Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. október 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/51/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113204554
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113204554.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky:

V. N., D.. XX.XX.XXXX, N. XXX XX A. XXX, Š. P. Z., právne zastúpená JUDr. Ivanom Mikloškom,
advokátom so sídlom Hodžova 13, 010 01 Žilina, IČO: 14 215 934, proti odporcom: I. Ľ. N., D..
XX.XX.XXXX, N. XXX XX A. XXX, Š. P. Z., II. Ľ. N., D.. XX.XX.XXXX, N. XXX XX A. XXX, Š. P. Z.,
III. O. N., D.. XX.XX.XXXX, N. XXX XX A. XXX, Š. P. Z., všetci odporcovia I. až III. právne zastúpení
JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r. o., so sídlom 023 05 Nová Bystrica 850, IČO: 36 416 525,
o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Návrh o určenie, že darovacia zmluva uzavretá medzi odporcom I. ako darcom a odporcami II. a

III. ako obdarovanými, predmetom ktorej bol rodinný dom súpisné číslo XXX, stojaci na parcele G.-
Y. Č.. XXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území A., evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, podľa
ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva odporcov I. a II. do katastra nehnuteľností rozhodnutím
Správy katastra Kysucké Nové Mesto pod číslom S. XXXX/XX zo dňa 04.02.2013, je neplatná a o
určenie, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5/12 k rodinnému domu súpisné číslo XXX, stojacemu na
parcele G.-Y. Č.. XXX, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území A., evidovanému na liste vlastníctva č.
XXX, vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom, patrí do zaniknutého

bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľky a odporcu I., zamieta.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 12.02.2013 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 12.02.2013 sa navrhovateľka
domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd určil že darovacia zmluva uzavretá medzi odporcom I. ako
darcom a odporcami II. a III. ako obdarovanými, predmetom ktorej bol rodinný dom súpisné číslo XXX,
stojaci na parcele G.-Y. Č.. XXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území A., evidovaný na liste vlastníctva
č. XXX, podľa ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva odporcov II. a III. do katastra nehnuteľností

rozhodnutím Správy katastra Kysucké Nové Mesto pod číslom S. XXXX/XX zo dňa 04.02.2013, je
neplatná.
Návrh na začatie konania navrhovateľka skutkovo odôvodnila tým, že je s odporcom I. v manželskom
zväzku, pričom ich manželstvo trvá a ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“)
za trvania manželstva zrušené nebolo. Dňa 29.04.2002 bola medzi predávajúcou Ž. G. a kupujúcim
odporcom I. uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu 7/12 k
stavbe rodinného domu súp. č. XXX na parc. G.-Y. Č.. XXX evidovanej na LV č. XXX vedeného pre k .

ú . A. (tiež ako „sporná nehnuteľnosť“). Hoci uvedená kúpna zmluva bola na strane kupujúceho uzavretá
len odporcom I., nadobudnutý spoluvlastnícky podiel patrí do jej a odporcu I. BSM v súlade s ust. §
143 Občianskeho zákonníka, nakoľko dohodnutá kúpna cena bola uhradená zo spoločných finančných
prostriedkov manželov. Nakoľko Správa katastra Kysucké Nové Mesto vykonala na LV č. XXX, pre k .ú. A. k nadobudnutému spoluvlastníckemu podielu 7/12 výlučne zápis na odporcu I. ako podielového
spoluvlastníka uvedeného podielu, návrhom na začatie konania zo dňa 13.08.2012 (konanie o ktorom
bolo vedené Okresným súdom Žilina pod spis. zn. 7C/192/2012) domáhala určenia, že spoluvlastnícky

podiel 7/12 k spornej nehnuteľnosti patrí do jej a odporcu I. BSM: Na základe jej žiadosti Správa
katastra Kysucké Nové Mesto vyznačila na LV č. XXX pre k. ú. A. poznámku o začatí súdneho konania.
Z informatívneho výpisu z LV č. XXX pre k. ú. A. zo dňa 11.02.2013 zistila, že odporca I. previedol
celú spornú nehnuteľnosť darovacou zmluvou zo dňa 04.02.2013 na odporcov II. a III. každému v
spoluvlastníckom podiely 1/2 vrátane spoluvlastníckeho podielu 7/12 k spornej nehnuteľnosti patriaceho

do BSM. K prevodu spoluvlastníckeho podielu došlo bez jej súhlasu i napriek tej skutočnosti, že vo
veci určenia vlastníckeho práva k predmetnému spoluvlastníckemu podielu prebieha súdne konanie.
Návrh na vklad dotknutej darovacej zmluvy bol povolený Správou katastra Kysucké Nové Mesto pod č.
S. XXXX/XX dňa 05.02.2013. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, navrhovateľka uviedla, že sporná
darovacia zmluva je neplatná, nakoľko touto zmluvou došlo k bezdôvodnému odňatiu jej vlastníckeho
práva k spornej nehnuteľnosti, v ktorej má trvalý pobyt.

Navrhovateľka v ďalšom podaní zo dňa 28.03.2013 podanom na súde dňa 02.04.2013 rozšírila predmet
konania o určovací výrok, že ona a odporca I. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi podielu 5/12 k
spornej nehnuteľnosti. Podanie navrhovateľka odôvodnila tým, že spoluvlastnícky podiel 5/12 k spornej
nehnuteľnosti bol nadobudnutý počas trvania manželstva, pričom podiel o veľkosti 4/12 nadobudli
na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa

22.05.2002 a podiel 1/12 na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti zo dňa 29.06.2002. Na vyporiadnie spoluvlastníckych podielov boli použité spoločné
finančné prostriedky z BSM a z tohto dôvodu v súlade s ust. § 143 Občianskeho zákonníka nadobudnuté
spoluvlastnícke podiely 5/12 k spornej nehnuteľnosti patria do BSM. Sporná nehnuteľnosť prešla
v rokoch 2004-2005 komplexnou rekonštrukciou, čím sa výrazne zmenila jej hodnota a charakter

a a náklady na rekonštrukciu uhrádzali ona a odporca I. spoločne, pričom na rekonštrukciu boli
použité prostriedky z úveru poskytnutého jej a odporcovi I. na základe zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 03.11.2004. Spornú nehnuteľnosť užívala s odporcom I. spoločne, spoločne
uhrádzali náklady na nehnuteľnosť až do obdobia, kým sa odporca I. zo spoločnej domácnosti
neodsťahoval. Toho času užíva nehnuteľnosť sama so svojimi deťmi a uhrádza všetky náklady spojené

s užívaním. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, navrhovateľka uviedla, že je daný spôsobilosťou
návrhubyťpodkladomprezmenuzápisuvlastníckehoprávavkatastrinehnuteľnostítak,abyzodpovedal
skutočnosti.
Súd podanie navrhovateľky zo dňa 28.03.2013 podľa jeho obsahu ako návrh na pripustenie zmeny
návrhu na začatie konania jeho rozšírením, a tak uznesením č. k. 6C/51/2013-43 zo dňa 24.05.2013

túto zmenu návrhu pripustil.
Odporcovia I. až III. sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadrili prostredníctvom svojho právneho
zástupcu podaním zo dňa 28.06.2013, v ktorom namietali, že na Okresnom súde Žilina je vedené
konanie pod spis. zn. 7C/192/2012, ktoré vytvára pre konanie súdu v prejednávanej veci prekážku
veci začatej (§ 83 O.s.p.), a to bez ohľadu na to, že vo veci vedenej pod spis. zn. 7C/192/2012 nie je

samostatne uplatnený nárok na určenie, že sporná darovacia zmluva je neplatná. Je tomu tak vzhľadom
k tomu, že v konaní vedenom pod spis. zn. 7C/192/2012 sa navrhovateľka domáha určenia, že sporná
nehnuteľnosť patrí do jej a odporcu I. BSM, pričom vo vzťahu k tomuto určeniu musí súd vyriešiť aj
otázku platnosti, či neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy uzavretej medzi odporcami.
Na pojednávaní dňa 28.04.2015 súd na návrh navrhovateľky urobený ústne do zápisnice o pojednávaní

vyhlásil za prítomnosti právnych zástupcov účastníkov konania uznesenie, ktorým pripustil navrhovanú
zmenu návrhu na začatie konania, a to v znení rozsudočného návrhu, ktorým sa navrhovateľka
domáhala vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom I. ako darcom a
odporcami II. a III. ako obdarovanými, predmetom ktorej je dom súp. č. XXX, postavený na parcele
G.-Y. Č.. XXX, nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k. ú. A., zapísaná na LV č. XXX, ktorej vklad do

katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra Kysucké Nové Mesto pod č. S. XXXX/XX zo dňa
04.02.2013 a súčasne určenia, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5/12 k vyššie uvedenej nehnuteľnosti
patrí do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľky a odporcu I.
Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaniach v dňoch 28.04.2015, 19.06.2015,
18.09.2015 a 16.10.2015, na ktorom pojednávaní vo veci rozhodol.

