Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. október 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/161/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112224554
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8112224554.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Q. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom O. X, XXX XX O., právne zastúpeného JUDr. Ján Jurč, advokát, so sídlom
Partizánska 5, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: A-TIS, a.s., so sídlom Strojnícka 1, 080 01 Prešov,
právnezastúpenéhoEvaPetránováAdvokátskakancelárias.r.o.,sosídlomPuškinova6,08001Prešov,
za účasti intervenienta na strane žalovaného Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, ul. 29.augusta
8-10, pobočka Prešov, Masarykova 1 o úrazovú rentu, takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje v časti o zaplatenie straty na zárobku po skončení práceneschopnosti za čas po
31.12.2013.

Pripúšťazmenunávrhutak,žežalobcapožadujenažalovanomzaplateniestratynazárobkuposkončení
práceneschopnosti vo výške 5 712,61 € v zmysle vyčíslenia G.. P. X..

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 509,03 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný a intervenient sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike - OS Prešov
náhradutrovznaleckéhodokazovaniavkonaníozvýšeniesťaženiaspoločenskéhouplatneniavrozsahu
100 %.

IV. Žalovanému a intervenientovi náhradu trov konania v konaní o náhradu zárobku po skončení
práceneschopnosti nepriznáva.

V. Znalec G.. P. X. má proti žalobcovi právo na náhradu výdavkov spojených s vyhotovením znaleckého
posudku vo výške, ktorá bude určená v uznesení vydanom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, a to v rozsahu 82 %.

VI. Znalec G.. P. X. má proti žalovanému a intervenientovi ako zaviazaným spoločne a nerozdielne právo
na náhradu výdavkov spojených s vyhotovením znaleckého posudku vo výške, ktorá bude určená v

uznesení vydanom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to v rozsahu 18 %.

VII. Znalecká organizácia Gemer Audit spol. s r.o. má proti žalobcovi právo na náhradu výdavkov
spojených s vyhotovením znaleckého posudku vo výške, ktorá bude určená v uznesení vydanom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to v rozsahu 82 %.

VIII. Znalecká organizácia Gemer Audit spol. s r.o. má proti žalovanému a intervenientovi ako

zaviazaným spoločne a nerozdielne právo na náhradu výdavkov spojených s vyhotovením znaleckéhoposudku vo výške, ktorá bude určená v uznesení vydanom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, a to v rozsahu 18 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 30.10.2010 sa žalobca pôvodne domáhal voči žalovanému na a) sťažení
spoločenského uplatnenia zaplatenia sumy vo výške 935 829,20,- Sk a ďalej b) platenia peňažnej sumy
nazvanej ako renta vo výške 7 561,70,-Sk, ktorá má byť stratou na zárobku a predstavuje rozdiel medzi
zárobkom a čiastočným invalidným dôchodkom.

2. Podaním došlým súdu dňa 24.10.2008 žalobca svoj návrh zmenil tak, že požadoval na žalovanom a)

zaplatenie sumy 1.009.155,20,- Sk a zároveň požadoval, aby mu b) žalovaný do budúcna počnúc dňom
01.08.2001 platil sumu vo výške 3 007,- Sk v čase výplaty invalidného dôchodku.

3. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 9C/175/00-30 zo dňa 10.11.2008 rozhodol tak, že

- určil, že u žalobcu zistená choroba z povolania z vibrácii s dominantným postihnutím ciev a nervov
končatín spôsobená pri práci s vibráciami z 25.11.1999 a zdravotný stav žalobcu je v príčinnej súvislosti
s vykonávaním práce na základe pracovného pomeru od 06.01.1969,
- žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 100 000,- Sk
a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

4. Na základe odvolania voči rozsudku uvedenému v bode 3. odôvodnenia rozhodol Krajský súd v
Prešove uznesením č. k. 2Co/30/09 - 362 zo dňa 24.06.2009 tak, že zrušil rozsudok vo výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, čiže v časti prevyšujúcej priznanie sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 100 000,- Sk a v tejto časti vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. V ďalšom konaní Okresný súd Prešov rozhodol rozsudkom č. k. 9C/175/00-395 zo dňa 22.02.2010
rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom mimoriadneho zvýšenia spoločenského
uplatnenia sumu 6 000 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na
vyplatenie úrazovej renty, ten bol vylúčený na samostatné konanie. Okresný súd Prešov uznesením č. k.

9C/175/2000-458 zo dňa 07.05.2013 rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť náhradu trov konania
vo výške 4 070,54 €, a zároveň náhradu trov konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom nepriznal.

