach podieľajú. V sporoch s inými osobami, ktoré sa týkajú veci, alebo majetkových
práv patriacich do dedičstva sa uvedený vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku prejavuje tým, že sa
účinky a dôsledky rozsudku musia vzťahovať aj na ostatných dedičov. S poukazom na uvedené možno
potom vyvodiť záver, že ak poručiteľ zanechal viac dedičov a medzi dedičmi nebola v rámci dedičskéhokonania vyporiadaná vec, ktorá je predmetom občianskeho súdneho konania vedeného s inou osobu,
ktorá nie je poručiteľovým dedičom, majú až do prejednania dedičstva ohľadne tejto veci v dedičskom
konaní, resp. v dodatočnom dedičskom konaní, všetci dedičia poručiteľa v tomto konaní postavenie

nerozlučných spoločníkov podľa už uvedeného zákonného ust. § 91 ods. 2 O.s.p. V zmysle vyššie
uvedeného tak navrhovatelia, ako aj odporca I. ako dedičia po pôvodnej navrhovateľke sú vo veci vecne
legitimovaní.
Na druhej strane odporkyňa II. je v súčasnosti evidovaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, k. ú. E.
ako vlastník parc. A.-C. Č.. XXX/X, teda rozhodnutie súdu o návrhu v časti určenie, že do dedičstva po

pôvodnej navrhovateľke patrí parc. A.-C. Č.. XXX/X sa dotýka jej právneho postavenia (práva). Súd teda
vychádzal z toho, že odporkyňa II. je pasívne vecne legitimovaná v konaní o návrhu v časti o určenie,
že do dedičstva po pôvodnej navrhovateľke patrí nehnuteľnosť - parc. A.-C. Č.. XXX/X. Vo zvyšnej časti
konania o návrhu v časti o určenie, že do dedičstva po pôvodnej navrhovateľke patrí spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 1/2 k parc. A.-C. Č.. XXX/X, k. ú. E. evidovanej na LV č. XXX, odporkyňa II. vecne
legitimovaná nie je, keďže jej nesvedčí akýkoľvek právny vzťah k tejto nehnuteľnosti. Preto v tejto časti

súdnávrhvočiodporkyniII.muselrovnakobezďalšiehozamietnuť.OdporcaII.jevsúčasnostievidovaný
v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, k. ú. E. ako podielový spoluvlastník o veľkosti podielu 1/2 k
parc. A.-C. Č.. XXX/X, teda rozhodnutie súdu o návrhu v časti určenie, že do dedičstva po pôvodnej
navrhovateľkepatríspoluvlastníckypodieloveľkosti1/2kparc.A.-C.Č..XXX/Xsadotýkajehoprávneho
postavenia (práva). Súd teda vychádzal z toho, že odporca II. je pasívne vecne legitimovaný v konaní

o návrhu v časti o určenie, že do dedičstva po pôvodnej navrhovateľke patrí spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 1/2 k nehnuteľnosti - parc. A.-C. Č.. XXX/X. Vo zvyšnej časti konania o návrhu v časti o určenie,
že do dedičstva po pôvodnej navrhovateľke patrí parc. A.-C. Č.. XXX/X, k. ú. E. evidovaná na LV č. XXX,
odporca III. vecne legitimovaný nie je, keďže mu nesvedčí akýkoľvek právny vzťah k tejto nehnuteľnosti.
Preto v tejto časti súd návrh voči odporcovi II. musel rovnako bez ďalšieho zamietnuť.

Súd sa tak meritórne zaoberal otázkou, či navrhovateľka bola ku dňu svojej smrti vlastníčkou sporných
nehnuteľností.
Z vykonaného dokazovania mal tak súd za to, že dňa 23.09.1982 uzavrela pôvodná navrhovateľka ako
darkyňa s odporcom ako obdarovaným darovaciu zmluvu podľa cit. ust. § 407 ods. 1 a 2 OZ, pričom
predmetom daru bol spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k pozemku zodpovedajúcemu geometrickým

