Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116010511
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8116010511.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa XX.XX.XXXX v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného mladistvého N. X. proti rozsudku
Okresného súdu R. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu R. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol obžalovaný ml. N. X.
uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
-dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX hod. v S., okr. Y., viedol po ulici kpt. Q. motorové vozidlo značky
T. A., P. SB-XXXAO napriek tomu, že právoplatným rozhodnutím K. riaditeľstva PZ R., K. dopravného
inšpektorátu Y. sp. zn. K.-PO-K zo dňa XX.X.XXXX mu bola uložená sankcia zákaz činnosti viesť

motorové vozidlá na dobu XX (dvanásť) mesiacov.

za čo mu bol podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/,
§ 38 ods. 2 Tr. zákona a § 117 ods. 1 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere X mesiacov,
pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 112 ods. 1 v spojení s § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona bol obžalovanému uložený aj trest zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu XX mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, ktorý bol vyhlásený v prítomnosti obžalovaného a jeho obhajcu, podal odvolanie
obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu proti výroku o treste, ktorý považuje za neprimerane prísny.

K spáchaniu trestného činu sa priznal a tento oľutoval, a ako už uviedol, prišli k nemu osoby rómskeho
pôvodu, ktorých nepoznal a povedali mu, že v herni, ktorá sa nachádza pri benzínovej pumpe v S., bijú
jeho brata. V rozrušení a z obáv o brata išiel vozidlom do herne a keby nešlo o jeho brata, nikdy by
za volant nesadol. Tento trestný čin spáchal v čase, keď bol mladistvý. Nedávno sa mu narodilo dieťa,
stará sa
o neho, ako aj o svoju družku, ktorí sú od neho závislí. Vedie riadny život a nebude sa v budúcnosti

dopúšťať žiadneho nezákonného konania. Preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
a uložil mu miernejší trest.

V osobne podanom a odôvodnenom odvolaní obžalovaný požiadal o poslednú šancu s tým, že je
ochotný prijať aj domáce väzenie.

Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský
súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa§ 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

V prvom rade odvolací súd preskúmal správnosť postupu konajúceho súdu, či tento netrpí takými
podstatnými chybami, v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Zistil pritom,
že obžalovaný po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinným zo spáchania skutku, preto konajúci súd

v súlade s procesným predpisom postupoval podľa § 333 ods. 3 Tr. poriadku v rozsahu stanovenom
pre prijatie vyhlásenia a po jeho prijatí vykonal dokazovanie iba v súvislosti s výrokom o treste.
K vykonaným dôkazom sa obžalovaný mal možnosť vyjadriť, mal možnosť aj predniesť argumenty
svedčiace pre ukladanie miernejšieho trestu, počas konania bol zastúpený obhajcom, prostredníctvom
ktorého uplatňoval právo na obhajobu, preto odvolací súd v tomto smere porušenie jeho práv nezistil.

Výrok o vine odvolaním napadnutý nebol, aj napriek tomu odvolací súd k nemu v stručnosti uvádza, že
skutkové zistenia zodpovedajú obsahu zabezpečených dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní a
ich právne posúdenie ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr.
zákona zodpovedá zákonu.

Konajúci súd vykonal dokazovanie v súlade s pravidlami stanovenými procesným predpisom, preto o
vykonané dôkazy pri rozhodovaní o treste potom mohol opierať svoje skutkové zistenia. Z nich k osobe
obžalovaného mladistvého vyplynulo, na čo poukázal aj konajúci súd, že pokiaľ v škole má obžalovaný
priaznivé hodnotenie pre jeho správanie sa voči spolužiakom a učiteľom a postoj na vyučovaní k
zadaným úlohám, v mieste bydliska ho hodnotia ako osobu, ktorá má sklony k páchaniu trestnej činnosti

nepožíva dobrú povesť. Sociálna kuratela obž. mladistvého eviduje od roku XXXX z dôvodu páchania
činov inak trestných, pričom v roku XXXX obžalovaný spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky. Podľa odpisu registrov trestov má obžalovaný štyri záznamy, z toho bol trikrát súdne
trestaný. Práve s poukázaním na doterajší spôsob života, z ktorého je zrejmé, že obž. mladistvý už
dostal šancu na to, aby viedol riadny život, keď mu boli ukladané podmienečné tresty odňatia slobody,

čo nevyužil, ak opätovne spáchal trestnú činnosť a to v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia,
konajúci súd uzavrel, že nemožno od neho dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a
preto na jeho prevýchovu je nutné uložiť mu trest spojený s obmedzením na osobnej slobode, keďže
u obžalovaného nebadať snahu po jeho náprave a vôľu viesť riadny život, pričom jeho ponechanie
na slobode by bolo rizikom ohrozujúcim záujem spoločnosti na ochrane právom chránených záujmov.

Uvedený
záver bol podkladom pre uloženie trestu odňatia slobody spojeného s obmedzením osobnej slobody.

S vysloveným záverom konajúceho súdu sa stotožnil aj odvolací súd. Nielen hodnotenia osoby
obžalovaného z miesta bydliska, zo školy, ktorá okrem vyššie uvedených zistení v hodnotení uviedla

aj to, že obžalovaný v mesiaci február XXXX vymeškal XX neospravedlnených hodín, čo nasvedčuje
tomu, že obžalovaný nedodržiava školský poriadok, či zo sociálnej kurately, ale aj poznatok o jeho
predchádzajúcich odsúdeniach sú tými zisteniami, ktorým zodpovedá záver, že uloženie iného trestu
ako trestu nepodmienečného by zjavne nedosiahlo účel trestu podľa tohto zákona.