Navrhovateľka zhrnula svoju skutkovú a právnu argumentáciu v spore prostredníctvom svojho právneho
zástupcu v jeho záverečnom prednese, ktorý uviedol, že považuje za nepochybné, že spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 5/12 k spornej nehnuteľnosti bol nadobudnutý počas trvania manželstva medzi
navrhovateľkou a odporcom I. Vychádza zo zákonnej podmienky stanovenej v ust. § 143 Občianskehozákonníka, že tento podiel tvorí alebo patrí do BSM. Manželia kupovali uvedenú nehnuteľnosť spoločne
zo spoločných prostriedkov, a to z dôvodu, aby si zabezpečili vlastné bývanie pre seba a pre svoje
deti. I keď na jednotlivých zmluvách, ktorými mal byť uvedený podiel nadobudnutý je ako účastník

uvádzaný len odporca I., samo o sebe to nevylučuje, že tento podiel by nepatril do BSM. Z uvedeného
dôvodu bolo v priebehu konania dokazované, z akých zdrojov boli jednotlivé podiely vysporiadané.
Odporcovia sa snažili vo svojich výpovediach presvedčiť, že v čase nadobudnutia podielov boli majetnou
rodinou, pričom jednotlivé sumy finančných prostriedkov, ktoré uvádzali, dosiahli takmer 800.000,- Sk,
čo na dobu, v ktorej sa podiely nadobúdali bola značná suma. Poukazuje však na zásadné rozpory

vo vyjadreniach jednotlivých odporcov, kto koľko peňazí mal a kde tieto prostriedky boli použité a
uložené. V tejto súvislosti navrhovateľka jednoznačne poukazuje na to, že v rámci celého konania ani
jeden z odporcov nepredložil žiadny relevantný dôkaz, že by v rokoch 2002, 2003 mali nejaké vkladné
knižky, na ktorých boli určité finančné prostriedky, ktoré by mohli byť použité na vyplatenie sporných
podielov. Nepredložili žiadny dôkaz o existencii nejakých darovacích zmlúv k uvedeným finančným
prostriedkom, ktoré by mali byť určené na vyplatenie jednotlivých podielových spoluvlastníkov. Pokiaľ

odporcovia tvrdili, že k nadobudnutiu spoluvlastníckych podielov 5/12 poskytli finančné prostriedky
odporcovi I. darom, je prekvapujúce, že takto nepostupovali aj v prípade nadobudnutia podielu 7/12
od Ž.P. G., kde k uzavretiu tejto zmluvy na tento podiel si dokonca zavolali aj svedkov. Naopak na
druhej strane navrhovateľka na pojednávaní 19.06.2015 konkrétne a súvisle popísala, akým spôsobom
sa jednotlivé spoluvlastnícke podiely nadobúdali a predložila súdu relevantný písomný dôkaz, a to

výpis zo svojho bankového účtu vedeného v Poštovej banke, a. s. za obdobie rokov 2000 až 2002, z
ktorého jednoznačne vyplynulo, že disponovala s takouto sumou, z ktorej bolo možné vyplatiť jednotlivé
spoluvlastníckepodiely,aževtomtorozhodujúcomobdobí,kedymalibyťpodielyvyplácanébolnatomto
účte príslušný obrat. Čo sa týka svedeckých výpovedí jednotlivých svedkov a nadobúdaní jednotlivých
spoluvlastníckych podielov, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/12 od odporkyne III. bol nadobudnutý

za sumu 11.500,- Sk zo spoločných finančných prostriedkov bývalých manželov, pričom finančné
prostriedky odporkyni III. odovzdal odporca I. bez prítomnosti navrhovateľky. V súčasnosti toto tvrdenie
odporcovia popierajú, navrhovateľka tak necháva na úvahu súdu posúdenie nadobudnutia tohto podielu.
Spoluvlastnícky podiel P. V. G. bol nadobudnutý takisto zo spoločných prostriedkov za sumu 11.500,-
Sk, ktoré boli odovzdané menovanému V. G. spoločne manželmi na Obecnom úrade v Locheniciach.

Nakoľko však neexistuje žiadny doklad ohľadne tejto transakcie a V. G., ako svedok, zomrel, necháva
takisto rozhodnutie súdu na jeho úvahe. Spoluvlastnícky podiel od Z. G. o veľkosti 1/12 bol takisto
nadobudnutý zo spoločných finančných prostriedkov patriacich do BSM a vyplatený Z. G. takisto v
Locheniciach na obecnom úrade. Tuto poukazuje na značný rozpor medzi výpoveďou svedka Z. G. na
pojednávanídňa18.09.2015avydanýmpotvrdením,ktoréStanislavKaraspredtýmdobrovoľnevydal.Z.

G. potvrdil, že prevzal od navrhovateľky a odporcu I. túto sumu na vysporiadanie, avšak na pojednávaní
uviedol, že za uvedený podiel neprevzal žiadne finančné prostriedky, ale sestra mu zaplatila za akési
obilie, ktoré im vozil. Poukazuje na skutočnosť, že v priebehu výpovede tohto svedka mu odporkyňa III.
bez súhlasu súdu podala dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti,
teda ho vlastne nabádala, akým spôsobom má vypovedať a ovplyvňovať týmto spôsobom výpoveď tohto

svedka. Navrhovateľka zastáva názor, že svedok Stanislav Karas je svedkom vzhľadom k rodinným
pomerom, predovšetkým k odporkyni III., zaujatým a jeho výpoveď na pojednávaní bola ovplyvnená
aj konaním odporkyne III., preto považuje svedeckú výpoveď svedka za absolútne nedôveryhodnú.
Navrhuje, aby súd pri rozhodovaní o nadobudnutí tohto podielu vychádzal jednoznačne z písomného
stanoviska Z. G. zo dňa 02.05.2013, v ktorom potvrdil, že za podiel mu bola vyplatená suma oboma

manželmi. Podiel o veľkosti 1/12 od M. G. bol nepochybne nadobudnutý zo spoločných prostriedkov
manželov, čo teda uvedený svedok potvrdil. Povedal, že ho spoločne manželia navštívili, prejavili záujem
onadobudnutietohtopodieluanáslednenaObecnomúradevPovineuzavrelitakútozmluvustým,žeon
prevzal prostriedky od obidvoch manželov. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa p. N.. Svedok M. G. sa
jednoznačne vyjadril, že jeho vôľou pri uzatváraní predmetnej zmluvy bolo previesť svoj spoluvlastnícky

podiel na oboch manželov a kúpna cena mu bola vyplatená spoločne oboma manželmi. Takisto, čo sa
týka spoluvlastníckeho podielu nadobudnutého od O. G. a O. G., takisto tento podiel bol vyplatený a
nadobudnutý zo spoločných finančných prostriedkov, čo teda potvrdili obidvaja svedkovia, ktorí uviedli,
že teda finančné prostriedky prevzali u M.. S. spoločne od navrhovateľky a odporcu a z tohto dôvodu
považovali,alebovychádzaliztoho,žeprevádzajútentosvojpodielnaobochmanželov.Privysporiadaní

uvedených podielov bolo zámerom oboch manželov nadobudnúť spoločnú nehnuteľnosť, kde by mohli
žiť ako rodina spolu so svojimi deťmi. O tom, že tieto podiely boli nadobudnuté do BSM svedčí aj
skutočnosť, že následne si navrhovateľka s odporcom I. ešte počas trvania manželstva zobrali úver,
túto nehnuteľnosť zrekonštruovali, žili v nej až kým nedošlo ku kríze v manželstve, ktorá bola zavinenávýlučne v správaní odporcu I., ktorý sa následne zo spoločnej nehnuteľnosti vysťahoval. O určitej
špekulácii zo strany odporcov svedčí aj tá skutočnosť, že odporca I. následne, aby akýmsi spôsobom
zmaril realizáciu vlastníckych práv navrhovateľky, previedol darovacou zmluvou túto nehnuteľnosť na