plánomč.XXX-X-XXXX-XXX-XXvyhotovenýmGeodézioun.p.Žilinazodňa10.12.1981novovytvorenej
parc. M. Č.. XXX/X - zastavané plochy (v súčasnosti A.-C. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria) o
výmere XXX m2, k. ú. E., ktorá bola vytvorená z parciel M. Č.. XXX a č. XXX a pozemok zodpovedajúci
geometrickým plánom č. XXX-X-XXXX-XXX-XX vyhotoveným Geodéziou n. p. Žilina zo dňa 10.12.1981
novovytvorenej parc. M. Č.. XXX/X - zastavané plochy (v súčasnosti A.-C. Č.. XXX/X - zastavané plochy

a nádvoria) o výmere XX m2, k. ú. E., ktorá bola vytvorená z parciel M. Č.. XXX a č. XXX. Obdarovaný
odporcavyhlásil,žedarsvďakouprijíma.ZmluvabolaregistrovanábývalýmŠtátnymnotárstvomvŽiline
dňa 04.10.1982 pod č. J. XXX/XX. Registráciou zmluvy tak v zmysle cit. ust. § 134 ods. 2 vety druhej
OZ prešlo na odporcu vlastníctvo k predmetu daru.
Občiansky zákonník pozná dva osobitné spôsoby zániku vzťahu z darovacej zmluvy. Ide o jednostranný

prejav vôle obdarovaného vrátiť predmet daru pre vady, na ktoré ho darca neupozornil (ust. § 629 OZ)
a jednostranný právny úkon darcu, ktorým sa domáha vrátenia daru (ust. § 630 OZ).
Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný k nemu alebo členom jeho rodiny
správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca uplatní toto svoje právo, právny vzťah z
darovania zanikne okamihom, keď dôjde jeho prejav vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví

pôvodný stav a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi.
Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného,
ale také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako
hrubé porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie
sústavné, napr. fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Nie

každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo
vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky ust. § 630 Občianskeho zákonníka; predpokladom
aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním
obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií, a nie len podľa
subjektívneho názoru darcu. Občiansky zákonník však neustanovuje, že by správanie obdarovaného

voči darcovi a členom jeho rodiny muselo dosiahnuť intenzitu trestného činu alebo priestupku. (k tomu
napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33Cdo 2425/98 zo dňa 28.11.2000, rozsudok Najvyššieho
súduČRspis.zn.33Cdo4080/2007zodňa12.03.2010,uznesenieNajvyššiehosúduČRspis.zn.32Odo
429/2003)Dobré mravy (boni mores), hoci sú zákonným pojmom, nie sú zákonom definované. Vo všeobecnosti
treba za dobré mravy považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, rešpektovaných
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcich povahu základných noriem. Je to súhrn etických,

všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej
situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami
morálky demokratickej spoločnosti. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od
prípadu k prípadu sudcovi. (k tomu napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 3
Cdo 191/96 zo dňa 21.08.1997, spis. zn. 5Cdo 72/2008 zo dňa 30.06.2008, spis. zn. 3Cdo 53/2006 zo

dňa 01.11.2010)
Ak je úvaha o naplnení dôvodov pre vrátenie daru založená na dokázanom sústavnom porušovaní
dobrých mravov, kedy jednotlivé konania obdarovaného samostatne nedosahujú intenzitu správania
hrubo porušujúceho dobré mravy, je pre záver o dôvodoch pre vrátenie daru určujúci okamih posledného
konania obdarovaného, akým možno už jeho správanie vyhlásiť za hrubo porušujúce dobré mravy. (k
tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33Cdo 4080/2007 zo dňa 12.03.2010) Konanie

obdarovaného nie je ohraničené žiadnym momentom (od do) a ak takéto správanie naďalej pretrváva
aj po obdržaní žaloby obdarovaným, tým viac zakladalo a zakladá zákonnú povinnosť pre vrátenie
daru. Darca sa však nemôže odvolávať na udalosti, ktoré sa stali v dobe pred darovaním a o ktorých
obe strany pri uzavieraní darovacej zmluvy vedeli. (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo 108/2007 zo dňa 27.05.2008) Právo darcu domáhať sa vrátenia daru však nevzniká pri prostej

nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo
strany obdarovaného. Nezáujem žalovaných, spočívajúci v nenavštevovaní žalobkyne pri príležitosti
sviatkov a životných jubileí, je síce porušením zaužívaných pravidiel morálky, nedosahuje však zákonom
požadovanú intenzitu. (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Cdo 81/97 zo dňa
30.01.1998)

Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie
dobrých mravov, treba v ďalšom vychádzať aj z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do
úvahy a hodnotiť správanie sa darcu, zistiť či tento sa sám nespráva voči obdarovanému v rozpore s
dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči
nemualebočlenomjehorodiny.Vkladnomprípadebysatotižnemoholdarcaúspešnedomáhaťvrátenia

daru, lebo reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu
medzi darcom a obdarovaným, ktorú by bolo sotva možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo
v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu. (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR

spis. zn. 2Cdo 108/2007 zo dňa 27.05.2008)
Pokiaľ ide o okruh osôb, ktoré možno považovať v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka za členov
rodiny darcu, súdna prax ustálila, že za takéto osoby je potrebné považovať najmä jeho manžela, deti a
spravidla tiež príbuzných v priamom rade (predkov a potomkov), ako aj súrodencov, výnimočne aj ďalšie
osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, ak by darca dôvodne pociťoval ich ujmu ako vlastnú ujmu

(k tomu napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo 130/94 zo dňa 24.11.1994 a spis. zn. 3Cdo
191/96 zo dňa 21.08.1997)
Na strane obdarovaného však ust. § 630 Občianskeho zákonníka nemožno rozširujúcim spôsobom
vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania sa iných osôb ako obdarovaného, hoci
aj jemu blízkych. Od obdarovaného by nebolo možné spravodlivo požadovať, aby znášal sankciu za

správanie sa iných osôb voči darcovi, za ktoré sám nezodpovedá. (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho
súdu SR spis. zn. 5Cdo 103/2002 zo dňa 01.09.2004)
Na platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru je z hľadiska jeho určitosti (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka) nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca
vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu alebo členom jeho rodiny. (k tomu napr. uznesenie

Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Odo 936/2006 zo dňa 16.09.2008) V prípade, ak je tento právny úkon
obsiahnutý až v žalobe, nastávajúc jeho účinky okamihom, kedy bola žaloba doručená obdarovanému.
Aj keď cit. ust. § 630 OZ neustanovuje pre právny úkon darcu, ktorým sa tento domáha vrátenia daru,
osobitnú formu, treba mať za to, že pokiaľ sa vrátenie daru týka nehnuteľnosti, musí byť tento úkon
urobený v písomnej forme. Jednostranným právnym úkonom darcu - uplatnením práva na vrátenie

daru, ktoré dôjde do dispozičnej sféry obdarovaného totiž s účinkami ex nunc dochádza k zrušeniu
právneho vzťahu medzi darcom a obdarovaným, t. j. k zrušeniu darovacej zmluvy, pre ktorú v prípade
nehnuteľného daru je predpísaná podľa cit. ust. § 46 ods. 1 OZ písomná forma. Zo znenia cit. ust. §
40 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. sa tak dá dovodiť, že aj právny úkon darcu, ktorým satento domáha vrátenia daru musí byť vykonaný v písomnej forme, inak je takýto právny úkon podľa cit.
ust. § 40 ods. 1 OZ neplatný.
Pokiaľ tak navrhovatelia (rovnako ako ich právna predchodkyňa - pôvodná navrhovateľka) tvrdili,

že došlo k obnoveniu vlastníctva pôvodnej navrhovateľky k sporným nehnuteľnostiam dôjdením
jednostranného právneho úkonu pôvodnej navrhovateľky odporcovi, ktorým táto prejavila svoju vôľu
žiadať odporcu o vrátenie daru, t. j. sporných nehnuteľností, súd sa tak v prvom rade vzhľadom k
námietke odporcov zaoberal tým, či pôvodná navrhovateľka urobila platne právny úkon podľa ust. § 630
Občianskeho zákonníka smerujúci voči odporcovi, ktorý by mal náležitosti a formu predpísanú zákonom