6. Predmetom ďalšieho konania Okresného súdu Prešov tak zostala iba žalobná požiadavka žalobcu
na priznanie renty vo výške 3 007,- Sk od 01.08.2001 do budúcna, a zároveň rozhodnutie o náhrade

trov konania medzi žalobcom, žalovaným a intervenientom ohľadne tohto nároku. Materiálne si žalobca
teda v ďalšom konaní uplatňoval už len náhradu na stratu zárobku po skončení PN.

7. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok G.. P. X., znalca v odbore Ekonómia a manažment,
odvetvie personalistika, účtovníctvo a daňovníctvo č. 2/2013, ktorý sa nachádza na č. l. 46 - 72 spisu.

V tomto znaleckom posudku znalec uviedol, že rozhodným obdobím pre výpočet náhrady za stratu na
zárobku je tretí štvrťrok 1999. Znalec G.. X. ďalej v znaleckom posudku dospel k záveru, že rozhodujúci
priemerný hodinový zárobok pre určenie náhrady za stratu na zárobku po skončení PN je vo výške
35,79,- Sk. Po pripočítaní sumy prémií vyplatených žalobcovi v roku 1999, ktoré za hodinu predstavovali
11,44,- Sk, rozhodujúcou veličinou znaleckého posudku bol priemerný hodinový zárobok 47,23,- Sk.

Následne znalec uviedol, že mesačný priemerný zárobok je 8,728,- Sk, ku ktorému dospel výpočtom:
hodinový priemerný zárobok x pracovná doba x koeficient pre priemerný počet pracovných dní v mesiaci
21,74. Po vykonaných valorizáciách priemerného zárobku dospel znalec G.. P. X. k záveru, že náhrada
za stratu na zárobku za roky 1999 - 2003 predstavuje pre rok 1999 sumu 317,90 €, pre rok 2000 sumu
2 117,71 €, pre rok 2001 sumu 1 257,82 €, pre rok 2002 sumu 835,30 € a pre rok 2003 sumu 1 244,78

€, spolu teda 5 773,51 €.
7.1. Voči tomuto znaleckému posudku boli zo strany vtedy vedľajšieho účastníka (súčasného
intervenienta) Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave podané námietky na č. l. 75 - 76 spisu. Vedľajší
účastník (dôvodne - pozn. OS Prešov) vyčítal znaleckému posudku to, že tento nezohľadnil, že strata
na zárobku počas PN a strata na zárobku po skončení PN sú dva samostatné nároky. Zároveň mu

vyčítal, že pre svoj výpočet vychádzal z nesprávnych údajov s tým, že žalobcovi bol vyplácaný čiastočnýinvalidný dôchodok až odo dňa 11.03.2000, keďže do 10.03.2000 mal žalovaný vyplácané nemocenské
z dôvodu PN, ktorá bola v príčinnej súvislosti so zistenou chorobou z povolania.
7.2. Vo vzťahu k námietkam sa G.. P. X. - súdny znalec vyjadril podaním došlým súdu dňa 01.08.2013,

v ktorom uviedol, že na záveroch znaleckého posudku zotrváva.
7.3. Podaním došlým súdu dňa 07.03.2014 znalec G.. P. X. predložil súdu Doplnok k Znaleckému
posudku č. 3/2014. V tomto doplnku znaleckého posudku znalec dospel k záveru, že náhrada za
stratu na zárobku žalobcu predstavuje pre rok 1999 do 10.03.2000 sumu 757,37 €, od 11.03.2000 do
31.12.2000 sumu 957,94 €. Pre rok 2001 sumu 1 615,51 €, pre rok 2002 sumu 668 € a pre rok 2003

sumu 717,79 €. Znalec tak vypočítal celkovú náhradu za stratu na zárobku žalobcu za roky 1999 - 2003
vo výške 5 712,61 €. Vychádzajúc zo zadania súdu, ktorým prikázal dopracovanie znaleckého posudku
je zrejmé, že položka v znaleckom posudku týkajúca sa roku 1999 do 10.03.2000 je stratou na zárobku
počas PN žalobcu a položka od 11.03.2000 až do konca roka 2003 je náhradou za stratu na zárobku
po skončení PN.
7.4. Voči doplnku znaleckého posudku podaním došlým súdu dňa 02.06.2014 znova vzniesol námietky