odporcov II. a III. Zámerom a cieľom tohto úkonu bolo jednoznačne vyštvať navrhovateľku z uvedenej
nehnuteľnosti, vrátane jej detí a spraviť z nej bezdomovkyňu, o čom svedčí aj ďalšie správanie odporcov
II. a III., ktorí po nadobudnutí nehnuteľnosti okamžite odhlásili navrhovateľku z trvalého pobytu. Na
základe zhodnotenia prejavov účastníkov a svedkov konštatuje, že preukázala, že podiel o veľkosti
5/12 patrí do zaniknutého BSM medzi ňou a odporcom I. Žiadame zdvorilo súd, aby pri rozhodovaní

prihliadal aj skutočnosť, že odporcovia majú jednoznačne zámer vypratať navrhovateľku spolu s jej
deťmi z nehnuteľnosti, ako pomstu za to, že vlastne manželstvo bolo ukončené. Na základe uvedených
skutočností žiada, aby súd návrhu vyhovel a odporcov I. až III. zaviazal nahradiť jej trovy konania.
Skutkovú a právnu argumentáciu odporcov v spore zhrnul ich právny zástupca vo svojom záverečnom
prednese, v ktorom uviedol, že poukazuje v prvom rade na skutočnosť, že pokiaľ sa navrhovateľka
domáhala vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy, tvrdí, že na takomto určení nie je daný naliehavý

právny záujem, čo zdôvodňuje tým, že v podstate vyslovením takéhoto výroku by žiadnym spôsobom
nebol ovplyvnený zápis existujúci v evidencii nehnuteľností a vzhľadom na ďalší uplatnený nárok
podaným návrhom, kde sa navrhovateľka domáha určenia vlastníctva k podielu o veľkosti 5/12 na
spornej nehnuteľnosti, má za to, že už v rámci tohto je možnosť súdom sa vysporiadať aj s relevantnou
otázkou platnosti, či neplatnosti spornej darovacej zmluvy. V tomto smere pokiaľ nie je daný naliehavý

právny záujem na vedení takéhoto sporu, je potrebné návrh v tomto rozsahu ako taký zamietnuť. Pokiaľ
sa týka zvyšku návrhu, že sporný podiel bol nadobúdaný z prostriedkov patriacich jej a odporcovi I.,
ako bývalým manželom, tvrdí, že tieto skutočnosti práve z jej strany sú uvádzané účelovo a na rozdiel
od rozsiahleho prezentovania skutočností, ktoré by takéto tvrdenia mali potvrdiť zo strany jej právneho
zástupcu, uvádza, že práve ust. § 143 Občianskeho zákonníka pozná výnimky zo zásady, alebo z

domnienky, nadobúdania majetku počas trvania manželstva oboma manželmi, kedy do spoločného
majetku nepatria veci darované, alebo získané dedením. V tejto skutočnosti, v logickej súvislosti
už aj na spor vedený pred Okresným súdom Žilina v konaní vedenom pod spis. zn. 7C/192/2012,
uvádza, že práve v snahe zachovať jednotu majetku v príbuzenskej vetve po matke odporkyne III.
došlo k tomu, že, a tu zdôrazňuje vlastníctvo pozemkov, ktoré sa predmetu sporu netýkajú a tieto

majú jedného vlastníka, konali účastníci týchto právnych vzťahov, ktoré sú napádané, tak, aby táto
jednota vlastníctva bola zachovaná. Keďže podiel o veľkosti 7/12 preukázateľne odporca I. nadobudol
transformáciou prostriedkov nadobudnutých od rodičov darom, je zrejmé, že v tomto smere je dané
jeho výlučné vlastnícke právo tohto podielu. Takto to konštatoval aj súd a poukázal na logické súvislosti
správania sa všetkých účastníkov právnych úkonov, tak pri jeho učinení, ako aj predtým, aby táto jednota

vlastníckych vzťahov bola v postupnosti aj ďalších právnych úkonov zachovaná. Dáva do pozornosti
správanie samotnej navrhovateľky, ktorá, počas obdobia od roku 2002 až do času, kedy nastal rozvrat
v manželstve, sa o vlastnícke vzťahy, aj keď tieto boli absolútne zrejmé, nezaujímala a práve až v tomto
čase účelovo v snahe zachovať si bývanie účelovo začala tvrdiť skutočnosti o tom, že táto domová
nehnuteľnosť má patriť do BSM. Pritom je nelogické, že pokiaľ najskôr žalovala podiel o veľkosti 7/12,

nežalovala zároveň aj zvyšný podiel o veľkosti 5/12 na spornej nehnuteľnosti, čo je na daný stav
veľmi prekvapivé. Tvrdenia o tom, že tento podiel, postupne v troch právnych úkonoch nadobúdaný,
by mal patriť do BSM, ako taký z dôvodu, že na tento boli vynaložené finančné prostriedky spoločné,
je v príkrom rozpore s obsahom dohodnutých právnych úkonov v písomnej forme, z ktorých mimo
prevodu vlastníctva na M. G. a O. a O. G., ktorí obdržali finančné čiastky za prevádzaný podiel, ďalšie

prevody boli bezodplatné. Práve navrhovateľka svojim správaním sa a vytváraním demagógie o svojom
nevhodnom stave, v ktorom sa v manželstve ocitla, písomne oznamovala osobám, ktoré boli následne
vypočuté v konaní aj ako svedkovia, aby jej tieto ňou tvrdené skutočnosti potvrdili. Tejto skutočnosti
zodpovedá aj výpoveď svedkyne N., ktorá ako pracovníčka úradu, dá sa povedať zmanipulovaná
samotnou navrhovateľkou a starostkou obce, podpisuje doklad, o ktorého obsahu absolútne nemala

žiadnu vedomosť, potvrdila akurát jednu skutočnosť, že videla, že finančné prostriedky boli na úrade,
v čase kedy overovala podpis prevodcu, vyplácané. Táto skutočnosť, ale nezakladá domnienku, že
išlo o prostriedky z BSM, nakoľko v logickej súvislosti tak, ako aj vo vzťahu k finančným prostriedkom
vyplácaným O. a O. G. odporcovia tvrdia, že tieto tak, ako pri výplate podielu o veľkosti 7/12, pochádzali
z majetku rodičov odporcu I., teda odporcov II. a III., ktorých následnou transformáciou získal odporca I.

výlučné vlastnícke právo aj k týmto sporným podielom. Vzhľadom na tieto skutočnosti odporcovia tvrdia,
že dôkazné bremeno preukázania tvrdených skutočností o tom, aby návrhu mohlo byť vyhovené, bolo na
strane navrhovateľky. Už zo samotného záverečného prednesu právneho zástupcu navrhovateľky, kedy
uviedol, že necháva na zváženie súdu, ako vyhodnotí určité skutočnosti, ktoré majú presný relevantnýdokumentovateľný význam v listinách, ktoré tvoria predmet sporu, a od ktorých sa odvíja vlastníctvo
odporcu I. a následne po prevode nehnuteľností do vlastníctva odporcov II. a III., nemôže obstáť.
Navrhovateľka toto dôkazné bremeno neuniesla, a preto majú odporcovia za to, že niet dôvodu, aby

bolo i v tejto časti návrhu navrhovateľky vyhovené, preto žiadajú, aby súd návrh ako nedôvodný zamietol
a pre prípad úspechu žiadajú súd, aby im priznal právo na náhradu trov konania.
Súd tak vykonal dokazovanie vo veci oboznámením s listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi,
ako aj zabezpečenými súdom podľa ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p., výsluchom účastníkov a svedkov
M. G., O. G., O. G., Z. G., M. N. a M.. O. S., pričom zistil nižšie uvedený skutkový stav.