a kedy došiel tento jej prejav vôle do dispozičnej sféry odporcu.
V kontexte s uvedenou otázkou si súd dovolí odbočiť a poukázať na to, že v prípade, ak darca v čase,
kedy žiada o vrátenie daru, je pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, je nutné pre
platnosť tohto právneho úkonu darcu, aby tento právny úkon urobil za neho jeho zákonný zástupca
(cit. ust. § 26, § 27 ods. 2 OZ) a súčasne k perfektnosti tohto právneho úkonu, ak ide o dar v podobe
nehnuteľnosti, je potrebné, aby bol tento právny úkon schválený súdom (cit. ust. § 28 OZ). Podľa cit. ust.

§28OZtotižaknejdeobežnúvec,jenanakladaniesmajetkomzastúpeného(fyzickejosobypozbavenej
spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu) potrebné schválenie súdu. Uvedenú požiadavku možno
vztiahnuť aj na prípad, kedy na základe právneho úkonu má zastúpený ešte len majetok (a to aj
bezodplatne) nadobudnúť, čo ďalej možno vztiahnuť aj na právny úkon zastúpeného, ktorým sa domáha
vrátenia daru - nehnuteľnosti. Súd tento svoj záver opiera aj o súdnu prax, pričom primerane poukazuje

napr. na rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 21 Cdo 1433/2011 zo dňa 24.11.2011, v ktorom vyslovil
Najvyšší súd ČR právny záver, že uzavretie darovacej zmluvy neplnoletým ohľadom nehnuteľnosti,
hoci v postavení obdarovaného, predstavuje významnú majetkoprávnu dispozíciu, ktorá má do jeho
majetkovej sféry podstatný vplyv. S vlastníctvom takého predmetu daru je totiž pravidelne spojený celý
rad právnych vzťahov, či už povahy súkromnoprávnej (napr. spojených s jeho údržbou a opravou,

užívaním), alebo povahy verejnoprávnej (napr. dane a poplatky spojené s vlastníctvom a užívaním).
Uzavretie darovacej zmluvy sa preto týka oblasti správy majetku maloletého dieťaťa a nemožno ich
považovať za obyčajnú bežnú záležitosť, ktorá by svojou povahou patrila do bežnej správy jeho majetku
(za bežné hospodárenie s jeho majetkom).
Pokiaľ sa tak týka nastolenej otázky, či pôvodná navrhovateľka platne a účinne požiadala za svojho

života odporcu I. o vrátenie daru, čím by došlo k obnoveniu jej vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam, súd musí konštatovať, že na základe právneho úkonu pôvodnej navrhovateľky - výzvy
na vrátenie daru zo dňa 08.12.2005 k obnoveniu jej vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam
nemohlo dôjsť, a to vzhľadom k tomu, že nikdy nedošlo k schváleniu tohto právneho úkonu pôvodnej
navrhovateľky podľa ust. § 28 OZ súdom, keďže v čase vykonania tohto právneho úkonu pôvodná

navrhovateľka bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. Súd poukazuje na to,
že zo strany navrhovateľky I. ako opatrovníčky pôvodnej navrhovateľky bol podaný na Okresnom súde
Žilina dňa 23.05.2005 návrh na schválenie uvedeného právneho úkonu pôvodnej navrhovateľky, avšak
opatrovníčka pôvodnej navrhovateľky prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zobrala tento návrh
pred začatím prvého pojednávania dňa 05.12.2005 bez uvedenia dôvodu späť, pričom tak súd konanie

uznesením č. k. 30Ps 42/2005-47 zo dňa 05.12.2005 zastavil. Pokiaľ navrhovatelia na pojednávaní
dňa 12.07.2013 namietali, že takýto právny úkon pôvodnej navrhovateľky mohol byť schválený súdom
aj v prejednávanej veci, súd poukazuje na to, že na takéto rozhodnutie v prejednávanej veci nemal
právomoc, keďže túto právomoc má len súd v konaní podľa ust. § 193 v spojení s ust. § 179 O.s.p.
Ak navrhovatelia v ďalšom už počas priebehu konania tvrdili (pričom takéto skutkové tvrdenia pôvodne

