Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200337
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200337.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov

senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobkyne: H. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XXX, právne zastúpenej JUDr. Martinom Gordíkom, advokátom so
sídlom U. A. T. XXX/X, XXX XX Q., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ZŤP a posudkových činností, pracovisko Žilina, Ul.
J.M. Hurbana 16, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/
SSVODPPKPC1/BEZ/2015/3724 zo dňa 14.01.2015, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/BEZ/2015/3724 zo dňa

14.01.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému
na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 175,01 Eur,
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhala preskúmania rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/BEZ/2015/3724 zo dňa 14.01.2015,
ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny Žilina, pracovisko Bytča č. ZA4/PBy/SOC/2014/75767, č. záznamu 2014/447470 zo dňa
24.10.2014 vo veci nepriznania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla potvrdil.
Žalobkyňa má za to, že žalovaný správny orgán zistil skutkový stav nedostačujúco na posúdenie veci,
čo je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nezákonnosť a vrátenie veci
žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobkyňa vidí rozpor so zákonom predovšetkým v
tom, že žalovaný správny orgán nedostatočne posúdil jej zdravotný stav. Komplexný posudok zo dňa

29.12.2014, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nezohľadňuje skutočný
zdravotný stav žalobkyne, nakoľko v ňom posudkový lekár neprihliadol na ďalšie zdravotné problémy,
ktorýmižalobkyňatrpelavčaseposudzovaniasvojhozdravotnéhostavu anaktoréupozornilavodvolaní
proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Podľa komplexného znaleckého posudku zo dňa
29.12.2014 je miera funkčnej poruchy žalobkyne 70% a v zmysle prílohy č. 3, časti III.8.d/ k zákonu
o peňažných príspevkoch sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Čo sa
týka sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia, tak ako ich uvádza predmetný posudok, žalobkyňa

nesúhlasí s tvrdením posudkového lekára, že nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom, pretože je schopná používať na prepravu vozidlá verejnej hromadnej dopravy
osôb.Žalobkyňa trpí cukrovkou II. typu s inzulínoterapiou, okrem toho má aj ďalšie zdravotné komplikácie
spojené s týmto ochorením. Žalobkyňa má polyneuropatiu dolných končatín a bolesti driekovej chrbtice,
pre ktoré je liečená v ambulancii chronickej bolesti, ako aj obmedzenie bedrových a kolenných kĺbov

II. stupňa. Jej zdravotný stav sa zhoršuje, už dlhšie trpí aj bolesťami krčnej chrbtice, pliec a ramien,
ktoré jej spôsobujú problémy pri používaní francúzskej barly. U žalobkyne sa vyskytuje aj depresívny
syndróm ťažkého stupňa, v dôsledku ktorého má narušenú schopnosť dorozumievania sa, trpí patickou
unaviteľnosťou, nevýkonnosťou a výraznou limitáciou denného výkonu, je schopná vykonávať len
minimálnu fyzickú záťaž s nutnosťou opakovaného odpočinku. Ako potvrdil posudkový lekár úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj posudkový lekár žalovaného, jej pohybové a orientačné
schopnosti sú narušené. V dôsledku týchto vyššie spomenutých diagnóz je pre žalobkyňu fyzicky
veľmi náročné premiestniť sa na dlhšiu vzdialenosť k prostriedku verejnej hromadnej dopravy, zdolávať
schody a pri nastupovaní a vystupovaní, udržiavať sa v ňom počas cesty. Žalobkyňa je v reálnom živote
odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom ktorú jej poskytujú rodinný príslušníci,
jej starší synovia. Žalovaný prihliadal pri posudzovaní jej zdravotného stavu len na obsah doterajšej

zdravotnej dokumentácie, hoci vedel, že neposkytuje dostatočný podklad pre objektívne zhodnotenie jej
zdravotného stavu. Žalovaný bez toho, aby ju alebo jej poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vyzval na
doplneniezdravotnejdokumentácieďalšímipotrebnýmidokladmiovykonanýchvyšetreniach,vyhodnotil
jej zdravotný stav tak, že je schopná samostatnej prepravy prostriedkami verejnej hromadnej prepravy
a nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Pričom, ako vyplýva z

