Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/214/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912210635
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7912210635.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Gizely Majerčákovej v právnej veci žalobcu : Ľ. Ď., bytom v L., L.
XX, podnikajúci pod obchodným názvom Ľ. Ď.-Ď., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Michalom Kolesárom,
advokátom so sídlom v Humennom, Špitálska 5, proti žalovanej : Y. Y., bytom vo U., L. XXX, zast. JUDr.
Františkom Hadušovským, advokátom so sídlom v Rožňave, Akademika Hronca 3, o odporovateľnosť
právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 11C 45/2012-90
zo dňa 14.1.2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 69,91 € a tieto zaplatiť na
účet jeho právneho zástupcu JUDr. Michala Kolesára do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví určil,
že právny úkon - dohoda o vyporiadaní dedičstva zo dňa 6.7.2011, ktorým sa Y. Y., W.. XX.XX.XXXX,
bytom U., L. XXX/XX vzdal svojho zákonného dedičského podielu v nehnuteľnostiach
- zapísaných na LV č. XXX k.ú. U. ako rodinný dom č.s. XX2 stojaci na parc. č. 134 v 1-ine k celku,
pozemok parc. č. 134- zastavané plochy a nádvoria o výmere 566 m2, pozemok parc. č. 135- záhrady

o výmere 464 m2 v celku,
- zapísaných na LV č. XXX k.ú. U. ako pozemok parc. č. 136 - záhrady o výmere 1.904 m2 v 3/6-tinách
k celku,
-zapísaných na LV č. XXX k.ú. U. ako rodinný dom č.s. XXX stojaci na parc. č. 781 v podiele 1/6-tina
k celku
v prospech svojej matky žalovanej Y. Y. je voči žalobcovi právne neúčinný. Zaviazal žalovanú nahradiť
žalobcovi trovy konania v sume 734,47€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho

zástupcu č. 4233753001/5600, VS:1812.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 2 Cb
7/2006-135 zo dňa 27.8.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 2 Cob
149/2009-165 zo dňa 21.12.2009 bol Y. Y. zaviazaný zaplatiť žalobcovi v tomto konaní Ľ. Ď. 11.733,01 €
s úrokom z omeškania a trovami konania vo výške 2.088,04 €. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
9.3.2010 a vykonateľnosť dňa 13.3.2010. Dňa 19.5.2010 podal žalobca proti Y. Y. návrh na vykonanie

exekúcie v zmysle vyššie uvedeného exekučného titulu. Exekúcia je doposiaľ neúspešná, pretože u
povinného Y. Y.V. nebol zistený žiaden exekúciou postihnuteľný majetok. Pohľadávka žalobcu je za
daného stavu nevymožiteľná. Z dedičského spisu Okresného súdu Trebišov sp.zn. 1D 500/2010 po
poručiteľovi R. Y., zomrelom dňa 21.10.2010 súd zistil, že dňa 6.7.2011 bolo vydané osvedčenie odedičstve Dnot 233/2010-23. V zmysle tohto osvedčenia dedičia po poručiteľovi, a to manželka Y. Y.
a deti Y. Y., Y. J. E. C. U. uzavreli dohodu, v zmysle ktorej dedičstvo v celosti nadobúda pozostalá
manželka Y. Y. bez povinnosti výplaty ustupujúcim dedičom. Predmetom dedenia boli podiely poručiteľa

na nehnuteľnostiach zapísaných na LV XXX, XXX E. XXX kat. úz. U. v hodnote 37.964 €. Y. Y. v
dedičskom konaní zastupovala žalovaná v tomto konaní Y. Y. na základe udeleného plnomocenstva. Z
výsluchu žalobcu súd zistil, že pohľadávka voči Y. Y. mu vznikla z obchodnoprávneho vzťahu, pričom za
vykonané práce mu Y. Y. neuhradil vystavené faktúry. Od súdneho exekútora získal vedomosť o tom,
že Y. Y. sa vzdal svojho zákonného podielu po otcovi v dedičskom konaní a vzhľadom na existujúcu