v návrhu zo dňa 13.01.2006, ani vo výzve na vrátenie daru zo dňa 08.12.2005 uvedené neboli), že
zo strany pôvodnej navrhovateľky došlo ešte pred tým, ako bola pozbavená spôsobilosti na právne
úkony, k právnemu úkonu voči odporcovi I., ktorým sa pôvodná navrhovateľka domáhala vrátenia
daru, súd poukazuje na to, že zo strany navrhovateľov neboli produkované žiadne dôkazy o tom, že k
takémuto právnemu úkonu pôvodnej navrhovateľky došlo písomnou formou, a teda ak by aj pôvodná

navrhovateľka takýto právny úkon bola urobila, bol by v zmysle vyššie uvedeného výkladu neplatný (cit.
ust. § 40 ods. 1 OZ a ust. § 40 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. v spojení s cit. ust. § 46 ods.
1 OZ), keďže v danom prípade sa vrátenie daru týkalo nehnuteľností.
Pokiaľ sa týka preukázania skutkových tvrdení navrhovateľov, že pôvodná navrhovateľka mala ešte
za času, kedy bola spôsobilá na právne úkony, požiadať odporcu I. o vrátenie daru, súd poukazuje

na to, že v zásade jedinými dôkaznými prostriedkami, ktoré navrhovatelia v konaní produkovali bola
výpoveď navrhovateľa II. ako svedka ešte v štádiu konania, keď nebol jeho účastníkom, ako aj výpoveď
manžela navrhovateľky I. (v čase keď navrhovateľka I. bola opatrovníčkou pôvodnej navrhovateľky) P.F. a manželky navrhovateľa II. (keď ešte nebol účastníkom konania) B. U., a to na pojednávaní dňa
31.10.2006 a napokon výpoveď P. D..
Navrhovateľ II. na pojednávaní dňa 31.10.2006 uviedol, že asi 5 rokov dozadu (poznámka: t. j. zrejme

niekedy v roku 2001) pôvodná navrhovateľka žiadala odporcu I., aby jej vrátil dar, ktorý je predmetom
sporu. Ako dôvod uviedla, že sa odporca voči nej nevhodne správa. Ďalej navrhovateľ II. uviedol, že
dôvodom vrátenia daru bolo nielen nevhodné správanie odporcu I. voči nej a voči jej manželovi (otcovi
odporcuI.),aletiež,žepripochovávaníjejmanželarobilvšetkopreto,abynebolomožnétohtopochovať,
napr. ľahol si na miesto, kde mal byť vykopaný hrob a povedal, že tam bude ležať on, a preto muselo

byť hľadané iné miesto.
Svedkyňa B. U. na pojednávaní dňa 31.10.2006 uviedla, že v období úmrtia manžela pôvodnej
navrhovateľky počula, že táto chce po odporcovi, aby jej vrátil predmet daru, pretože vrcholom všetkého
bolo, keď odporca robil problémy pri pochovávaní manžela navrhovateľky. Musela byť vtedy volaná
ochranka, aby pohreb manžela navrhovateľky prebehol dôstojne. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadala
po odporcovi, aby jej predmet daru vrátil, pretože povedala, že za to, že ho obdarovala jeho správanie

nie je adekvátne.
Svedok P. F., manžel navrhovateľky I., dňa 31.10.2006 vypovedal, že vzhľadom na správanie odporcu vo
vzťahu k nesvojprávnej pôvodnej navrhovateľke a jeho manželke (navrhovateľke I.) sú vzťahy napäté a
viedli k tomu, že ešte počas toho, kedy bola nesvojprávna pôvodná navrhovateľka svojprávna, pokúšala
sa o vrátenie daru, ktorý darovala odporcovi I. Ďalej svedok uviedol, že pôvodná navrhovateľka v období,

kedyeštedokázalavnímaťokoliepovedalaodporcovidoočí,žeurobívšetkopreto,abyjejpredmetnýdar
vrátil, pretože v starobe a chorobe jej neposkytuje takú starostlivosť ako sa od obdarovaného očakáva.
Jediný svedok bez bližšieho pomeru k pôvodným účastníkom, ktorý nejakým spôsobom vypovedal o
tom,žepôvodnánavrhovateľkamalapožiadaťodporcuI.ovráteniedaru,bolapôvodnounavrhovateľkou
navrhovaná svedkyňa P. D.. Táto dňa 31.10.2006 na pojednávaní vypovedala, že asi tri roky dozadu