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, v zdravotnej dokumentáciu, podľa ktorej posudkový
lekár posudzoval odkázanosť žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom,
chýbajú niektoré vyšetrenia od špecializovaných lekárov, prípadne chýbajú aktuálne vyšetrenia, ktoré sú
dôležitéprekompletnéposúdenieskutočnéhozdravotnéhostavužalobkyne,nonapriektejtoskutočnosti
posudkový lekár, či žalovaný nepožiadal žalobkyňu, ani jej poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,

o doplnenie týchto vyšetrení. Posudkový lekár sa taktiež vôbec nezaoberal ďalšími zdravotnými
problémami žalobkyne, na ktoré upozornila v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobkyňa
dňa 16.02.2015 absolvovala psychiatrické vyšetrenie u špecializovaného lekára, ktorý potvrdil, že
žalobkyňa trpí depresívnym syndrómom a s ním spojenými zdravotnými problémami popísanými vyššie.
Žalobkyňa taktiež vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedla, že sa jej zdravotný

stav zhoršuje a trpí bolesťami krku, ramien a pliec, posudkový lekár si však nevyžiadal od žalobkyne
žiadneďalšiepotvrdeniaovyšetreníodšpecializovanýchlekárov,pričompodľaröntgenovéhovyšetrenia
krčnejchrbticežalobkyňatrpíosteochondrózou aintervertebrálnouartrózou.Žalobkyňajepresvedčená,
že žalovaný svojim postupom porušil ust. § 11 ods. 5 Zákona o peňažných príspevkoch, podľa ktorého
posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak

je lekársky nález neúplný. V tom prípade, že zdravotná dokumentácia, na základe ktorej posudkový
lekár vyhodnocoval zdravotný stav žalobkyne, ako aj jej odkázanosť na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom, neobsahovala potrebné podklady na dostatočné posúdenie jej zdravotného stavu,
mal posudkový lekár vyzvať žalobkyňu, aby mu doklady o potrebných vyšetreniach doložila, prípadne
požiadaťpriamoposkytovateľazdravotnejstarostlivosti.Vzhľadomnauvedenéneboldostatočnezistený

skutkový stav veci. Žalobkyňa tiež tvrdí rozpor s § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Správny orgán je
povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre
rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Vzhľadom na uvedené žiadala
rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému
správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.

Žalovanýpodalkžalobepísomnévyjadrenie,podanímdoručenýmsúdudňa22.04.2015.Poukázalnato,
že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe komplexného posudku druhostupňového správneho
orgánuzodňa29.12.2014,ktorýjesúčasťounapadnutéhorozhodnutia.Vzmyslekomplexnéhoposudku
nie je žalobkyňa odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Oblasť mobility a

orientácie bola rovnako posúdená na oboch správnych orgánoch a skutočnosť, že žalobkyňa nie je
odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom je medicínsky nespochybniteľná.
Citovaný komplexný posudok vychádzal z lekárskeho posudku č. ZA/2014/31483/2 zo dňa 10.12.2014,
v zmysle ktorého účastníčka konania podľa záverov posudkovej lekárky k jednotlivým druhom
odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nie je odkázaná na kompenzáciu

zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky z dôvodu nesplnenia kritéria odkázanosti
na individuálnu prepravu, ktoré je zadefinované v
§ 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia. Základnou zákonnou podmienkou pre navrhnutie požadovaného peňažného príspevkuje odkázanosť ťažko zdravotne postihnutej osoby na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom, ktorú posudzuje posudkový lekár príslušného orgánu. Výsledkom lekárskej posudkovej
činnosti je lekársky posudok vypracovaný na základe k žiadosti predloženého lekárskeho nálezu. Ide

o odborné posúdenie posudkovým lekárom a v žalobou napadnutom prípade posudková lekárka v
záveroch k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím uviedla,
že menovaná nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Posudková
lekárka vykonala posúdenie zdravotného stavu bez prítomnosti fyzickej osoby vzhľadom k tomu, že
nemala pochybnosti o správnosti diagnostického záveru v predloženom lekárskom náleze a nebolo

