Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. november 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 25CoKR/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115223515
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115223515.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Milana
Ďuricu, PhD. a členov JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v právnej veci
žalobcu: F. U. R., nar. XX.XX.XXXX, P. XX/C., XXXX Z., X. F., zast. Mgr. Michal Kiča, advokát, J. I.,
XXX XX L., proti žalovanému: JUDr. Jana Jandová, R. XX, XXX XX L. L., správca konkurznej podstaty
úpadcu NOR-WAY Consulting, s.r.o., „v konkurze", Priemyselná 12, 965 63 Žiar nad Hronom, IČO: 36

774 049, o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 64Cbi/32/2015-34 zo dňa 10. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cbi/32/2015-34 zo dňa 10. marca 2016 z r u š u
j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd I. inštancie“) uznesením č.k. 64Cbi/32/2015-34 zo dňa

10. marca 2016 zastavil konanie a o trovách konania rozhodol tak, že nepriznal účastníkom právo
na ich náhradu (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“). Súd I. inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že žalobca sa podaním doručeným súdu elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického
postupu dňa 25. novembra 2015, ktoré bolo písomne doplnené dňa 26. novembra 2015, domáhal
určenia oprávnenosti pohľadávok prihlásených do konkurzného konania v konkurznom konaní úpadcu
NOR-WAY Consulting, s.r.o. „v konkurze“, Priemyselná 12, 965 63 Žiar nad Hronom (ďalej len „NOR-

WAY Consulting, s.r.o.“). Pohľadávky boli uplatnené súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok
pod por. č. 1 až 56 v celkovej výške 505.610 Eur. Súd I. inštancie vyzval dňa 8. decembra 2015
žalobcu na zloženie preddavku na trovy konania vo výške 18.071,20 Eur. Žalobca však v stanovenej
lehote preddavok na trovy konania nezložil a v podaní z 21. decembra 2015 konštatoval, že je
právne irelevantné, v koľkých čiastkových položkách bola v rámci súhrnnej prihlášky prihlásená jeho
pohľadávka, resp. do koľkých položiek ju formálne zapísal správca konkurznej podstaty. Argumentoval

tým, že ide o jednu pohľadávku s tým istým právnym dôvodom vzniku z titulu nevyplatenia mzdy a
odstupného, založenú na tom istom skutkovom základe a z jedného pracovného pomeru. Preddavok
na úhradu trov konania musí, podľa žalobcu, spĺňať požiadavku proporcionality a musí slúžiť na
prípadné uspokojenie trov konania, ktoré môžu vzniknúť. V opačnom prípade by bolo porušené právo
účastníka konania na prístup k súdu. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd I. inštancie konanie
nezastavil a vyrubil mu preddavok vo výške 322,70 Eur, nakoľko nedisponuje finančnými prostriedkami

na uhradenie preddavku v požadovanej výške. Súd I. inštancie v napadnutom rozhodnutí vyslovil právny
názor, podľa ktorého žalobca si sám svoj nárok v rámci konkurzného konania uplatnil prihláškou ako
56 samostatných pohľadávok, hoci mu nič nebránilo prihlásiť si ich ako jednu pohľadávku, a preto ho
vyzval na zaplatenie preddavku samostatne z každej pohľadávky (56 x 322,70 Eur). Vzhľadom k tomu,
že preddavok na trovy konania zložený nebol zastavil konanie o určenie pohľadávok.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že listom
zo dňa 21. decembra 2015 vyjadril nesúhlas s vyrubenou výškou preddavku z toho dôvodu, že správnemal byť vyrubený vo výške 322,70 Eur, nakoľko ide o pohľadávky založené skutkovo a právne na tom
istom právnom dôvode vzniku. Postup súdu I. inštancie, podľa žalobcovho názoru, porušuje právo na
spravodlivý proces zaručený čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň namietal, že súdu I. inštancie