pohľadávku, ktorú by mohol uspokojiť z majetku Y. Y., ktorý mu patrí titulom dedenia, považuje uzavretú
dedičskú dohodu za právne neúčinnú. Z výpovede žalovanej súd zistil, že ona sa o podnikanie svojho
syna (Y. Y.) nezaujímala. Syn býval s rodinou v nájomnom byte v M., od decembra 2010 býva s rodinou u
nejvrodinnomdomevoU.,pretožesynužnemážiadnymajetok.Osynovýchproblémochvpodnikanísa
dozvedelaztelefonátuexekútora,čovšakboloeštepredprejednanímdedičstvaponebohommanželovi.
V dedičskom konaní jej dcéry navrhli, aby prebrala všetok majetok a na tento návrh pristúpil aj syn Y..

V tom čase mala vedomosť o tom, že jej nebohý manžel chcel vydediť syna Y. Y.. Zrejme vedel o jeho
dlhoch, ale listina o vydedení sa nenašla. V čase dedičského konania vedela len o jednom prípade, keď
sa voči jej synovi viedla exekúcia, o jeho iných dlhoch nemala vedomosti, lebo sa do jeho podnikania
nestarala. Počas konania oznámila súdu, že má k dispozícii listinu o vydedení a na základe nej navrhla
obnovu dedičského konania. O tomto návrhu bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Trebišov dňa

24.5.2013 sp.zn. 9D 587/2012 tak, že súd tento návrh zamietol a uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 12.9.2013.

Právne súd posudzoval vec podľa ust. §§ 42a ods. 1, 42a ods. 2 a 116 Obč. zákonníka. Konštatoval, že v
prejednávanej veci boli splnené všetky podmienky pre úspešnú odporovateľnosť, t.j. žalobca preukázal,

že má voči Y. Y. vymáhateľnú pohľadávku na základe vyššie uvedeného právoplatného rozsudku, ktorú
neúspešne vymáha v exekučnom konaní od roku 2010, právny úkon bol urobený v posledných troch
rokoch a keďže bol urobený medzi osobami blízkymi, úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá. Y. Y. v
zastúpení svojou matkou - žalovanou v tomto konaní uzavrel dňa 6.7.2011 v dedičskom konaní po
nebohom otcovi dedičskú dohodu, v zmysle ktorej jeho zákonný dedičský podiel nadobudla žalovaná

bez výplatnej povinnosti. Hodnota aktív dedičstva bola vo výške 37.967€ a Y. Y. bol jedným zo štyroch
dedičov po poručiteľovi. Súd konštatoval, že táto dedičská dohoda je platným právnym úkonom a
nezistil žiaden dôvod jej absolútnej neplatnosti. Obranu žalovanej, že syn Y. Y. nemal dediť po otcovi,
lebo tento ho vydedil, súd vyhodnotil ako neúčinnú. Žalovaná podala návrh na obnovu dedičského
konania po nebohom R. Y. z dôvodu, že sa následne našla listina poručiteľa o vydedení syna, obnova

konania však povolená nebola a v súčasnosti je zachovaný stav, že dedičské konanie po poručiteľovi
R. Y. skončilo dedičskou dohodou. Uvedeným právnym úkonom Y. Y. zmenšil svoj majetok a tým
znemožnil žalobcovi uspokojiť jeho pohľadávku. Toto zmenšenie majetku je kvalifikované, pretože Y. Y.
nevlastní žiaden iný majetok, z ktorého by sa žalobca mohol uspokojiť. Konštatoval aj splnenie ďalšej
zákonnej podmienky pre úspešnosť žaloby, a to skutočnosť, že žaloba bola doručená súdu v zákonnej