potrebné overiť jeho objektívnosti alebo úplnosť. Žalobkyňa nepodala ani písomnú žiadosť o osobnú
účasť pri posudzovaní zdravotného stavu v zmysle § 11 ods. 10 zák. č. 447/2008 Z.z. v platnom znení.
Napadnuté rozhodnutie vychádzalo z vyššie citovaného lekárskeho posudku a komplexného posudku, v
ktorých bol zhodnotený aktuálny zdravotný stav menovanej. Námietky žalobkyne považoval žalovaný za
neopodstatnené. Žalobkyňa mala možnosť počas celého konania doručiť akékoľvek aktuálne nálezy z
lekárskych vyšetrení. V žalobe uvádzané psychiatrické vyšetrenie zo dňa 16.02.2015 bolo vykonané až

poprávoplatnostinapadnutéhorozhodnutiaabolobyhomožnéprehodnotiťažvprípadnejnovejžiadosti
o niektorý peňažný príspevok na kompenzáciu. Na účely napadnutého rozhodnutia je platný lekársky
posudokzodňa10.12.2014aakékoľvekďalšiedokazovanienemôžezmeniťzáveryposudkovéholekára
v následne vydanom komplexnom posudku a v napadnutom rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutie je
vecne správne a závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu žiadateľky a posúdenia príslušnej

odkázanosti posudkovým lekárom, žalobný návrh požadoval za nedôvodný a žiadal žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa 29.7.2015 s
poukazom na ust. § 250f ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.. Žalobca, resp. právny zástupca
žalobkyne vyjadril súhlas písomným podaním, doručeným súdu dňa 01.04.2015 s prejednaním veci

bez nariadenia pojednávania. Žalovaný správny orgán prevzal výzvu, aby sa v lehote 15 dní vyjadril,
či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania s poučením že ak sa v uvedenej lehote
nevyjadrí, bude sa predpokladať, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemá námietky
dňa 30.03.2015. V stanovenej lehote sa nevyjadril, preto sa predpokladá, že k prejednaniu veci bez
nariadenia pojednávania nemá žiadne námietky.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia
správneho orgánu, vrátane ich postupov, v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobkyne mal za to, že
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je potrebné zrušiť pri aplikácii ust. § 250j ods. 2 písm. c), d)
O.s.p., a to pre nedostatočne zistený skutkový stav veci a nedostatok dôvodov, a to z nasledovných

dôvodov:

Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z., lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je
a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné
postihnutie fyzickej osoby,

b) určovanie miery funkčnej poruchy,
c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,
d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie,

f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6,
g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. 1)

Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z., lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár

príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä
s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou
v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a
dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom
príslušného orgánu.

Podľa § 11 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z., pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár
vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely
parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickejosobyvykonávaťopatrovanieaposudzovaniafyzickejschopnostiapsychickejschopnostifyzickejosoby
s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"),
ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1.

Podľa § 11 ods. 5 zák. č. 447/2008 Z.z., posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný.

Podľa § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná

na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s
ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti
a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,
b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy,
udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku
železničnej dopravy alebo

c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej
dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri
duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,
kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

Podľa § 38 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je
podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených
výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak
a) na diétne stravovanie,
b) súvisiace

1. s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia,
2. so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla,
3. so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.

Podľa § 38 ods. 11 zák. č. 447/2008 Z.z., peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov

súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla možno poskytnúť fyzickej osobe
s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom a ktorá
a) je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla, alebo
b) nie je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla a jej prepravu zabezpečuje fyzická

osoba, ktorá nemá oprávnenie na vykonávanie prepravy.

Podľa § 53 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z., na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze
a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50) (zákon č.
71/1967 ZB.) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 53 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z., ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68
všeobecného predpisu o správnom konaní 50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na
konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

Podľa § 55 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z., podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na
kompenzáciu je komplexný posudok.