Dňa XX.XX.XXXX uzavreli navrhovateľka a odporca I. manželstvo v G. D. O. (sobášny list predložený
navrhovateľkou na č. l. 6 spisu).
Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 15P/7/2012-89 zo dňa 25.10.2013, ktorý nadobudol podľa doložky
na ňom vyznačenom právoplatnosť dňa 12.12.2013 (na č. l. 123 spisu), manželstvo navrhovateľky a
odporcu I. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v G. D. O. rozviedol.
Podľa výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX vedeného pre k. ú. A. zo dňa 08.01.2013

(predloženého navrhovateľkou na č. l. 10 spisu), bola ku dňu datovania výpisu v časti A LV evidovaná
stavba rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na parc. č. XXX a v časti B LV bol ku dňu datovania
výpisu evidovaný ako výlučný vlastník odporca, a to pod B1 v podiele o veľkosti 7/12 na základe kúpnej
zmluvy č. S. XXX/XX zo dňa 09.05.2002, pod B2 v podiele o veľkosti 2/24 na základe dohody o zrušení
a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva č. S. XXXX/XX z 19.03.2004, pod B3 v podiele o veľkosti

1/12 na základe dohody o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva č. S. XXX/XX a pod B4
v podiele o veľkosti 1/12 na základe dohody o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva č.
S. XXX/XX.
Podľa výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX vedeného pre k. ú. A. zo dňa 11.02.2013
(predloženého navrhovateľkou na č. l. 14 spisu), bola ku dňu datovania výpisu v časti A LV evidovaná

stavba rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na parc. č. XXX a v časti B LV boli evidovaní ako podieloví
spoluvlastníci pod B4 odporca II. v podiele o veľkosti 1/2 a pod B5 odporkyňa III. v podiele o veľkosti
1/2, a to titulom darovacia zmluva č. S. XXXX/XX zo dňa 04.02.2013.
Odporkyňa III., Z. G., nar. XX.XX.XXXX, V. G., nar. XX.XX.XXXX a odporca I. uzavreli zmluvu označenú
ako „Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti“ datovanú dňa

22.05.2012 (na č. l. 84 spisu). V čl. I. dohody jej účastníci prehlásili, že sú podielovými spoluvlastníkmi
domu súp. č. XXX na parc. KN č. XXX vedeného na LV č. XXX, k. ú. A., a to odporkyňa III. v podiele
o veľkosti 1/12, Z. G. v podiele o veľkosti 1/12, V. G. v podiele o veľkosti 1/12 a odporca I. v podiele
o veľkosti 7/12. V čl. II. dohody bolo uvedené, že odporkyňa III. Z. G. a V. G. zrušujú touto dohodou
svoj podiel v prospech odporcu I. v uvedenej nehnuteľnosti, čím sa odporca I. stane ich majoritným

vlastníkom v podiele o veľkosti 10/12. Odporkyňa III. Z. G. a V. G. sa vzdali svojich spoluvlastníckych
podielov v prospech odporcu I. bezodplatne. Pravosť podpisov odporkyne III. Z. G. a V. G. na listine boli
úradne overené, a to odporkyne III. dňa 17.06.2002 na Okresnom úrade Kysucké Nové Mesto (pričom
táto listinu podpísala pri overení pravosti jej podpisu), Z. G. dňa 14.06.2002 na Obecnom úrade Obce
Lochenice, ČR (pričom tento listinu podpísal pri overení pravosti jeho podpisu) a V.D. G. dňa 14.06.2002

na Obecnom úrade Obce Lhota pod Libčany dňa 17.06.2002 (pričom tento listinu podpísal pri overení
pravosti jeho podpisu). Podľa doložky na dohode vyznačenej Správa katastra Kysucké Nové Mesto
rozhodla o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa tejto dohody v prospech
odporcu dňa 15.07.2002 pod č. S. XXX/XXXX.
M. G., nar. XX.XX.XXXX na jednej strane a odporca I. na strane druhej uzavreli zmluvu označenú

ako „Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti“ datovanú dňa
29.06.2002 (na č. l. 66 spisu). V čl. I. dohody jej účastníci prehlásili, že sú podielovými spoluvlastníkmi
domu súp. č. XXX na parc. KN č. XXX vedeného na LV č. XXX, k. ú. A., a to M. G. v podiele o veľkosti
1/12 a odporca I. v podiele o veľkosti 7/12. V čl. II. dohody bolo uvedené, že M. G. touto dohodou zrušuje
svoj podiel v prospech odporcu I. v uvedenej nehnuteľnosti, čím sa odporca I. stane jej majoritným

podielovým spoluvlastníkom v podiele o veľkosti 8/12. Ďalej bolo uvedené, že cena podielu M. G. činí
11.583,- Sk, pričom odporca I. finančne vyrovnal podiel M. G. pri podpise tejto dohody. Podpis M. G. bol
úradne overený Obcou Povina dňa 01.07.2002 s tým, že M. G. túto listinu podpísal pri overení pravosti
jeho podpisu. Podľa doložky na dohode vyznačenej Správa katastra Kysucké Nové Mesto rozhodla o
povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa tejto dohody v prospech odporcu

dňa 15.07.2002 pod č. S. XXX/XXXX.
O. G., nar. XX.XX.XXXX, O. G., nar. XX.XX.XXXX a odporca I. uzavreli zmluvu označenú ako „Dohoda
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti“ datovanú dňa 16.09.2003 (na č. l.
102 spisu). V čl. I. dohody jej účastníci prehlásili, že sú podielovými spoluvlastníkmi domu súp. č. XXX naparc. KN č. XXX vedeného na LV č. XXX, k. ú. A., a to O. M. G. v podiele o veľkosti 1/24, O. G. v podiele
o veľkosti 1/24 a odporca I. v podiele o veľkosti 11/12. V čl. II. dohody bolo uvedené, že O. M.D. G. a O.
G. touto dohodou zrušujú a vyporiadavajú svoj spoluvlastnícky podiel v prospech odporcu I. v uvedenej

nehnuteľnosti, čím sa odporca I. stane jej výlučným vlastníkom v celosti v podiele o veľkosti 12/12. Ďalej
bolo uvedené, že cena podielu O. M. G. činí 5.800,- Sk a cena podielu O. G. činí 5.800,- Sk, pričom
odporca I. finančne vyrovnal ich podiely pri podpise tejto dohody. Podpisy účastníkov dohody boli úradne
overené Mestom Kysucké Nové mesto dňa 29.12.2003 s tým, že účastníci dohody túto listinu podpísali
pri overení pravosti ich podpisu. Podľa doložky na dohode vyznačenej Správa katastra Kysucké Nové

Mesto rozhodla o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa tejto dohody v
prospech odporcu dňa 19.03.2004 pod č. S. XXXX/XXXX.
Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 7C/192/2012-211 rozsudkom zo dňa 04.03.2015 (na č. l. 128
spisu; ku dňu rozhodnutia súdu v prejednávanej veci neprávoplatne) zamietol návrh navrhovateľky
voči rovnakým odporcom ako v prejednávanej veci, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia, že
navrhovateľka spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7/12 k domu súp. č. XXX na parc. KN č. XXX vedenému

na LV č. XXX, k. ú. A. patrí do zaniknutého BSM navrhovateľky a odporcu I., vychádzajúc z toho,
že sporný spoluvlastnícky podiel nadobudol výlučne odporca I. na základe kúpnej zmluvy uzavretej s
predávajúcou Ž. G., keďže kúpnu zmluvu uzavrel so Ž. G. ako predávajúcou iba odporca I., pričom po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala, že na zaplatenie kúpnej ceny
80.000,- Sk boli použité peňažné prostriedky v BSM navrhovateľky a odporcu I. Naopak súd považoval

za hodnoverné skutkové tvrdenia odporcu I., že peňažné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny mu
darovali rodičia - odporcovia II. a III.
Dňa 18.03.2013 podpísala M. N. čestné prehlásenie (predložené navrhovateľkou; prílohová obálka
spisu), v ktorom prehlásila, že ako pracovníčka obecného úradu v Povine dňa 01.07.2002 overovala
podpis M. G. na doklade Dohoda o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníckeho podielu 1/12 k nehnuteľnosti

domu súp. č. XXX na parc. KN č. XXX vedenému na LV č. XXX, k. ú. A. zo dňa 29.06.2002 a že prítomní
boli aj manželia - odporca I. a navrhovateľka.
Dňa 18.03.2013 podpísal M. G. potvrdenie (predložené navrhovateľkou; prílohová obálka spisu), že
prevzal spoločne od manželov - navrhovateľky a odporcu I. čiastku 11.583,- Sk za vysporiadnie jeho
spoluvlastníckeho podielu1/12 k nehnuteľnosti domu súp. č. XXX na parc. KN č. XXX vedenému na LV

č. XXX, k. ú. A. v zmysle dohody o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti
zo dňa 29.06.2002.
Dňa 08.04.2013 podpísal O. G. potvrdenie (predložené navrhovateľkou na č. l. 135 spisu), že
prevzal spoločne od manželov - navrhovateľky a odporcu I. čiastku 11.583,- Sk za vysporiadnie jeho
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti domu súp. č. XXX na parc. KN č. XXX vedenému na LV č.