(poznámka: t. j. niekedy v roku 2003) bola na chate v F. u rodiny U., kedy pri tejto príležitosti sa rozprávali
orodinnýchproblémoch,kdesapôvodnánavrhovateľkarozplakalaavravelavprítomnostizúčastnených
osôb, že by chcela vrátiť dar, ktorý darovala odporcovi I. Ako dôvod udávala, že odporca sa o ňu riadne
nestará a miesto toho jej vulgárne nadáva.
Odporca I. namietal pravdivosť uvedených výpovedí, teda, že by ho priamo jeho matka - pôvodná

navrhovateľka niekedy vyzvala na vrátenie daru a poukazoval na to, že tohto sa domáhala až v čase,
kedybolapozbavenáspôsobilostinaprávneúkonyprostredníctvomsvojejopatrovateľky-navrhovateľky
I., s ktorou má nesporne už dlhodobo zlé vzťahy.
Pokiaľ sa tak týka uvedených výpovedí, z výpovede svedkyne P. D. nemožno urobiť záver, že pôvodná
navrhovateľka aj skutočne požiadala odporcu I. o vrátenie daru. Ako svedkyňa vypovedala len to, že

pôvodná navrhovateľka sa zdôverila pred ňou a zúčastnenými osobami na chate v F., že by chcela od
odporcu vrátiť dar. Svedkyňa nevypovedala, že bola prítomná osobne tomu, že pôvodná navrhovateľka
žiadala od odporcu vrátiť dar konkrétne uvedených určitých dôvodov.
Pokiaľ sa týka výpovedí navrhovateľa II., jeho manželky B. U. a manžela navrhovateľky I. P. F., súd
poukazuje na to, že medzi účastníkmi bolo nesporné, že ich vzťahy s odporcom nie sú dlhodobo ešte od

čias pred začatím samotného konania dobré, čomu nasvedčujú aj ich vzájomné spory (toto vyplýva aj
zo súdom oboznamovaných a vyššie spomínaných listín z priestupkových, ako aj vyšetrovacích spisov).
Z hľadiska posudzovania vierohodnosti ich výpovedí nemožno nevziať tiež do úvahy, že navrhovateľ
II. mal priamy a svedkovia B. U. a P. F. ako manželia navrhovateľov I. a II. mali nepriamy záujem na
úspechu pôvodnej navrhovateľky, keďže v prípade jej úspechu v konaní a následne jej úmrtia (k čomu

napokon aj v konaní došlo), by sporné nehnuteľnosti boli predmetom dedenia po nej a navrhovateľ II.
a manželia svedkov B. U. a P. F. (t. j. navrhovateľka I. a opätovne navrhovateľ II.), t. j. blízke osoby
svedkov (§ 116 OZ) by boli povolaní dediť po nej sporné nehnuteľnosti. Ďalej súd poukazuje na to, že
ich výpovede boli veľmi všeobecné a neurčité z pohľadu konkrétnych dôvodov, pre ktoré mala pôvodná
navrhovateľka žiadať od odporcu vrátenie daru, ako aj z pohľadu času, miesta a okolností, za ktorých

malo k výzve o vrátenie daru dôjsť. Z pohľadu súdu sa ako nelogické javí to (čo namietal aj odporca I.),
že pokiaľ by pôvodná navrhovateľka požiadala odporcu I. ešte v čase, kedy bola spôsobilá na právne
úkony, o vrátenie daru a odporca I. by jej dar vrátiť odmietol (čo podľa navrhovateľa II. malo byť niekedy
v roku 2001, resp., ak malo byť dôvodom pre vrátenie daru nevhodné správanie odporcu I. pri pohrebe
jeho otca a manžela pôvodnej navrhovateľky, malo by ísť o rok 1998), že by po celú dobu, kedy ešte