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a
úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je

viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu mal súd preukázané, že žalobkyňa dňa
11.08.2014 požiadala o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, nakoľko v oblasti mobility

využíva individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 24.10.2014 rozhodol tak, že podľa § 38 ods. 1
písm. b), bod 2, ods. 11 zák. č. 447/2008 Z.z. žiadosti žalobkyne nevyhovel a nepriznal jej peňažnýpríspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že komplexným posudkom Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 7.10.2014 bola žalobkyni stanovená miera funkčnej poruchy

70% podľa prílohy č. 3, časti III. bodu 8 písm. d/ Zákona o peňažných príspevkoch a na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia, a preto sa v zmysle § 2 ods. 3 zákona považuje za fyzickú osobu s
ťažkým zdravotným postihnutím. Z medicínskeho hľadiska u žalobkyne sa jedná o cukrovku II. typu na
inzulínoterapii s chronickými komplikáciami, obmedzenie pohyblivosti v bedrových kĺboch a depresívny
syndróm ťažkého stupňa. Bolo zistené, že žalobkyňa má zníženú pohybovú a orientačnú schopnosť v

dôsledku uvedených ochorení. Chôdza je samostatná, v prípade potreby s oporou jednej francúzskej
barly. Z lekárskeho posudku zo dňa 02.10.2014 vyplýva, že žalobkyňa nie je v súčasnej dobe odkázaná
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko je schopná k preprave využívať
prostriedky verejnej hromadnej a železničnej prepravy osôb, premiestniť sa k nim na dlhšiu vzdialenosť
a zvládnuť v nich inú situáciu na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní
jej prirodzenej dôstojnosti. Taktiež netrpí praktickou alebo úplnou slepotou oboch očí. Poukázal na ust.

§ 38 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z..

Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie, v ktorom vyjadrila nesúhlas s
odôvodnením rozhodnutia, nakoľko jej zdravotná situácia je zlá, odpadne a má problém chodiť na dlhšie
vzdialenosti, pričom používanie francúzskej barly je komplikované, nakoľko má poškodenú ruku - plece.

Žalovaný správny orgán o odvolaní žalobkyne rozhodol rozhodnutím zo dňa 14.01.2015 a to tak, že
odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal
na to, že v rámci odvolacieho konania bol vypracovaný komplexný posudok zo dňa 10.12.2014,
pričom miera funkčnej poruchy H. A. bola určená na 70% podľa prílohy č. 3, časti III.8.d/ k zákonu č.

447/2008 Z.z.. Z medicínskeho hľadiska ide o cukrovku II. typu na inzulíne a PAD v štádiu chronických
komplikácií. Klinicky sú prítomné prejavy polyneuropatie dolných končatín, pre ktoré je menovaná
liečená aj v ambulancii chronickej bolesti. Podľa praktického lekára má prítomnú aj nefropatiu, ale
nefrologické vyšetrenie nie je doložené a absentuje aj vyšetrenie očného pozadia. Neurológom je okrem
polyneuropatie dolných končatín liečená aj pre bolesti driekovej chrbtice. Praktický lekár popisuje aj

depresívny syndróm, ale podľa lekárskeho posudku je posledné vyšetrenie z roku 2007. Prekonanú
vzdialenosť čiastočne limituje aj obezita. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je mobilná,
chôdza je samostatná, poruchy kontinencie nemá. Vzhľadom na uvedené zdravotné ťažkosti podľa
lekárskeho posudku posudkového lekára odvolacieho správneho orgánu nie je žalobkyňa odkázaná
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Táto je schopná premiestniť sa k vozidlám

verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedkom železničnej dopravy osôb, nastúpiť do nich, vystúpiť
z nich, ako i zvládnuť iné situácie v týchto prostriedkoch. Poukázal zároveň na to, že príspevky na
kompenzáciu sú fakultatívnymi príspevkami, to znamená, že nárok na ne vzniká až po splnení všetkých
zákonomstanovenýchpodmienok.Žalobkyňaniejepodľalekárskehoposudkužalovanéhoodkázanána
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nie je možné v komplexnom posudku odvolacieho

orgánu navrhnúť požadovaný peňažný príspevok.

Z administratívneho spisu správneho orgánu mal súd preukázané, že správne orgány v rámci svojho
konania vydávali jednak lekárske posudky a aj komplexné posudky na oboch stupňoch správnych
orgánov. Lekársky posudok na prvostupňovom orgáne bol zo dňa 02.10.2014, z ktorého vyplýva z bodu

3.., že žalobkyňa odkázanosť na individuálnu prepravu podľa § 14 ods. 6 - nespĺňa. V objektívnych
zisteniach je uvedené, že výška 165 cm, váha 98 kg, poloha aktívna, chôdza bez opory, poruchy
kontinencie neprítomné, vyšetrenia: diabetologické vyšetrenia, psychiatrické vyšetrenia Dr. Loncková
- 2007 - depresívny syndróm, ťažký stav, pričom bolo konštatované, že jedná sa o osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím.

