Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. september 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/178/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113219741
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113219741.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky:

H. M., A.. XX.XX.XXXX, W. L. XX, XXX XX Ž., Š. E. X., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou
Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, proti odporcovi:
S.M.,A..XX.XX.XXXX,W.T.XXX/XX,XXXXXŽ.-W.,Š.E.X.,právnezastúpenýJUDr.IvouPavlíkovou,
advokátkou so sídlom J. Milca 11, 010 01 Žilina, IČO: 37 802 810, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, takto

r o z h o d o l :

Vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov navrhovateľky a odporcu, ktoré vzniklo uzavretím
ich manželstva dňa 28.06.2008 v Žiline a zaniklo dňa 19.12.2011, kedy nadobudol právoplatnosť

rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 25C/186/2011-45 zo dňa 06.12.2011, tak, že:

do výlučného vlastníctva odporcu prikazuje nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. W. evidované na LV
č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, Katastrálnym odborom ako:
1. parc. O.-I. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
2. parc. O.-I. Č.. XXX - záhrady o výmere XXX m2 a
3. rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. O.-I. Č.. XXX.

Preberateľmi dlhu vo výške 1.500,- eur voči veriteľovi T. X., nar. XX.XX.XXXX, titulom zaplatenia kúpnej
ceny podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi veriteľom T. X. ako predávajúcim a účastníkmi ako kupujúcimi
dňa 29.06.2010 sa stávajú obaja účastníci v rovnakom pomere, teda každý v jednej polovici.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie podielov z vyporiadavaného bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sumu 15.182,23 eur do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 10.06.2013 podaným na Okresnom súde Žilina
dňa 18.06.2013 domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by bolo jej a odporcove zaniknuté bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) vyporiadané.
Návrh na začatie konania navrhovateľka skutkovo odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 25C/186/2011-45, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňom 19.12.2011. Zánikom manželstva zaniklo aj BSM účastníkov. Odporcovi zaslala dňa 03.04.2013

návrh dohody o vyporiadaní ich BSM. Odporca však do podania návrhu na začatie konania na
návrh dohody nereagoval nijakým spôsobom. Z tohto dôvodu tak nemá inú možnosť, ako dosiahnuť
vyporiadanie spoločne nadobudnutého majetku súdnou cestou. Do BSM počas trvania manželstva s
odporcom nadobudli nehnuteľnosti uvedené vo výroku tohto rozsudku a osobné motorové vozidlo zn.H. P. B.: N. XXX I.. Vzhľadom na to, že po zániku BSM je potrebné vykonať vyporiadanie spoločne
nadobudnutého majetku a keďže vecami v BSM disponuje výlučne odporca, z čoho je možné vyvodiť,
že má záujem o ich nadobudnutie do výlučného vlastníctva, požaduje od odporcu výplatok v 1/2 zo

všeobecnej hodnoty týchto vecí. Ohľadne určenia všeobecnej hodnoty vecí zabezpečila orientačné
ocenenie nehnuteľností, ktoré vypracoval Ing. Juraj Veselko, znalec z odboru oceňovania nehnuteľností,
ktorý stanovil orientačnú cenu nehnuteľností vo výške 34.800,- eur, pričom tak na jej podiel pripadá suma
17.400,- eur. Pokiaľ ide o uvedené osobné motorové vozidlo, toho času sa ceny podobných vozidiel
pohybujú okolo 1.000,- eur, pričom na jej podiel pripadá suma 500,- eur. Navrhovateľka tak žiadala, aby

súd vyporiadal zaniknuté BSM účastníkov tak, že by prikázal uvedené nehnuteľné veci, ako aj osobné
motorové vozidlo do výlučného vlastníctva odporcu a odporcu zaviazal zaplatiť jej titulom vyrovnania
podielov sumu 17.900,- eur. Súčasne navrhovateľka žiadala súd, aby odporcu zaviazal nahradiť jej trovy
konania.
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
podaním zo dňa 30.10.2013 doručeným súdu dňa 30.10.2013, v ktorom uviedol, že pokiaľ ide o masu

BSM, do tejto treba zahrnúť aj záväzky účastníkov vzniknuté za trvania manželstva, a to záväzok vo
výške 10.000,- eur, ktorý tvorí pôžička od Ľ. M. za účelom vyplatenia spoluvlastníkov na rodinnom dome
súp. č. 343 stojaceho na parc. O.-I. Č.. XXX, k. ú. W. evidovaného na LV č. XXX, ako aj záväzok voči T.Y.
X., a to titulom zaplatenia kúpnej ceny vo výške 1.500,- eur na základe kúpnej zmluvy, uzavretej s T.Y. X.
ako predávajúcim a účastníkmi ako kupujúcimi, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu

na vo výroku tohto rozsudku uvedených nehnuteľnostiach o veľkosti 1/3. Odporca súčasne namietal
navrhovateľkou uvedenú hodnotu predmetných nehnuteľností, nakoľko v zmysle vyjadrenia statika
zo dňa 18.05.2013 je potrebné predmetný rodinný dom asanovať alebo opraviť. V zmysle rozpočtu
vykonaného podnikateľom U. Q. - H., hodnota rekonštrukčných prác na dome predstavuje sumu cca
14.680,- eur. Zároveň pozemky, ako ich udáva navrhovateľka, je potrebné oceniť aj so zohľadnením

skutočnosti, že tieto, napriek tomu, že sa jedná o zastavané plochy a nádvoria, nie je možné zastavať,
nakoľko v danom prípade sa jedná o spoločný dvor, kedy nie sú dodržané odstupy medzi susediacimi
stavbami, keďže pozemky sú príliš úzke. Pokiaľ ide o osobné motorové vozidlo H. P. B.: N. XXX I., toto
už netvorí masu BSM, nakoľko bolo dňa 25.01.2012 odpredané T. M. za kúpnu cenu 200,- eur, keďže
v tom čase bolo nepojazdné.

Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 26.08.2014, dňa 30.06.2015 a dňa 04.09.2015, pričom na
pojednávaní dňa 25.09.2015 v zmysle ust. § 156 ods. 2 O.s.p. verejne vyhlásil vo veci tento rozsudok.
Navrhovateľka svoju skutkovú a právnu argumentáciu v spore zhrnula prostredníctvom svojho právneho
zástupcu v jeho záverečnom prednese nasledovne. Predmetom konania v rámci vyporiadania BSM je
vyporiadanie nehnuteľností, ktoré boli špecifikované v žalobnom návrhu, ako aj osobného motorového

vozidla podľa žalobného návrhu. Má za to, že predmet vyporiadania BSM, čiže masa BSM bola medzi
účastníkmi konania ustálená, a to tak ich dohodou ako aj v rámci vykonaného dokazovania. Taktiež
bola ustálená hodnota týchto vecí, konkrétne čo sa týka nehnuteľnosti v k. ú. W. znaleckým posudkom
znalcom ustanoveným v rámci konania súdom a čo sa týka osobného motorového vozidla, táto cena
bola ustálená dohodou účastníkov konania. Čo sa týka skutočnosti, že odporca žiadal do vyporiadania

zahnúť aj pôžičku uzatvorenú s jeho strýkom Ľ. M., ako vyplynulo z jeho svedeckej výpovede, je zrejmé,
že pôžičku uzatváral odporca sám bez vedomia navrhovateľky. Taktiež splácal túto pôžičku sám a
počas celého konania neprodukoval žiaden dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že túto pôžičku použil na
nadobudnutie vecí tvoriacich masu BSM. Pokiaľ teda odporca takéto skutočnosti nepreukázal a samotný
odporca predmetné nehnuteľnosti žiada prikázať do jeho výlučného vlastníctva a čo sa týka motorového

vozidla, tak toto vlastne v jeho dispozícii už bolo v súčasnosti zničené, má navrhovateľka za to, že obe
tieto veci je potrebné prikázať do výlučného vlastníctva odporcu s povinnosťou výplatku navrhovateľke
v hodnote jednej polovice určenej hodnoty týchto veci.
Odporca svoju skutkovú a právnu argumentáciu zhrnul v jeho záverečnom prednese nasledovne. Čo
sa týka auta, kúpil ho manželke, keď išla prvý deň do práce. Všetko spojené s užívaním tohto vozidla

platil on. Po rozvode, ako si manželka zakúpila iné vozidlo, mu toto vrátila poškodené. Pokiaľ ide o
rodinný dom, tento kúpili za sumu 10.000,- eur, ktorá sa jej v dobe zdala byť vysoká a viac krát mu
hovorila, aby dom nekupovali. Čo sa týka pôžičky, pracuje 20 rokov v elektrárňach ako robotník. Chodí
v montérkach. Žije z výplaty do výplaty. Od 18 rokov je polosirota a jeho otec mu nemal finančnej ako
pomôcť. Najbližší človek je mu strýko, preto ho v dobrej viere požiadal o túto pôžičku, a to z dôvodu,

že v tej dobe splácal hypotéku a tri stavebné úvery, ako aj jeden spotrebný úver a navrhovateľka bola
na materskej dovolenke. Nemohol tak tento dom vyplatiť z bežného príjmu, ako uviedla navrhovateľka
a súčasne aj z toho dôvodu, že mal dve malé deti.V priebehu konania odporca namietal hodnotu nehnuteľností, ktoré boli predmetom vyporiadania, ktorá
bola určená súdom ustanoveným znalcom. Rovnako žiadal, aby súd pri vyporiadní BSM účastníkov
zohľadnil to, že peňažné prostriedky získané z pôžičky od Ľ. M. vo výške 10.000,- eur boli použité na

nadobudnutie nehnuteľností patriacich do BSM účastníkov.
Súd tak vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi, ako aj zabezpečenými
súdom podľa ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p., výsluchom navrhovateľky, výsluchom svedka Ľ. M.
a znalcom Ing. Silviou Repkovskou, pričom dospel k ďalej uvedeným skutkovým zisteniam. Zároveň si
súd osvojil niektoré skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.).

Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 25C/186/2011-45 zo dňa 06.12.2011 (na č. l. 53 spisu),
ktorý podľa doložky na ňom vyznačenej nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2011, bolo manželstvo
účastníkov konania uzavreté dňa 28.06.2008 v Žiline rozvedené.
Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX vedeného Okresným úradom Žilina, Katastrálnym
odborom pre k. ú. W. zo dňa 03.03.2015 (na č. l. 105 spisu) vyplýva, že v časti A LV sú evidované
nasledovné nehnuteľnosti: pozemok parc. O.-I. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX

m2, pozemok parc. O.-I. Č.. XXX - záhrady o výmere XXX m2 a stavba - rodinný dom súp. č. XXX stojaci
na parc. O.-I. Č.. XXX. V časti B LV sú ako bezpodieloví spoluvlastníci evidovaní účastníci, a to titulom
kúpna zmluva č. Q. XXXX/XX zo dňa 03.09.2009, kúpna zmluva zo dňa 08.03.2010 podľa Q. XXXX/
XXXX a kúpna zmluva zo dňa 29.07.2010 podľa Q. XXXX/XXXX.
Dňa 31.07.2009 uzavrela P. P., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúca a účastníci konania ako kupujúci

kúpnu zmluvu (na č. l. 199 spisu), predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 k
nehnuteľnostiamnachádzajúcimsavk.ú.W.evidovanýmnaLVč.XXXako:pozemokparc.O.-I.Č..XXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok parc. O.-I. Č.. XXX - záhrady o výmere XXX
m2astavba-rodinnýdomsúp.č.XXXstojacinaparc.O.-I.Č..XXX,dobezpodielovéhospoluvlastníctva
účastníkov konania ako kupujúcich. Kúpna cena bola medzi účastníkmi dohodnutá v sume 3.320,- eur a

túto boli účastníci vyplatili predávajúcej v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy, čo predávajúca na zmluve
potvrdila svojim podpisom. Správny poplatok za vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,
ako aj poplatok za osvedčenie pravosti podpisu predávajúceho, mali uhradiť kupujúci. Podľa doložky
vyznačenej na tejto kúpnej zmluve Správa katastra Žilina rozhodnutím č. vkladu: Q. XXXX/XX zo dňa
03.09.2009 povolila vklad vlastníckeho práva účastníkov konania (ako bezpodielových spoluvlastníkov)

do katastra nehnuteľností na základe tejto kúpnej zmluvy.
Dňa 10.02.2010 uzavrel P.. Y. C., nar. XX.XX.XXXX v zastúpení odporcom (na základe plnomocenstva
zo dňa 22.01.2010 na č. l. 189 spisu) ako predávajúci a účastníci konania ako kupujúci kúpnu zmluvu (na
č. l. 186 spisu), predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v k. ú. W. evidovaným na LV č. XXX ako: pozemok parc. O.-I. Č.. XXX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok parc. O.-I. Č.. XXX - záhrady o výmere 368 m2 a stavba
- rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parc. O.-I. Č.. XXX, do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov
konania ako kupujúcich. Kúpna cena bola medzi účastníkmi dohodnutá v sume 2.000,- eur a túto boli
povinní účastníci konania ako kupujúci zaplatiť predávajúcemu v hotovosti v lehote do 30 kalendárnych
dní odo dňa právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu Správou katastra Žilina. Správny poplatok

za vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ako aj poplatok za osvedčenie pravosti podpisu
predávajúceho, mali uhradiť kupujúci.
Správa katastra Žilina rozhodnutím č. vkladu: Q. XXXX/XX zo dňa 08.03.2010 (na č. l. 184 spisu)
povolila vklad vlastníckeho práva účastníkov konania (ako bezpodielových spoluvlastníkov) do katastra
nehnuteľnostínazákladekúpnejzmluvyuzavretejmedziP..Y.C.akopredávajúcimaúčastníkmikonania

ako kupujúcimi dňa 10.02.2010, a to nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. W. evidovaným na LV
č. XXX ako: pozemok parc. O.-I. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok
parc. O.-I. Č.. XXX - záhrady o výmere XXX m2 a stavba - rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parc.
O.-I. Č.. XXX, v podiele o veľkosti 1/3.
Dňa 02.06.2010 podpísal P.. Y. C. čestné prehlásenie (na č. l. 145 spisu), že od odporcu dňa 02.06.2010

prevzal v hotovosti sumu vo výške 2.000,- eur ako kúpnu cenu za nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX,
k. ú. W. prevedené kúpnou zmluvou zo dňa 10.02.2010.
Dňa 29.06.2010 uzavrel T. X., nar. XX.XX.XXXX v zastúpení odporcom (na základe plnomocenstva zo
dňa 01.04.2010 na č. l. 175 spisu) ako predávajúci a účastníci konania ako kupujúci kúpnu zmluvu (na č.
l. 172 spisu), predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 k nehnuteľnostiam

nachádzajúcim sa v k. ú. W. evidovaným na LV č. XXX ako: pozemok parc. O.-I. Č.. XXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok parc. O.-I. Č.. XXX - záhrady o výmere XXX m2 a
stavba - rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parc. O.-I. Č.. XXX, do bezpodielového spoluvlastníctva
účastníkov konania ako kupujúcich. Kúpna cena bola medzi účastníkmi dohodnutá v sume 1.500,- eura túto boli povinní účastníci konania ako kupujúci zaplatiť predávajúcemu v hotovosti do 31.12.2010.
Správny poplatok za vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ako aj poplatok za osvedčenie
pravosti podpisu predávajúceho, mali uhradiť kupujúci.

