Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. apríl 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613200772
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5613200772.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. B. Y., Y. XXX/

XX , právne zastúpeného advokátom JUDr. Miloslavom Hrickom, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, ul.
1. mája 709, proti žalovanému IKEA Industry Slovakia, s.r.o., so sídlom Malacky, Továrenská 2614/19,
IČO: 31 354 572, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Štefániou Barnašovou, so sídlom v Poprade,
Hraničná 667/8, v konaní o zaplatenie 7.086,10 eur s príslušenstvom, samosudkyňou JUDr. Janou
Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca písomnou žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu 24.01.2013 vymedzil predmet
konania svojim právo na zaplatenie istiny 7.086,10 eur predstavujúcej odstupné, spolu s úrokom
z omeškania 9% ročne od 01.04.2011 do zaplatenia. Odôvodnil žalobu tým, že ako zamestnanec
žalovaného bol od 06.01.2005 zaradený na pracovisko briketáreň, kde sa pravidelne podroboval
lekárskym prehliadkam. V roku 2008 pri prehliadke 07.04.2008 lekár žalobcovi odporučil nezaťažovať

pri práci chrbticu, po následnom vykonaní RTG vyšetrenia a opätovnom posúdení zdravotného stavu
bol žalobca schopný práce bez obmedzení. Rovnaký záver priniesla lekárska prehliadka z roku 2009.
V októbri 2009 začali žalobcovi tŕpnuť ruky, trpel bolesťami ramien a chrbta a od 13.11.2009 bol
uznaný za dočasne práceneschopného do novembra 2010, kedy bol jeho zdravotný stav posúdený
Sociálnou poisťovňou a žalobca bol od 12.11.2010 uznaný čiastočne invalidný so 45 %-ným poklesom
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Po návrate do zamestnania 04.01.2011 sa podrobil ďalšej
lekárskejprehliadke,podľaktorejbolschopnývykonávaťprácuibasobmedzeniami-bolonutnézabrániť

lokálnej svalovej záťaži horných končatín, nemanipulovať s bremenami nad 10 kg, nepracovať v noci
a nepracovať s rizikom celkovej fyzickej záťaže. Z tohto dôvodu bol so žalobcom 16.02.2011 skončený
pracovný pomer. Dôvodom skončenia pracovného pomeru bol zdravotný stav žalobcu, ktorému bolo
vyplatené odstupné 3.036,90 eur, vychádzajúc z jeho priemerného zárobku žalobcu 1.012,30 eur
mesačne. Podľa hlásenia Kliniky pracovného lekárstva Univerzitnej nemocnice v Martine z 20.06.2012
žalobca trpí chorobou z povolania. Z tohto dôvodu mu patrí odstupné v sume najmenej 10-násobku
jeho priemernej mzdy. Na doplatenie zostávajúcej časti odstupného žalobca žalovaného vyzval listom z

03.08.2012. Žalovaný listom z 08.08.2012 reagoval tak, že žalobcovi zvýšené odstupné nepatrí, pretože
k zisteniu choroby z povolania došlo až po skončení pracovného pomeru. Žalovaný je v omeškaní od
01.04.2011, pretože odstupné malo byť žalobcovi vyplatené spolu so mzdou za február 2011 najneskôr
do posledného dňa marca 2011.Žalovaný v písomnej replike z 18.03.2013 uviedol, že pracovný pomer žalobcu a žalovaného bol
skončený dohodou zo 16.02.2011, ktorá vymedzuje dôvod skončenia pracovného pomeru stratu

spôsobilosti žalobcu ako zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu vzhľadom na jeho zdravotný
stav. Súčasne bolo medzi účastníkmi dohodnuté odstupné podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce vo
výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku. Žalobca žalovanému predložil lekársky posudok
zo 04.01.2011 evidenčné č. 1/2011, v ktorom bol konkrétne zistený a vyjadrený zdravotný stav
žalobcu potvrdzujúci zdravotnú nespôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. V období od 13.11.2009

do 16.12.2010 bol žalovaný dočasne práceneschopný, následne sa 04.11.2011 podrobil lekárskej
prehliadke, ktorá potvrdila diagnózu VAS LS chrbtice so senzitívnou léziou, centrálna protrusia
platničky L5-S1. Lekárska správa zo 17.12.2010 potvrdila invaliditu žalobcu, ktorej dátum vzniku sa
určuje na 12.11.2010. Podkladom pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu je prepúšťacia správa
z hospitalizácie v čase od 21.01. do 29.01.2010 a lekárske vyšetrenia. Rozhodujúcim zdravotným
postihnutím odôvodňujúcim invaliditu žalobcu je zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV. -

choroby pohybového a podporného aparátu - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových
platničkách s často recidívujúcimi dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov. Hlásenie choroby
z povolania alebo ohrozenie chorôb z povolania z júna 2012 č. j. 840/12 potvrdzuje u žalobcu chorobu
z povolania s diagnózou lézia pleca, kód M75. Zistená choroba z povolania u žalobcu nesúvisí
s diagnózou, ktorá bola stanovená v čase posudzovania a uznania jeho invalidity. Navrhol preto

zamietnutie žaloby.

Písomným podaním z 10.12.2015 žalovaný zhrnul svedecké výpovede W.. M. a p. Š.. Uviedol, že
znalkyňa v znaleckom posudku č. 1/2015 v zdravotnej dokumentácii žalobcu nenašla RTG nález z
25.04.2008 ani z predchádzajúceho obdobia, ktorý by mohol byť podkladom pre výsledok preventívnej

lekárskej prehliadky v zmysle schopný každej práce bez vád. Znalkyňa uviedla, že ochorenie žalobcu
spĺňalo okrem iného kritérium dlhodobosti (expozícia 5 rokov). Žalobcovi sa objavili zdravotné problémy
v novembri 2009, následne bol cca 13 mesiacov PN. Pri hygienickom prieskume práce u žalovaného
09.02.2012 žalobca uviedol, že keby bol počas lekárskych prehliadok informoval o zdravotných
problémoch zamestnávateľa aj lekára pracovnej zdravotnej služby, bol by preradený z prideleného

pracoviska na iné zárobkovo pre neho menej zaujímavé. Počas tohto prieskumu teda bolo zistené, že
žalobca vedome a úmyselne svoj zdravotný stav a dôležité informácie s ním súvisiace pred žalovaným
zámerne zatajoval. Žalovaný tieto skutočnosti uviedol v prílohe č. 2 Stanovisko zamestnávateľa z
29.02.2012, ktoré je súčasťou záznamu z 09.02.2012 hygienického prieskumu. Žalobca svojím konaním
porušil aj Pracovný poriadok z 18.09.2007 vydaný zamestnávateľom. Žalobca teda z dôvodu finančného

prospechu uprednostnil prácu na rizikovom pracovisku s fyzickou záťažou pred starostlivosťou o svoje
zdravie. Konanie žalobcu bolo jednou z príčin poškodenia jeho zdravia a následnej choroby z povolania.
Navrhla, aby súd žalobu zamietol a s poukazom na dokazovanie rozhodol podľa § 196 ods. 2 Zákonníka
práce.