nebola postihnutá duševnou poruchou, ktorá by ju robila neschopnou na podanie návrhu na súd, by na
súde nepodala návrh, ktorým by sa domáhala vrátenia daru, resp. určenia svojho vlastníckeho práva. Z
týchto dôvodov sa súdu javili uvedené výpovede ako nevieryhodné.Ďalej účelovosti podaného návrhu a v tomto svetle aj účelovosti až počas konania produkovaných
skutkových tvrdení opatrovníčky pôvodnej navrhovateľky a neskôr súčasných navrhovateľov
nasvedčujeajto,ženávrhbolpodanýnasúdedňa13.01.2006,t.j.ccamesiacpotom,akobolaodporcovi

doručená výzva na vrátenie daru zo dňa 08.12.2005. Táto výzva na vrátenie daru bola spísaná tri
dni po tom, ako Okresný súd Žilina uznesením vyhlásením na pojednávaní dňa 05.12.2005 zastavil
konanie o schválenie dotknutého právneho úkonu pôvodnej navrhovateľky, pričom návrh na začatie
tohto konania bol podaný na Okresnom súde Žilina dňa 23.05.2005, t. j. cca 3 a pol mesiaca po
nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 15Ps/21/2004-23 zo dňa 25.01.2005,

ktorým bola pôvodná navrhovateľka pozbavená spôsobilosti na právne úkony (právoplatnosť nadobudol
dňa 07.02.2005) a cca 2 mesiace po tom, ako navrhovateľka I. zložila na Okresnom súde Žilina sľub
opatrovníka podľa ust. § 180 ods. 1 v spojení s ust. § 193 O.s.p. Súčasne účelovosti uvedených výpovedí
nasvedčuje aj skutočnosť, že pôvodne v návrhu, ako aj v písomnej výzve na vrátenie daru zo dňa
08.12.2005 boli uvedené absolútne iné dôvody, pre ktoré sa mala pôvodná navrhovateľka domáhať
voči odporcovi I. vrátenia daru a ktoré spočívali v tom, že odporca I. sa domáhal od roku 1998 proti

opatrovníčke pôvodnej navrhovateľky (t. j. navrhovateľke I.) v súdnom konaní vypratania garáže, ktorej
vlastníctvo bolo medzi odporcom I. a navrhovateľkou I. sporné a postupom v tomto konaní zamedzuje
vybudovaniu bezbariérovej kúpeľne v predmetnej garáži pre potreby pôvodnej navrhovateľky.
Napokon súd poukazuje na to, že pokiaľ sa týka spornej parcely A.-C. Č.. XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2, k. ú. E. druhým spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu bola

a je od roku 1997 navrhovateľka I., t. j. opatrovníčka pôvodnej navrhovateľky, ktorá podaním návrhu
mohla sledovať dosiahnutie cieľa spočívajúceho vo faktickom ovládaní celej spornej parcely A.-C. Č..
XXX/X, ktorá vlastne vytvára dvor tak rodinného domu navrhovateľky I. a jej manžela, ako aj rodinného
domu odporcu a jeho manželky.
Súd tak s poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia a právne posúdenie veci dospel k záveru,

že zo strany navrhovateľov nebolo preukázané, že by pôvodná navrhovateľka - ich matka požiadala za
svojho života odporcu o vrátenie daru, na základe čoho by za svojho života opätovne nadobudla sporné
nehnuteľnosti, a preto súd z tohto dôvodu návrh aj v zostávajúcej časti zamietol.
Z hľadiska nadbytočnosti sa potom súd v ďalšom už nezaoberal verifikovaním pravdivosti skutkových
tvrdení navrhovateľov o správaní odporcu I. voči pôvodnej navrhovateľke hrubo porušujúceho dobré

mravy na základe prípadných skutkových zistení súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania (napr.
výpovedíďalšíchvkonanívypočutýchsvedkovnavrhovanýchjednouajdruhousporovoustranou,keďže
sa títo k otázke, či pôvodná navrhovateľka požiadala odporcu I. o vrátenie daru, nevyjadrovali) a ďalšími
námietkami odporcov uvedených ich právnym zástupcom na pojednávaní dňa 12.07.2013.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov

konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na väčší počet účastníkov podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a

vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).