Správa katastra Žilina rozhodnutím č. vkladu: Q. XXXX/XX zo dňa 29.07.2010 (na č. l. 170 spisu)
povolila vklad vlastníckeho práva účastníkov konania (ako bezpodielových spoluvlastníkov) do katastra
nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi T. X. ako predávajúcim a účastníkmi konania
ako kupujúcimi dňa 29.06.2010, a to nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. W. evidovaným na LV
č. XXX ako: pozemok parc. O.-I. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok

parc. O.-I. Č.. XXX - záhrady o výmere XXX m2 a stavba - rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parc.
O.-I. Č.. XXX, v podiele o veľkosti 1/3.
Podľa Vyjadrenia Ing. Ericha Dresslera, autorizovaného stavebného inžiniera v profesii Statika stavieb
k jestvujúcej stavbe - dom súp. č. XXX na parc. O.-I. Č.. XXX, k. ú. W. zo dňa 18.05.2013 (na č.
l. 36 spisu) vypracovaného na základe objednávky odporcu sa v danom prípade jedná o murovaný
rodinný dom s čiastočným podpivničením a povalou. Dom v čase vyjadrenia nie je využívaný. Dom bol

postavený asi pred rokom 1924. Nosný systém domu je v 1. nadzemnom podlaží tvorený murovanými
stenami z plných tehál. Steny suterénu sú tvorené betónom neznámej kvality. Na stenách suterénu
je betónový strop s vloženými oceľovými valcovanými profilmi tvaru I, strop nad 1. nadzemným
podlažím je drevený trámový. Nosným systémom strechy je klasický drevený krov z masívneho dreva.
Na nosných konštrukciách sú v súčasnosti viditeľné mnohé poruchy (praskliny v nosných stenách,

nerovnomerné sadnutie nosných stien, praskliny v strope, degradácia betónov, ktoré boli vystavené
vplyvu počasia - napr. vonkajšie schodište) a pod. Poruchy neohrozujúce bezpečnosť stavby ako
celku sú dôsledkom dlhodobej existencie domu bez údržby. Tieto poškodenia boli vyvolané pôsobením
počasia na nechránené konštrukcie (napr. degradácia betónu vonkajších schodov, degradácia omietky
a pod.). Tieto poruchy sú evidentné prakticky na celom dome, z hľadiska statiky domu ako celku

sú však pomerne málo závažné. Poruchy ohrozujúce statickú stabilitu a tým i bezpečnosť stavby sú
tvorenéhlavnetrhlinamivnosnýchmurovanýchstenáchakoajnerovnomernýmsadnutímnosnýchstien.
Toto potom následne vyvoláva sekundárne poruchy stropných konštrukcií. Nejedná sa o povrchové
trhliny, ale trhliny prebiehajú cez celú hrúbku nosných stien. Tieto poruchy sa prejavujú asi na jednej
tretine domu, ktorá je situovaná k T. J.. Ďalej statik uviedol, že prognózu ďalšieho vývinu porúch,

a to, že nemožno očakávať ustálenie staticky významných porúch stavby, skôr možno očakávať, že
praskliny budú oscilovať okolo určitej limitnej hodnoty, a to v závislosti od stavu zvodnenia základovej
zeminy pod prednou časťou domu. Z hľadiska statickej bezpečnosti stavby je daný dom vzhľadom
na jeho situáciu v pomerne hustej zástavbe možným zdrojom úrazov a ohrozenia životov osôb, ktoré
používajú komunikácie sprístupňujúce susedné rodinné domy v tesnej blízkosti stavby. Z hľadiska

možností zaistenia statickej bezpečnosti stavby a ich náročnosti sa statik vyjadril, že ohrozenie okolia,
ktoré daná stavba predstavuje, sa dá eliminovať v podstate dvomi spôsobmi: 1. Opravou popísaných
porúch a stužením stavby tak, aby mala dostatočnú priestorovú tuhosť voči vodorovným zaťaženiam, 2.
odstránením stavby. Oprava uvedených porúch je technicky možná, jedná sa však o pomerne prácnu a
odbornenáročnúčinnosť,ktorájepretoifinančnenáročná.Praktickysajednáotaképráceačinnostiako

spevnenie podzákladia injektážou so súčasným nadvihnutím nosných stien a vytvorenie dodatočného
vonkajšieho stužujúceho skeletu nosných stien. Pre praktické používanie domu treba počítať i s opravou
odstránením ostatných chýb stavby (dodatočné zaizolovanie voči vlhkosti, zreštaurovanie zatečených a
nahnitých častí krovu, oprava zdegenerovaných betónových častí a pod.). Druhá možnosť - odstránenie
stavby je vzhľadom k veľkosti stavby jednoznačne rýchlejšia, jednoduchšia a lacnejšia. V závere statik

uviedol, že hodnotí stavbu z hľadiska statiky ako objekt v havarijnom stave, ktorý môže byť zdrojom
i vážnych úrazov pre osoby, ktoré by sa nachádzali nielen v budove samotnej, ale i na susedných
pozemkoch. Z ekonomického i technického hľadiska považuje za najracionálnejšie riešenie asanáciu
stavby.
Podľa krycieho listu rozpočtu vypracovaného U. Q. - H. dňa 25.10.2013 na základe objednávky odporcu

