Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. október 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/449/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215216022
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215216022.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci

žalobcu: SECAPITAL S.á.r.l. so sídlom ZA de la Cloche d´Or, 1A rue Jean Piret, Luxemburg L-2350,
Luxemburské veľkovojvodstvo, reg. č. B108305, zast. JUDr. Jiří Šmída, usadený euroadvokát, ŠMÍDA
advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava,
proti žalovanému: Y. D., E.. XX.XX.XXXX, I. S.. A.. T. XXXX/XX, XXX XX K. A., o zaplatenie 1.415,60
eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.415,60 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 30.05.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju
žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.06.2013 uzatvorili žalobca a žalovaný právny dokument s názvom
„Dohoda o urovnaní“. Predmetom urovnania bol dlh žalovaného, ktorý vznikol na základe zmluvy o
úvere č.XXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“). Uvedenú Zmluvu uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom
žalobcu, spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. dňa 05.12.2005. Na základe uvedenej Zmluvy
poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 1.296,91 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal

vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok, a to dňa 23.10.2012. Medzi žalobcom a žalovaným bola výška postúpenej pohľadávky vo
výške 1.684,88 eur sporná a tak sa dohodli, že záväzok vo výške 1.684,88 eur sa nahrádza záväzkom
vo výške 1.615,60 eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť čiastku 1.615,60 eur spolu so zmluvným úrokom
vo výške 7 % p.a. Celkovo sa tak žalovaný zaviazal uhradiť 2.174,15 eur, a to formou 108 mesačných
splátok. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nehradil dlh tak ako sa zaviazal, tj. v dohodnutých termínoch
a výške splátok, celý dlh sa stal v súlade s bodom 5 v dôsledku omeškania so splátkou splatnou dňa

29.05.2014 splatným v uvedený deň. Žalovaný po dátume splatnosti k dnešnému dňu uhradil 20,- eur.
Celková dlžná čiastka predstavuje k dnešnému dňu 1.415,60 eur.

2. K žalobe žalobca doložil tieto dôkazy: dohodu o urovnaní uzavretú medzi žalobcom a žalovaným
dňa 14.06.2013, úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX uzavretú medzi spoločnosťou Consumer Finance
Holding,a.s. a žalovaným zo dňa 05.12.2005, oznámenie o postúpení pohľadávok, oznámenie o
zosplatnení pohľadávok.

3. Z dohody o urovnaní uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 14.06.2013 v časti A Úvodné
ustanovenia vyplýva, že právny predchodca veriteľa spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. ako
právny predchodca veriteľa a dlžník dňa 05.12.2005 uzavreli zmluvu č. XXXXXXXX, na základe ktorejposkytol právny predchodca veriteľa dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 1.296,91 eur a dlžník sa
zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Dňa 23.10.2012 došlo na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXXX. Podľa

časti B dohody Konštatovanie sporných skutočnosti dlžník záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas
neplnil a preto má dlžník voči veriteľovi ku dňu uzavretia dohody záväzok v celkovej výške 1.684,88 eur
vrátane príslušenstva, s ktorého zaplatením je dlžník v omeškaní. Dlh pozostáva z istiny vo výške 956,84
eur, úroku a úroku z omeškania vo výške 518,16 eur a zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov
vo výške 209,88 eur. Medzi veriteľom a dlžníkom je výška záväzku dlžníka z titulu zmluvy sporná.

Z tohto dôvodu uzatvárajú účastníci túto dohodu o urovnaní, na základe ktorej urovnávajú vzájomné
práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy a to spôsobom uvedeným v časti C tejto dohody. Podľa časti
C dohody Urovnanie veriteľ a dlžník sa dohodli na urovnaní záväzkov dlžníka voči veriteľovi tak, že
doterajší záväzok dlžníka vrátane jeho príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom dlžníka
uhradiť veriteľovi dlžnú čiastku vo výške 1.615,60 eur spolu s úrokovou sadzbou 7 % p.a. z dlžnej čiastky
úveru. Celková čiastka je tak 2.174,15 eur ( je tvorená súčtom úveru a jeho príslušenstva a celkových

nákladov. Celkové náklady tvorí úrok vo výške 7 % p.a. z dlžnej čiastky úveru. Ročná percentuálna miera
nákladov predstavuje 7,23 %). Táto čiastka bude dlžníkom uhradená prostredníctvom pravidelných
mesačných splátok vo výške rozvrhnutých v dohode. Dlžník je oprávnený uhradiť svoj dlh úplne alebo
čiastočne pred lehotou splatnosti. V takom prípade má veriteľ právo na náhradu nákladov, ktoré mu
vzniknú v súvislosti so splatením dlhu pred lehotou splatnosti, za podmienok stanovených zákonom.