uviedol dôvody, pre ktoré je z hľadiska účelu zákona vyrubený preddavok neakceptovateľný, avšak
súd sa s jeho argumentáciou žiadnym spôsobom nevysporiadal. Žalobca v odvolaní poukázal aj na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 112/2012 zo dňa 6. júna 2012, v ktorom súd
uviedol, že preddavok musí spĺňať požiadavku proporcionality. V incidenčnom konaní, podľa názoru
žalobcu takéto trovy nemôžu ani vzniknúť, pretože sa to považuje za predmet sporu s neoceniteľnou

hodnotu. V incidenčnom konaní nie je výška trov závislá od počtu prihlásených pohľadávok. Ďalej
namietal aj tú skutočnosť, že súdom I. inštancie aplikovaný výklad zákona opomenul zohľadniť
špecifické postavenie žalobcu ako cudzieho štátneho príslušníka v zmysle ustanovenia § 50 zákona
č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, na základe ktorého majú cudzinci
nárok na oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov a na ustanovenie bezplatného zástupcu
na ochranu svojich záujmov. S ohľadom na uvedené skutočnosti, najmä s prihliadnutím na nesprávne

právne posúdenie určenia výšky preddavku a arbitrárnosť uznesenia, navrhol žalobca aby odvolací súd
odvolaním napadnuté uznesenie súdu I. inštancie zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné.

5. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 25. novembra 2015 bola súdu I. inštancie doručená
incidenčná žaloba o určenie popretých pohľadávok, v ktorej žalobca uviedol, že správca konkurznej
podstaty poprel ním prihlásenú pohľadávku v celkovej výške 505.610 Eur čo do výšky, právneho dôvodu,
poradia a vymáhateľnosti. Dôvodom popretia bolo to, že úpadca vo svojom účtovníctve neeviduje

pohľadávku voči žalobcovi z titulu vyplatenia mzdy, pričom táto pohľadávka nebola uvedená ani v
zozname záväzkov, ktorý tvorí prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu. Dňa 8. decembra 2015 súd I.
inštancie vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatil preddavok na trovy konania vo
výške 18.071,20 Eur podľa § 32 ods. 11 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“). Žalobca bol zároveň

poučený o tom, že v prípade nezloženia preddavku bude konanie zastavené.

6. Žalobca v určenej lehote preddavok na trovy konania nezložil a 29. decembra 2015 doručil súdu
I. inštancie podanie, v ktorom uviedol, že predmetná výzva nie je v súlade so zákonom, pretože
považuje za právne irelevantné, v koľkých čiastkových položkách bola prihlásená jeho pohľadávka v

rámci súhrnnej prihlášky, resp. do koľkých položiek ich formálne zapísal správca konkurznej podstaty.
V skutočnosti ide o jednu pohľadávku s tým istým právnym dôvodom vzniku z titulu nevyplatenia mzdy
a odstupného, založenú na tom istom skutkovom základe. Nesprávne vyrubený preddavok vo výške
18.071,20 Eur za jedno konanie o jednej súhrnnej prihláške, ktorý nemá aké trovy reálne pokrývať,
neplní podľa názoru žalobcu žiaden legitímny účel. Podľa názoru žalobcu je správna výška preddavku

322,70 Eur.

7. Podľa § 32 ods. 11 ZoKR súd uloží navrhovateľovi a odporcovi, ktorým je popierajúci veriteľ, zložiť
preddavok na trovy konania vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za päť úkonov právnej služby
podľa osobitného predpisu. Ak navrhovateľ preddavok nezloží, súd konanie zastaví. Ak popierajúci

veriteľ preddavok nezloží, súd v konaní o určení popretej pohľadávky rozhodne, že popretie pohľadávky
je neúčinné.

8. Súd I. inštancie určil výšku preddavku na trovy konania podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ako päťnásobok jednej trinástiny
výpočtového základu na rok 2015, teda v sume 322,70 Eur, a to za každú z 56 prihlásených pohľadávok.