(na č. l. 40 spisu) k stavbe: Asanácia rodinného domu na parc. č. XXX, k. ú. W. by práce HSV a PSV
predstavovali cenu 14.680,61 eur.
Ing. Silvia Repkovská, ako súdom ustanovený znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby,
odhad hodnoty nehnuteľností znaleckým posudkom č. 4/2015 zo dňa 09.04.2015 (na č. l. 89 spisu)
určila všeobecnú hodnotu: rodinného domu súp. č. XXX (v znaleckom posudku označený ako č. s. 17)

vrátane vonkajších schodov stojaceho na parc. O.-I. Č.. XXX, k. ú. W. vo výške 2.674,46 eur, parc.
O.-I. Č.. XXX, k. ú. W. vo výške 7.138,56 eur a parc. O.-I. Č.. XXX, k. ú. W. vo výške 19.901,44 eur,
a to s použitím porovnávacej metódy. Znalkyňa pokiaľ sa týka popisu predmetného rodinného domu
uviedla, že predmetom ohodnotenia je murovaný rodinný dom nepodpivničený s dvoma nadzemnýmipodlažiami, postavený na rovinatom teréne na parc. O.-I. Č.. XXX, k. ú. W.. Pri výpočte opotrebovania sa
predpokladalo, že dom bol postavený v roku 1924, ktorý údaj je uvedený na fasáde domu. Skutočný stav
ku dňu vydania posudku sa oproti stavu ku dňu 19.12.2011 podľa účastníkov nezmenil. Rodinný dom

je neužívaný, vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu, resp. asanáciu. Rozhodnutie o odstránení stavby zatiaľ
nebolo príslušným stavebným úradom vydané. Vnútorné vybavenie a niektoré stavebné konštrukcie
ale už boli čiastočne alebo úplne odstránené. Stavbu preto ohodnocuje ako poškodenú. Pri výpočte
rozpočtového ukazovateľa tie položky, ktoré udávajú konštrukcie, ktoré už boli úplne odstránené, sa vo
výpočte nezohľadňujú vôbec (dvere s ponechaním len zárubní, dvojité drevené okná na II. nadzemnom

podlaží s prevažne odstránenými vnútornými krídlami, podlahy, deliace konštrukcie v II. nadzemnom
podlaží, vnútorné vybavenie, vykurovanie, el. rozvádzač). Prejavy fyzického starnutia jednotlivých
konštrukcií a dôsledky zanedbanej údržby sa vo výpočte nepovažuje za poškodenie (fasádne omietky,
vnútorné omietky a pod.).
Dňa25.01.2012uzavrelodporcaakopredávajúcisT.M.,nar.XX.XX.XXXXakokupujúcoukúpnuzmluvu
(nač.l.42),ktorejpredmetombolpredajosobnéhomotorovéhovozidlazn.H.P.,modrejmetalízytmavej,

B.: N. XXX I., č. tech. preukazu: X. XXX XXX, K.: Q., a to za dohodnutú kúpnu cenu 200,- eur. Ku dňu
uzavretia kúpnej zmluvy mal byť stav najazdených km na predmetnom motorovom vozidle 169.200 km.
V osvedčení o evidencii č. X. XXX XXX (na č. l.138 spisu) sa ako držiteľ osobného motorového vozidla
zn. H. P., modrej metalízy tmavej, B.Q.: N. XXX I., K.: Q. udáva odporca.
Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát v Žiline vydal dňa 16.01.2015 potvrdenie (na č.

l. 136 spisu), že dňa 16.01.2015 bolo vozidlo H. P., B.: N. XXX I. vyradené z evidencie podľa ust. § 120
ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. na základe žiadosti držiteľa vozidla.
Obchodná spoločnosť AUTO-AZ spol. s r. o. vydala dňa 15.01.2015 Potvrdenie o prevzatí motorového
vozidla na spracovanie (na č. l. 137 spisu), pričom išlo o vyššie uvedené motorové vozidlo, pričom v
údajoch o držiteľovi sa udáva odporca.

Súd si osvojil skutkové zistenie založené na zhodnom tvrdení účastníkov, že predmetné motorové
vozidlo malo ku dňu 19.12.2011 z hľadiska jeho technického stavu hodnotu 650,- eur.
Ľ. M., nar. XX.XX.XXXX v potvrdení datovanom dňa 20.07.2009 (na č. l. 48 spisu) potvrdil, že odporcovi
ako svojmu synovcovi požičal v mesiaci júl 2009 sumu 10.000,- eur, ktorú zložil dňa 20.07.2009 do
jeho rúk, a to za účelom vyporiadania vlastníctva k nehnuteľnostiam rodinnému domu súp. č. XXX na

pozemku parc. O. Č.. XXX, ako aj k tomuto pozemku a susednému pozemku parc. O. Č.. XXX, k. ú.
W., a to na vyplatenie notárskych poplatkov, ostatných správnych poplatkov a kúpnych cien pôvodným
vlastníkom,ktorúsumumuodporcamalvrátiťdo20.07.2015.Odporcanalistinevyjadrilsvojimpodpisom
súhlas s jej obsahom. Podľa podpisov Ľ. M. o prevzatí peňazí, tento mal od odporcu prevziať dňa
18.03.2012 sumu 1.000,- eur, dňa 17.07.2012 sumu 1.000,- eur, dňa 30.11.2012 sumu 1.000,- eur, dňa