Dlžník týmto svoj dlh uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť spôsobom uvedeným
v ods. 1 a 4 tejto časti C. V prípade omeškania dlžníka so zaplatením akejkoľvek platby sa dlžník
zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý i len začatý
deň omeškania so zaplatením platby. Tým nie je dotknutá povinnosť dlžníka hradiť úrok z omeškania
vo výške stanovenej Obč. zákonníkom. Dňom úhrady sa rozumie deň, keď sú peňažné prostriedky

pripísané na účet veriteľa. Pokiaľ sa dlžník ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, stáva sa celý
záväzok s príslušenstvom bez ďalšieho okamžite splatný. Dlžník je v takomto prípade povinný zaplatiť
celú dlžnú čiastku veriteľovi do 3 dní odo dňa splatnosti príslušnej platby, s ktorou úhradou je dlžník v
omeškaní,aktoráviedlaksplatnosticeléhozáväzku.Zmluvnéstranysadohodli,ževprípadeomeškania
dlžníka s úhradou ktorejkoľvek platby alebo v prípade porušenia inej povinnosti dlžníka má veriteľ

voči dlžníkovi právo na zaplatenie všetkých nákladov, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti so súdnym
alebo mimosúdnym vymáhaním, poplatku 12,- eur za odoslanie akejkoľvek upomienky, poplatku40,-
eur za odoslanie predžalobnej upomienky. Podľa časti D dohody Záverečné ustanovenia dohoda je
vyhotovená v dvoch rovnopisoch z ktorých každý má silu originálu a každý z účastníkov dostane po
jednom rovnopise. V prípade, že sa niektoré ustanovenia dohody ukážu neplatnými alebo niektoré

ustanovenia chýbajú, zostávajú ostatné ustanovenia tejto dohody touto skutočnosťou nedotknuté.
Namiesto dotknutého ustanovenia nastupuje ustanovenie príslušného všeobecne záväzného právneho
predpisu, ktoré je svojou povahou a účelom najbližšie k zamýšľanému účelu dohody. V prípade, že by sa
prípadná neplatnosť týkala časti tejto dohody, na základe ktorej sa urovnávajú všetky vzájomné práva
a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, je dlžník v takomto prípade povinný plniť svoj záväzok uvedený v

časti B bode 1 tejto dohody, a to v termínoch a lehotách pôvodných tak, ako by táto dohoda nebola
uzatvorená. Účastníci prehlasujú, že si túto dohodu prečítali, že bola uzatvorená po vzájomnej dohode
podľa ich pravej a slobodnej vôle, vážne a zrozumiteľne a nebola uzatvorená v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok. Na dôkaz tohto pripojujú svoje podpisy. Dohoda nadobúda platnosť a účinnosť
dňom podpisu tejto dohody oboma zmluvnými stranami. Akékoľvek zmeny tejto dohody je možné urobiť

len na základe písomných číslovaných dodatkov, ktorú budú podpísané oboma zmluvnými stranami.

4. Medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným ako klientom došlo dňa 05.12.2005
k uzavretiu úverovej zmluvy č. XXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec
vo výške 21.000,- Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach po 700,- Sk.

5. Listom zo dňa 19.11.2012 VÚB, a.s. oznámila žalovanému, že ako postupca postúpila Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012 svoju pohľadávku, ktorá jej vyplýva zo zmluvy č. XXXXXXXX,
na spoločnosť Secapital S.á R.L. (žalobcu) ako postupníka s tým, že táto spoločnosť splnomocnila
spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. k vymáhaniu dlhu.

6. Spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. listom zo dňa 11.08.2015 žalovaného
informovala o tom, že jeho dlh bol zosplatnený a to z dôvodu nehradenia záväzku tak, ako sa zaviazal,
čím sa dostal do omeškania so splátkou splatnou dňa 29.05.2014. Zároveň ho vyzval na úhradu celéhodlhu vo výške 1.415,60 eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 1.415,60 eur od 30.05.2014 najneskôr
do 22.08.2015.

7. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu tak, ako bola
doručená súdu s tým, že žiada, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Svoju účasť na pojednávaní
ospravedlnil.

8. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci výzvu súdu prevzal dňa 12.08.2016.