Takisto prvostupňový správny orgán vypracoval aj komplexný posudok dňa 07.10.2014, v ktorom bolo
konštatované, že žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom v oblasti
mobility a orientácie má fyzická osoba mierne zníženú pohybovú a orientačnú schopnosť v dôsledku
cukrovky II. typu na inzulínoterapii s chronickými komplikáciami, obmedzenia funkcie v kolenných a

bedrových kĺboch a ťažkého stupňa depresívneho syndrómu. Jej chôdza je samostatná, v prípade
potreby s oporou jednej francúzskej barly. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je
odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko je schopná na rovnakom
základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti premiestniť sak vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať,
udržať sa, vystupovať a zvládnuť situácie v ňom. Taktiež netrpí úplnou ani praktickou slepotou oboch
očí. V oblasti komunikácie ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím má mierne narušenú

schopnosť dorozumievania sa v dôsledku depresívneho syndrómu ťažkého stupňa.

Vrámcidruhostupňovéhokonaniapredžalovanýmsprávnymorgánombolvyhotovenýlekárskyposudok
zo dňa 10.12.2014 s anamnézou: DM typ II. na inzulíne a PAD v štádiu chronických komplikácií,
depresívnysyndróm,art.Hypertenzia,coxartrózabilat.Vodôvodneníposudkubolouvedené,žeideo49

ročnú pacientku v dispenzárnej starostlivosti viacerých odborných ambulancií, v popredí je metabolické
ochorenie cukrovka na kombinovanej liečbe inzulínom a tabletiek v štádiu chronických komplikácií -
klinicky sú prítomné prejavy polyneuropatie Dkk, pre ktoré je liečená aj na ambulancii chronickej bolesti.
Podľa praktického lekára má prítomnú aj nefropatiu, avšak nefrologické vyšetrenie nie je doložené
a taktiež chýba aj vyšetrenie očného pozadia. Neurológom je okrem polyneuropatie Dkk liečená aj
pre bolesti driekovej chrbtice. Praktický lekár popisuje aj depresívny syndróm, avšak nie sú doložené

žiadne psychiatrické vyšetrenia. Mobilita zachovaná, chôdza samostatná, bez závažnejších porúch v
oblasti orientácie a komunikácie. Je schopná nastúpiť, vystúpiť a zvládnuť situáciu vo vozidlách verejnej
hromadnej dopravy. Ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom nie je odkázaná na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej
hromadnej dopravy, nastupovať, vystupovať z neho a zvládnuť situácie v ňom podľa § 14 ods. 6 zákona

č. 447/2008 Z.z..

Vkomplexnomposudkuzodňa29.12.2014bolouvedené,žemierafunkčnejporuchyH.A.-žalobkyneje
teda 70% podľa prílohy č. 3, časti III.8.d/ k zákonu č. 447/2008 Z.z., pričom v oblasti mobility a orientácie
je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má čiastočne obmedzenú pohybovú

schopnosť v dôsledku cukrovky II. typu na inzulínoterapii s chronickými komplikáciami (polyneuropatia)
dolných končatín (obmedzenia funkcie bedrových a kolenných kĺbov II. stupňa a obezity. Pohybuje sa
samostatne, bez opory kompenzačnej pomôcky. Je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím,
ktorá nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože je schopná
používať na prepravu vozidlá verejnej hromadnej dopravy osôb a prostriedky železničnej dopravy. Netrpí

praktickou alebo úplnou slepotou oboch očí. Orientačné schopnosti má narušené.

Správne orgány konajúce a rozhodujúce vo veciach kompenzácie podľa zákona č. 447/2008 Z.z. musia
mať na zreteli, že konanie vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je osobitne
upravené v piatej časti zákona č. 447/2008 Z.z. a súčasne, že subsidiárnym právnym predpisom

všeobecne upravujúcim oblasť konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je
v zmysle § 53 zákona č. 447/2008 Z.z. iba zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).