vedľajší účastník Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave (opäť dôvodne - pozn. OS Prešov), ktorý
uviedol, že znalec správne použil priemerný zárobok z druhého štvrťroka roku 1999 a správne vyčíslil
priemerný hodinový zárobok pre stratu na zárobku v sume 48,38,- Sk, čo predstavuje priemerný
mesačný zárobok vo výške 8 941,- Sk (48,38,- Sk x 8,5 hod. x 21,74 koeficient). Vedľajší účastník
má však za to, že znalec nesprávne aplikuje valorizáciu pôvodného priemerného mesačného hrubého

zárobku a to v rozpore so zákonom č. 320/1993 Z.z. tak, že táto valorizácia patrí až od 01.07.2001.
Vedľajší účastník ďalej znalcovi vytýka, že neprihliadol k tomu, že náhrada za stratu na zárobku počas
PN za čas od 26.06.1999 do 10.03.2000 bola žalobcovi už vyplatená, zároveň ďalej vytýka znalcovi, že
nesprávne používa sumu priznaného čiastočného invalidného dôchodku od 10.03.2000 do 28.07.2001,
keďže tento bol priznaný v sume 3 457,- Sk a znalec používa sumu 7 030,- Sk. Rovnako používa znalec

nesprávne sumu vyplácaného invalidného dôchodku od 29.07.2001, ktorý bol priznaný a vyplácaný vo
výške 7 403,- Sk a znalec uvádza 7 922,- Sk. Zároveň vedľajší účastník namieta, že znalec sa absolútne
nevysporiadal s tým, že v čase od 11.03.2000 do 28.07.2001, teda za obdobie, keď žalobca mal príjem z
výplaty priznaného čiastočného invalidného dôchodku, bol tento zároveň zamestnaný a poberal mzdu.
7.5. Následne na základe uznesenia súdu došlo k vypracovaniu kontrolného znaleckého posudku vo

vzťahu k posudku G.. P. X.O. a to znaleckou organizáciou Gemer Audit spol. s.r.o.. Znalecká organizácia
doručila súdu znalecký posudok dňa 25.01.2016 ako Znalecký posudok č. 7/2016. Znalecká organizácia
rovnako ako znalec G.. P. X. mala za rozhodujúce obdobie pre výpočet priemerného zárobku obdobie
druhého štvrťroka 1999. Priemerný mesačný zárobok vypočítala vo výške 8 941,- Sk, pričom priemerný
hodinový zárobok bol vypočítaný vo výške 48,38,- Sk. Čo sa týka náhrady za straty na zárobku počas

PN žalobcu od 26.07.1999 do 10.03.2000, tento znalecká organizácia určila vo výške 16 161,97,- Sk.
Znalecká organizácia dospela k záveru, že náhrada za stratu na zárobku po skončení PN žalobcu za
čas od 11.03.2000 do 31.12.2003 je vo výške 146 980,91,- Sk.
7.6. Pokiaľ ide o znalecký posudok znaleckej organizácie GemerAudit spol. s r.o., vedľajší účastník
Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave voči nemu vzniesla námietky (dôvodné - pozn. OS Prešov)

v podaní doručenom súdu dňa 09.03.2016 (č. l. 327-328). Čo sa týka námietok vedľajšieho účastníka,
tento uviedol, že strata na zárobku počas PN je vypočítaná nesprávne z dôvodov v tomto podaní
označených s tým, že v skutočnosti strata na zárobku počas PN je nižšia o 73,97,- Sk, pričom náhrada
za stratu na zárobku počas PN bola vedľajším účastníkom už žalobcovi ako nesporný nárok uhradený.
Pokiaľ ide o ďalší obsah znaleckého posudku, vedľajší účastník poukázal na to, že na strane 19. a 20.

znaleckého posudku je uvedená tabuľka výpočtu, ktorá v stĺpci čiastočný invalidný dôchodok vykazuje
v období od marca 2000 do mája 2001 chybu v písaní, ktorá má vplyv na celkový výsledok. Namiesto
sumy 3 457,- Sk vyplácaného čiastočného invalidného dôchodku je v tabuľke uvedená suma 3 547,-
Sk, čo v konečnom matematickom súčte deformuje skutočnosť o 424,- Sk. Vedľajší účastník ďalej
namieta voči znaleckému posudku a v jeho časti nachádzajúcej sa na strane 19. a 20., kde je uvedená

tabuľka výpočtu, ktorá v stĺpci priemerný mesačný zárobok vykazuje sumy valorizovaného priemerného
zárobku, ktorý je rozhodujúci pre výpočet straty. Znalecká organizácia však nesprávne valorizovala už
valorizovaný hrubý zárobok, čo je neprípustné, pretože správne sa suma, o ktorú sa priemerný zárobok
percentuálne zvyšuje, vypočíta z pôvodného priemerného hrubého zárobku. Z toho dôvodu vedľajší
účastník namietal, že bol nesprávne aplikovaný právny predpis, a to zákon č. 320/1993 Z. z.. Nakoniec