Žalobca na pojednávaní vypovedal, že u žalovaného pracoval od 52 rokov svojho veku, absolvoval
veľmi prísnu vstupnú lekársku prehliadku. Pracoval manuálne v briketárni, drevené brikety ukladal do
vrecka po 10 kg. Išlo o úkolovú prácu vykonávanú v stoji, pracovisko bolo rizikové kvôli hluku. Za jednu
zmenu v trvaní 8,5 hodiny jeden zamestnanec zabalil asi 7,5 tony brikiet, počas 12 hodinovej zmeny
9 ton. Brikety prišli z lisu k žalobcovi, odkiaľ každú jednu zobral do rúk a zabalil do igelitu, ktorý zváral

zváračkou, ktorú potiahol zvrchu. Zváranie ako také nehodnotil ako ťažké. Potom 12 brikiet zabalil do
väčšieho sáčku, ktorý odniesol na paletu vzdialenú zhruba 3 metre. Na jednej palete bolo asi 90 balíkov,
ktoré znovu zamestnanci zabalili dokopy a žalobca paletu ručne vyviezol na vozíku asi 30 metrov von
na dvor, kde ju prebrali ďalší pracovníci. Podľa stanoviska hygieny mohol za zmenu pracovať s 5 600
kg, čím došlo k porušeniu bezpečnostných predpisov. Kolega, ktorý pracoval oproti nemu na tom istom

páse tak ako žalobca nemaródoval, ale po týchto udalostiach bol preradený na ľahšiu prácu z hľadiska
záťaže chrbtice a ramien. Túto prácu s prestávkami na práceneschopnosť žalobca vykonával 6 rokov. V
minulosti robil väčšinou THP pracovníka. Pred nástupom do práce u žalovaného ani potom pravidelne
nešportovalnikdy.Prvézdravotnéproblémysaunehoponástupedozamestnaniaužalovanéhoprejavili
asi po 3 rokoch v podobe bolestí krčnej chrbtice. Všetky lekárske posudky riešia krk, ale chorobu

z povolania má na ramene. Prázdne tlačivo lekárskeho posudku zamestnancom odovzdal majster s
termínom, dokedy je potrebné vyhľadať lekára. Majstri sa menili, meno si nespomenie. Na lekárskej
prehliadke bol prvýkrát 07.04.2008 u C.. Y., ktorá sa ho opýtala, či nemá nejaké problémy. Vtedy ho
trochu pichalo v krku, zo žartu povedal, že sa nemôže obracať po dievčatách. Povedala mu, že z dôvodu,aby ho viac nepreťažovali, to napíše do správy, ale žalobca si to môže si todať aj skontrolovať. Tak
napísala nepreťažovať, aby mu nedávali prácu naviac. Žalobca uviedol, že hovorí o údaji nezvyšovať
záťaž chrbtice z lekárskej správy. Lekárka povedala, že to nemusí byť problém, on si to aj išiel dať

zröntgenovať. Lekárka mu odovzdala lekársky posudok, ktorý odovzdal majstrovi. Má však dojem, že to
bolo po komplexnom vyšetrení, teda už po RTG. Skutočnosť, že nemá byť zvyšovaná záťaž chrbtice s
ním bezpečnostný technik ani W.. M. neriešili. Jedine sa ho spýtal vedúci strediska prierezovne, či má
problémyakeďsipozrel,žeužmávystavenépotvrdeniebezobmedzení,ďalejtoneriešil.Niejepravdou,
že si posudok zo 07.04.2008 zobral zo stola s tým, že prinesie iný. Potvrdenie o tom, že má schopnosť

pracovať bez obmedzení by potom musela byť na tomto lístku. Zrejme mu majster odovzdal dva papiere.
Nevie, prečo by mu majster odovzdával druhé tlačivo, keď už jedno žalobca mal. Nepamätá si, či si
bol sám vypýtať druhé tlačivo. Výsledky RTG priniesol k lekárke, ktorá si ich pozrela a na tom základe
napísala,žeznesiezáťaž,žejebezobmedzení.Tentoposudokmulekárkavydalanapočkanie.Myslí,že
v jeho prítomnosti lekárka výsledky RTG s nikým nekonzultovala, nikomu netelefonovala. Neposlala ho
von s tým, že si ide výsledky popozerať. Táto druhá lekárka ho ani nevyšetrovala a napísala do posudku,

že po röntgene a opätovnej kontrole a konzultácii s C.. Y. bez obmedzenia. Aj druhý posudok odovzdal
majstrovi, ktorý ho odniesol. Nevie, či najskôr odovzdal posudok zo 07.04.2008 a potom z 25.04.2008,
mal dojem, že ich odovzdal naraz aj s tým dodatkom bez obmedzenia, pretože inak by to oni boli riešili.
Druhý lekársky posudok je len doplnkom k prvému. Z RTG vyšetrenia dostal popis v poliklinike v Lipt.
Hrádku, snímka ostala tam. Röntgenovali mu krk, kde ho pichalo, ukázal na zadnú časť krku. Popis

odovzdal lekárke. Keby mal problém a vedenie by sa rozhodlo, že ho preradia, tak by ho jednoducho
preradili. Ak by sa správal spôsobom popísaným svedkami M. a Š.A., bol by okamžite prepustený za
hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Možno si ho svedkovia s niekým mýlia, keďže boli poučení o krivej
výpovedi. V roku 2008 žalobcovi nebolo ponúkané na základe jeho nepriaznivého zdravotného stavu
preradenienainúprácu.Tietoproblémyžalobcaneriešilskolegami,zdôverilsadomamanželke NaRTG

vyšetrení mu povedali, že to nie je žiaden problém a že je schopný práce bez obmedzení. Bolesť sa však
v krčnej chrbtici prejavovala ďalej, začali ho bolieť aj ramená, konkrétne časť pliec. Bolesť vystreľovala
až do prstov ruky, ktoré tŕpli. Tým nezvládal svoju prácu do rýchlosti aj citlivosti, brikety mu vypadávali z
rúk. Znovu išiel k lekárovi, poslali ho na neurológiu. Povedali mu, že z dôvodu prevencie ochrnutia má
prednosť neurologické riešenie problémov s chrbticou. Rehabilitáciou mu stabilizovali chrbticu, dávali

mu infúzie a potom začali riešiť rameno. Nakoniec na odporúčanie obvodnej lekárky vyhľadal Kliniku
pracovného lekárstva v Martine, kde bol vyšetrený a bolo rozhodnuté, že ide o chorobu z povolania.
Za invalidného bol uznaný po skončení predchádzajúcej 13 mesačnej práceneschopnosti. Lekári mu
povedali, že chorobou z povolania je postihnutie jeho pravého ramena. Je pravákom. Žalobca poprel,
že mu bola W.. M. ponúknutá iná práca. Ak by mu bola ponúknutá a nezobral by ju, tak ho prepustia.

Predloženie dvoch zdravotných posudkov z apríla 2008 (07.04. a 25.04.) vysvetlil žalobca tak, že ho
bolela chrbtica. Mal však bolesti v krku, nie v ramene. Druhý posudok si bol vypýtať sám, lebo by bol
prepustený zo zamestnania. Nevie o prípade zamestnanca, ktorý by bol namiesto preradenia na ľahšiu,
aj keď menej platenú prácu, prepustený. Lekárka mu povedala, aby sa dal vyšetriť odborne. V roku
2008 s W.. M. o svojom ďalšom pracovnom zaradení nehovoril. Na iné pracovisko (balenie) nastúpil

bez toho, aby rozhodol lekár, lebo už bolo zrejmé, že bude mať 50% obmedzenie pracovnej schopnosti.
Robil tu asi dva mesiace, potom bol zo zdravotných dôvodov prepustený, lebo nemohol pracovať ani
v baliarni. Nevie, aký bol finančný rozdiel medzi prácou v briketárni a baliarni, on ho nepocítil, pretože
ako invalidnému dôchodcovi mu doplácali. Vo vzťahu k zamestnávateľovi neporušil žiadnu povinnosť,
absolvoval všetky preventívne prehliadky a zdravotné problémy hlásil.