Základným cieľom konania o kompenzácii je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým
zdravotnýmpostihnutímdospoločnosti,vrátanenepriamehozabezpečenianevyhnutnýchpodmienokna

uspokojovanie základných životných potrieb, za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti,
minimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba
schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami, ako aj zmiernenie jej nepriaznivej sociálnej situácie.

Sledujúc takto vymedzený cieľ podľa názoru súdu mal žalovaný pristúpiť k výkladu ustanovenia §

14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. spôsobom, ktorý eliminuje možné pochybnosti o jeho formalizme.
Žalobkyňa v žalobe poukazuje najmä na porušenie ust. § 11 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z., podľa
ktorého posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho
nálezu, ak je nález neúplný a s tým súvisiaci nedostatočne zistený skutkový stav vo veci vo vzťahu k
zisteniu jej zdravotného stavu v rámci predmetného konania o kompenzačnej dávke resp. príspevku.

Žalobkyňa poukazuje najmä na to, že napriek tomu, že pokiaľ podávala odvolanie proti prvostupňovému
rozhodnutiu uvádzala zhoršenie svojho zdravotného stavu. Žalobkyňa namieta tiež, ako vyplýva z
odôvodnenianapadnutiarozhodnutiažalovaného,ževzdravotnejdokumentácii,podľaktorejposudkový
lekár posudzoval odkázanosť žalobkyne na individuálnu prepravu, chýbajú niektoré vyšetrenia od
špecializovaných lekárov, prípadne chýbajú aktuálne vyšetrenia, ktoré sú dôležité pre kompletné

posúdenie skutočného zdravotného stavu žalobkyne. Žalobkyňa na tieto ďalšie zdravotné problémy
upozornilavrámciodvolaciehokonania.Jesícezrejmé,ženepožiadalaofyzickévyšetreniespoukazom
na § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z., ale na druhej strane pokiaľ je zrejmé aj z lekárskych posudkov
v rámci prvostupňového a aj v rámci druhostupňového orgánu, že na posúdenie odkázanosti chýbajúurčité vyšetrenia tak, ako tomu bolo v danom prípade, keď v lekárskom posudku druhostupňového
správneho orgánu je doslova konštatované, že pokiaľ je konštatovaný u žalobkyne depresívny syndróm,
nie je doložené žiadne psychiatrické vyšetrenie, takisto je v lekárskom posudku konštatovaná aj

nefropatia avšak nefrologické vyšetrenie nie je doložené.

Z uvedených dôvodov mal súd za to, že bolo potrebné, aby posudkový lekár požiadal poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu zo dňa 16.6.2014, ktorý ako prílohy
poukazuje na niektoré vyšetrenia odborných lekárov a tiež konštatuje depresívny syndróm žalobkyne,

avšak vyšetrenie od odborného lekára - psychiatrické vyšetrenie nebolo doložené (§ 11 ods. 5 zákona
č. 447/2008 Z.z.), práve vzhľadom na uvedené chýbajúce vyšetrenia a to psychiatrické vyšetrenie a aj
nefrologické. Súd poukazuje na posudzovanie uvedeného kompenzačného príspevku, ktorý je podľa §
38 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z. možné poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím
(žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, čo nie je sporné), ktorá je odkázaná na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a ktorá a) je vlastníkom alebo držiteľom osobného

motorového vozidla alebo b) nie je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla a jej
prepravu zabezpečuje fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie na vykonávanie prepravy.

Odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom je posudzovaná s poukazom na
§ 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z.. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná

na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe
s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa k
vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať
z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom
počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej

dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej
hromadnej dopravy osôb a prostriedku železničnej dopravy, najmä z dôvodu poruchy správania sa
pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insupiciencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,
kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinketérov.