XXX, k. ú. A. v zmysle dohody o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.
Dňa 02.05.2013 podpísal Z. G. potvrdenie (predložené navrhovateľkou; prílohová obálka spisu), v
ktorom potvrdzoval, že prevzal spoločne od manželov - navrhovateľky a odporcu I. čiastku 11.583,- Sk
za vysporiadanie jeho spoluvlastníckeho podielu v 1/12 k nehnuteľnosti domu súp. č. XXX na parc.
KN č. XXX vedenému na LV č. XXX, k. ú. A. v zmysle dohody o zrušení a vysporiadaní podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.
Dňa 16.12.2014 podpísal Z. G. listinu označenú ako „Odovzdanie hotovosti“ (predložený odporcami na
č. l. 136), v ktorej prehlásil, že prevzal v roku 2002 od svojej sestry odporkyne III. finančnú hotovosť
vo výške 11.600,- Sk za vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu po otcovi. Túto hotovosť prevzal dňa
14.06.2002 na Obecnom úrade v Locheniciach za prítomnosti svedka pána G. G., ktorý bol v tej dobe

starostom Obce Lochenice. V roku 2013 omylom podpísal potvrdenie, že finančný obnos 11.600,-
Sk obdržal od manželov N.. Toto tvrdenie vyvracia a popiera. List podpísal po dlhom prehováraní a
neuvedomil si následky svojho rozhodnutia.
Podľa výpisu z bankového účtu č. XXXXXXXX vedeného Poštovou bankou, a. s. na majiteľa účtu -
navrhovateľku za obdobie od 21.12.1999 do 30.04.2002 (predloženého navrhovateľkou na č. l. 153 a

nasl.), boli kreditné operácie na tomto účte za obdobie výpisu v celkovej sume 102.851,25 Sk. Pokiaľ
ide o debetné operácie, tieto boli za obdobie výpisu v celkovej sume 102.871,18 Sk, pričom počiatočný
zostatok na tomto účte ku dňu 21.12.1999 bol vo výške 468,02 Sk a konečný zostatok na tomto účte
ku dňu 30.04.2002 bol vo výške 448,09 Sk.
Pokiaľ ide o výpovede svedkov vypočutých v prejednávanej veci, skutkové závery vyplývajúce z týchto

výpovedí, súd uvedie v ďalšom texte odôvodnenia tohto rozsudku v rámci časti právneho posúdenia
návrhu navrhovateľky.
Podľa ust. § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 281/2001
Z. z. účinnom od 01.10.2001, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140,§ 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o
cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa ust. § 143 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z

manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka. [3) napr.: zákon 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd
v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, zákon č. 229/1991

Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku]
Podľa ust. § 145 ods. 1 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.
V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Podľa ust. § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a

je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Podľa ust. § 588 OZ v znení zákona č. 264/1992 Zb. účinnom od 01.01.1993, z kúpnej zmluvy vznikne

predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy
prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa ust. § 628 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, darovacou zmluvou
darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Podľa ust. § 628 ods. 2 OZ v znení zákona č. 264/1992 Zb. účinnom od 01.01.1993, darovacia zmluva

musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu
a prevzatiu veci pri darovaní.
Podľa ust. § 7 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon; ďalej len „KZ“) v znení zákona č. 304/2009 Z. z. účinnom od
01.09.2009, kataster obsahuje tieto údaje: a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností

a katastrálnych území, b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra "C" evidovaných na katastrálnej
mape, údaje o parcelách registra "E" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery
pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, [2)
§ 5 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 19/1993 Z.z. o základných sadzbách odvodov za
odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu] údaje o druhoch chránených

nehnuteľností, o cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov a údaje o využívaní nehnuteľností,
vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného
pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a
ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach, c)
údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len "vlastník") a o iných

oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len "oprávnená osoba"), ak ide o fyzickú osobu, meno,
priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú
osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k
nehnuteľnostiam, d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o
bodových poliach, e) sídelné a nesídelné geografické názvy.

Podľa ust. § 34 ods. 2 KZ v znení zákona č. 180.2013 Z. z. účinnom od 01.10.2013, ak súd rozhodol
o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, [10ea) zákon č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 568/2007 Z.z.]
okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj

vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné
pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. [10eb) § 44a a 159a Občianskeho súdneho poriadku]
Podľa ust. § 70 ods. 1 KZ, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.Podľa ust. § 70 ods. 2 OZ v znení zákona č. 103/2010 Z. z. účinnom od 01.05.2010, údaje
katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti,
druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia,

výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky,
údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj
štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným
údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa ust.
§ 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. je preukázanie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Tento záujem je daný, len ak požadované určenie je
objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu, alebo ohrozenia jeho práva. Určovacie

žaloby slúžia potrebám praktického života a nemôžu viesť k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preto daný súčasne len vtedy, ak je (objektívne
posudzované)spôsobiléodstrániťstavprávnejneistotynavrhovateľanaohrozeníjehopráva.Posúdenie
naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre
navrhovateľa znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu

tohto svojho právneho záujmu. Navrhovateľ ale nemôže mať naliehavý právny záujem v zmysle
uvedeného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k
odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch.
Navrhovateľka naliehavý právny záujem na požadovanom určení vymedzila tým, že v katastri
nehnuteľnosti nie je evidovaná ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti a práve takýmto rozhodnutím

súdu, ktorým bude určené jej vlastníctvo, takéto rozhodnutie súdu je podkladom pre zápis vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností, čím sa dosiahne odstránenie spornosti medzi vykonaným zápisom v
katastri a skutočným vlastníckym právom.
Pokiaľ ide o časť návrhu navrhovateľky, ktorou sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti spornej
darovacej zmluvy uzavretej medzi odporcom I. ako darcom a odporcami II. a III. ako obdarovanými,

súd sa nestotožnil s argumentáciou odporcov, že v danom prípade mal konanie o návrhu v tejto časti
zastaviť z dôvodu prekážky veci začatej podľa ust. § 104 ods. 1 v spojení s ust. § 83 O.s.p. Súd mal
za to, že konanie Okresného súdu Žilina o návrhu navrhovateľky o určenie, že spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 7/12 k spornej nehnuteľnosti patrí do zaniknutého BSM navrhovateľky a odporcu I., vedené pod
spis. zn. 7C/192/2012, netvorí pre prejednávanú vec v časti návrhu navrhovateľky o určenie neplatnosti

spornej darovacej zmluvy prekážku veci začatej, a to vzhľadom k tomu, že takéhoto určovacieho výroku
sa navrhovateľka návrhom na začatie konania vo veci vedenej pod spis. zn. 7C/192/2012 nedomáhala.
Z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C/192/2012-211 zo dňa 04.03.2015 zároveň vyplýva, že
Okresný súd Žilina sa v tejto veci zaoberal otázkou, či odporca spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7/12
nadobudnutýkúpnouzmluvouuzavretousoŽ.G.akopredávajúcounadobudoldovýlučnéhovlastníctva,

alebo spolu s navrhovateľkou do BSM, pričom dospel (síce neprávoplatne) k záveru, že odporca
nadobudol tento spoluvlastnícky podiel do výlučného vlastníctva a (ne)platnosťou sa už v ďalšom z tohto
dôvodu nezaoberal. V prejednávanej veci sa však navrhovateľka domáhala priamo určujúceho výroku
o neplatnosti spornej darovacej zmluvy.
Ak teda ide o samotné rozhodnutie súdu v prejednávanej veci o časti návrhu navrhovateľky, ktorou sa

navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti spornej darovacej zmluvy, súd návrh navrhovateľky bez
ďalšieho zamietol, a to z dôvodu, že navrhovateľka nemá na predmetnom určení naliehavý právny
záujem.
V zmysle ustálenej judikatúry nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy,
ak právna otázka - platnosť zmluvy, o ktorej má byť rozhodnuté na základe návrhu o určenie, má

povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej právnej otázke, napr. ak sa dá priamo žalovať o určenie
samotného vlastníckeho práva navrhovateľa. Túto zásadu v právnom poriadku SR prelamuje právna
úprava obsiahnutá v ust. § 34 ods. 2 KZ avšak iba za podmienky, ak predmetné právo k nehnuteľnosti
nebolo dotknuté ďalšou právnou zmenou, alebo podľa novely zákona č. 384/2008 Z. z. ak bolo dotknuté
ďalšou právnou zmenou, keď je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby (§ 159 ods. 2 O.s.p.), ktorých sa

táto právna zmena týka.
Súd tak poukazuje na to, že sporná otázka (ne)platnosti predmetnej darovacej zmluvy uzavretej medzi
odporcom I. ako darcom a odporcami II. a III. je len otázkou predbežnou (prejudiciálnou) vo vzťahu kurčeniu vlastníckeho práva navrhovateľky, t. j. či sporná nehnuteľnosť patrila do BSM navrhovateľky a
odporcu I., ako sa navrhovateľka domáhala tohto určenia v druhej časti návrhu na začatie konania.
Je tiež možné konštatovať, že požadovaným určením neplatnosti spornej darovacej zmluvy by sa bez