19.02.2013 sumu 200,- eur, dňa 16.05.2013 sumu 500,- eur a dňa 17.07.2013 sumu 1.000,- eur.
Z výsluchu svedka Ľ. M. na pojednávaní dňa 04.09.2015 mal súd za preukázané, že tento dňa
20.07.2009 uzavrel ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom zmluvu o pôžičke a odovzdal mu v hotovosti
sumu 10.000,- eur. Zároveň z výsluchu svedka nevyplynulo, že by navrhovateľka mala o tom vedomosť.
Napokon z výsluchu svedka vyplynulo, že tento sa nevedel vyjadriť k skutočnému účelovému použitiu

poskytnutých peňažných prostriedkov.
Podľa ust. § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), pokiaľ nie je v ďalších
ustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročnáaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonať
po prvý raz.
Podľa ust. § 143 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z
manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi

pôvodného vlastníka. [3) napr. zákon. č. 403/1990 Zb., zákon č. 87/1991 Zb., zákon č. 229/1991 Zb.]
Podľa ust. § 145 ods. 1 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.
V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Podľa ust. § 145 ods. 2 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní
obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Podľa ust. § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa ust. § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.Podľaust.§149ods.2OZ,akdôjdekvyporiadaniudohodou,súmanželiapovinnívydaťsinapožiadanie
písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
Podľa ust. 149 ods. 4 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983, ak do troch

rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo
ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku
vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa
stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a
domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach

platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí
primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Podľa ust. § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako

sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Na tomto mieste súd považuje za potrebné poukázať na zásady pre vyporiadanie BSM, z ktorých pri
rozhodovaní súd vychádzal.
Podľa ust. § 150 OZ sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádza z toho,

že podiely oboch manželov sú rovnaké. Stanovenie rozsahu a ocenenia majetku v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je predpokladom pre určenie hodnotových podielov oboch manželov. Po
tomto vyporiadání z hľadiska kvantitatívneho nasleduje vyporiadanie kvalitatívne, t. j. určenie, ktoré
veci a pohľadávky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadnú každému z manželov. Pre
určenie, ktoré konkrétne veci alebo pohľadávky majú byť každému z manželov pridelené, nestanovuje

zákon výslovne žiadne kritériá - určujúcim je zásadne účelné využitie veci tak, aby pokiaľ možno nebolo
treba vyrovnanie podielov peňažnou čiastkou. Takýto postup však nie je bezvýnimočný. Preto možno
napríklad v odôvodnených prípadoch prikázať do vlastníctva jedného z manželov vec z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o ktorej získanie, či udržanie sa prevažnou mierou zaslúžil, aj napriek
tomu, že sa tým zvýši čiastka, ktorú bude treba na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov zaplatiť. Rovnako tak možno prihliadnuť k okolnostiam, za ktorých vznikla pohľadávka, ktorá
je predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Jedným z kritérií pre prikázanie
veci manželovi sa považuje spravidla aj dlhodobé užívanie veci jedným manželom po rozvode. Tým
sa zohľadňuje, že pri vyporiadaní sa vychádza z ceny ku dňu zániku manželstva a úžitkovú hodnotu
vecí spotrebovával po rozvode do doby vyporiadania len jeden z manželov (k tomu napr. rozsudok

Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22 Cdo 980/2003 zo dňa 02.12.2003).
Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy
manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto
pohľadávky a dlhy nepatria totiž podľa ust. § 143 OZ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
takže sa na ne nevzťahujú ust. § 149 a § 150 OZ. Ak nie sú tieto vzťahy zvlášť upravené, potom je nutné

vychádzať v zmysle ust. § 853 ods. 1 OZ z ustanovení, ktoré upravujú vzťahy im obsahom a účelom
najbližšie a použiť primerane ust. § 149 a § 150 OZ a vykonať aj vyporiadanie pohľadávok a dlhov
manželov,pokiaľvzniklizatrvaniaichbezpodielovéhospoluvlastníctva avsúvislostisichhospodárskym
a spotrebným spoločenstvom. Vyporiadanie týchto spoločných práv a povinností sa však týka vzťahov
medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o

vyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovaktorýmzostávajúnedotknutévšetkyichpráva
i námietky vrátane námietky premlčania. (zo zhodnotenia Najvyššieho súdu ČSSR spis. zn. Cpj 86/1971
zo dňa 03.02.1972 publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 42/1972)
Z hľadiska zisťovania rozsahu vyporiadavaného zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva v
prejednávanej veci súd považoval za správny postup založený na rešpektovaní dispozície účastníkov

predmetom konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, a to v tom zmysle, že súd
vyporiadava len tie veci, resp. majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré
účastníci urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy v takomto konaní môže súd podľa ust. §
153 ods. 2 O.s.p. len pokiaľ ide o výšku (cenu), a to, ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda
ako veci rozdelí (ktorému z manželov ich prikáže), prípadne prikáže jednému z nich s povinnosťou

vyplatiť finančnú sumu na vyrovnanie podielu druhému manželovi. Pokiaľ by súd v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadal aj veci, resp. majetok, ktorý účastníci neurobili predmetom
konania, potom by konal v rozpore s ust. § 153 ods. 2 O.s.p. a išlo by o vadu konania, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn.22Cdo 684/2004 zo dňa 27.09.2004, rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22Cdo 999/2006 zo dňa
09.11.2006).
Pre vyporiadanie BSM je rozhodná nie len tá skutočnosť, že určitá vec v dobe jeho zániku ako spoločná

existovala, ale i to, v akom stave vec bola (napr. jej kvalita, vek, miera opotrebenia apod.). Tento
stav je rozhodným i pre ocenenie veci, pričom však treba vychádzať z cien zodpovedajúcich - či už
podľa všeobecne záväzných cenových predpisov, či vývoja cien vecí - cenám platným v dobe, kedy
sa vykonáva vyporiadanie. (zo zhodnotenia Najvyššieho súdu ČSSR spis. zn. Cpj 86/1971 zo dňa
03.02.1972 publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 42/1972)