Z týchto dôvodov má súd za to, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav a rozhodnutie je
tiež nedostatočne zdôvodnené (§ 250j ods. 2 pís. c) a d) O.s.p.), vzhľadom teda aj na ust. § 14 ods.
6 zákona č. 447/2008 Z.z., ktoré citované ustanovenie popri sebe obsahuje viacero vyskytujúcich sa
zákonných podmienok. Podľa názoru súdu je potrebné takúto odkázanosť na individuálnu dopravu
vyhodnotiť s poukazom na uvedené ustanovenie § 14 ods. 6 zákona komplexne. Z týchto dôvodov bude

potrebné, aby lekársky posudok, resp. posudkový lekár požiadal poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
o kompletizáciu lekárskeho nálezu, najmä teda vo vzťahu k psychiatrickému vyšetreniu, resp. aj k
nefrologickémuvyšetreniužalobkyne.Vďalšomkonanížalovanýsprávnyorgánvsúvislostisposúdením
odkázanosti na individuálnu prepravu podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z., ktorá je potrebná pre
aplikáciu § 38 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z., najmä teda vo vzťahu ku kompenzačnému príspevku

- peňažnému príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla, opätovne vyhodnotí po doplnení uvedených skutočností, či žalobkyňa je
aleboniejeodkázanáspoukazomna§14ods.6zákonač.447/2008Z.z.naindividuálnuprepravu,resp.
čizdravotnépostihnutiežalobkynejejbezpodstatnéhorizikaohrozeniasvojhozdraviaumožňujevyužitie
prostriedkov hromadnej prepravy. Bez kompletizácie vyšetrení ohľadne depresívneho stavu žalobkyne

s poukazom na ust. § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z, posúdenie komplexne jednotlivých písm. a)
až c) so zvýraznením na pís. c) najmä na tvrdený depresívny syndróm žalobkyne (aj konštatovaný v
lekárskom posudku), ktorý nebol doložený psychiatrickým vyšetrením, nebolo možné zatiaľ konštatovať,
že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Je potrebné teda
posúdiť aj to či je žalobkyňa schopná zvládnuť inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb

a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných poruchách, teda
aj pís. c) § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z.. Z tohto dôvodu bude potrebné skompletizovať vyšetrenia
v naznačenom smere ohľadne depresívneho syndrómu, tiež nefrologické vyšetrenie a následne vydať
rozhodnutie, ktoré bude zohľadňovať aj uvedené skutočnosti.

Žalobkyňa bola v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. §
250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnila prostredníctvom právneho zástupcu
v podaní zo dňa 30.03.2015 v celkovej výške 175,01 Eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia
za dva úkony právnej služby:1. prevzatie a príprava zastúpenia - 64,53 Eur,
2. žaloba - 64,53 Eur; a ďalej z náhrady hotových výdavkov - režijný paušál 2 x 8,39 Eur a 20 % DPH.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom
žalobkyne a priznal žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za dva
úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.

A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým
základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len
"výpočtový základ")..

Výpočtový základ pre rok 2015 predstavuje sumu 839 Eur.

Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna
šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo
veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške

jednej trinástiny výpočtového základu.

Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2015 predstavuje sumu 139,83 Eur

Vpredmetnejvecisajednalooprieskumrozhodnutiaopeňažnompríspevkunakompenzáciusociálnych

dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, a teda za zastupovanie v takejto veci za jeden úkon
právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu. Súd pri výpočte trov konania
vychádzal z uplatnených súm tarifnej odmeny, keďže v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky môže advokát
základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť (64,53 Eur) a zároveň v súlade s dispozičnou zásadou súd
nemôže priznať náhradu trov nad rámec návrhu.

Súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby, a to za:
1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 05.03.2015, ako vyplýva z
plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 64,53 Eur,
2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 19.03.2015 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo

výške 64,53 Eur. Odmena za úkony právnej služby spolu 129,06 Eur.

B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na

jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný
paušál za rok 2015 (2 x 8,39 Eur); režijný paušál spolu 16,78 Eur.

C/ Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %) vo výške 29,17 Eur, o ktorú sa zvýšila súdom
priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, keďže mal preukázané overením identifikačného
čísla SK1043974844 na www stránke ?http://ec.europa.eu/taxation_customs/vies/vatResponse.html?,
že právny zástupca žalobkyne je platiteľom dane.

Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 175,01 Eur považuje súd podľa konkrétnych
okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie
príslušného práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo,

prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..