9. Z listín predložených žalobcom nevyplýva, či došlo zo strany pôvodného veriteľa k vyhláseniu
mimoriadnejsplatnostipohľadávky,kodstúpeniuodzmluvy,pripadnekvypovedaniuzdôvoduporušenia
zmluvných povinnosti.

10. Ako vyplýva z § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

11. V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

12. Ako vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

13. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak
ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a
identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu
spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na
spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia

vlastníckehoprávaktomutotovarualeboslužbespotrebiteľom,d)adresupredávajúceho,naktorejmôže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského
úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú
službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu
tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú

sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré
sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a
ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do
15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za

príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo
poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob
výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na

spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku
za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov
nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7,q) spôsob zániku záväzku zozmluvy o spotrebiteľskom úvere ,r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

14. V zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15. Ako vyplýva z § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

16. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého

každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

17. Z § 39 Občianskeho zákonníka vyplýva, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

22. V zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
23. Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda,

ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol
pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť
písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku ( §585 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka).

24.Predmetnýprávnyvzťahvzhľadomnacharakterpôvodnejuzavretejúverovejzmluvysúdposudzoval
ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú
uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných
podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

25. Podľa ust. § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo.26. Na základe vyššie uvedeného a výsledkov vykonaného dokazovania po zhodnotení všetkých
vykonaných dôkazov, tak ako je to vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

27. Z vykonaného dokazovania mál súd za preukázané, že medzi spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s. a žalovaným ako klientom došlo dňa 05.12.2005 k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere,
na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec 21.000,- SK, ktorý sa žalovaný zaviazal
splácať v splátkach po 700,- Sk.

28. Žalobca však svoj nárok odvádza od zmluvy o urovnaní, ktorú účastníci konania podpísali. V zmluve
je uvedená neurčitá výsledná suma bez špecifikácie z čoho vlastne pozostáva ako bola vypočítaná, je
rozlíšená len istina a úroky, zmluvné pokuty, poplatky a inkasné náklady.

29. Tak, ako je vyššie uvedené, predmetný právny vzťah vzhľadom na charakter pôvodnej úverovej
zmluvy ako aj Dohody o urovnaní súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako
spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti
žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

30. Keďže právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda

na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto
ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú
zmluvu a teda aj na Dohodu o urovnaní so žalovaným. Dohodu o urovnaní je potrebné považovať za
dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca
odvodzuje svoj právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v

čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na predmetnú dohodu.

31. Aj Dohoda o urovnaní musí zodpovedať všetkým všeobecným náležitostiam platného právneho
úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná a musí mať všetky zákonné náležitosti pre ten ktorý právny

úkon. Najmä je v nej potrebné riadne a zrozumiteľne špecifikovať spornú výšku pohľadávky.

32. Podľa ust. § 570 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší
záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou zmluvou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku

uzavrieť písomne. To isté platí ak sa nahrádza premlčaný záväzok.

33. V dohode, ktorou účastníci záväzkového vzťahu rušia pôvodný záväzok a nahrádzajú ho novým
musí byť vôľa, v akom rozsahu rušia pôvodný záväzok, prípadne v ktorej časti by mala, byť vyjadrená
čo najjednoznačnejšie.

34.Súdmalzapreukázané,žemedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanýmbolauzavretázmluva
o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci,
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto

podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a

služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

35. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľz povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade

ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.

36. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

37. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola

podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ďalej len „smernica“).

38. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo

EditorialSA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez
Alcón Pradesa spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu
súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť,
že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám
povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často

obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť,
aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú
jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva
nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa
môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na

svoj vlastný návrh“.

39. Zo strany žalovaného však dňa 14.06.2013 došlo k podpísaniu Dohody o urovnaní, súčasťou ktorej
bol aj splátkový kalendár.

40. Z textu dohody by sa mohlo zdať, že nový záväzok žalovaného voči žalobcovi nahradzujúci
dovtedajší záväzok predstavuje nižšiu sumu. Pôvodný záväzok včítane všetkého príslušenstva mal však
podľa dohody predstavovať sumu 1.684,88 eur a tento mal byť nahradený záväzkom vo výške 1.615,60
eur. Jeho skutočná výška zrejme už ku dňu uzavretia dohody o urovnaní mala byť vyššia a celkovo
mal predstavovať sumu 2.174,15 eur, ktorá zahŕňa istinu, jej príslušenstvo a celkové náklady. Celkovo

