Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/412/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412229219
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412229219.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: I. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. č. XXX, zast. JUDr.
Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom Farská 40, Nitra, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa,
a. s. so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zast. MST PARTNERS, s. r. o. so sídlom Zámocké
schody 2/A, Bratislava, IČO: 36 861 545, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 7. apríla 2014 č. k. 9C/623/2012-314, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice 2C/1598/2012 zo dňa 19. 01. 2012 až do právoplatného
skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedeného na Okresnom súde v Nových
Zámkoch pod sp. zn. 9C/623/2012 a návrh odporcu zo dňa 30. 01. 2014 na prerušenie konania

zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní), § 109 ods. 2 písm.
c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP)
a zistením, že prípadný nútený výkon napadnutého rozhodcovského rozsudku by mohol spôsobiť
ujmu navrhovateľkám a navrátenie do pôvodného stavu je neisté. Okrem toho mal za to, že odklad
nespôsobuje zrušenie rozhodnutia, ani jeho zmenu, zabezpečí však právnu istotu oboch účastníkov

konania a zabráni ďalšiemu rozmnožovaniu sporov. Odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter
a je úzko viazaný na rozhodnutie súdu o návrhu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a v
prípade neúspechu navrhovateľky odklad vykonateľnosti zaniká. Návrh odporcu na prerušenie konania
zamietol s odôvodnením, že neexistuje dôvod, pre ktorý by mal súd konanie prerušovať s tým, že vyčká
na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, nakoľko všeobecný súd
je viazaný rozhodnutiami ústavného súdu iba ohľadne posúdenia, či určitý právny predpis je v rozpore

s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika
viazaná, prípadne rozhodnutiami, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. V tomto prípade
takéto rozhodnutie Ústavného súdu SR vydané nebolo, preto viazanosť všeobecného súdu takýmto
rozhodnutím nenastala.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca, odôvodniac ho tým, že rozhodnutie

považuje za nezákonné, nepreskúmateľné, súd nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodcovský rozsudok spĺňa podľa
odporcu všetky podmienky jeho materiálnej vykonateľnosti a má účinky právoplatného rozsudku.
Odloženie vykonateľnosti predstavuje vážne narušenie vlastností právoplatného rozhodnutia súdu,
ktorými sú nezmeniteľnosť a záväznosť a nimi založené právne istoty. Súd, ktorý rozhoduje o odklade
vykonateľnosti musí preto vždy zvážiť, či je skutočne potrebné využiť toto oprávnenie. S poukazom

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 85/99 odporca namietal, že prvostupňový súd sa
nezaoberal skutočnosťou, či výsledky konania osvedčujú predpoklad úspešnosti podania, nezaoberalsa ani existenciou hrozby vzniku nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy, príp. či by výkonom
rozhodnutia mohol byť zmarený význam a účinok preskúmania napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom
na to, že na odklad vykonateľnosti v danom prípade neexistuje právny nárok a súd nie je povinný

odklad vykonateľnosti povoliť, je len na účastníkovi konania, aby preukázal nevhodnosť exekúcie a
opodstatnenosť toho, aby sa exekúciou počkalo až do rozhodnutia súdu. Odporca ďalej poukázal na
uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 09. 2013 sp. zn. 5Co/296/2013 a zo dňa 21. 02. 2014 sp.
zn. 9Co/96/2014. Okrem toho, podľa názoru odporcu, napadnuté uznesenie nebolo riadne odôvodnené,
a preto odporuje § 157 ods. 2 OSP, odvolajúc sa na judikatúru Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR

a Európskeho súdu pre ľudské práva. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na prerušenie konania odporca
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21. 03. 2012, nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2008 z 01. 04. 2009, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012
z 10. 07. 2013. Ďalej podľa odporcu uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 382/2013 zo dňa
10. 07. 2013 ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti Rapid Life životná poisťovňa,
a. s., ktorou namietala porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd okrem iného aj postupom a uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21. 03.
2012. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/5/2012, ktoré bolo ústavným súdom zrušené, je
takmer totožné s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012. Z prijatia ústavnej sťažnosti
dotýkajúcej sa tohto uznesenia na ďalšie konanie vyplýva pravdepodobnosť, že uznesenie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 bude zrušené, a preto výsledok konania pred ústavným súdom môže mať
význam v danej veci. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa písomne k odvolaniu odporcu vyjadril v tom zmysle, že odporcov argument, že súd