vedľajší účastník vyčíta znaleckému posudku, a to jeho záverom na strane 19. a 20., že tabuľka výpočtu
v stĺpci mzda, mzdový list vykazuje len sumu uvedenú v mzdovom liste v časti základná mzda, čo je
len časť príjmu, ktorý poberal v tom čase zamestnaný žalobca v pracovnom pomere na 22,50 hodinový
týždenný úväzok. V posudku nie je zohľadnené, že žalobca bol síce poberateľom čiastočne invalidnéhodôchodku, ale zároveň bol aj zamestnaný na tzv. polovičný úväzok, z čoho mu plynuli nároky na výplatu.
Nie je preto možné akceptovať výpočet tej časti obdobia od 11.03.2000 do 29.07.2001, kedy bol uznaný
za čiastočne invalidného, že poškodený mal príjem len 3 095,- Sk a vo zvyšku je to strata na zárobku

vyčíslená z rozdielu priemerného zárobku a čiastočného dôchodku, ktorá sa dáva na ťarchu žalovaného.
7.7. Na základe námietok vedľajšieho účastníka bol zo strany znaleckej organizácii GemerAudit spol.
s r.o. vypracovaný Znalecký posudok č. 13/2016 ako Doplnok znaleckého posudku č. 7/2016. V tomto
doplnku znalecká organizácia zohľadnila námietky vedľajšieho účastníka a dospela k nasledujúcim
záverom:

a) Pokiaľ ide o stratu na zárobku počas trvania PN, priemerný hodinový zárobok mal výšku 48,38,-
Sk. Práceneschopnosť trvala 1402,5 hodín a priemerný zárobok za toto obdobie bol 67 853,- Sk.
Nemocenské za čas od 26.07.1999 do 10.03.2000 bolo vyplatené vo výške 51 765,- Sk a náhrada počas
PN tak mala výšku 16 088,- Sk, pričom už bola Sociálnou poisťovňou žalobcovi zaplatená.
b) Pokiaľ ide o náhradu po PN, po zohľadnení námietok Sociálnej poisťovne dospela znalecká
organizácia k záveru, že priemerný mesačný zárobok pred júlom 2001 bol u žalobcu 8 941,- Sk, v júli

2001 bol valorizovaný percentom vo výške 6,50 a predstavoval výšku 9 523,00,- Sk, následne v júli
2002 bola ďalšia valorizácia o 8,20 % a priemerný mesačný zárobok tak predstavoval 10 257,00,- Sk
a nakoniec v júli 2003 bol valorizovaný o 9,30 % a priemerný mesačný zárobok tak predstavoval výšku
11 088,00,- Sk.
c) Znalecká organizácia vypracovala tabuľku, v ktorej vychádzala z práve uvedeného priemerného

mesačného zárobku, z ktorého odpočítala vyplácaný čiastočný invalidný dôchodok, resp. neskôr
invalidný dôchodok a zároveň príjem, ktorý žalobca poberal za čas, keď zároveň poberal čiastočný
invalidný dôchodok a dospela k záveru, že strata na zárobku po skončení PN predstavuje výšku 104
989,45,- Sk, a to:
- za rok 2000 vo výške 29 037,45,- Sk,

- za rok 2001 vo výške 29 476,- Sk,
- za rok 2002 vo výške 21 234,- Sk,
- za rok 2003 vo výške 25 242,- Sk.

7.8. K doplnku znaleckého posudku sa vedľajší účastník ani žalovaný nevyjadrili. Žalobca sa vyjadril

podaním doručeným súdu dňa 04.07.2016 tak, že za správny považuje znalecký posudok vypracovaný
G.. P. X..

8. Rozhodujúce právne predpisy:

Zákonník práce č. 65/1965 Zb. v znení účinnom ku dňu 11.03.2000

§ 195 ods.1 - Náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity
alebo čiastočnej invalidity sa po dobu 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od vzniku nároku poskytne
zamestnancovi v takej výške, aby spolu s jeho zárobkom po pracovnom úraze alebo po zistení

choroby z povolania s pripočítaním prípadného invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku
poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala jeho priemernému zárobku pred vznikom škody.
Pritom sa neprihliada na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť, na zníženie tohto dôchodku
podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, na zvýšenie priznaných dôchodkov podľa týchto
predpisov ani na zárobok zamestnanca, ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úsilím.