teda mal mať nový záväzok nahradzujúci pôvodný sporný záväzok vyššiu výšku, a to o 489,27 eur. V
dohode je naviac pri výške nového záväzku uvedené neurčito až zmätočne to, čo má tento záväzok
zahŕňať popri istine. Podľa dohody to malo byť príslušenstvo a celkové náklady, pričom celkové náklady
mali tvoriť úrok vyjadrený úrokovou sadzbou 7 % p.a. z dlžnej čiastky. Ak celkové náklady mali zahŕňať
daný úrok, nie je zrejmé, čo konkrétne potom mal zahŕňať pojem príslušenstvo a ani to, čo konkrétne

zahŕňa suma nad rámec istiny 1.615,60 eur a celkovou čiastkou 2.174,15 eur, t.j. čo zo sumy 558,35 eur
malo spadať pod zmluvný pojem „príslušenstvo“ a čo pod zmluvný pojem „celkové náklady“ zahŕňajúce
výslovne úrok vo výške 7 % ročne z dlžnej čiastky. Z dohody nie je možné zistiť, akým výpočtom dospel
žalobca k výške RPMN 7,23 %, t.j. z akých predpokladov sa vychádzalo pri jej výpočte.41. Ako vyššie uvedené sumy boli určené, vyčíslené, vypočítané nie je zrejmé. Nie je zrejmé z akej sumy,
od kedy a z akej výšky, pri akej úrokovej sadzbe, na základe akých ustanovení zmluvy boli vypočítané

úroky a úroky z omeškania. Nebolo uvedené ako bola vypočítaná zmluvná pokuta, poplatky a inkasné
náklady.

42. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že daná dohoda trpí vadami vôle a jej
prejavu a súčasne uvedená dohoda neurčitým a nezrozumiteľným právnym úkonom, ktoré nedostatky

majú za následok absolútnu neplatnosť takéhoto úkonu. Vôľou žalovaného, napriek prehláseniam
obsiahnutým v dohode, nebolo nahradiť jeho dovtedajší záväzok novým záväzkom, ale podpisom tejto
formulárovej dohody si žalovaný chcel pravdepodobne dohodnúť iba zaplatenie dlhu v splátkach, aby
nemusel dlh uhradiť jednorazovo, pričom takúto dohodu považoval za výhodnú.

43. Nebolo preukázané, že by pred podpisom dohody mal žalovaný možnosť akýmkoľvek spôsobom

namietať v zmluve uvádzanú výšku pôvodného záväzku.

44. Spotrebiteľovi ide najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia zrejme
nedovoľovala uhradiť dlh naraz. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah návrhu dohody možno mať
vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaného uzavrieť dohodu o urovnaní a

nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.

45. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o praktiku, ktorá sa navonok javí ako výhodná, keďže výška sumy
určenej je nižšia, no len naoko, pretože pôvodná výška spornej pohľadávky bola zrejme nadhodnotená.

46. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

47. Podpísaním vyššie uvedenej dohody žalovaný ako spotrebiteľ jednoznačne zhoršil svoje zmluvné
postavenie, nakoľko sa zaviazal k úhrade súm, ktoré nie je možné jednoznačne identifikovať s nárokmi
z pôvodného právneho vzťahu medzi účastníkmi a naviac sa zaviazal k ďalším sankciám, akou je
zmluvná pokuta 0,1% denne z dlžne čiastky (Časť C bod 3. Dohody o urovnaní). Uvedenej zmluvnej
pokute korešponduje zmluvná pokuta vo výške 36,5% ročne, čo je jednoznačne neprijateľná sankcia

pre spotrebiteľa v čase, keď zákonné úroky z omeškania predstavujú 5,25% ročne.

48. Dohoda o urovnaní, jej uzavretie bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom môže bežného občana-
spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho
právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až

zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto
dohodu v snahe dosiahnuť splátkový kalendár.

49. Z obsahu dohody vyplýva, že sa žalovaný zaviazal k úhrade mnohým sankciám, zmluvným pokutám,
úrokom a poplatkom, čo si spotrebiteľ neuvedomil, v snahe dohodnúť sa na úhrade dlhu v splátkach.

Text dohody sám žalovaný neinicioval.

50. Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec a uzavretú dohodu o urovnaní podrobil preskúmaniu aj z
pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným
termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva. Takýto postup žalobcu je

rovnaný v mnohých iných veciach, čo súd zistil zo svojej činnosti, vedie sa na súdu množstvo konaní ,kde
je postup žalobcu rovnaký. Súd má za to, že takýto postup je vlastne obchádzaním zákona a ide tiež
o použitie nekalej obchodnej praktiky.