Svedkyňa W.. W. M. na pojednávaní 16.10.2015 vypovedala, že u žalovaného pracuje od roku 2004
ako personálna riaditeľka, vykonáva všetky úkony týkajúce sa ľudských zdrojov. Prvýkrát riešila osobne
pracovnoprávne záležitosti žalobcu v roku 2008, a to jeho zdravotnú spôsobilosť na výkon práce,
aj v spolupráci s bezpečnostným technikom pánom Š.. Výsledky lekárskych prehliadok zamestnanci

odovzdávajú na personálnom oddelení. Ak sú zdravotne spôsobilí bez obmedzenia, pokračujú vo
výkone práce. Ak je tam nejaká poznámka, alebo lekár dal odporúčanie alebo posudok týkajúci sa
dočasného obmedzenia výkonu práce, alebo jeho obmedzenia bez časového obmedzenia, rieši to ona s
bezpečnostnýmtechnikom.Ročnetaktopotrebujúriešiťodhadom10až20zamestnancov.Firmamalaaj
v roku 2008 asi 850 zamestnancov. Okrem periodických zdravotných prehliadok zamestnanci absolvujú

aj lekárske prehliadky mimoriadne, a to každý zamestnanec, ktorý absolvuje PN dlhšiu ako 6 až 8
týždňov. Lekárske prehliadky sú realizované lekárom z odboru pracovného lekárstva. Dňa 07.04.2008
prišiel žalobca s lekárskym posudkom, v ktorom mal napísané obmedzenie, a to záznam týkajúci sa
nezvyšovania záťaže chrbtice. Sedeli s pánom G., ona a pán Š. v jej kancelárii. Pán G. ich presviedčal,že nemá žiadne problémy s chrbticou, že nevie, prečo mu lekárka dala takéto hodnotenie. Svedkyňa
ho upozornila na povinnosť zamestnávateľa neprideľovať prácu, ktorá by poškodila zdravotný stav
zamestnanca, že sa musí týmto dokumentom riadiť a zvážiť prácu, ktorú zamestnanec vykonáva v

briketárni. Povedala mu, že túto prácu vykonávať nemôže. Pán G. bol rozhorčený, nesúhlasil s tým,
zobral tento papier a povedal, že donesie lekársky posudok, v ktorom zdravotné obmedzenie nebude
mať. Povedala mu, že môže pokračovať v práci na pracoviskách, kde nebude záťaž jeho chrbtice
zvyšovaná, najvyhovujúcim je baliareň. Opýtal sa jej, či vie koľko sa v briketárni zarába, že to si on
nemôže dovoliť, že donesie iný posudok. Žalobcovi to hovoril aj pán Š.. Nakoľko však žalobca mal

jeden rok platný predchádzajúci lekársky posudok z 20.06.2007, ďalej pracoval na briketárni. Ak by
zamestnávateľ žalobcovi neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy, porušoval by Zákonník práce. Dňa
25.04.2008 žalobca svedkyni predložil ďalší lekársky posudok. Ten pôvodný nevrátil, ale predtým si
z neho svedkyňa zhotovila kópiu, ktorou disponuje. Pán G. nevedel o tom, že si zhotovila fotokópiu
lekárskeho posudku zo 07.04.2008, keď hovorili o práci v inej prevádzke. Posudok jej zobral zo stola a
tak odišiel. Pán G. následne predložil lekársky posudok s poznámkou: po röntgene a opätovnej kontrole

a konzultácii s C.. Y. bez obmedzenia, ktorým svedkyňa disponuje. Tento posudok brala ako záväzný.
V tomto ďalšom posudku bol záver typu A - schopný každej práce bez vád. Opýtala sa pána G., ako
je možné, že tu nemá žiadne pracovné obmedzenia. Posudok je vystavený C.. B. s iným výsledkom,
ako bol predošlý od C.. Y.. Lekárske posudky sú vystavené na predtlačenom tlačive, ktoré je dostupné
na ich oddelení. Tlačivo si vyzdvihne každý zamestnanec, ktorý ide na lekársku prehliadku. V tej dobe

mohli robiť takéto lekárske prehliadky aj ošetrujúci lekári. Zamestnancom zamestnávateľ odporúčal
vykonanie lekárskych prehliadok u C.. Y., ale nemohol neprijať posudok C.. B.. Ak by zamestnanec
nemal platný lekársky posudok, nebol by vpustený na pracovisko, záležitosť do usporiadania zdravotnej
dokumentáciemohlabyťriešenádovolenkou.Kebyzamestnanecotopožiadal,umožniamukonzultovať
lekárskyposudokajehozáversodborníkmi.Podspojenímnezvyšovaťzáťažchrbticesvedkyňarozumie

prácusbremenami,prácuhornýmikončatinami,spinálnepohyby,tedaobratyspravadoľavaapredklony.
Ak lekársky posudok zostane zamestnávateľovi, vyžiada si doporučenie od zdravotnej služby, čo je
špeciálny protokol vystavený lekárom obsahujúci všetky pracoviská, na ktorých môže zamestnanec
pracovať a konkrétne činnosti, ktoré nemôže vykonávať, alebo obmedzenia. Lekár na jeho vystavenie
potrebuje 1 - 2 dni, počas ktorých je zamestnanec na dovolenke. Ak by sa pán G. správal štandardne,

postupovali by týmto spôsobom. On sa však správal rozhorčene, nervózne, doslova zobral posudok,
zvrtol sa a odišiel. Preradenie zamestnanca na iné pracovisko zamestnávateľ dohodne so zdravotnou
komisiou. V lekárskom posudku žalobcu je poznámka o nezvyšovaní záťaže chrbtice nezaradená medzi
písmená A, B alebo C, teda nie je tu záver o všeobecnej zdravotnej schopnosti. Lekár nenapísal, či je
zamestnanec schopný každej práce bez vád alebo s vadou práce, alebo neschopný vykonávať prácu.

Posudky prinášajú zamestnávateľovi zamestnanci hneď v deň, keď lekársku prehliadku potvrdí lekárska
zdravotná služba, a to poverenej pracovníčke personálneho oddelenia. Ak lekárska pracovná služba
zamestnanca vyšle na ďalšie vyšetrenia, oznámi to zamestnávateľovi elektronicky.

Svedok Ľ. Š. vypovedal, že v roku 2008 obdržali lekársky posudok o lekárskej prehliadke žalobcu,

kde mal napísané nezaťažovať chrbticu, preto si ho zavolali s riaditeľkou ľudských zdrojov W.. M.. Do
kompetencie svedka ako bezpečnostného technika patrí aj vyjadrovanie sa z hľadiska upresnenia a
riešenia zdravotných obmedzení zamestnanca uvedených v zázname o lekárskej prehliadke. Dotyčného
pracovníka si s pani M. zavolajú, informujú ho o lekárskom posudku alebo záveroch pracovnej služby
a na základe tohto ďalej riešia. Túto prácu u žalovaného svedok vykonáva od roku 2007, disponuje

príslušnými osvedčeniami o odbornej spôsobilosti. V roku 2008 si zavolali pána G., ktorý povedal, že
nesúhlasí s lekárskym posudkom, že je to nejaká hlúposť, že nemá žiadne zdravotné obmedzenia.
Ponúkli mu možnosť inej práce v baliarni, ktorá je jedným z nerizikových pracovísk. Pán G. túto prácu
neprijal s odôvodnením, že ide o prácu menej platenú. Pri stretnutí bol pán G. trošku nervózny a
rozhorčený, dával najavo podráždenie. Výslovne povedal, že túto prácu neprijme, lebo je to slabšie

finančne ohodnotené. Zobral zo stola lekársky posudok a povedal, že on si zariadi druhý lekársky
posudok. Nemali čas mu nejako brániť, aby posudok zobral, lebo on ho zobral a odišiel z kancelárie.
Ak by žalobca neprijal prácu na nerizikovom pracovisku a nezobral lekársky posudok, zamestnávateľ
by to konzultoval s pracovnou zdravotnou službou a ošetrujúcim lekárom. Do vyriešenia problému
zamestnávateľ zamestnancom dáva jeden - dva dni dovolenku. Keďže pán G. mal platnú lekársku