§ 195 ods.2 - Po uplynutí doby uvedenej v predchádzajúcom odseku náhrada za stratu na zárobku
spolu so zárobkom postihnutého zamestnanca s prípadným dôchodkom uvedeným v predchádzajúcom
odseku nesmie presiahnuť sumu 5 700 Sk mesačne; pritom sa neprihliada na zárobok zamestnanca,
ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úsilím. U zamestnancov, ktorých priemerný zárobok pred vznikom
škody bol vyšší ako 5 700 Sk, sa táto suma zvyšuje o 75 % rozdielu medzi týmto zárobkom a sumou

5 700 Sk. Toto obmedzenie neplatí, ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo výhradne porušením
právnych alebo ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokiaľ ich
neporušil postihnutý zamestnanec. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže súd rozhodnúť, že toto
obmedzenie neplatí tiež vtedy, ak škoda bola spôsobená hrubou nedbanlivosťou, pokiaľ sa jej nedopustil
postihnutý zamestnanec.

Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. v znení účinnom od 01.04.2012§ 201 ods.1 - Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní
invalidity alebo čiastočnej invalidity sa poskytne zamestnancovi v takej sume, aby spolu s jeho zárobkom
po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného invalidného

dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala
jeho priemernému zárobku pred vznikom škody. Pritom sa neprihliada na zárobok zamestnanca, ktorý
dosiahol zvýšeným pracovným úsilím.
Podľa § 251 ods.1 - Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli
pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony

urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 251 ods.2 - Úprava náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo
pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity (§ 201 ods. 1 ) a úprava náhrady nákladov na výživu pozostalých (§ 207 ) sa uskutoční aj u zamestnancov a
pozostalých, ktorým náhrada patrila do 31. marca 2002; to platí aj pre náhrady, o ktorých bolo do 31.

marca 2002 právoplatne rozhodnuté alebo ktorých výška bola dohodnutá.

Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2012

§ 201 ods.1 - Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní

invalidity alebo čiastočnej invalidity sa poskytne zamestnancovi v takej sume, aby spolu s jeho zárobkom
po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného invalidného
dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala
jeho priemernému zárobku pred vznikom škody. Pritom sa neprihliada na zárobok zamestnanca, ktorý
dosiahol zvýšeným pracovným úsilím.

§ 201 ods.2 - Priemerný zárobok rozhodujúci na výpočet predmetnej náhrady sa upravuje o výšku
priznávaných percent postupne, zvyšovaním posledne percentuálne upravených priemerných zárobkov,
počnúc dňom skončenia pracovnej neschopnosti, alebo pri uznaní invalidity, alebo čiastočnej invalidity.
Výšku percenta, ktorým sa bude náhrada za stratu na zárobku upravovať, ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 252a ods.1 - Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli
pred 1. júlom 2003, ak nie je ďalej ustanovené inak. Vznik pracovnoprávnych vzťahov, ako aj nároky,
ktoré z nich vznikli pred 1. júlom 2003, sa posudzujú podľa predpisov platných do 30. júna 2003.

Zákon č. 1/1992 Zb. o mzde - § 17

(1) Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej
zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z doby odpracovanej v rozhodnom období.
(2) Pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, je rozhodným obdobím predchádzajúci kalendárny štvrťrok;
priemerný zárobok sa zisťuje k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

(4) Ak zamestnanec v rozhodnom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 180 hodín, používa sa
namiestopriemernéhozárobkupravdepodobnýzárobok.Pravdepodobnýzároboksazistízhrubejmzdy,
ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodného obdobia, prípadne z hrubej mzdy, ktorú by zrejme
dosiahol.
(5) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Pokiaľ sa podľa pracovnoprávnych

predpisov vychádza z priemerného mesačného zárobku, priemerný zárobok zistený podľa prvej vety sa
prepočíta na jeden mesiac podľa priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden
mesiac.