musí pri odklade vykonateľnosti brať do úvahy to, či návrhu na začatie konania vyhovie alebo nie,
nemožnopovažovaťzasprávny.Ustanovenie§233OSPniejemožnévykladaťakoakésiprejudikovanie
neskoršieho rozhodnutia, ale ako splnenie danosti náležitostí návrhu na začatie konania. Navrhovateľ
nesúhlasil s analogickým uplatňovaním § 233 OSP na predmetnú vec, pretože nie je zrejmé,
či sa v OSP vyžaduje na naplnenie podmienky „úspechu“ pri odložení vykonateľnosti rozhodnutia zo

strany súdu. Ďalej v prípade napadnutého uznesenia nemožno hovoriť o nedostatočnom odôvodnení,
pretože prvostupňový súd v ňom dostatočne a obsiahlo zdôvodňuje svoj právny názor. Vo vzťahu
k súdnym rozhodnutiam Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 09. 2013 sp. zn. 5Co/296/2013 a zo
dňa 21. 02. 2014 č. k. 9Co/96/2014-72 namietal, že zo strany odporcu ide o účelovú argumentáciu
a závery súdov v uvedených rozhodnutiach nemožno vzťahovať na prejednávaný prípad. Odporca

podľa neho argumentuje viacerými vecne a právne s predmetnou vecou nesúvisiacimi rozhodnutiami
Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Navrhovateľovi nie je známy žiadny dôvodný podklad
pre vyvodenie záveru, že rozhodnutia v trestných veciach sú aplikovateľné aj na rozhodnutia vo
veciach civilných. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/499/2012 zo dňa 10. 07. 2013 nie je
rozhodnutím, ktoré by malo mať vplyv na predmetné konanie, pretože predmetný spor je skutkovo aj

právne odlišný. Takisto závery Ústavného súdu ohľadom podanej sťažnosti odporcu z dôvodu, podľa
neho prítomného porušenia práva na súdnu ochranu, nebudú mať žiadny vplyv na predmetnú vec,
pretože ak by aj došlo k vyhoveniu odporcom podanej sťažnosti, bolo by konštatované len porušenie
jeho práv ako účastníka civilného konania a žiadnym spôsobom sa toto budúce rozhodnutie nebude
týkať posudzovania rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky uvedenej v spotrebiteľskej zmluve

nanútenej navrhovateľovi odporcom. Navrhovateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo
dňa 27. 01. 2014 sp. zn. 16Co/2/2014, aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 11.
11. 2013 sp. zn. I. ÚS/3512/2011. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu odporcu
na prerušenie konania navrhovateľ vyjadril súhlas so zamietnutím s tým, že konanie, na ktoré v tejto
súvislosti poukazuje odporca, nebude mať pri akomkoľvek spôsobe jeho skončenia žiadny vplyv na

výsledok prejednávanej veci. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods.

1 OSP bez prejednania na odvolacom pojednávaní (podľa § 214 ods. 2 OSP) a po jeho preskúmaní
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP v
celom rozsahu potvrdiť.Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 19. 12. 2012 domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 2C/1598/2012 z 19.
01. 2012, v rámci ktorého požiadal súd, aby v zmysle § 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní

odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice sp.
zn. 2C/1598/2012 z 19. 01. 2012 na čas do rozhodnutia o podanej žalobe. Návrh odôvodil tým, že ako
spotrebiteľ uzatvoril s odporcom ako poistiteľom poistnú zmluvu. Konaním odporcu došlo k porušeniu
jeho práv v zmysle § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, tým, že rozhodcovská doložka, ktorá tvorila
súčasť poistnej zmluvy je neprijateľnou, a teda neplatnou zmluvnou podmienkou. Preto vôbec nemalo

dôjsť k rozhodnutiu rozhodcovského súdu, pretože nebola daná jeho právomoc.

O návrhu navrhovateľa o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku súd prvého stupňa rozhodol
napadnutým uznesením tak, že odložil vykonateľnosť príslušného rozhodcovského rozsudku až do
právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku vedeného na Okresnom súde
Nové Zámky pod spisovou značkou 9C/623/2012. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote

odvolanie odporca.