prehliadku z júna 2007 a zobral lekársky posudok, stále mohol na jej základe pracovať na pôvodnom
pracovisku. Pri odchode pán G. povedal, že donesie novú lekársku prehliadku, čo sa aj stalo po
dobe približne dvoch týždňov. Obdržali nové potvrdenie o lekárskej prehliadke, kde bolo napísané, že
je schopný výkonu práce bez obmedzenia v briketárni. Týmto posudkom sa riadili. Svedok osobnezáležitosť konzultoval v roku 2008 s C.. Y., ktorá potvrdila, že po RTG je pracovník oprávnený vykonávať
danú pracovnú činnosť bez obmedzenia. V baliarni dochádza k zdvíhaniu bremien minimálne, dielce
majú hmotnosť od 0,5 do 7 kg, sú drevené, vykonáva sa ich čistenie. Ide o prácu za pásom v stoji, ale aj

na iných miestach, pri stole, zamestnanci sa striedajú, sú tam ergonomické podložky, v prípade potreby
zamestnanec dostane stoličku na občasné odľahčenie. Dielce sú časti nábytku, ktoré si zamestnanec
zoberie z dopravníka a dáva do krabíc, alebo si ich pri stoloch berú z jednej strany a kontrolujú, či
môžu ísť ďalej. Počas pracovnej zmeny sa tieto pracovné činnosti striedajú. Čistenie dielcov spočíva
v zašmirgľovaní nedostatku alebo odstránení špiny. Počas pracovnej zmeny zamestnanci manipulujú

s väčšími aj menšími dielcami, jeden zamestnanec do tej istej krabice vkladá napríklad väčší dielec,
naň menší dielec, kovania, v podstate ide o krabice, ktoré si kupuje zákazník. Nevie, koľko dielcov
prejde zamestnancovi cez pracovnú zmenu rukami. Frekvencia striedania zamestnancov pri výkone
pracovných činností je daná predpisom. Svedok nemá vedomosť o tom, že zamestnanec odovzdá
lekársky posudok majstrovi, ktorý ho doručí príslušným zamestnancom personálneho oddelenia.

V regióne Liptova je všeobecne známou skutočnosťou zmena obchodného mena žalovaného zo
Swedwood Slovakia, s.r.o., na IKEA Industry Slovakia, s.r.o., od 01.12.2013 a zmena sídla na
Továrenská 2614/19, Malacky. Jedným z odštepných závodov žalovaného zapísaným v obchodnom
registri je IKEA Industry Slovakia s.r.o., odštepný závod Jasná, so sídlom Závažná Poruba 500.

Podľa fotokópie lekárskeho posudku C.. I. A., vyhotoveného 24.01.2006 je žalobca ako pracovník
briketárne schopný každej práce bez vád, rovnako ako podľa lekárskeho posudku C.. T. Y. z 20.06.2007.
Dňa 07.04.2008 bol vydaný lekársky posudok opatrený nečitateľným odtlačkom pečiatky lekára a
nečitateľným podpisom, podľa ktorého nie je v časti všeobecná pracovná schopnosť (keďže ide
o formulár) označená ani jedna z možností (A - schopný každej práce bez vád, B - schopný s

vadou práce obmedzenie: ....), C - neschopný vykonávať prácu v uvedenom zaradení), avšak pri
rubrike A - schopný každej práce bez vád je rukou dopísané nezvyšovať záťaž chrbtice. Pracovné
zaradeniezamestnancavlekárskomposudkuuvedenénieje.Lekárskyposudokjeopatrenýajdátumom
29.03.2008 a nečitateľným podpisom v rubrike dátum a podpis majstra, resp. nadriadeného vedúceho v
Závažnej Porube. V nasledujúcom lekárskom posudku z 25.04.2008 opatrenom pečiatkou a podpisom

praktickej lekárky pre dospelých C.. C. B. je vyznačená možnosť A, teda žalobca ako zamestnanec
v pracovnom zaradení briketáreň je schopný každej práce bez vád, no na predtlačenom formulári
je rukou dopísaná poznámka cit.: „po rengene a opätovnej kontrole a po konzultácii s C.. Y. bez
obmedzenia“. Dňa 14.04.2009 bol vydaný ďalší lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti žalobcu
v pracovnom zaradení briketáreň zdravotníckym zariadením TeamPrevent, s.r.o., Bratislava opatrený

aj odtlačkom pečiatky C.. C. Č.Á., praktickej lekárky pre dospelých pracovnej zdravotnej služby, podľa
ktorého je rizikovým faktorom psychická a fyzická záťaž, pracovná poloha, hluk, prach, práca v noci.
Podľa výsledku preventívnej lekárskej prehliadky je žiadateľ spôsobilý na výkon práce v navrhovanom
pracovnom zaradení. To isté zdravotnícke zariadenie vystavilo dňa 04.01.2011 lekársky posudok o
zdravotnej spôsobilosti zamestnanca W. G. na prácu v pracovnom zaradení briketáreň - obsluha (keď

ide o mimoriadnu prehliadku), podľa záverov ktorého žiadateľ za dodržania uvedených podmienok nemá
zdravotné obmedzenia na výkon práce v navrhovanom pracovnom zaradení, mimo práce v nepriaznivej
polohe trupu a horných končatín, mimo riziko lokálnej svalovej záťaže horných končatín, mimo prácu
spojenúsmanipulácioubremenaminad10kg,mimoprácusrizikomcelkovejfyzickejzáťaže,neschopný
práce v noci.

Podľa písomnosti označenej ako lekárska prehliadka vystavenej C.. D. B., TeamPrevent Bratislava, z
mimoriadnej lekárskej prehliadky zo 04.01.2011 v rubrike osobná amnézia je uvedené 1/2010 - VAS
LS chrbtice so senzitívnou léziou, centrálna protrusia platničky L5-S1, s kontaktom na dur. vak, bez
neurokompresie. Osteochondrosa, VCB syn. L. utr. precip. L. sin., s iritáciou C7/8, 11.01., invalidný

dôchodok, pokles zárobkovej činnosti je 45%. V rubrike TO je uvedené bolesti chrbtice v LS, Th a
CC oblasti, bolesti propagujúce sa hlavne do PDK, bolesti HKK, opuchy rúk hlavne ráno. Lekár ďalej
palpačne zistil bolesti lakťových kĺbov, obmedzenú hybnosť v CC a TH a LS oblasti chrbtice, predklon
nezvláda, kontraktúry PVS - bill. Podľa záveru je vyšetrovaný zdravotne spôsobilý s obmedzením, mimo
prácu v nepriaznivej polohe trupu a horných končatín, mimo riziko lokálnej svalovej záťaže horných

končatín, mimo prácu spojenú s manipuláciou bremenami nad 10 kg, mimo prácu s rizikom celkovej
fyzickej záťaže, neschopný práce v noci.Ako vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo 17.12.2010 v Sociálnej poisťovni, pobočka Lipt.
Mikuláš, pri posudzovaní invalidity na žiadosť poistenca W. G. bolo zistené, že od novembra 2009
je liečený pre bolesti krčnej chrbtice, driekovej chrbtice a tŕpnutie oboch horných končatín. V januári

2010 ležal na neurologickom oddelení, pri liečbe čiastočný ústup bolestí, pretrvávala porucha citlivosti
na bočnej strane stehna ľavej dolnej končatiny. Subjektívne uvádza, že má problém s rukami, krkom,
seká ho do ramena ľavého a pravého, ráno má pocit opuchnutia rúk, cíti tŕpnutie prvého až tretieho
prsta na oboch rukách, má sekanie a bolesť v driekovej chrbtici, ktorá sa šíri do krížov a pod lopatku.
Bolesti z krčnej chrbtice sa šíria do ramien pri záklone hlavy do záhlavia. Má problém otáčať krkom,

najmä do ľavej strany. Podkladom pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je prepúšťacia správa z hospitalizácie na neurologickom
oddelení od 21.01. do 29.01.2010 a neurologické vyšetrenie zo 06.09.2010. Posudkový lekár uznal
žiadateľa za invalidného, pričom rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu je
zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV. - choroby pohybového a podporného aparátu, oddiel
E - dorzopatie, položka 3 degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno C

s často recidivujúcimi dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov. Posudkový lekár určil mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45%, strednej hranici z daného percentuálneho
rozpätia 40 až 50%. Dátum vzniku invalidity určil na 12.11.2010. Dátum kontrolnej lekárskej prehliadky
určil na 12/2011, kedy je reálny predpoklad zmeny zdravotného stavu a z toho vyplývajúcej zmeny miery
poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.