Zákon č. 320/1993 Zb. - § 1

(1) Náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom
alebo chorobou z povolania (ďalej len „náhrada za stratu na zárobku“), ktorá patrí pracovníkovi podľa

osobitných predpisov, sa vzhľadom na zmeny vo vývoji mzdovej úrovne upravuje tak, že sa priemerný
zárobok rozhodný pre výpočet tejto náhrady zvyšuje o takto určené percentá:
a) 2 % za každý kalendárny rok nasledujúci po vzniku nároku na túto náhradu do 31. decembra 1989,
b) 5 % za kalendárny rok 1990,c) 5 % za prvý polrok 1991,
d) 17 % za druhý polrok 1991,
e) 7 % za každý kalendárny štvrťrok roka 1992,

f) 5,5 % za každý kalendárny štvrťrok trištvrte roka 1993,
g)rovnaképercentá,akézodpovedajúnárastupriemernejmzdyzistenejŠtatistickýmúradomSlovenskej
republiky,zakaždýštvrťrokalebokumulatívnezaviaceréštvrťrokypotomobdobí,zaktorésarealizovalo
posledné zvýšenie tejto náhrady. Náhrada sa upraví, ak uvedený nárast priemernej mzdy dosiahne za
obdobie uvedené v tomto odseku minimálne 5 %.

Ak nárok na náhradu za stratu na zárobku vznikol po 31. decembri 1988, úprava sa uskutoční až za
najbližšie časové obdobie uvedené v písmenách b) až g) nasledujúce po období, v ktorom nárok vznikol.
(2) Výšku percenta a obdobie, za ktoré sa bude náhrada podľa § 1 ods. 1 písm. g)
upravovať, ustanoví a vyhlási
uverejnením opatrenia v Zbierke zákonov Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky2) na základe údajov

Štatistického úradu Slovenskej republiky.

9. Vo vzťahu k sporným valorizáciám treba uviesť, že ich zmysel bol riešený v súdnej praxi rozhodnutím
NS SR vo veci sp. zn. 2MCdo 8/2008, kde najvyšší súd uviedol: „Na účely valorizácie zárobku pre
náhradu za stratu na zárobku po skončení PN platia nasledujúce zákonom stanovené zásady:

- použije sa suma priemerného mesačného zárobku zamestnanca pred vznikom škody, t. j. pred
znížením zárobkov alebo dosiahnutím nižších zárobkov následkom pracovného úrazu alebo choroby
z povolania, pričom priemerný mesačný zárobok sa vypočíta podľa platnej právnej úpravy pre jeho
výpočet,
- sumy zvýšenia o príslušné percento patriace za jednotlivé obdobia sa určujú vždy zo sumy pôvodného,

t. j. z nezvýšeného priemerného zárobku,
- priemerný zárobok sa zvýši len za celé obdobie nasledujúce po vzniku nároku na náhradu za stratu
na zárobku, za ktoré podľa právnych predpisov zvýšenie patrí,
- náhrada za stratu na zárobku po úprave podlieha rovnakému obmedzeniu ako pri priznaní, t. j. § 195
ods. 2 zákonníka práce a článok 2 ods. 7 zákona č. 188/1988 Zb. platí aj pre stanovenie výšky náhrady

za stratu na zárobku po skončení priemerného zárobku.“
NSďalejuviedol,že:„súdypochybiliprivalorizáciipriemernéhozárobku,keďvalorizovaliužvalorizovaný
priemerný mesačný zárobok. Odôvodnenie tohto postupu nie je v súlade so zákonom, ktorý súdom
udávaný výklad spôsobu valorizácie nepripúšťa. Pri valorizácii náhrady za stratu na zárobku sa ako
základ používa priemerný zárobok pred vznikom škody, t. j. pred znížením zárobku následkom

pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Príslušné valorizačné sumy za jednotlivé obdobia sa
určujú vždy zo sumy pôvodného, t. j. z nezvýšeného priemerného zárobku.“

10. V rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/178/2008 NS SR uviedol, že 01.07.2003 nadobudol účinnosť aj
zákon č. 210/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce

v znení neskorších predpisov, podľa ktorej novely zákonník práce v § 201 ods. 2 znie takto:
„Priemerný zárobok rozhodujúci na výpočet predmetnej náhrady sa upravuje o výšku priznávaných
percent postupne zvyšovaním posledne percentuálne upravených priemerných zárobkov počnúc dňom
skončenia pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity. Výšku percenta,
ktorým sa bude náhrada za stratu na zárobku upravovať, ustanovuje osobitný predpis. Treba preto

prisvedčiť námietke žalobcu, že pri výpočte jeho priemerného zárobku rozhodujúceho pre výpočet
náhrady za stratu na jeho zárobku po skončení PN vzniknutej pracovným úrazom bolo treba vychádzať
z ustanovenia § 201 ods. 1 zákonníka práce v znení účinnom od 01.07.2003, a teda jeho priemerný
zárobok upraviť o výšku priznaných percent postupne, zvyšovaním posledne percentuálne upraveného
priemerného zárobku, t. j. ako to urobil súd prvého stupňa.“