9. Povinnosť platiť preddavky je otázka prístupu k súdu ako súčasť práva na spravodlivý súdny proces.10. Preddavok na trovy konania zabezpečuje vymožiteľnosť priznaného práva na náhradu trov konania.
Odvolací súd uvádza, že povinnosť zložiť preddavok na trovy konania podľa ustanovenia § 32 ods. 11

ZoKR má každý veriteľ popretej pohľadávky, ktorý je v procesnej pozícii žalobcu a taktiež aj veriteľ,
ktorý poprel pohľadávku a je v procesnej pozícii žalovaného. Ak pohľadávku poprie aj správca alebo len
správca, tento nie je povinný zložiť žiaden preddavok, pretože má osobitné postavenie a súd musí konať
a rozhodnúť o určení popretej pohľadávky, ak žalobca preddavok zloží. Zloženie preddavku žalobcom
je podmienkou, aby súd rozhodoval o podanej žalobe. ZoKR, ako špeciálny právny predpis, nerozlišuje

subjekty na strane žalobcu tak, ako ich rozlišuje na strane žalovaného, kedy odlišuje žalovaného, ktorým
je správca a žalovaného, ktorým je popierajúci veriteľ. Žalobca musí tento preddavok zložiť vždy, v
opačnom prípade súd konanie zastaví. Zložený preddavok sa použije na náhradu trov konania celkom
alebo sčasti (podľa priznanej výšky náhrady trov konania), ak bude zaviazaná na ich náhradu tá sporová
strana, ktorá preddavok zložila. Pokiaľ sporová strana nebude zaviazaná na náhradu trov konania, súd
rozhodne o vrátení preddavku.

11. Odvolaciemu súdu sú známe (medzi inými) rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn 9
Sžso/43/2015 a 9Sžso/51/2015 z 24. februára 2016, ktorými najvyšší súd zrušil uznesenia Krajského
súdu v Trenčíne. Uvedený krajský súd v konaní o určenie popretej pohľadávky proti správcovi uložil
povinnosť zložiť veriteľovi popretej pohľadávky (žalobcovi) preddavok na úhradu trov konania podľa §

32 ods. 11 ZoKR. V odôvodnení týchto rozhodnutí Najvyšší súd SR konštatoval, že citované ustanovenie
ZoKR bolo zavedené v súvislosti popieracím právom veriteľa a teda nie je aplikovateľné na situáciu, keď
pohľadávku poprie správca. Súčasne poukázal na rovnosť zbraní a argumentuje tým, že správca nie je
povinný platiť preddavok. Z týchto dôvodov nie je povinný platiť preddavok ani veriteľ, keď protistranou
je správca, pretože by tým bola narušená rovnosť zbraní.

12. Odvolací súd si je vedomý toho, že podľa § 22 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Najvyšší súd SR má nezastupiteľnú úlohu pri
zjednocovaníjudikatúry.VposudzovanomprípadevšakNajvyššísúdSRnerozhodovalakodovolacísúd
ale len ako odvolací súd, tak ako je v posudzovanej veci odvolacím súdom Krajský súd Banská Bystrica.

Odvolací súd sa nechce vyjadrovať k rozhodnutiam iného odvolacieho súdu a už vonkoncom nechce
tieto rozhodnutia hodnotiť. V nevyhnutnom rozsahu však musí reagovať na právnu argumentáciu, ak
chce formulovať odlišné právne názory.