Podľa písomnosti zo 16.02.2011 došlo medzi zamestnávateľom SWEDWOOD SLOVAKIA, s.r.o.,
odštepný závod Jasná, Závažná Poruba a zamestnancom W. G. k skončeniu pracovného pomeru z
dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, keďže zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný
stav stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi bude v zmysle § 76 ods. 1 Zákonníka

práce vyplatené odstupné v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Skončenie
pracovného pomeru sa spravuje § 60 Zákonníka práce, pracovný pomer zamestnanca sa skončí
16.02.2011.

Dňa 20.05.2012 prednosta Kliniky pracovného lekárstva Univerzitnej nemocnice Martin, K.. C.. M. M.

G.., vyhotovil pod č. j. 840/12 hlásenie choroby z povolania zamestnanca W. G. s diagnózou lézia pleca,
kód M75, podľa zoznamu chorôb z povolania choroba z DNJZ končatín - choroby šliach, šľachových
pošiev a sval. úponov z nadmerného preťaženia č. 29-02.

Dňa 09.02.2012 bol Regionálnym úradom verejného zdravotníctva so sídlom v Liptovskom Mikuláši

napísaný záznam z hygienického prieskumu práce a pracovných podmienok pracovníka W. G., u
ktorého vyslovila Univerzitná nemocnica Martin, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie, podozrenie
z profesionálneho ochorenia - dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia horných končatín.
Za zamestnávateľa SWEDWOOD SLOVAKIA s.r.o., odštepný závod Jasná, Závažná Poruba boli
prítomní W. M., Ľ. Š., G. X.. Záznam obsahuje pracovnú anamnézu zamestnanca a popis jeho

pracovných činností pri obsluhe tvoriaci prílohu záznamu. Počas štátneho zdravotného dozoru bol
vykonaný videozáznam zachytávajúci pracovné operácie pri výrobe brikiet. Údaje o zmanipulovaných
hmotnostiach budú doložené písomne zamestnávateľom v termíne do 29.02.2012. Na jednu paletu
sa ručne zmanipuluje 900 kg nabalených brikiet v 10 kg balíkoch. K hodnoteniu rizika vyplývajúceho
z fyzickej záťaže bol predložený ergonomický protokol vypracovaný zamestnávateľom tvoriaci prílohu

záznamu. Zamestnanec bol práceneschopný od 20.04.2005 do 30.04.2005 - kĺbové ochorenie nohy,
od 13.11.2009 od 16.12.2010 - ochorenie ramenného kĺbu, chrbtice. Vstupnú lekársku prehliadku
absolvoval 25.10.2004, bol schopný práce bez závad. Podľa lekárskeho posudku zo 07.04.2008
zamestnanec nemá zaťažovať chrbticu. V následnom posudku zhotovenom na žiadosť zamestnanca
bolo konštatované: po RTG a opätovnej kontrole schopný práce bez obmedzenia. 25.04.2008 bol

zamestnanecschopnýprácebezobmedzenia,rovnako14.04.2009stým,žebudedoloženýpodrobnejší
záznam lekárky C.. Č. z tejto lekárskej prehliadky. Po dlhodobej PN dňa 04.01.2010 za dodržania
podmienok nemá pracovník zdravotné obmedzenia na výkon práce s výnimkou obmedzení uvedených
v tomto lekárskom posudku (C.. B.). Vyjadrenie zamestnávateľa bude doložené písomne do 29.02.2012
z dôvodu konzultácie s pracovnou zdravotnou službou, zamestnanec sa vyjadrí po doručení vyjadrenia

zamestnávateľa.

Z predloženého stanoviska zamestnávateľa z 29.02.2012 k hygienickému prieskumu práce a
pracovných podmienok u pracovníka W. G. z 09.02.2012 vyplýva, že pracovník sa napriek súhlasnémustanovisku a zaviazaniu sa pred účastníkmi hygienického prieskumu k návšteve pracoviska pracovnej
zdravotnej služby TeamPrevent C.. Č. za účelom posúdenia výstupov absolvovaných periodických
preventívnych lekárskych prehliadok za obdobie 2005 ž 2009 doteraz nedostavil a neprejavil súčinnosť.

Zamestnávateľ zamestnancovi prideľoval prácu v zmysle Zákonníka práce a v súlade s deklarovaným
zdravotným stavom. Na výzvu, aby vysvetlil a vyjadril sa k predloženým výsledkom preventívnych
lekárskych prehliadok a skutočnému zdravotnému stavu, na ktorý sa počas prieskumu sťažoval
zamestnanec odpovedal, že keby bol počas lekárskych prehliadok informoval o zdravotných problémoch
zamestnávateľa aj lekára PZS, bol by preradený na zárobkovo menej zaujímavé pracovisko. Správa je

zhotovená 29.02.2012 Ľ. Š. a W.. W. M..

Dňa 09.03.2012 Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Lipt. Mikuláši žalobca doručil
vyjadrenie sa k stanovisku zamestnávateľa k hygienickému prieskumu práce. Žalobca popiera, že
nespolupracoval s pracovnou zdravotnou službou, pretože absolvoval všetky zdravotné prehliadky
určené zamestnávateľom. Každý aj najmenší zdravotný problém v priebehu pracovného pomeru

nahlasoval pracovnému lekárovi riskujúc prepustenie zo zamestnania. Problém s bolesťou v krčnej
oblasti bol po konzultácii s pracovným lekárom došetrený u odborného lekára a po súhlase pracovného
lekára a zamestnávateľa pokračoval v práci vo výrobe palivových brikiet bez zdravotných obmedzení.
Zamestnávateľom poskytnuté výkazy práce vôbec nekorešpondujú so skutočnými výkazmi práce
odovzdávanými v mesačných intervaloch priamym nadriadeným žalobcu. Zamestnávateľ vykazuje

denné výkony aj na dni, keď bol pracovník preradený na inú prácu z dôvodu nedostatku pilín potrebných
pre prácu v briketárni.

Z písomného prehlásenia W.. O. Q. zo 07.01.2016 predloženého súdu právnou zástupkyňou žalovaného
vyplýva, že žalobca počas hygienického prieskumu práce a pracovných podmienok z 09.02.2012 na

otázku, prečo počas preventívnych lekárskych prehliadok neinformoval o zdravotných ťažkostiach,
o ktorých počas prieskumu informoval, odpovedal, že na pravidelných lekárskych preventívnych
prehliadkach neinformoval o svojich zdravotných problémoch i bolestiach, lebo by bol preradený z
doterajšieho pracoviska briketáreň na iné pracovisko.