11. V prejednávanej veci má súd za to, že znaleckou organizáciou bol správne vypočítaný priemerný
mesačný hrubý zárobok vo výške 8 941,- Sk. K strate na zárobku po skončení PN začalo dochádzať od
11.03.2000. K tomuto dňu teda priemerný zárobok žalobcu predstavoval výšku 8 941,- Sk.
a) Od 01.07.2001 došlo k valorizácii v rozsahu 6,5 %, a preto priemerný zárobok od tohto dňa mal výšku

8 941,- Sk + 582,- Sk = 9 523,- Sk.
b) Ďalšia valorizácia nasledovala dňa 01.07.2002 vo výške 8,20 %, teda pôvodný priemerný zárobok
8 941,- Sk bolo treba zvýšiť o 14,70 %, teda o sumu 1 315,- Sk a od 01.07.2002 tak priemerný hrubý
zárobok predstavoval 10 256,- Sk.c) Od 01.07.2003 došlo k valorizácii vo výške 9,30 %, a zároveň aj k vyššie citovanej zmene právnych
predpisov, preto sa ďalej valorizoval už valorizovaný priemerný mesačný zárobok vo výške 10 256,- Sk,
pričom valorizácia predstavovala sumu 954,- Sk, čo sa rovná spolu 11 210,- Sk.

Sumy priemerného mesačného zárobku súd zaokrúhľoval na celé koruny nahor.

12. Následne súd modifikoval výsledky Znaleckého posudku č. 13/2006, ktorý bol Doplnkom k
znaleckému posudku č. 7/2016 vo vzťahu k tabuľke, ktorá určuje sumu náhrady za stratu na zárobku
po skončení PN, a to nasledujúco:

a) Stratu na zárobku za rok 2000 určil namiesto znalcom uvedenej sumy 28 037,45,- Sk, tak že ju
zaokrúhlil na celé koruny nahor vo výške v 29 038,- Sk.
b) Strata na zárobku za rok 2001 sa zhoduje so sumou uvedenou v znaleckom posudku teda má výšku
29 476,- Sk.
c) Strata na zárobku za rok 2002, táto nie je vo výške 21 234,- Sk ako uvádza znalecký posudok ale
vo výške 21 228,- Sk. Rozdiel spočíva v tom, že súd za čas od júla 2002 do decembra 2002 použil pre

výpočet priemerný hrubý mesačný zárobok vo výške 10 256,- Sk a nie 10 257,- Sk ako to uvádza znalec.
d) Strata na zárobku za rok 2003 bola znalcom určená vo výške 25 242,- Sk, avšak súd ju určil vo výške
25 968,- Sk, pričom zmena spočíva v tom, že za mesiace január 2003 až jún 2003 súd použil priemerný
hrubý mesačný zárobok vo výške 10 256,- Sk, nie 10 257,- Sk ako to uvádza znalecká organizácia a
za obdobie od júla 2003 do decembra 2003 použil priemerný mesačný zárobok vo výške 11 210,- Sk a

nie 11 088,- Sk ako to uvádza znalecká organizácia.

13. Výpočet výšky priemerného zárobku. Rok 2000 = 8941,-Sk. Rok 2001 - 8941,-Sk + 582,-Sk (6,50%
valorizácia) = 9523-,Sk. Rok 2002 - 8941,-Sk + 1315,-Sk (valorizácia 2001 - 6,50% + valorizácia 2002
- 8,20%, spolu 14,70%) = 10256,-Sk. Rok 2003 - 10256,-Sk + 954,-Sk (9,30% valorizácia za rok 2003)

= 11210,-Sk.

14. Súd tak dospel k záveru, že suma straty na zárobku po skončení PN predstavuje u žalobcu výšku
105 713,- Sk, čiže 3 509,03 €.

15. Podľa § 139 C.s.p. - Žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
Podľa§140ods.1C.s.p.-Zmenažalobyjenávrh,ktorýmsarozširujeuplatnenéprávoalebosauplatňuje
iné právo.
Podľa § 142 ods.1 C.s.p. - o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola

zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.
Podľa § 144 C.s.p. - žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods.2 C.s.p. - Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podaním na č.l. 319, 320 síce žalobca uviedol, že požaduje rentu vo výške 3007,-Sk mesačne od
01.08.2001 do budúcna, avšak na pojednávaní konanom dňa 03.10.2016 bol pripustený návrh žalobcu
na zaplatenie straty na zárobku po skončení práceneschopnosti vo výške 5 712,61 € v zmysle vyčíslenia
G.. P. X.. Keďže strata na zárobku po skončení PN je v Znaleckom posudku G.. P. X. vyčíslená za čas
od 11.03.2010, súd vykladajúc procesný úkon žalobcu podľa jeho obsahu a komplexne rozhodoval o

náhrade za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti za čas od 11.03.2000 do 31.12.2003.