Z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25C/186/2011-45 zo dňa 06.12.2011 mal súd preukázané, že
uzavretím manželstva účastníkmi vzniklo dňa 28.06.2008 účastníkom BSM. Keďže nevyšlo najavo, že
by toto BSM bolo súdom zrušené už za trvania manželstva podľa ust. § 148 ods. 2, alebo ust. 148a
ods. 2 OZ, BSM účastníkov tak v zmysle ust. § 148 ods. 1 OZ zaniklo dňom zániku ich manželstva, t.
j. dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva 19.12.2011. Na základe uvedeného mal súd
preukázanú vecnú legitimáciu oboch účastníkov v konaní.

S poukazom na to, že účastníci sa nedohodli na vyporiadaní BSM podľa ust. § 149 ods. 2 OZ a návrh na
vyporiadanie BSM účastníkov bol podaný na súde dňa 18.06.2013, teda v lehote podľa ust. § 149 ods.
4 OZ, súd vec ďalej meritórne prejednal a svojim rozhodnutím vykonal vyporiadanie BSM účastníkov.
Súd sa tak zaoberal zisťovaním majetku, ktorý v zmysle návrhu účastníkov títo žiadali vyporiadať.
Medzi účastníkmi konania bolo nesporné a vyplýva to aj z nimi produkovaných listinných dôkazov, že

do ich zaniknutého BSM nesporne patria nasledovné nehnuteľné veci nachádzajúce sa v k. ú. W.:
1. rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parc. O.-I. Č.. XXX,
2. pozemok parc. O.-I. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a
3. pozemok parc. O.-I. Č.. XXX - záhrady o výmere XXX m2.
Pokiaľ ide o ocenenie uvedených nehnuteľných vecí pre účely vyporiadania BSM súd vychádzajúc z

vyššie uvedenej zásady, že je potrebné vychádzať zo stavu (daného ich kvantitou a kvalitou) v čase
zániku BSM účastníkov, t. j. ku dňu 19.12.2011, avšak z cien zodpovedajúcich cenám za porovnateľné
veci v čase vyporiadania BSM účastníkov. Súd tak pre účely vyporiadania vychádzal zo záverov
znaleckého posudku č. 4/2015 vypracovaného súdom ustanovenou znalkyňou Ing. Silviou Repkovskou.
Súd s poukazom na to, že účastníci v konaní neprodukovali žiadne relevantné dôkazy na preukázanie

ceny vyporiadavaných nehnuteľností (pokiaľ ide o účastníkmi predložené listiny sa súd vyporiadava s
týmito nižšie), vychádzal z toho, že cene vyporiadavaných nehnuteľností zodpovedá všeobecná hodnota
týchto nehnuteľností určená znalkyňou podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. [podľa ust. § 2 písm. g)
vyhlášky všeobecnou hodnotou majetku sa rozumie výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je
znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom

mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji,
keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom,
že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty] Pri
vyporiadaní BSM účastníkov tak súd vychádzal z toho, že pre účely vyporiadania je cena rodinného
domu súp. č. XXX (vrátane jeho súčasti vonkajších schodov - hlavného vstupu do domu) vo výške

2.674,46 eur, cena pozemku evidovaného v katastri nehnuteľností ako parc. O.-I. Č.. XXX vo výške
7.138,56 eur a cena pozemku evidovaného v katastri nehnuteľností ako parc. O.-I. Č.. XXX vo výške
19.901,44 eur.
Z hľadiska listín prezentovaných účastníkmi ako dôkazy, konkrétne orientačného ocenenia
vypracovaného znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností Ing. Jurajom Veselkom (dôkaz predložený

v konaní navrhovateľkou na č. l. 7 spisu) a znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Michalom
Derkitsom (dôkaz predložený v konaní odporcom na č. l. 119 spisu spolu s podaním zo dňa 26.05.2015
na č. l. 118 spisu), súd poukazuje na to, že znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť
vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej
činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné

vyjadrenie a vysvetlenie (§ 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Znalecký posudok možno podať písomne a v konaní pred
súdom alebo iným orgánom verejnej moci aj ústne do zápisnice. ( § 17 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.
z.) Ust. § 17 ods. 2, 3, 5 a 6 zákona č. 382/2004 Z. z. ustanovuje formálne, ako aj obsahové náležitosti
znaleckéhoposudku.Napokonpodľaust.§18zákonač.382/2004Z.z.privykonávaníostatnýchúkonov

znaleckej činnosti znalec primerane použije ustanovenia o znaleckom posudku. Z uvedenej právnej
úpravy vyplýva, že jednotlivé úkony znaleckej činnosti (či už znalecký posudok, alebo iné) možno mimo
konania pred súdom alebo iným štátnym orgánom podať len písomne (ust. § 17 ods. 1 v spojení s ust. §
18). Ak má úkon znaleckej činnosti písomnú formu, musí mať náležitosti podľa už uvedených ust. § 17ods. 2, 3, 5 a 6. Možno konštatovať, že ani jedna z účastníkmi predložených listín nespĺňa všetky či už
formálne, alebo obsahové zákonom stanovené náležitosti. Z listiny predloženej navrhovateľkou ani len
vôbec nevyplýva, ktorá osoba túto listinu vyhotovila. Pokiaľ ide o listinu produkovanú odporcom, ktorú