13. V prvom rade je potrebné uviesť, že správca nie je v konkurznom konaní (ani v reštrukturalizačnom

konaní) účastníkom konania a v týchto konaniach má osobitné procesné postavenie. Na správcu zákon
postupne previedol mnohé právomoci súdu (napr. vedenie schôdze veriteľov, vyhotovovanie zápisnice
z tejto schôdze, vrátane určovania výsledkov hlasovania, prijímanie prihlášok veriteľov a ďalšie). Z
tohto postavenia vyplýva správcovi povinnosť vyhotovovať zoznam všetkých pohľadávok, preskúmať
všetky prihlášky a pohľadávky v nich uplatnené, vrátane povinnosti poprieť pohľadávky v prípade ich

spornosti, povinnosť podať odporovacie žaloby a pod. V incidenčných konaniach, ktoré sú začaté na
základe návrhu (žaloby) správcu alebo sú návrhy (žaloby) podávané proti správcovi, správca je síce
účastníkom konania, avšak sa stáva účastníkom konania, ktoré vyplýva z jeho osobitného procesného
postavenia v konkurznom (reštrukturalizačnom) konaní. Aj v týchto konaniach nevystupuje správca ako
„súkromná osoba“ ale ako správca konkrétneho úpadcu. Správca je z týchto dôvodov napr. oslobodený

aj od povinnosti platiť súdne poplatky, pretože akékoľvek náklady by išli na ťarchu konkurznej podstaty,
z ktorých by tieto náklady boli uhrádzané a v konečnom dôsledku by sa takto znížilo uspokojenie
pohľadávok v konkurzných veriteľov (§ 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za
výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov). Z týchto dôvodov má správca osobitné procesné
postavenie aj v incidenčnom konaní a je oslobodený aj od povinnosti platiť preddavok.

14. Tvrdenie podľa, ktorého bola preddavková povinnosť zavedená v súvislosti s popieracím právom je
správne, ale v zásade len z hľadiska časového (zavedené zákonom č. 348/2011 Z.z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), pretože z textu právnej normy

nevyplýva, že sa vzťahuje len na tie konania o určenie pohľadávok, ak pohľadávku poprel veriteľ a
nie správca. Opätovné priznanie popieracieho práva pre veriteľa, v záujme nezneužívania tohto práva,
vyvážil zákonodarca formálnymi a obsahovými náležitosťami pre samotné popretie, ako aj materiálnymi
podmienkami pre výkon tohto práva. Veriteľ, ktorý chce účinne pohľadávku poprieť musí tak urobiť napredpísanomtlačive,obsahovoodôvodnenýmpodaním,vstanovenejlehoteavtejtolehotemusízaplatiť
za každú popretú pohľadávku kauciu vo výške 350 Eur, inak je popretie neúčinné. Kaucia predstavuje
majetkovýcenzusprevýkonpopieraciehopráva.Dôvodovásprávaktejtočastinávrhuzákonaobsahovo

nezodpovedápredloženémunávrhuzákonaaanijehoschválenémutextu.(Zdôvodovejsprávyknávrhu
zákona -parlamentná tlač č. 393. „Podľa teraz platnej právnej úpravy oprávnenie popierať pohľadávky
veriteľov patrí výlučne správcovi. Navrhovaná právna úprava poskytuje právo popierať pohľadávky aj
veriteľom. Aby popretie pohľadávky veriteľom bolo účinné, návrh zákona vyžaduje splnenie niekoľkých
podmienok a to: zrozumiteľnosť, viď. ods. 5, podanie na predpísanom tlačive viď. ods. 7 a zloženie

preddavku na prípadné trovy konania viď. ods. 10. V súvislosti so zavedením práva veriteľov popierať
pohľadávky iných veriteľov sa v § 32 rieši tiež rozhodovanie súdu o priznaní hlasovacích práv veriteľovi
popretému iným veriteľom).

15. Odvolací súd je toho názoru, že zavedenie preddavku na trovy konania nespájal zákonodarca
explicitne len so zavedením popieracieho práva. V konečnom dôsledku aj systematicky je v § 32 ZoKR

upravené v iných odsekoch ako je upravené popieracie právo veriteľa, vrátane jeho podmienok (aj
spomínanej kaucie).

16. Platenie preddavkov na náhradu trov konania má okrem zabezpečovacej funkcie- vymožiteľnosti
priznaného práva na náhradu trov konania- zabrániť účelovým žalobám a ich zavedenie v občianskom

súdnom konaní (v § 141a OSP) malo zabrániť aj podávaniu hromadných zneužívajúcich žalôb.