Podľa § 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu
na príslušnom súde, napadnutý rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podstata odkladu vykonateľnosti rozhodnutia (v danom prípade rozhodcovského rozsudku) spočíva
v tom, aby nedošlo jeho výkonom k ujme na právach účastníka konania, ktorá by mohla mať z
hľadiska následkov nenapraviteľné účinky. Ide o rozhodnutie, ktoré má charakter dočasný, a najmä
predbežný, ktoré môže byť zrušené, ak pominú dôvody, pre ktoré bola vykonateľnosť rozhodnutia

odložená. Podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku samo osebe nemá vplyv na
vykonateľnosť rozhodnutia, aby však nebol zmarený účel a cieľ takéhoto návrhu skôr, ako bude
o tomto návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodnuté, zákon súdu, ktorý rozhoduje
o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, dáva možnosť rozhodnúť na návrh účastníka o
odklade vykonateľnosti (§ 40 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Zb.). Vyhovením návrhu na odklad

vykonateľnosti rozhodnutia súd neprejudikuje konečný výsledok konania. Pokiaľ teda súd v zmysle
uvedeného ustanovenia odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, neznamená to, že žaloba
o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia musí byť v konečnom dôsledku (pri rozhodovaní o veci
samej) považovaná za opodstatnenú, a teda nebola týmto rozhodnutím ani spochybnená záväznosť a
materiálna vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, v dôsledku čoho odvolací súd zastal názor, že súd

prvého stupňa vec správne právne posúdil.

Pokiaľ odporca namietal, že napadnuté rozhodnutie je pre nedostatok odôvodnenia nepreskúmateľné,
odvolací súd ani túto námietku odvolateľa nepovažoval za dôvodnú.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,

séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o odložení

vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o
odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zrozumiteľne a v značnom rozsahu vysvetlil.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odporca neopodstatnene namieta,
že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, že bol nedostatočne
zistený skutkový stav veci, ako ani nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, preto odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku ako vecne

správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré
nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd
môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho
súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr
zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného

opatrenia (napr. spojenie veci, prerušenie konania, vyriešenie predbežnej otázky) slúžiaceho účelu
racionálnejorganizáciepostupuprivedenípríslušnéhokonaniamásúdpodriadiťajzákonnejpožiadavke
rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 OSP) a spomedzi viacerých opatrení
použiť to, ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí, čo najrýchlejšie a najúčinnejšie.
Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania

predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

Zo spisu vyplýva, že odporca žiadal o prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP až do
právoplatnéhoukončeniakonaniaouzneseníNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Cdo1/2012,vedenéhopred
Ústavným súdom SR pod sp. zn. II. ÚS 382/2013 (Rvp 5052/2012), na základe toho, že Najvyšší súd SR

sa v predmetnom uznesení vyjadroval k neplatnosti rozhodcovskej doložky, hoci vec meritórne neriešil,
pretože dovolanie bolo odmietnuté. Znenie rozhodcovskej doložky je pritom podľa odporcu totožné s
jeho znením v prejednávanom prípade.

Odvolací súd v tejto súvislosti musí prisvedčiť záverom súdu prvého stupňa, že všeobecný súd nie je

viazaný akýmkoľvek rozhodnutím Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR vydaným v inej veci.
Súdne rozhodnutie nie je prameňom práva, ale môže byť inšpiráciou pre iný súd pri jeho rozhodovaní
vďaka svojej argumentačnej presvedčivosti. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového
súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolací súd dodáva, že ani prípadné rozhodnutie
Ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, ktorým by bolo konštatované porušenie

ústavných práv odporcu uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 nezakladá dôvod na
prerušenie konania vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 9C/623/2012, pretože v ňom
nie je riešená otázka (ne)platnosti rozhodcovskej doložky, hoci aj totožne znejúcej. Dokonca aj v prípade,
ak by sa v predmetnom konaní vedenom na Ústavnom súde skutočne riešila otázka, ktorá by mohla mať
význam pre rozhodnutie súdu prvého stupňa, je len na zvážení súdu prvého stupňa, či konanie preruší

alebo využije iné vhodné opatrenie, ktoré zabezpečí čo najrýchlejšie rozhodnutie v merite veci.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
potrebné aj vo výroku, ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol, podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vecne správne potvrdiť.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.