trojročnej lehote od vykonania úkonu - dohoda bola uzavretá dňa 6.7.2011 a žaloba bola doručená
súdu dňa 4.7.2012. Keďže úmysel ukrátiť veriteľa v prípade právnych úkonov medzi osobami blízkymi
sa predpokladá zo zákona, dôkazná povinnosť preukázať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla
druhá strana poznať aj pri náležitej starostlivosti, bola na žalovanej. Žalovaná nepreukázala vynaloženie
náležitej starostlivosti na rozpoznanie úmyslu syna ukrátiť svojho veriteľa tým, že sa zriekne svojho

dedičského podielu. Sama uviedla, že sa o podnikanie syna nezaujímala a napriek vedomosti o dlhu
svojho syna ešte pred pojednávaním v dedičskom konaní pristúpila k uzavretiu dedičskej dohody, na
základe ktorej došlo k zmenšeniu majetku syna Y. Y.. Súd tiež konštatoval, že pokiaľ žalovaná mala
od nebohého manžela informáciu o tom, že chcel vydediť syna, jednoznačne o problémoch syna v
podnikaní musela vedieť aj ona. Posudzovaným právnym úkonom chcela teda zabrániť tomu, aby syn

nadobudol podiel v rodičovskom majetku, keďže vedela v tom čase, že sa voči nemu vedie exekúcia
a tento majetok bude zexekvovaný. Keďže boli splnené všetky zákonné podmienky pre vyslovenie
neúčinnosti posudzovaného právneho úkonu, žalobe v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu

trov konania proti neúspešnej žalovanej.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2
písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdila, žeaniprivynaloženínáležitejstarostlivostinemohlarozpoznaťúmyselsvojhosynaukrátiťveriteľa-žalobcu.
Aj keď s ním žije v spoločnej domácnosti, žiadnym spôsobom sa nepodieľa na jeho podnikateľskej
činnosti, sama nikdy nepodnikala a nemá žiadne skúsenosti s podnikaním ani účtovníctvom a po

úmrtí svojho manžela je v ťažkom psychickom stave. Nasvedčuje tomu aj fakt, že v dedičskom konaní
nenavrhol uzavretie dohody syn Y. Y., ale jeho sestry. Ak by bolo jeho úmyslom vyhnúť sa plneniu
veriteľovi, bol by to nepochybne on, kto by navrhol a trval na takomto znení dohody. V ďalšej časti
odvolania namietala, že súd neaplikoval ust. § 37 ods. 2 Obč. zákonníka, ktoré sa vzťahuje na danú vec.
Nezaoberal sa totiž otázkou, či dohoda o vyporiadaní dedičstva zo dňa 6.7.2011 je platným právnym

úkonom najmä s poukazom na existujúcu listinu o vydedení Y. Y.. V prípade neplatného právneho
úkonu nemožno vysloviť jeho odporovateľnosť. Keďže Y. Y. bol vydedený, nemohol uzavrieť dohodu
o vyporiadaní dedičstva a ak tak urobil, ide o neplatný právny úkon. Za tejto situácie, keď je dohoda
neplatná, nemožno vysloviť jej neúčinnosť.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu

trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby, t.j. vyjadrenie k odvolaniu. Poukázal na splnenie
všetkých zákonných podmienok pre vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu - dohody o vyporiadaní
dedičstva, z ktorého dôvodu považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny. Podľa jeho
názoru o zámere žalovanej a jej syna Y. Y. svedčí aj ich konanie, keď podali návrh na obnovu dedičského
konania z dôvodu, že sa našla listina o vydedení. Dôvodom na podanie takéhoto návrhu bola snaha

oboch zvrátiť pôvodné dedičské rozhodnutie, kedy by Y. Y. nededil a zostal by tak nemajetný a jednak
by neexistoval odporovateľnosťou napadnutý právny úkon. Listinu o vydedení môže notár akceptovať
iba v prípade, že takáto listina bola predložená, čo sa v danom prípade nestalo. Dedičské rozhodnutie
je právoplatné, a preto aj prvostupňový súd z neho vychádzal.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nie je možné vyhovieť.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.11.2014 o 9.20 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
uverejnené dňa 18.11.2014 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1,

3 O.s.p.

Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. že súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd

vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu za zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, nežktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny

právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o splnení
všetkých zákonných podmienok pre vyslovenie neúčinnosti dohody o vyporiadaní dedičstva zo dňa
6.7.2011, ako je táto bližšie špecifikovaná vo výroku napadnutého rozsudku.