ďalšieho nijako nezmenilo právne postavenie navrhovateľky, a to vzhľadom k tomu, že postupom podľa
ust. § 34 ods. 2 KZ by navrhovateľka dosiahla v katastri nehnuteľností výlučne len zápis vlastníckeho
práva odporcu I. k spornej nehnuteľnosti, teda stav, ktorý bol evidovaný v katastri nehnuteľností
pred uzavretím spornej darovacej zmluvy medzi odporcom I. ako darcom a odporcami II. a III. ako
obdarovanými. Takýto určovací výrok by teda bezpochybne na právnom postavení navrhovateľky

zmeniť nič nemohol, keďže by navrhovateľka nedosiahla zápis svojho vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností k spornej nehnuteľnosti.
Čo sa týka druhej časti návrhu na začatie konania o určenie, že sporná nehnuteľnosť patrí do
zaniknutého BSM navrhovateľky a odporcu I., súd konštatuje, že na tomto požadovanom určení
navrhovateľka naliehavý právny záujem má. Posúdenie otázky vzniku BSM navrhovateľky a odporcu I. k
spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 5/12 na spornej nehnuteľnosti môže totiž pomôcť stanoviť zásadný

rámec pre rozsah vyporiadania BSM navrhovateľky a odporcu I. ktorýmkoľvek so spôsobov uvedených
v ust. § 149 OZ po tom, ako toto BSM zaniklo po začatí konania rozvodom ich manželstva.
V kontexte nastolenej otázky súd považuje na tomto mieste za potrebné vyjadriť sa k dôkaznému
bremenu účastníkov konania, presnejšie k tomu, ktorú sporovú stranu v prejednávanej veci dôkazné
bremeno zaťažovalo.

Občianske súdne konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť
rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne povinnosťou účastníkov konania (§ 120
ods. 1 O.s.p.). Okrem povinnosti tvrdenia podľa ust. § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. majú účastníci
dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich vlastných tvrdení. Dôkazné
bremeno ako inštitút procesného práva zaťažuje toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť

rozhodná podľa hmotného práva, účastníkom tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby
ju súd uznal za pravdivú. Nesplnenie tejto povinnosti je pravidelne sankcionované rozhodnutím, ktoré
vyznieva nepriaznivo pre účastníka, ktorý tzv. dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, ktorého zaťažovalo
dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu

také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti).
Dôkazné bremeno síce postihuje účastníkov konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší
význam. Tento význam sa spája s procesnou situáciou v spore, v ktorom je isté, napriek všetkým vo
veci vykonaným dôkazom, že skutkový stav zostane neobjasnený. Nezistenie potrebného skutkového
stavu nemôže viesť k tomu, že súd odmietne rozhodnúť vo veci samej. Inštitút dôkazného bremena

dovoľuje a ukladá súdu meritórne rozhodnúť aj v takomto prípade. Neobjasnené skutkové okolnosti
sa považujú za nedokázané, resp. za vyvrátené. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje
aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať
k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka
treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci

charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
Pokiaľ zákon vyslovuje určitú právnu domnienku, znamená to, že sa vychádza z takejto domnienky,
pokiaľ nie je vyvrátená. Na jednej strane je možné prisvedčiť navrhovateľke, že OZ zásadne stanovuje,
že veci nadobudnuté počas trvania manželstva (resp. trvania BSM) aj iba jedným z manželov patria do

BSM, avšak zároveň z toho ustanovuje výnimku, že do BSM nepatria veci získané dedičstvom alebo
darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného
z manželov, a vecí vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú
vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka. Možno tak konštatovať, že zákon zásadne prezumuje, že vec získaná manželom/

manželmi počas trvania manželstva (resp. BSM) patrí do BSM, pokiaľ nebola nadobudnutá manželom/
manželmi niektorým z vyššie uvedených spôsobov. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, z princípu materiálnej
publicity údajov katastra nehnuteľností tak, ako je tento zakotvený v ust. § 70 KZ, vyplýva, že údaje
katastra nehnuteľností (vrátane údaja o vlastníkovi) sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
Z predchádzajúceho zápisu na LV č. XXX vedenom pre k. ú. A. (ktorý existoval aj ku dňu 08.01.2013,

ako to vyplýva aj z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX na č. l. 10 spisu) vyplývalo, že ako
výlučný vlastník spornej nehnuteľnosti bol v katastri nehnuteľností vedený odporca I. (pred tým, ako bola
zapísaná zmena v časti B LV č. XXX spočívajúca v zápise vlastníckeho práva na odporcov II. a III.).
Rovnako ďalej možno tiež s ohľadom na súčasný zápis údaja v časti B LV č. XXX o spoluvlastníckompráve odporcov II. a III. k spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti vyvodiť z ust. § 70 KZ záver o
hodnovernosti tohto údaja, pokiaľ nie je preukázaný opak, t. j. pokiaľ navrhovateľka nepreukázala právne
skutočnosti spôsobujúce ňou tvrdenú relatívnu neplatnosť (podľa ust § 40a v spojení s ust. § 145 ods. 1

OZ) darovacej zmluvy uzavretej medzi odporcom I. ako darcom a odporcami II. a III. ako obdarovanými.
Zo vzájomného spolupôsobenia cit. ust. § 143 OZ a § 70 KZ možno vyvodiť, že v danom prípade
zaťažovalodôkaznébremenovsporenavrhovateľku.Inakpovedanénavrhovateľkuzaťažovalodôkazné
bremeno pre úspešnosť v spore preukázať, že sporné spoluvlastnícke podiely k dotknutej nehnuteľnosti
celkovo o veľkosti 5/12 boli odporcom I. nadobudnuté zmluvne počas trvania manželstva (resp. BSM)

navrhovateľkyaodporcuI.,odplatneazapeňažnéprostriedkypatriacedoBSMnavrhovateľkyaodporcu
I.
Súd sa tak zaoberal vecne otázkou vzniku BSM navrhovateľky a odporcu I. k spoluvlastníckemu podielu
o veľkosti 5/12 na spornej nehnuteľnosti. Pre účely posúdenia tejto otázky, súd parciálne posudzoval
nadobudnutie spoluvlastníckych podielov jednak od odporkyne III., od V. G. a Z. G. a ďalej od M. G. a
napokon od O. G. a O. G..

Primárne sa súd tak zaoberal tým, či sporné spoluvlastnícke podiely boli odporcom I. nadobúdané
odplatne a ak áno, či na zaplatenie tejto odplaty boli použité (či už len čiastočne) peňažné prostriedky
patriace do BSM navrhovateľky a odporcu I.
Súd posudzujúc zmluvu uzavretú medzi odporkyňou III., V. G., Z. G. a odporcom I. datovanú dňa
22.05.2002 podľa výkladových pravidiel podľa ust. § 35 ods. 2 OZ aj napriek jej označeniu s odkazom

na ust. § 141 ods. 1 OZ dospel k záveru, že ide jednoznačne o zmluvu o prevode spoluvlastníckych
podielovspoluvlastníkovspornejnehnuteľnosti,atoodporkyneIII.,V.G.aZ.G.,každéhooveľkosti1/12.
Tento záver súdu napokon ani nebol medzi účastníkmi sporný. (to isté platí aj o zmluvách uzavretých
s M.D. G., O. G. a O. G.) Podstatné pre prejednávanú vec, bolo posúdenie otázky (bez)odplatnosti
tohto prevodu. Možno konštatovať, že zmluva jednoznačne vo svojom texte stanovovala bezodplatnosť

prevodu všetkých troch uvedených spoluvlastníckych podielov odporkyne III., V. G. a Z. G., každého o
veľkosti 1/12. Rovnako možno konštatovať, že navrhovateľka žiadnym dôkazom nepreukázala, že by
tieto spoluvlastnícke podiely mali byť prevedené, aj napriek textu zmluvy, odplatne.
Akosamanavrhovateľkaakoúčastníkkonaniapodľaust.§131ods.1O.s.p.vypovedalanapojednávaní
dňa 19.06.2015 nebola osobne pri ňou tvrdenom odovzdaní peňažných prostriedkov vo výške 11.500,-

Sk zo strany odporcu I. odporkyni III., ktoré mali byť odplatou (cenou) za prevod spoluvlastníckeho
podielu odporkyne III. na spornej nehnuteľnosti. Naproti tomu odporca I. (na pojednávaní dňa
18.09.2015) a odporkyňa III. (na pojednávaní dňa 19.06.2015) vo svojich výpovediach účastníkov podľa
ust. § 131 ods. 1 O.s.p. rozhodne popreli, že by zo strany odporcu I. boli odporkyni III. odovzdané
akékoľvek peňažné prostriedky titulom zaplatenia odplaty (ceny) za spoluvlastnícky podiel odporkyne