Trestný zákon vymedzuje možnosť uloženia podmienečného trestu odňatia slobody negatívnym
spôsobom prostredníctvom podmienok, za akých možno mladistvému páchateľovi uložiť
nepodmienečný trest odňatia slobody a to v § 117 ods. 2 Tr. zákona, podľa ktorého nepodmienečný trest
odňatia slobody môže súd mladistvému uložiť len za podmienky, že by vzhľadom na okolnosti prípadu,
osobu mladistvého alebo vzhľadom na predtým uložené opatrenia uloženie iného trestu zjavne neviedlo

k dosiahnutiu účelu trestu podľa tohto zákona.

Na tomto mieste v súvislosti s hodnotením doterajšieho života obžalovaného odvolací súd považuje
zvýrazniť, aj keď to konajúci súd správne konštatuje v odôvodnení svojho rozsudku, že obžalovaný bol
rozsudkom Okresného súdu U. sp. zn. XT/XXX/XXXX uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212

ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere X mesiacov,
výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu X roka X mesiacov, pričom výrok o
treste v rozsudku Okresného súdu Y. Q. T. pod sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol
uznaný vinným z prečinu podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, bol zrušený. V uvedenej trestnej veciOkresného súdu U. plynula skúšobná doba do XX.XX.XXXX a keďže obžalovaný spáchal prerokúvaný
skutok XX.XX.XXXX, záver konajúceho súdu, že obžalovaný páchal trestnú činnosť v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia za iný úmyselný trestný čin, má svoj základ vo vykonanom dokazovaní.

Okrem toho je ale potrebné poukázať aj na to, že obžalovanému bol rozsudkom Okresného súdu R. sp.
zn. XXT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uložený trest povinnej práce za pokus prečinu krádeže podľa
§ 14 k § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona spáchaný dňa XX.XX.XXXX, ktorý vykonal
XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Aj tento prečin obžalovaný
spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia nielen vo veci vedenej na Okresnom súde U. sp.

zn. XT/XXX/XXXX, ale aj počas skúšobnej doby plynúcej v trestnej veci vedenej na Okresnom súde
R. sp. zn. XT/XX/XXXX od vyhlásenia rozsudku dňa XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, ktorého výkon bol
nariadený a bol obžalovaným vykonaný dňa XX.XX.XXXX.

Z uvedeného je teda zrejmé, že obžalovanému bola daná možnosť v trestnej veci vedenej na Okresnom
súde R. pod sp. zn. XXT/XXX/XXXX za spáchanie prečinu dňa XX.XX.XXXX, teda v krátkej dobe

po začatí plynutia skúšobnej doby, aby sa sám pričinil o svoju nápravu, keď mu bol uložený trest
povinnej práce. O tom, že obžalovaný dobrodenie súdu nevyužil, svedčí skutočnosť, že pred koncom
skúšobnej doby sa opätovne dopustil protiprávnej trestnej činnosti a to prerokúvaného trestného činu.
Práve zistenie, že obžalovaného neodradilo od páchania ďalšej trestnej činnosti ani vykonanie trestov, či
už spojeného s obmedzením osobnej slobody alebo trestu povinnej práce, správne konajúci vyhodnotil,

ak uzavrel, že obžalovaný nemá snahu viesť riadny život a nebadať uňho ani snahu po náprave.

Prihliadajúc na uvedené zistenia potom aj odvolací súd uzavrel, že podmienky pre uloženie trestu
odňatia slobody nespojeného s obmedzením osobnej slobody neboli splnené, naopak, so zreteľom na
osobu obžalovaného a predtým uložené tresty už uloženie ďalšieho alternatívneho trestu či trestu s

podmienečným odkladom jeho výkonu nesplní svoj účel a minie sa účinku tak, ako sa minul účinku aj
trest povinnej práce, keďže aj počas jeho výkonu obžalovaný spáchal prerokúvaný skutok. Z uvedených
dôvodov preto odvolací súd vyhodnotil uložený trest odňatia slobody vo výmere X mesiacov, čo je pri
strede trestnej sadzby, za zákonu zodpovedajúci a primeraný vo vzťahu k všetkým zisteným okolnostiam
prípadu, ako aj k priznanej priťažujúcej okolnosti, t. j. že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený, a tiež k

priznanej poľahčujúcej okolnosti, ktorá spočíva v priznaní sa obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti.

Za daných zistení uplatňované odvolacie námietky obžalovaného založené predovšetkým na motíve
jeho konania, že bol v ohrození jeho brat a preto si sadol za volant, či v tvrdení, že sa stará o dieťa
a družku, nie sú rozhodujúcimi pri posudzovaní primeranosti uloženého trestu, a už vôbec nemožno

akceptovať tvrdenie obžalovaného, že vedie riadny život, keď z vyššie rozvedených zistení plynie, že
sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti, ostatne dňa XX.XX.XXXX. Jeho prehlásenie, že povedie riadny
život a nebude sa v budúcnosti dopúšťať žiadneho nezákonného konania, so zreteľom na spáchanie
prerokúvaného trestného činu ako druhého v poradí počas skúšobnej doby, je výrazne spochybnené
práve jeho konaním a je nedôveryhodné.

Konajúci súd obž. mladistvého pre účely výkonu trestu odňatia slobody v súlade s
§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom, pretože
obžalovaný počas trestného konania dovŕšil vek XX rokov a aj keď už bol vo výkone trestu odňatia
slobody, tento vykonal v ústave na výkon trestu pre mladistvých, na čo sa neprihliadalo.

Uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu XX mesiacov je taktiež
primeraným, keďže obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla a tento
trest u obžalovaného nie je na prekážku príprave na jeho povolanie.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
a keďže nezistil žiadne iné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v jeho prospech, jeho odvolanie
postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.