Odvolací súd sa stotožňuje s vyššie uvedeným záverom súdu prvého stupňa a ani odvolacie námietky

žalovanej nie sú spôsobilé tento záver, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania, spochybniť.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam žalovanej
odvolací súd uvádza nasledovné :

Podľa ust. § 42a ods.2 Obč.zák., odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných
troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a
právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jeho blízkymi (§ 116 a § 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri

náležitej starostlivosti nemohla poznať.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych
úkonoch, ktorými bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami
alebo ktoré dlžník urobil v ich prospech. Ide teda o zákonnú domnienku, teda zo zákona sa predpokladá

vedomosť týchto blízkych osôb o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa.

Ide však o vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorá neplatí, ak druhá osoba (osoba blízka dlžníkovi) úmysel
ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Dôkazné bremeno na preukázanie tejto
skutočnosti je však na tejto blízkej osobe. Ak teda ide o právny úkon medzi dlžníkom a osobou jemu

blízkou alebo o právny úkon urobený v prospech tejto osoby, nemusí žalobca tvrdiť ani preukazovať, že
žalovanému musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy. Zákon tu
vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa predpokladá a žalovaný musí preukazovať, ak žaloba nemá
byť úspešná, že v dobe právneho úkonu dlžníkov úmysel aj pri náležitej starostlivosti nemohol poznať.

Vynaloženie náležitej starostlivosti znamená, že osoba dlžníkovi blízka vynaložila aktívne akékoľvek
úsilie, ktoré možno za daných pomerov požadovať, aby sa o úmysle dlžníka dozvedela. To platí aj
vtedy, keď dlžník uzavretím zmluvy plní svoju morálnu alebo právnu povinnosť (zo zákona, zo zmluvy,
z dedičskej dohody).

Zákon vyžaduje, aby osoba blízka dlžníkovi sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnym
úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon neukracuje
veriteľa dlžníka. Ak sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky aj z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka
nadobudla.

Jedná sa teda o prísnu a kvalifikovanú formu starostlivosti, t.j. žalovaný musí preukázať aktívne konanie
a zisťovanie pred uskutočnením právneho úkonu, teda že naozaj urobil všetko preto, aby sa presvedčil,
či sa nejedná o úkon smerujúci k ukráteniu veriteľa.V prejednávanej veci vykonaným dokazovaním jednoznačne bolo preukázané, že žalovaná nevyvinula
náležitú starostlivosť, aby úmysel svojho syna ako dlžníka ukrátiť svojho veriteľa mohla rozpoznať.

Sama potvrdila, že sa o podnikanie svojho syna nezaujímala a napriek vedomosti o existencii určitého
dlhu nevykonala žiadne aktivity za účelom získania informácií o ďalších jeho dlhoch. V čase uzavretia
dedičskej dohody pritom syn s rodinou býval s ňou v rodinnom dome z dôvodu, že syn nemá žiaden
majetok a existencii dlhov jej syna nasvedčovala aj tá skutočnosť, že nebohý manžel mal v úmysle
syna vydediť. Napriek všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, nasvedčujúcim existencii dlhov jej

syna, bola pasívna a tento jej pasívny postoj nemožno obhajovať nedostatkom skúseností s podnikaním
a neznalosťou právnych predpisov, týkajúcich sa predmetnej záležitosti. Takýto pasívny postoj nie je
možné považovať za náležitú starostlivosť, ktorá nepochybne vyžaduje aktívny prístup a je nevyhnutné,
aby žalovaná preukázala, že ani pri uskutočnení konkrétnych aktivít úmysel svojho syna ukrátiť veriteľa
nezistila.