Z oznámenia SVALZY, s.r.o., Liptovský Hrádok z 05.01.2016 súd zistil, že žalobca v čase od 07.04.2008
do 25.04.2008 nebol na RTG vyšetrení krčnej chrbtice a ramena na tomto RTG pracovisku. Uvedené
vyšetrenie absolvoval 04.01.2010 a 02.03.2011, popis a snímky sú uložené v archíve a popis by mal byť
aj v zdravotnej dokumentácii. Z pripojenej fotokópie sprievodného listu na RTG vyšetrenie zo 04.01.2010
aj z 02.03.2011 súd zistil, že obidva boli zhotovené neurologičkou C.. B. C.. RTG vyšetrenia C chrbtice

a TH chrbtice boli žiadané pre klinickú diagnózu CB syndróm 1.UTRG VAS v TH oblasti M54.6, G54.0
a druhýkrát pre VAS v TH oblasti M54.6. Z pripojených popisov RTG snímok vyplýva, že predmetom
snímkovania bola chrbtica žalobcu.

C.. T. J., znalkyňa v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetví choroby z povolania v znaleckom

posudku č. 1/2015 uviedla, že podľa zdravotnej dokumentácie sa u žalobcu objavili prvé príznaky
ochorenia lézia pleca 13.11.2009, diagnostikované boli pri hospitalizácii na neurologickom oddelení
Liptovskej nemocnice s poliklinikou Lipt. Mikuláš 21. - 29.10.2010. Pod obraz diagnózy lézia pleca
patria aj príznaky bolesti krčnej chrbtice a tŕpnutie oboch horných končatín uvedené v správe
lekára posudkovej komisie Sociálnej poisťovne zo 17.12.2010. Pre ochorenie lézia pleca bol žalobca

hospitalizovaný na neurologickom oddelení LNSP Lipt. Mikuláš v januári 2010. Pod léziu pleca M75
patrí celý súbor poškodení ramenného kĺbu ako syndróm manžety rotátorov oblasti kamenného
kĺbu, syndróm zmrznutého ramena alebo Impingement syndróm. Pri syndróme manžety rotátorov
ramenného kĺbu pacient pociťuje tzv. oblúkovitú bolesť medzi 60 až 90 stupňom abdukcie v ramene
a sú polohy, pri ktorých pacient bolesť necíti. Pri Impingement syndróme vzniká opuch v burze a

manžete rotátorov s následnou bolesťou v ramennom kĺbe, typickým znakom je bolestivá vonkajšia
rotácia ramena. V hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia sú uvedené všetky patologické
zmeny, ktoré diagnóza lézia pleca M75 u žalobcu zahŕňa. V priebehu tejto hospitalizácie bolo okrem
lézie pleca diagnostikované aj ochorenie VAS - vertebroalgický syndróm LS - driekovej chrbtice,
ktoré priamo nesúvisí s diagnózou lézie pleca. Po preštudovaní zdravotnej dokumentácie a súdneho

spisu znalkyňa nenašla RTG nález z 25.04.2008 ani z predchádzajúceho obdobia, ktorý mohol
byť podkladom pre výsledok preventívnej lekárskej prehliadky v zmysle schopný každej práce bez
vád lekárskeho posudku z 25.04.2008. Lézia pleca spolu s ochorením krčnej a driekovej chrbtice
boli dôvodom invalidizácie pacienta. Lézia pleca môže vzniknúť buď v dôsledku úrazového deja,vírusovej alebo bakteriálnej infekcie vedúcej k pozápalovým zmenám na kĺboch. Je nevyhnutné vylúčiť
generalizované či iné reumatoidné ochorenie. Všetky hore uvedené možnosti pôsobenia vonkajších,
teda všeobecných faktorov boli u žalobcu vylúčené. Na vzniku lézie pleca sa podieľajú najčastejšie

tri faktory vykonávanej práce, a to dlhodobosť, nadmernosť a jednostrannosť, ktorou je potrebné
rozumieť zaťaženie, ktoré dokázateľne pôsobí na určité pohybové štruktúry priemerne viac ako polovicu
merateľného pracovného času. Zaťaženie môže byť statické, dynamické a staticko-dynamické. Záleží
na počte úkonov uskutočnených za časovú jednotku. Prídavnými faktormi práce vedúcimi k vzniku
ochorenia môže byť organizácia práce - frekvencia a dĺžka prestávok, možnosť výkonu variabilných

činností, usporiadanie pracovného miesta vo vzťahu k rešpektovaniu fyziologickej polohy tela, miera
adaptácie jednotlivca, mikroklimatické podmienky, vplyv vibrácií, neurotoxické látky. Vznik ochorenia
závisí tiež od celkovej zdatnosti pracovníka, jeho konštitúcie, zdatnosti pohybového systému končatín.
Lézia pleca vznikla u žalobcu v priamej príčinnej súvislosti s plnením jeho pracovných úloh, v zdravotnej
dokumentácii znalkyňa nenašla iné príčiny vzniku tohto ochorenia. Ochorenie splnilo všetky tri základné
kritériá dlhodobosť (expozícia 5 rokov), nadmernosť (pri plnení úkolovej práce za zmenu za balenie 7,5

tony drevených brikiet) a jednostrannosť (výkon tej istej činnosti počas celej pracovnej zmeny). Vo výpise
zo zdravotnej dokumentácie žalobcu sa opakovane vyskytla aj diagnóza senzitívna lézia, ale v súvislosti
s chrbticovým syndrómom driekovo-krížovej oblasti so senzitívnou léziou L5 - 5. driekového stavca s
postihnutím pravej dolnej končatiny. Táto diagnóza sa netýka poškodenia krčnej chrbtice či ramenného
kĺbu - lézia pleca M75. Časové obdobie potrebné na vznik ochorenia lézia pleca závisí od mnohých

faktorov práce či faktorov vonkajších. Dôležitým faktorom je aj fyzický či psychický komfort organizmu.
Časový úsek v tomto prípade nie je možné ohraničiť.

Právny zástupca žalobcu poukázal na skončenie pracovného pomeru žalovaného so žalobcom pre
zdravotné problémy, ktoré boli neskôr zhodnotené ako choroba z povolania, čo potvrdzuje aj vykonaný

znalecký posudok. Vznik choroby z povolania si žalovaný nezavinil ani čiastočne sám, nezamlčal
svoj zdravotný stav. Naopak, žalobca pripúšťal zdravotné problémy pred lekármi pracovnej zdravotnej
služby týkajúce sa krčnej chrbtice v roku 2008. Zdravotný stav žalobcu bol v roku 2008 skontrolovaný
opakovane. Zákon č. 355/2007 Z. z. účinný v roku 2008 neupravoval možnosť zamestnanca brániť sa
proti záveru lekárskeho posudku inak ako tým, že si zabezpečí lekársky posudok iný. Rovnako zákon

neupravoval situáciu, ak by popri sebe existovali dva lekárske posudky s odlišnými závermi, čo sa
zmenilo až v roku 2014 (v prípade nesúhlasu zamestnanec opätovne požiada toho istého poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti o prehodnotenie lekárskeho posudku). Tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na
pravde, jeho závery sú špekulatívne. Žalobca svoj zdravotný stav nezatajoval. Ďalší lekársky posudok v
apríli 2008 bol vyhotovený po RTG vyšetrení. Pracovná zdravotná služba, ktorá vyhotovovala lekársky

posudok teda mala viac informácií o žalobcovom zdravotnom stave. Vedela o predchádzajúcej bolesti
krčnej chrbtice, boli vykonané dve kontroly a vyhotovený ďalší odborný lekársky posudok so záverom
spôsobilosti žalobcu na prácu bez obmedzení. Je potrebné posúdiť, či žalobca nemohol byť preradený
na inú prácu aj bez súhlasu podľa § 55 Zákonníka práce.

Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že pracovisko briketáreň, na ktorom bol zamestnaný žalobca,
je rizikovým. Spôsobilosť žalobcu na výkon práce bez obmedzení deklarovali výsledky preventívnej
lekárskej prehliadky, ktorej sa musel podrobiť raz ročne. Pri lekárskej prehliadke 07.04.2008 bolo
žalobcovi zistené obmedzenie nezvyšovať záťaž chrbtice, preto mu personálna riaditeľka W.. M. ponúkla
prácu, ktorá by nebola riziková a nezvyšovala by záťaž chrbtice. Išlo však o prácu s nižším finančným

ohodnotením na inom stredisku. Žalobca túto ponuku odmietol a predložil personálnej riaditeľke ďalší
lekársky posudok s dátumom 25.04.2008 so záverom jeho schopnosti práce bez obmedzenia. O
týchto skutočnostiach vypovedal žalobca aj pri hygienickom prieskume práce 09.09.2012. Žalobca
už v roku 2008 pri preventívnej lekárskej prehliadke neposkytol zamestnávateľovi pravdivé a úplné
informácie o svojom zdravotnom stave v súlade s čestným prehlásením, ktoré podpisoval pri každej

preventívnej lekárskej prehliadke. Aj takéto konanie žalobcu bolo príčinou poškodenia jeho zdravia.
Právna zástupkyňa žalovaného nespochybnila závery znaleckého posudku. Poukázala na ľahkovážne
správanie žalobcu voči svojmu zdraviu, ktoré bolo jednou z príčin jeho choroby z povolania. V snahe
pracovať na rizikovom pracovisku briketáreň žalobca predložil svojmu zamestnávateľovi lekársky
posudok z 25.04.2008, v ktorom už nebolo uvedené zdravotné obmedzenie. Znalkyňa v zdravotnej

dokumentácii žalobcu nenašla röntgenový nález z 25.04.2008 ani predchádzajúceho obdobia, ktorý
mohol byť podkladom pre výsledok preventívnej lekárskej prehliadky schopný každej práce bez vád.Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce účinného k 16.02.2011 (dátum skončenia pracovnoprávneho
vzťahu žalobcu a žalovaného) zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer
výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz,

chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu
prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení
pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Podľa§76ods.5 Zákonníkapráceúčinnéhok16.02.2011odstupnévyplácazamestnávateľposkončení

pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa
zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak.

Podľa § 60 ods. 1, 2 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného
pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody

skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil
dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).

Podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil

spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo
pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú
rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

Podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení účinného k 16.02.2011 choroba

z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená
do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto
prílohe zamestnancovi zamestnávateľa podľa § 16 pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh
alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh.

Podľa bodu 29 prílohy č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení účinného do 31.07.2014 je
chorobou z povolania choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín
ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín - pri vystavení uvedenému nebezpečenstvu.

Podľa bodu 47 prílohy č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení účinného do 31.07.2014 je

chorobou z povolania iné poškodenie zdravia z práce. Ide o poškodenie zdravia z práce,
ktoré nie je ani pracovným úrazom, ani chorobou z povolania uvedenou v tomto zozname .
Pri vykonávaní práce, ktorá je preukázateľne a v porovnateľnej miere s inými chorobami z
povolania uvedenými v tomto zozname v príčinnej súvislosti so zistený poškodením zdravia a
táto súvislosť je posúdená Celoslovenskou komisiou na posudzovanie chorôb z povolania.

Miestna príslušnosť Okresného súdu Liptovský Mikuláš na konanie je daná podľa § 87 písm. c)
Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejibaObč.súd.por.),lebovjehoobvodejeumiestnenáorganizačná
zložka žalovaného (odštepný závod), ktorej sa spor týka.

Pri rozhodovaní o veci si súd osvojil v zmysle § 120 ods. 3 Obč. súd. por. skutkové zistenia založené
na zhodnom tvrdení účastníkov (nesporné), a to aktívnu aj pasívnu vecnú legitimáciu účastníkov,
platný vznik a existenciu pracovnoprávneho vzťahu, v ktorom bol žalobca od 06.01.2005 zaradený na
pracovisko briketáreň a platné skončenie pracovného pomeru dohodou dňa 16.02.2011 z dôvodu podľa
§ 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce slovne vymedzeného tak, že zamestnanec vzhľadom na svoj

zdravotný stav stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Spornou nebola ani výška uplatneného
nároku a účastníci nespochybnili ani závery znaleckého posudku. Účelom dokazovania preto bolo
zistenie, či žalobcovi pri skončení pracovného pomeru patrilo odstupné v sume najmenej 10-násobku
jeho priemerného mesačného zárobku v zmysle § 76 ods. 2 Zákonníka práce účinného k 16.02.2011
ako zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončil pracovný pomer z dôvodu choroby z povolania.

Súd musí vzhľadom na obranu žalovaného zdôrazniť, že predmetom konania nebola zodpovednosť
zamestnávateľa za škodu pri chorobe z povolania v zmysle § 195 a nasl. Zákonníka práce (kde sa
vyžaduje vznik ujmy, škodová udalosť, príčinná súvislosť medzi škodou a škodnou udalosťou) ako by tobolo napr. pri uplatnení nároku na náhradu škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s chorobu z povolania
(bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada nákladov spojených s liečením a pod.).

Žalobca v žalobe uvádza, že dôvodom skončenia jeho pracovného pomeru so žalovaným
zamestnávateľom bol zdravotný stav žalobcu, ktorého zdravotné problémy je potrebné kvalifikovať
ako chorobu z povolania. Keďže Zákonník práce definíciu choroby z povolania neobsahuje, vychádzal
súd z definície uvedenej v § 8 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení účinného v
čase skončenia pracovného pomeru. Podrobný postup pri uznávaní choroby z povolania upravuje

§ 31 a nasl. zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ale až v znení účinnom od 01.08.2014, preto ho súd neaplikoval.
Žalobca predložil fotokópiu hlásenia choroby z povolania č. j. 840/12 z 20.06.2012, diagnóza lézia
pleca, kód M75, vystaveného prednostom Kliniky pracovného lekárstva Univerzitnej nemocnice Martin,
v ktorom je uvedený dátum jej prvého zistenia 11.05.2011, teda po skončení pracovného pomeru. Aj
keď diagnóza lézia pleca nie je v zozname chorôb z povolania tvoriacom prílohu zákona o sociálnom

poistení,podľatohtolistinnéhodôkazuideochorobuzodpovedajúcupoložkeč.29-02zoznamuchorôbz
povolania DNJZ končatín - choroby šliach, šľachových pošiev a sval. úponov z nadmerného preťaženia.
Žalobcove ochorenie lézia pleca za chorobu z povolania označil aj znalecký posudok č. 1/2015 súdnej
znalkyne C.. T. J. zhotovený v tomto súdnom konaní, z ktorého súd pri rozhodovaní vychádzal. Na
rozdiel od vyjadrenia prednostu Kliniky pracovného lekárstva Univerzitnej nemocnice Martin znalkyňa

tvrdí, že podľa zdravotnej dokumentácie sa u žalobcu objavili prvé príznaky ochorenia lézia pleca
13.11.2009, diagnostikované boli pri hospitalizácii na neurologickom oddelení Liptovskej nemocnice
s poliklinikou Lipt. Mikuláš 21. - 29.10.2010 (pozn. súdu: z ostatných dôkazov vyplýva, že správne
má byť uvedené 21.01. - 29.01.2010) . Pre účely tohto konania je rozhodujúce, že žalobca chorobou
z povolania trpel a že ju získal počas výkonu práce u žalovaného, čo je preukázané ako hlásením

choroby z povolania, tak znaleckým posudkom, keďže žalobca od 06.01.2005 u žalovaného pracoval
na pracovisku briketáreň až do ukončenia pracovnoprávneho vzťahu 16.02.2011. Následne sa súd
musel vysporiadať s pravdivostnou hodnotou žalobcovho tvrdenia, že k skončeniu pracovného pomeru
16.02.2011 došlo preto, lebo žalobca ako zamestnanec nesmel vykonávať prácu u žalovaného pre
chorobu z povolania. Po vyhodnotení všetkých zhora uvedených dôkazov (listinných, svedeckých