III. na spornej nehnuteľnosti.
Pokiaľ ide o posúdenie otázky (bez)odplatnosti prevodu spoluvlastníckeho podielu V. G. k spornej
nehnuteľnosti, navrhovateľka opätovne v konaní nijako nepreukázala, že by V. G. obdržal niekedy
akékoľvek peňažné prostriedky titulom odplaty (ceny) za prevod jeho spoluvlastníckeho podielu na
spornej nehnuteľnosti. Opätovne navrhovateľka len vo svojej výpovedi uviedla, že odporkyňa III. mala

odovzdať V. G. v Obci Lochenice pri podpise predmetnej zmluvy peňažné prostriedky vo výške 11.500,-
Sk, ktoré jej mal odovzdať pred tým odporca I. a ktoré mali patriť do BSM navrhovateľky a odporcu I.
Odporcovia I. a III. však takéto tvrdenia navrhovateľky vo svojich výpovediach rozhodne popreli. Navyše
V. G. zmluvu nepodpisoval na Obecnom úrade v Locheniciach, ale na Obecnom úrade v Lhote pod
Libčany. Ak aj bolo navrhované vykonanie dokazovania výsluchom V. G. ako svedka, súd tento dôkaz

nemohol z objektívneho dôvodu úmrtia tohto svedka v konaní vykonať.
Napokon čo sa týka prevodu spoluvlastníckeho podielu Z. G. k spornej nehnuteľnosti súd bez ohľadu na
jeho rozporné prehlásenia zo dňa 02.05.2013 a zo dňa 16.12.2014, ktoré v ďalšom znevierohodnili jeho
svedeckú výpoveď na pojednávaní dňa 18.09.2015, poukazuje na to, že opätovne navrhovateľka sama
vo svojej výpovedi účastníka uviedla, že nebola osobne ani pri ňou tvrdenom odovzdaní peňažných

prostriedkov vo výške 11.500,- Sk Z. G. titulom odplaty za prevod jeho spoluvlastníckeho podielu k
spornej nehnuteľnosti, pričom podľa jej tvrdenia v jej výpovedi, tieto mali byť Z. G. odovzdané rovnako
ako V. G. na Obecnom úrade v Locheniciach odporkyňou III. bez osobnej prítomnosti navrhovateľky.
Preto aj potvrdenie podpísané Z. G. dňa 02.05.2013, na ktoré poukazovala navrhovateľka a ktoré bolo
nepochybne spísané na žiadosť navrhovateľky (list zo dňa 13.04.2013 na č. l. 196 spisu), sa súdu

javilo ako nevierohodný listinný dôkaz spochybnený výpoveďou samotnej navrhovateľky. Na potvrdení
je totižto uvedené, že Z. G. mal prevziať sumu 11.583,- Sk od navrhovateľky a odporcu I. spoločne ako
manželov. Ak aj napokon z výpovedí Z. G. a odporkyne III. vyplynulo, že odporkyňa III. vyplatila Z. G.
sumu 11.600,- Sk a ak by tomu bolo aj titulom vyporiadania spoluvlastníckeho podielu po ich otcovi (akoje to uvedené v prehlásení Z. G. zo dňa 16.12.2014), nebolo možné konštatovať, že bolo navrhovateľkou
preukázané, že tomu tak bolo z peňažných prostriedkov patriacich do BSM navrhovateľky a odporcu I.
Opätovne totiž odporca I., ako aj odporkyňa III. tvrdenia navrhovateľky, ako ich produkovala v konaní a

súčasne v jej výpovedi účastníka, rozhodne popreli.
Možnouzavrieť,žepokiaľideoprevodspoluvlastníckychpodielovodporkyneIII.,V.G.aZ.G.nazáklade
zmluvy datovanej dňa 22.05.2002, nebolo v konaní navrhovateľkou preukázané, že išlo o odplatný
prevod, z čoho možno právne vyvodiť, že išlo o darovanie podľa cit. ust. § 628 ods. 1 OZ. Vzhľadom k
tomu, že podľa ust. § 143 OZ veci získané darom (a to bez ohľadu na to, či je obdarovaným len jeden z

manželov,aleboobaja,vdruhomprípadetaknadobúdajúmanželiavecdopodielovéhospoluvlastníctva)
do BSM nepatria, súd nemohol dospieť k záveru, že tieto sporné spoluvlastnícke podiely nadobudli
navrhovateľka a odporca I. do ich BSM.
Pokiaľ ide v ďalšom o prevod spoluvlastníckych podielov M. G. (o veľkosti 1/12), O. G. (o veľkosti 1/24)
a O. G. (o veľkosti 1/24), medzi účastníkmi nebolo sporné, že išlo o odplatný prevod, t. j., že prevod
tohto spoluvlastníckeho podielu bol realizovaný formou kúpnej zmluvy podľa cit. ust. § 588 OZ (a to

opätovnebezohľadunaoznačeniepredmetnýchzmlúv).Spornévšakmedziúčastníkmibolo,čipeňažné
prostriedky, ktoré boli použité na zaplatenie kúpnej ceny boli v BSM navrhovateľky a odporcu I., alebo
boli vo výlučnom vlastníctve odporcu I., keďže tento ich nadobudol darom od svojich rodičov (potom
by aj vec získaná za takéto peňažné prostriedky odporcom I. nepatrila do BSM, keďže by došlo len k
transformácii tej istej majetkovej hodnoty z jednej formy - peniaze na inú formu - nehnuteľnosť).

Možno konštatovať, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že peňažné prostriedky boli M. G., O. G.
a O. G. fyzicky odovzdané odporcom I. avšak za súčasnej osobnej účasti navrhovateľky (viď výpovede
svedkov M.D. G. a O. G., ako aj M. N. na pojednávaní dňa 19.06.2015). Svedeckú výpoveď M.. O.Á.
S. súd vôbec nebral do úvahy, a to vzhľadom k tomu, že táto opisovala skutočnosti úplne inak, ako ich
opisovali samotné sporové strany, a preto možno konštatovať, že jej výpoveďou ako dôkazom ani jedna

zo sporových strán nepreukázala svoje skutkové tvrdenia (obe sporové strany totiž tvrdili, že peňažné
prostriedky vyplatené M. G., boli vyplatené na Obecnom úrade v Povine, pričom M.. O.Á. S. vypovedala,
že boli vyplatené v jej prítomnosti, avšak ona v A. nebola). Zo skutočnosti, že pri fyzickom odovzdaní
peňažných prostriedkov bola aj navrhovateľka ako manželka odporcu I., však nemožno samo o sebe
bezpochybne vyvodiť, že vyplatené peňažné prostriedky pochádzali z BSM navrhovateľky a odporcu. V

tomto smere sa ani jeden svedok (M. G., O. G., O. G. a M. N.) nevyjadril. Možno konštatovať, že okrem
výpovedí týchto svedkov jedinými dôkazmi, ktoré navrhovateľka produkovala v snahe preukázať svoje
skutkové tvrdenie (že vyplatené peňažné prostriedky pochádzali z BSM jej a odporcu) bola jej výpoveď
účastníkaavýpiszjejbankovéhoúčtu.Navrhovateľkavosvojejvýpovediúčastníkaudávala,žepeňažné
prostriedky, ktorými mala byť vyplatená odplata (kúpna cena) za prevod sporných spoluvlastníckych

podielov, mala s odporcom I. uložené v domácnosti po tom, čo tieto peňažné prostriedky boli vybraté
z bankového účtu. Z výpisu z bankového účtu navrhovateľky medzi iným tiež vyplynulo, že peňažné
prostriedky vybraté v období od 21.12.1999 do 30.04.2002 z bankového účtu navrhovateľky v celkovej
sume 102.871,18 Sk, boli vyberané počas celého tohto obdobia postupne v malých čiastkach rádovo
v stovkách Sk s maximálnym výberom 5.000,- Sk (dňa 13.01.2000). S poukazom na túto nepochybne

preukázanú skutočnosť sa potom súdu javí ako nelogické, aby navrhovateľka počas obdobia takmer
2 a pol roka po malých čiastkach takto kumulovala peňažné prostriedky pre ich prípadné použitie vo
vyššom objeme, a to bez toho, aby z týchto peňažných prostriedkov počas celého obdobia minula
ich podstatnú časť, ak súd vezme do úvahy skutočnosť, že bolo potrebné uhrádzať výdavky spojené
so zabezpečovaním potrieb rodiny navrhovateľky a odporcu I., teda aj ich maloletého dieťaťa U. (nar.