Za situácie, že žalovaná nepreukázala, že úmysel svojho syna Y. Y. uvedeným právnym úkonom ukrátiť
veriteľa nemohla spoznať ani pri náležitej starostlivosti, nebola vyvrátená zákonná domnienka, v zmysle
ktorej vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa sa zo zákona predpokladá.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, a teda odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. nie je naplnený.

Pokiaľ žalovaná namieta, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, lebo súd
neaplikoval pri rozhodovaní na danú vec ust. § 37 ods. 2 Obč. zák., je aj táto odvolacia námietka
nedôvodná.

Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný (§ 37 ods. 2 Obč. zák.).

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie žalovaná v odvolaní namietala, že uzavretie
dohody o vyporiadaní dedičstva Y. Y.V. nebolo možné, pretože bol poručiteľom vydedený.

Z dedičského spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1D 500/2010 po poručiteľovi neb. R. Y., zomrelom
dňaXX.XX.XXXXvyplýva,ževkonanínebolpredloženýzávetanilistinaovydedeníadedičmizozákona
v I. skupine boli deti Y. Y., Y. J., C. U. a manželka Y. Y.. Títo dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní
dedičstva, v zmysle ktorej dedičstvo v celosti nadobudla Y. Y. bez povinnosti výplaty ustupujúcim

dedičom. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť 6.7.2011.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že dedičom po neb. R. Y. bol aj Y. Y., keďže listina o vydedení v dedičskom
konaní predložená nebola, z ktorého dôvodu je nedôvodná námietka, v zmysle ktorej Y. Y. nemohol
dedičskú dohodu uzavrieť.

Dedičskú dohodu v zmysle ust. § 482 Obč. zák. musia uzavrieť všetci dedičia a súd ju schváli, len ak
neodporuje zákonu alebo dobrým mravom.

V prejednávanej veci notár poverený súdom vydal so súhlasom účastníkov osvedčenie o dedičstve v

zmysle ust. § 175zca ods. 1 písm. c/ O.s.p., lebo dedičia sa vyporiadali medzi sebou dohodou a keďže
účastníci dedičského konania v určenej lehote 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve nepožiadali
súd o pokračovanie v konaní o dedičstve, osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky právoplatného
rozhodnutia o dedičstve. Toto právoplatné rozhodnutie je záväzné nielen pre účastníkov, ale aj pre súd
v zmysle ust. § 159 ods. 2 O.s.p.

Právoplatným rozhodnutím súdu v dedičskom konaní sp.zn. 1D 500/2010 otázka súladu tejto dohody so
zákonom už bola vyriešená a týmto právoplatným rozhodnutím ( osvedčením o dedičstve ) je viazaný tak
súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd a nie je oprávnený opätovne túto otázku posudzovať. Správne
pretosúdprvéhostupňavychádzalzozáveruoplatnostitejtodohodyazameraldokazovanienasplnenie

podmienok pre vyslovenie neúčinnosti tohto platného právneho úkonu.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovanej nedôvodné, nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách konania účastníkov, z ktorého dôvodu odvolací
súd potvrdil rozsudok aj vo výroku o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142

ods. 1 O.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, preto jej vznikla povinnosť nahradiť trovy
odvolacieho konania úspešnému žalobcovi. Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon
právnej služby, t.j. vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 20.3.2014, a to z odmeny za tento úkon vo výške 61,87
€ podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. 655/2004 Z.z. a z režijného paušálu 8,04€ podľa § 16 ods. 3 cit.
vyhl., spolu 69,91€.

V zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. žalovaná je povinná tieto trovy zaplatiť na účet právneho
zástupcu žalobcu JUDr. Michala Kolesára, zriadený v Prima banke Slovensko a.s., IBAN: SK
3156000000004233753001, VS: 1812.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.