17. Odvolací súd si ďalej uvedomuje to, že o povinnosti platiť preddavky na trovy konania rozhoduje
potom čo Ústavný súd SR nálezom PL. ÚS 30/2015 z 11. mája 2016 (ďalej len „Nález“) rozhodol
o nesúlade § 141a OSP (povinnosť platiť preddavok na trovy konania) s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Ústavný súd v náleze poukázal na nerovnaké postavenie navrhovateľa a odporcu pri platení preddavku,
ako aj zvýhodňovanie tých subjektov, ktoré majú konkurznú imunitu podľa § 2 ZoKR. V spojitosti s
výškou súdneho poplatku považoval ústavný súd preddavok (spolu je to 11% zo žalovanej sumy) za
hranicou ústavnosti, pretože bráni prístupu k súdu. Ústavný súd poukázal tiež na porušenie princípu
proporcionality, pretože všeobecný súd nemá možnosť úvahy pri posúdení výšky preddavku a navyše

za nesprávne riešenie zákonodarcu považoval vylúčenie odvolania proti rozhodnutiu, ktorým sa určí
povinnosť platiť preddavok navrhovateľovi. (Otázku retroaktivity, ktorou sa ústavný súd v tomto náleze
zaoberal, nie je potrebné v súvislosti s prejednávaným odvolaním analyzovať).

18. Rovnako si odvolací súd uvedomuje aj tú skutočnosť, že CSP neprevzal ustanovenia, na základe

ktorých by bolo možné sporovým stranám uložiť povinnosť platiť preddavok na trovy konania ako právny
dôsledok podania žaloby.

19. V týchto súvislostiach odvolací súd konštatuje, že žalobca ako veriteľ neplatí súdny poplatok za
podanie žaloby o určenie pohľadávky (§ 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za

výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov), pričom rozhodnutie konkurzného súdu o určenie
pohľadávky v spojitosti so zoznamom pohľadávok predstavuje exekučný titul po skončení konkurzného
konania, v prípade, že pohľadávka veriteľa nebude v konkurznom konaní uspokojená.

20. Na základe uvedeného môže odvolací súd konštatovať, že preddavok stanovený v § 32 ods.

11 ZoKR nebráni prístupu k súdu a nezbavuje veriteľa práva na súdnu ochranu. Súčasne je potrebné
poukázať na to, že veriteľ v konkurznom konaní požíva tú výhodu, že pokiaľ v prihláške svoju pohľadávku
preukáže, v dôsledku čoho ju správca nemusí poprieť, môže byť v konkurze uspokojený a po skončení
konkurzu získava exekučný titul v podobe výpisu zo zoznamu pohľadávok i napriek tomu, že si prihlásil
pohľadávku, ktorá nebola judikovaná, čím sa vyhne základnému konaniu, ktoré môže byť nielen zdĺhavé

ale aj ekonomicky (v podobe trov konania) nákladné. Podporne odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 382/2016 z 8. júna 2016, a to aj ohľadne popretia pohľadávky len správcom
konkurznej podstaty.

21. Pre rozhodnutie o odvolaní bolo potrebné určiť, či je len jeden základ pre výpočet preddavku

na náhradu trov konania, ktorý predstavuje žalovaná suma, alebo či každá pohľadávka predstavuje
samostatný základ pre jeho výpočet. Súd I. inštancie vypočítal preddavok tak, že každú pohľadávku
považoval za samostatný predmet konania a teda základ pre výpočet výšky preddavku, pričom každú
pohľadávku považoval za taký predmet konania, ktorý nie je možné oceniť.22. V tomto smere odvolací súd považuje závery súdu I. inštancie za správne. Mzda zamestnanca
za príslušný mesiac má samostatnú splatnosť a predstavuje samostatnú pohľadávku i keď uplatnená

mzda za 56 mesiacov má ten istý právny základ. Podľa § 129 ods. 1. Zákonníka práce mzda je splatná
pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa
v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. („Ak je žalobou uplatnených viacero
peňažných nárokov, z ktorých každý by mohol byť uplatnený samostatnou žalobou, pri určovaní výšky
tarifnej odmeny advokáta treba vychádzať z § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov“. Najvyšší súd
Slovenskej republiky, sp. zn. 6 MCdo 15/2011).