výpovedí aj účastníckej výpovede žalobcu) súd konštatuje, že toto tvrdenie preukázané nie je. Dohoda
o skončení pracovného pomeru zo 16.02.2011 vymedzuje dôvod skončenia pracovného pomeru jednak
odkazom na § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, jednak slovne tak, že zamestnanec vzhľadom
na svoj zdravotný stav stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zákonník práce v § 63 ods. 1
pod písmenom c) vymedzuje tri možnosti skončenia pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov,

a to: 1. zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil
spôsobilosťvykonávaťdoterajšiuprácu,2.zamestnanecdoterajšiuprácunesmievykonávaťprechorobu
zpovolania(aleboohrozenieňou),3.zamestnanecnapracoviskudosiaholnajvyššiuprípustnúexpozíciu
určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva. K skončeniu pracovného pomeru
došlo z dôvodu uvedeného pod možnosťou 1., teda preto, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný

stav stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Za dlhodobú zdravotnú nespôsobilosť sa zvyčajne
považujepráceneschopnosť,ktorátrváviacako52týždňov.Práceneschopnosťžalobcupredchádzajúca
skončeniu pracovného pomeru, ktorej dôvodom nebola lézia pleca, trvala od 13.11.2009 do 16.12.2010,
pričom od 12.11.2010 bol žalobca uznaný za invalidného. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím
odôvodňujúcim invaliditu nebola lézia pleca, ale degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových

platničkách s často recidivujúcimi dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov. V súvislosti s
lekárskym posudkom súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 150/2005, v ktorom
je ustálený názor, že lekársky posudok musí deklarovať nepriaznivý zdravotný stav pre výkon
konkrétnej práce (dohodnutý druh práce). Účastníci konania v naznačenom smere postupovali, preto
bol žalovaný pred skončením pracovného pomeru preradený z práce v briketárni na výkon práce

na nerizikovom pracovisku. Súd vychádzajúc z textu písomného skončenia pracovného pomeru aj
účastníkmi uvedených skutkových okolností konštatuje, že dôvodom skončenia pracovného pomeru
nebolachorobazpovolania,alekskončeniupracovnéhopomerudošlopreto,žezamestnanecvzhľadom
na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku (vyhotoveného TeamPrevent, s.r.o. dňa 04.01.2011)
dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Aj keď sú podľa čl. 8 Zákonníka práce

pracovnoprávne vzťahy v čase neschopnosti zamestnancov na prácu z dôvodov choroby vo zvýšenej
miere chránené zákonom a žalovaný je ako (bývalý) zamestnanec slabšou stranou sporu, súd sa v
súdenom prípade nemohol stotožniť s tvrdením žalobcu, že okamih zistenia choroby z povolania je
irelevantný a relevantná je doba vzniku choroby z povolania. Ako uvádza časopis Zo súdnej praxe(č. 5/1997, str. 109), pre vznik nároku zamestnanca na odstupné sú rozhodujúce okolnosti, ktoré
nastali v čase, v ktorom bol zamestnanec, ktorý sa stal vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo
nespôsobilým na doterajšiu prácu v dôsledku výkonu tejto práce prevedený na inú vhodnú prácu,

prípadne v ktorom došlo z tohto dôvodu k rozviazaniu pracovného pomeru. Podľa záverov znaleckého
posudku sa u žalobcu objavili prvé príznaky choroby z povolania - lézie pleca - už 13.11.2009 a k
jej diagnostikovaniu došlo pri hospitalizácii v r. 2010. Keďže pod obraz diagnózy lézia pleca patria aj
bolesti krčnej chrbtice, driekovej chrbtice a tŕpnutie oboch horných končatín (pre ktoré bol žalobca aj
hospitalizovaný na neurologickom oddelení Liptovskej nemocnice s poliklinikou Liptovský Mikuláš v r.

2010), do skončenia pracovného pomeru 16.02.2011 bol dostatočný časový priestor na určenie, že
uvedené ochorenie je chorobou z povolania. Navyše, Sociálna poisťovňa v zápisnici zo 17.12.2010 ako
dôvod invalidizácie žalobcu (zisteniu ktorého malo predchádzať podrobné skúmanie zdravotného stavu
žiadateľa o invalidný dôchodok) neuvádza aj léziu pleca, ako to tvrdí znalkyňa. Ak došlo k zanedbaniu
povinností kompetentných pri určovaní choroby z povolania, nenesie za to zodpovednosť žalobca ako
pacient, ale ani žalovaný zamestnávateľ.

Odstupné je inštitútom pracovného práva spojeným nie s každým skončením pracovnoprávneho vzťahu,
ale len s jeho skončením z určitých dôvodov. Priznanie odstupného vo výške vyššej než je bežné
odstupné, teda vo výške najmenej desaťnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca
bolo k 16.02.2011 (a je aj v súčasnosti) viazané na rozviazanie pracovného pomeru dohodou z

3 dôvodov: 1. zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, 2. zamestnanec nesmie
vykonávať prácu pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo 3. ak zamestnanec
napracoviskudosiaholnajvyššiuprípustnúexpozíciuurčenúrozhodnutímpríslušnéhoorgánuverejného
zdravotníctva. Zjednodušene možno povedať, že ide o dôvody, pri ktorých je poškodenie zdravia
vyvolané charakterom vykonávanej práce (alebo v súvislosti s jej výkonom). Odstupné vo výške

najmenej desaťnásobku priemerného mesačného zárobku zákon nepriznáva pracovníkom, s ktorými
bol skončený pracovný pomer pre dlhodobú stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu vzhľadom
na ich zdravotný stav, pretože na rozdiel od pracovného úrazu, choroby z povolania, alebo dosiahnutia
najvyššej prípustnej expozície dlhodobá strata spôsobilosti zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu
nemusí byť vyvolaná len a výlučne vykonávanou prácou (alebo v súvislosti s jej výkonom), môže byť

dôsledkom úrazu utrpeného v domácom prostredí, onkologického ochorenia, infarktu a pod.. Vzhľadom
na to, že k skončeniu pracovného vzťahu žalobcu a žalovaného nedošlo ani z jedného dôvodu
uvedeného v hypotéze § 76 ods. 2 Zákonníka práce účinného k 16.02.2011 súd žalobu zamietol.

Z hľadiska úplnosti súd dáva do pozornosti, že podľa aktuálne účinného § 76 ods. 7 Zákonníka práce

zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako podľa odsekov 1 a 2.

Napokon na okraj súd dopĺňa, že by bolo zaujímavé sledovať postup zamestnávateľa pri riadnom a
včasnom diagnostikovaní choroby z povolania u zamestnanca. V rovine akademickej debaty vyvstáva
otázka, či by aj v takomto prípade došlo k skončeniu pracovného pomeru, alebo by bol zamestnanec

preradený na výkon inej, pre neho vhodnej práce, príp. by došlo k skráteniu pracovného úväzku atď. a
či by vôbec vznikla potreba rozhodovania o odstupnom.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a 151 ods. 1 Obč. súd. por.. Úspech v konaní
v celom rozsahu patrí žalovanému, ktorý nenavrhol prisúdenie náhrady trov konania.

O náhrade trov konania štátu bude rozhodnuté podľa § 148 ods. 1 a analogicky podľa 151 ods. 4
Obč. súd. por.. Vzhľadom na sústavné problémy pri komunikácii a doručovaní súdnych zásielok súdnej
znalkyni sa doteraz nepodarilo rozhodnúť o znalečnom, čo však z hľadiska hospodárnosti konania
nebránilo konať a rozhodnúť v merite veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 4 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,

ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že ( § 205 ods. 2 Obč. súd. por.): a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci;c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f)
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.