16. Žalovaný tak podľa rozhodnutia súdu má žalobcovi zaplatiť stratu na zárobku vo výške 3 509,03 €
(výrok č. I. rozsudku). V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá (výrok č. II. rozsudku).

17. Vzhľadom na to, že v konaní doteraz nebolo rozhodnuté o náhrade trov konania v časti konania
týkajúceho sa zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, súd rozhodol, že žalovaný a intervenient sú
tieto trovy spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť SR - Okresnému súdu Prešov (výrok č. III. rozsudku).
V danom prípade súd na znalecké dokazovanie vyplatil sumu 1 017 € na č. l. 434 a sumu 505,88 € na č.
l. 453 spisu. Súd rozhodol o priznaní celej náhrady vyplatenej sumy vychádzajúc z toho, že táto nemôže

byť priznaná vo vzťahu k žalobcovi, ktorý mal plný úspech v základe nároku, teda v tom, že zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia je dané a potom výška plnenia už závisela iba od úvahy súdu.18.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. Pokiaľ ide o náhradu trov konania v rámci konania o náhradu zárobku po skončení PN, túto súd
žalovanému a intervenientovi (výrok č. IV. rozsudku), ktorí boli v konaní v konečnom rozsahu úspešní,

nepriznal. Pri posudzovaní úspechu a neúspechu vychádzal súd z toho, že k späťvzatiu žaloby v konaní
o zaplatenie renty, teda straty na zárobku po skončení PN, ktorú žalobca požadoval vo výške 3 007,-
Sk od 01.08.2001 došlo na pojednávaní konanom dňa 03.10.2016. Žalobca pôvodne žiadal zaplatenie
náhrady za stratu na zárobku za čas od marca 2000 do budúcna. Súd teda vypočítal výšku náhrady za
stratu na zárobku, ktorá by patrila žalobcovi v prípade úspechu v spore, ak by jeho žalobe bolo v plnom
rozsahu vyhovené. Výška náhrady by predstavovala za obdobie zvyšku marca 2000 sumu 2037,- Sk;

a potom za obdobie od apríla 2000 do decembra 2000 sumu 27 063,- Sk; za roky 2001, 2002, 2003 po
36 084,- Sk ročne, spolu teda 137 352,- Sk; následne za obdobie rokov 2004 - 2015 by to bola suma
433 008,- Sk a za obdobie 9 mesiacov roka 2016 suma 27 063,- Sk. V konečnom dôsledku tak žalobca
požadoval zaplatiť sumu 19 830,81 € avšak priznaná mu bola suma iba 3 509,03 €. Úspech žalobcu tak
predstavoval rozsah 18 % a úspech žalovaného rozsahu 82 %. Žalovaný by teda mal právo na náhradu

trov konania v rozsahu 64 %, avšak súd aplikoval ustanovenie § 257 C.s.p. (Výnimočne súd neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.) a z dôvodov hodných osobitného
zreteľa náhradu nákladov nepriznal prihliadajúc na zdravotný stav žalobcu, ktorý je dôchodcom, pričom
jeho invalidita bola daná prácou vykonávanou pre žalovaného.

20. Zároveň nebolo v konaní zatiaľ rozhodnuté o znalečnom, na ktoré má právo znalec G.. P. X. a
znalecká organizácia GemerAudit spol. s r.o. (výroky č. V. - VIII. rozsudku). V rámci civilného konania
vedeného podľa CSP sa o takýchto nárokoch rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a
následne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí sa samostatným uznesením určí výška
trov. G.. P. X. tak má právo voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 82% a voči žalovanému

spoločne a nerozdielne s intervenientom, ktorý vystupoval na jeho strane v rozsahu 18%. To isté sa týka
náhrady výdavkov spojených s vyhotovením znaleckého posudku znaleckou organizáciou GemerAudit
spol. s r.o.. O samotnej výške znalečného bude rozhodovať vyšší súdny úradník Okresného súdu
Prešov po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, pričom bude zvažovať, či čas vyúčtovaný
znalcom, resp. znaleckou organizáciou za vypracovanie znaleckého posudku je reálny, aká je kvalita

znaleckého posudku, prípadne ďalšie potrebné okolnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.