XX.XX.XXXX, ako to vyplýva z výroku rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 15P/7/2012-89 zo dňa
25.10.2013). Súdu sa zároveň javí logické, aby, ak súd vezme do úvahy skutočnosť, že navrhovateľka
mala zriadený bankový účet, navrhovateľka kumulovala peňažné prostriedky (ktoré jej na tento účet
boli pripisované bezhotovostnými vkladmi, ako to vyplýva z navrhovateľkou predloženého výpisu z
tohto bankového účtu) na finančne náročnejšie investície práve ich ukladaním na bankovom účte a

nie ich postupným vyberaním v malých čiastkach a ukladaním v hotovosti v domácnosti. Neobstojí ani
argumentácia navrhovateľky, že mala nízky denný limit pre výbery prostredníctvom platobnej karty z
bankomatov, keďže peňažnú hotovosť mohla nepochybne vybrať aj výberom z pokladne v ktorejkoľvek
pobočke Poštovej banky, a. s., a to zásadne v akomkoľvek objeme. Napokon aj niektoré výbery z
navrhovateľkinho bankového účtu boli vykonané práve týmto spôsobom, ako to vyplýva z predloženého

výpisu z bankového účtu. V ďalšom ak by súd zobral do úvahy skutkové tvrdenia navrhovateľky, že
za prevod spoluvlastníckych podielov odporkyne III., V. G., Z. G., M. G., O. G., O. G. mala byť týmto
vyplatená celkovo suma 57.932,- Sk (4 x suma 11.583,- Sk a 2 x suma 5.800,- Sk = 57.932,- Sk) a
súčasne skutkové tvrdenia navrhovateľky v konaní vedenom pod spis. zn. 7C/192/2012, že Ž. G. malabyť vyplatená časť kúpnej ceny za prevod jej spoluvlastníckeho podielu na spornej nehnuteľnosti v sume
15.000,- Sk z prostriedkov patriacich do BSM navrhovateľky a odporcu I., celkovo by tak museli v roku
2002 disponovať navrhovateľka a odporca peňažnou hotovosťou minimálne v sume 72.932,- Sk, pričom

by tak z navrhovateľkou vybranej peňažnej hotovosti z jej bankového účtu za obdobie 2 a pol roka
mohli minúť len sumu cca 30.000,- Sk (t. j. cca 1.000,- Sk mesačne). Iné príjmy, ktoré by navrhovateľka
mohla kumulovať doma v hotovosti bez vedomia odporcu I., totiž navrhovateľka nepreukázala (odporca
namietal skutkové tvrdenia navrhovateľky o usporenej sume vybratej počas svadby navrhovateľky a
odporcu I. tzv. „na tanier“). Uvedené skutkové tvrdenia navrhovateľky o pôvode peňažných prostriedkov,

ktorými mala byť vyplatená odplata za prevod sporných spoluvlastníckych podielov neboli podložené ani
výpoveďami odporcov, keďže odporca I., ktorý nesporne vyplácal peňažné prostriedky M. G., O. G. a O.
G., vo svojej výpovedi účastníka uviedol, že nemal vedomosť o navrhovateľkou tvrdených peňažných
prostriedkoch v ich domácnosti a súčasne poprel, že ich pred tým obdržal od navrhovateľky. Naopak
uviedol, že peňažné prostriedky na vyplatenie M. G., O. G. a O. G. obdržal v oboch prípadoch na
požiadanie deň vopred v hotovosti od svojich rodičov. Túto výpoveď potvrdili zásadne aj odporcovia II.

a III. vo svojich výpovediach účastníkov.
Napokon opaku skutkových tvrdení navrhovateľky nasvedčuje aj sama okolnosť, že účastníkom zmlúv
uzavretých s M. G., O. G. a O. G. na strane nadobúdateľa bol len výlučne odporca I., o čom mala
už v čase uzavretia týchto zmlúv nepochybnú vedomosť aj samotná navrhovateľka (minimálne z toho
dôvodu, že tieto ako účastník zmluvy nepodpisovala). Nemožno sa v tejto súvislosti stotožniť ani s

argumentáciou navrhovateľky, že v čase uzatvárania predmetných zmlúv vychádzala z toho, že aj keď
nie je ich účastníkom na strane nadobúdateľa, nadobúda z dôvodu manželského zväzku s odporcom I.
aj ona tieto nehnuteľnosti titulom BSM. To napokon vyplýva aj zo znenia (z hľadiska časového) poslednej
zmluvyuzavretejnajednejstranemedziO.G.aO.G.anadruhejstranemedzinavrhovateľomdatovanej
dňa 16.09.2003, v ktorom bolo uvedené, že O. G. a O. G. touto dohodou zrušujú a vyporiadavajú svoj

spoluvlastnícky podiel v prospech odporcu I. v uvedenej nehnuteľnosti, čím sa odporca I. stane jej
výlučným vlastníkom v celosti v podiele o veľkosti 12/12. Rovnako O. a O. G. výslovne v zmluve vyhlásili,
že sa vzdávajú svojho spoluvlastníckeho podielu v prospech odporcu I. (teda len odporcu I.). Obdobné
vyplýva aj zo znenia zmluvy uzavretej odporcom I. s M. G. datovanej dňa 29.06.2002, v ktorej texte
bolo uvedené, že M. G. zrušuje svoj spoluvlastnícky podiel v prospech odporcu I. (teda len odporcu I.),

pričom tento sa stáva majoritným podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností v podiele 8/12.
Vzhľadom k vôli prevádzajúcich, ktorá bola uvedeným spôsobom jednoznačne a určito prejavená v texte
samotných listín - dotknutých zmlúv, tak boli bez právneho významu časti výpovedí svedkov M. G. a
O. G., ktorí vypovedali, že pri uzatváraní zmlúv boli v presvedčení, že svoje spoluvlastnícke podiely
prevádzajú nielen na odporcu I., ale aj na navrhovateľku, keďže boli manželia.

Súd tak konštatuje, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno v konaní a nepreukázala, že odporca
I. nadobudol spoluvlastnícke podiely k spornej nehnuteľnosti o celkovej veľkosti 5/12 za odplatu tvorenú
čo i len čiastočne z peňažných prostriedkov patriacich do BSM navrhovateľky a odporcu I., a z tohto
dôvodu tak nepreukázala nadobudnutie týchto spoluvlastníckych podielov BSM. Treba zdôrazniť, že
dôkazné bremeno, ako bolo už uvedené, nezaťažovalo v konaní odporcov, a preto prípadná polemika,

či zo strany odporcov boli preukázané ich skutkové tvrdenia o pôvode peňažných prostriedkov, ktorými
bola zaplatená odplata za prevod sporných spoluvlastníckych podielov, nie je na mieste. Treba totiž
zdôrazniť,žebolonanavrhovateľke,abypreukázalaňoutvrdenéskutkovéokolnosti,zktorýchexistencie
vyvodzovala pre seba priaznivé postavenie v spore a týmto vyvrátila hodnovernosť údajov katastra
nehnuteľností..

Potom na základe vyššie uvedeného možno prejudiciálne uzavrieť, že navrhovateľka nepreukázala
naplnenie podmienok spôsobujúcich relatívnu neplatnosť spornej darovacej zmluvy uzavretej medzi
odporcom I. ako darcom a odporcami II. a III. ako obdarovanými podľa ust. § 40a v spojení s ust. § 145
ods. 1 OZ. V kontexte s uvedeným je potom právne bezvýznamné, že navrhovateľka spolu s odporcom
následne po uzavretí dotknutých zmlúv vynaložili na rekonštrukciu spornej nehnuteľnosti peňažné

prostriedky získané úverom, keďže týmto spôsobom nemohlo dôjsť k transformácii vlastníckeho práva
k spornej nehnuteľnosti odporcu I. na BSM navrhovateľky a odporcu I. Navrhovateľka by sa len mohla
domáhať zohľadnenia tejto skutočnosti v rámci vyporiadania BSM podľa zásad uvedených v ust. § 150
OZ.
Z vyššie uvedených dôvodov súd preto návrh navrhovateľky aj v časti o určenie vlastníckeho práva k

sporným spoluvlastníckym podielom k dotknutej nehnuteľnosti do zaniknutého BSM navrhovateľky a
odporcu I. zamietol.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trováchkonania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. a vyšší počet účastníkov tak,
ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.