51. V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť

poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).52. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť

ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona
č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

53. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

54. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno
rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej
obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm.
u) zákona o ochrane spotrebiteľa).

55.Podstatnýmnarušenímekonomickéhosprávaniaspotrebiteľasarozumievyužitieobchodnejpraktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).
56. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

57. Zásada zakotvená vo vyššie uvedenom ustanovení vnáša do nášho právneho poriadku požiadavku
dôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to, že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť
ochranu. Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium ktoré obmedzuje subjektívne práva.

Pojem dobré mravy nie je definovaný v zákone. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách
morálky,priktorýchjedanývšeobecnýzáujemichrešpektovania.Posúdeniekonkrétnehoobsahupojmu
dobré mravy patrí od prípadu k prípade sudcovi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva,
ktoré je síce v súlade so zákonom, zodpovedná zákonu avšak odporuje dobrým mravom. V praxi sa
stávam, že výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok,

než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v
rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany respektíve odopretie autoritatívneho rozhodnutia
súdu potrebného na právneho vzťahu.

58. Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Dohody o urovnaní so splátkovým

kalendárom zo dňa 14.06.2013, ktorú podpísal žalovaný, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku,
pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí
na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

59. Dohodu o urovnaní so žalovaným súd považuje za právne neúčinnú, pretože, žalovaný nemal

vedomosť o následkoch urovnania, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí splátkového
kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaného uzavrieť
dohodu o urovnaní a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach o žalobcom. Z uvedeného je
zrejmé, že pri dostatku informácii by žalovaný uvedenú dohodu nepodpísal. Žalobca v rozpore s
požiadavkami odbornej starostlivosti predložil žalovanému na podpis formulár, ktorý žalobca používa

vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Uzavretie dohody o urovnaní je cieľ sledovaný žalobcom, nie
však žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý obsah formulára nemôže nijako ovplyvniť. Žalobca naviac sám
vyhľadal žalovaného v mieste jej trvalého bydliska, pričom táto skutočnosť je nepochybná, lebo ako
miesto uzavretia dohody je uvedená obec trvalého bydliska žalovaného.

60. Zo samotného znenia dohody o urovnaní so splátkovým kalendárom je zrejmé, že sa jedná o
formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanému vo forme povolenia splátok
dlhu, no jeho skrytým cieľom je dosiahnutie predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného
nároku a nepodrobenie nárokov plynúcich z pôvodného právneho vzťahu súdnej kontrole. Naviacdopredu pripravený text v podobe formulára je vytlačený drobným písmom, čo spôsobuje, že bežný
priemerne informovaný spotrebiteľ si tento text dôkladne neprečíta. Aj v prípade, že by uvedený text
prečítal a nemá právnické vzdelanie, ťažko možno predpokladať, že by si mohol byť vedomý právnych

dôsledkov uzavretia dohody o urovnaní.

61. Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje
dohodu o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň dohodu o urovnaní a zároveň obsahuje
ďalšie sankcie za porušenie splácania dlhu (bod 3 Časti C dohody). Takto vytvorený formulár pôsobí na

spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.

62. Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica
Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný
spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej
Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej

kvality života ľudí.

63. V danom prípade uzavretím dohody o urovnaní, tak ako je to vyššie uvedené sa žalobca snažil
vyhnúť posudzovaniu jednotlivých nárokov z pôvodnej úverovej zmluvy ktorá je zmluvou spotrebiteľskou
a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj náležitosti uzavretej úverovej zmluvy. Takýto

postup žalobcu, ktorý je výslovne špekulatívny v snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany
spotrebiteľatakakojetovyššieuvedenéapretonemôžepožívaťprávnuochranu(§3ods.1Občianskeho
zákonníka)zostranysúdupretožežalobcasachcelvyhnúťposudzovaniupôvodnéhozmluvnéhovzťahu
a nárokov z neho plynúcich, a to či má všetky zákonom požadované náležitosti, prípadne či nedošlo k
premlčaniu jednotlivých nárokov z predmetnej zmluvy. Nahradil ju inou zmluvou, ktorá je len zdanlivo

výhodnejšia, v skutočnosti ide o zhoršenie postavenia spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu. Takúto dohodou
o urovnaní súd považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zákonom a celý postup žalobcu
za jeho obchádzanie.

64. Na základe vyššie uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu použitia nekalej

obchodnej praktiky.

65. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

66. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

67. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
žalobca bol vo veci neúspešný, žalovanému trovy nevznikli.

68. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

69. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu

sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený
domáhať jej splnenia v exekúcii.