23. Odvolací súd sa však nestotožnil so spôsobom výpočtu preddavku na úhradu trov konania.

24. Vychádzajúc z požiadavky proporcionality, ktorú ústavný súd hodnotil v Náleze, ale aj pri konkrétnej

kontrole ústavnosti, na ktorú poukazoval žalobca v odvolaní ako aj v podaní, ktoré mu predchádzalo,
sa odvolací súd zaoberal výškou preddavku, ktorú je povinný žalobca zaplatiť. Výška preddavku je v
§ 32 ods. 11 ZoKR určená vo výške základnej sadzby za 5 úkonov právnej služby poľa osobitného
predpisu. Výška preddavku je teda viazaná na predmet sporu na rozdiel od kaucie stanovenej v § 32 ods.
7 ZoKR, kde „poplatok“ je viazaný na popretie každej pohľadávky. [Podľa ústavného súdu „až faktickým

(nie iba formálnym) preskúmaním uvedených predpokladov na strane dotknutého účastníka konania
(v danom prípade na strane sťažovateľky) môže rezultovať záver o splnení predpokladov na uloženie
povinnosti tomuto účastníkovi konania spočívajúcej v nutnosti zložiť preddavok na trovy konania, avšak
pri rešpektovaní princípu proporcionality, ktorý vyžaduje, aby zásahy do majetkových práv účastníka
konania boli minimalizované na najnižšiu možnú rozumnú mieru, ktorou by vždy mala byť odhadnutá

výška budúceho priznaného nároku v rámci náhrady trov konania; nesmie byť teda len mechanickým
určením do 5 % z predmetu konania tak, ako to urobil okresný súd- sp. zn. I. ÚS 112/2012-30zo 6. júna
2012]). Odlišnú argumentáciu iného senátu ústavného súdu, vzhľadom na citovaný Nález, odvolací súd
nepovažoval za potrebné uvádzať (napr. sp. zn. III. ÚS 312/2014 z z 13. mája 2014).

25. Podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov aprobovanej aj ústavným súdom, tak ako na to
správne poukazoval aj žalobca, spory o určenie pohľadávok sú považované za spory, ktorých predmet
nie je možné oceniť. Podľa tohto kritériá sa rozhoduje v konaní o určenie pohľadávky o výške náhrady
trov konania (napr. sp. zn. III. ÚS 325/2009, III. ÚS 534/2011, II. ÚS 492/2013, NS SR sp. zn. 4 Obo
39/2006, 1 M Obdo V 17/2006), ako aj o výške súdneho poplatku v konaniach, ktoré nie sú oslobodené

od povinnosti platiť súdny poplatok [incidenčné konania podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a
vyrovnaní v znení neskorších predpisov; (Najvyšší súd SR sp. zn. 2 M Cdo 18/2008, pozri aj rozhodnutie
Ústavného súdu SR - III. ÚS 534/2011)].

26. Pokiaľ je účelom zloženia preddavku najmä zabezpečenie náhrady trov konania ( čiastočne alebo

aj vo vyššej výške, pretože výška trov konania bude určená počtom úkonov právnej služby), výška
preddavku sa musí odvíjať od výšky trov konania, ktorú je možné priznať v konaní o určenie pohľadávky.
Podľa § 11 vyhlášky č. 655/2011 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je
jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch,

alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Pri takto určenej sadzbe tarifnej odmeny je právne
irelevantné aká je výška sumy, ktorá je predmetom konania.

27. Odvolací súd prišiel k záveru, že pri určení výšky trov konania v takom konaní kde je uplatnených viac
pohľadávok, ktoré sú samostatnými pohľadávkami, prichádza pri určovaní výšky náhrady trov konania

do úvahy aplikácia § 13 vyhlášky č. 655/2011 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov, podľa ktorého pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa
základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu
základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Odvolací
súdpritomvykladátermín„spojenievec“extenzívne,apovažujezaspojenievecínielenprocesnýpostup

súdu (§ 166 CSP), ale aj spojenie vecí samotným žalobcom v žalobe. V tomto smere odvolací súd
poukazuje na interpretáciu Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 2 Sžf 51/2010 zo 16. marca 2011,
podľa ktorého „Ak došlo k spojeniu dvoch alebo viacerých právnych vecí podľa § 112 Občianskeho
súdnehoporiadku,bezohľadunaspôsobvýpočtuzákladnejsadzbytarifnejodmeny(§10a11vyhlášky),sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o
tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.
Logickým, gramatickým, systematickým výkladom a výkladom e ratione legis možno dospieť k záveru,

že ak je hodnota veci vo všetkých spojených veciach rovnaká, určí sa hodnota ktorejkoľvek veci ako
základná, ku ktorej sa následne pripočíta jedna tretinu súčtu hodnôt ostatných spojených vecí“.

28. Na základe uvedeného prišiel odvolací súd k záveru, že výška preddavku na úhradu trov konania
sa vypočíta z tarifnej hodnoty pri predmete sporu, ktorý nie je možné oceniť za jednu pohľadávku

(mzda za jeden mesiac) a k tejto sa pripočíta jedna tretina tarifnej odmeny za každú ďalšiu pohľadávku
- 55 pohľadávok (nevyplatených miezd). Takto určená výška trov sa potom vypočíta maximálne
za päť úkonov právnej služby. Súd I. inštancie pri rozhodovaní výšky preddavku musí, vychádzajúc
predovšetkým z účelu zloženia preddavku, rešpektovať princíp proporcionality zvýrazňovaný v
judikatúre ústavného súdu. Pokiaľ má preddavok na trovy konania zabezpečovať úhradu trov konania
úspešnejprocesnejstranesopačnýmprocesnýmpostavením(správcamôžebyťzastúpenýadvokátom-

v posudzovanom prípade tomu tak nie je), je potrebné vychádzať z výšky náhrady trov konania, ktoré
je možné sporovej strane v konaní o určenie pohľadávky priznať. Súd I. inštancie musí vziať do úvahy
predpokladaný počet úkonov právnej služby žalovaného v konaní o určenie pohľadávky.

29. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 CSP a vec

vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že odvolací súd zrušil napadnuté
rozhodnutie, o trovách konania bude rozhodovať súd I. inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396
CSP). Podľa I. 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd I. inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. O trovách konania
rozhodne súd I. inštancie v novom rozhodnutí.

30. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na to, že je cudzinec, odvolací súd poukazuje na § 50 zákona č. 97/1963
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, podľa ktorého cudzinci
majú nárok na oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov a na ustanovenie bezplatného zástupcu
na ochranu ich záujmov, ak je zaručená vzájomnosť.

31. Z citovaného zákonného ustanovenia nevyplýva, že cudzinci sú automaticky oslobodení od platenia
súdnych poplatkov alebo preddavkov len preto, že je zaručená vzájomnosť ale majú len nárok na
oslobodenie od týchto poplatkových úkonov. Naopak § 51 ods. 1 zákona č. 97/1963 o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov umožňuje, aby cudzincovi, ktorý sa

domáha rozhodnutia o majetkovom práve (v každom konaní), súd uloží na návrh odporcu, aby zložil
súdom určenú zábezpeku za trovy konania s tým, že ak zábezpeku nezloží do určenej lehoty, nebude
proti vôli odporcu v konaní pokračovať a konanie zastaví.

32. Uznesenie bolo schválené všetkými členmi senátu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).