mal vyhotoviť znalec Ing. Michal Derkits, táto neobsahuje ani len úplnú znaleckú doložku podľa ust. § 17
ods. 3 písm. f) v spojení s ods. 4, ani odtlačok znalcovej úradnej pečiatky (§ 17 ods. 2) a ani len podpis
znalca (§ 17 ods. 6). Z týchto dôvodov tak ani nebolo možné z predmetnej listiny vyvodiť, že túto listinu
vyhotovil Ing. Michal Derkits. Ak aj odporca navrhoval výsluch Ing. Michala Derkitsa, súd vzhľadom k
tomu, že ak by aj tento pred súdom potvrdil, že predmetnú listinu vyhotovil, táto listina by aj tak nemohla

mať relevanciu úkonu znaleckej činnosti, a to s poukazom na jej závažné nedostatky v zmysle ust. § 17
zákona č. 382/2004 Z. z. Z listiny ďalej vôbec nevyplýva, z akých podkladov mal vyhotoviteľ vychádzať
a či vôbec nejaké podklady okrem znaleckého posudku č. 4/2015 znalkyne Ing. Silvie Repkovskej mal
k dispozícii [najmä bez vykonanej ohliadky; opäť nedostatky náležitostí podľa ust. § 17 ods. 3 písm. e)
a ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z.]
Súdtakdotknutúlistinuprodukovanúzostranyodporcupovažovalajvspojenísjejoznačením„Znalecký

posudok č. 4/2015 - pripomienky“ v spojení s tým, že táto bola produkovaná odporcom ako reakcia na
výzvu súdu na vyjadrenie sa k znalkyňou Ing. Silviou Repkovskou podanému znaleckému posudku č.
4/2015, považoval z obsahového hľadiska za vyjadrenie (pripomienky) odporcu k tomuto znaleckému
posudku.
Súd mal však za to, že ustanovená znalkyňa Silvia Repkovská sa logicky koherentne vysporiadala s

dotknutým spôsobom podanými námietkami odporcu voči nej podanému znaleckému posudku.
Pokiaľ ide o námietku, že hodnotená nehnuteľnosť nespĺňa kritériá objektu na bývanie - rodinného
domu v zmysle zákona č. 50/1976 Zb., táto námietka nie je nijako konkretizovaná. Aj napriek tomu
mal súd za to, že znalkyňa Ing. Repkovská sa s touto námietkou logicky vyrovnala, pričom k tejto
na pojednávaní dňa 30.06.2015 uviedla, že v zmysle danej úvahy by nemali žiadnu hodnotu ani

stavby rozostavané, resp. nedokončené, stavby poškodené, príp. stavby určené na odstránenie, hoci
so stanovením všeobecnej hodnoty takýchto stavieb vyhláška č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku uvažuje. Požiadavky vyplývajúce z teraz platného stavebného zákona, a to zo zákona
č. 50/1976 Zb. a požiadavky vyplývajúce z ostatných súvisiacich predpisov v súčasnosti platných,
nespĺňajú ani stavby uskutočnené pred r. 1976, resp. stavby uskutočnené pred účinnosťou ostatných

súvisiacich predpisov, teda stavby, ktoré boli uskutočnené a skolaudované podľa predchádzajúcich
právnych predpisov. Napriek tomu nemožno konštatovať, rovnako ako odporca, že tieto stavby nemajú
žiadnu hodnotu. Vek stavby a jeho opotrebovanie morálne aj fyzické je zohľadnené vo výpočte, a to
určením opotrebovania stavby, na základe ktorého vypočíta znalec technickú hodnotu. Až technická
hodnota, nie východisková, je podkladom pre výpočet všeobecnej hodnoty stavieb. V danom prípade vo

výpočte zohľadnila opotrebovanie stavby a jej poškodenie. Uviedla, že súčasný stav stavby zodpovedá
jej veku. Ak uvažuje, že životnosť murovaných stavieb na bývanie je spravidla 100 rokov, predmetná
stavba je na konci svojej životnosti, má opotrebovanie cca 90 rokov. (viď str. 4 znaleckého posudku bod
2.1.1 popis rodinného domu a str. 5 znaleckého posudku časť „Životnosť a opotrebenie“, kde znalkyňa
určila zostatkovú životnosť stavby 10 rokov) Rovnako možno súhlasiť so znalkyňou, že zohľadnenie

finančných nákladov na asanáciu stavby, ako to vyplýva z námietok, je v rozpore s vyhláškou MS
SR č. 492/2004 Z. z., a to konkrétne s jej prílohou č. 3 časť D. bod D.4 (podľa ktorej všeobecná
hodnota stavieb, ktoré príslušný stavebný úrad nariadil alebo povolil odstrániť, sa vypočíta ako rozdiel
všeobecnej hodnoty použiteľného materiálu, ktorý možno získať odstránením stavby, a nákladov na
odstránenie stavby s odprataním nevyužiteľného materiálu a jeho uložením na skládku). Ak by sa aj

stavba ohodnotila ako stavba určená na odstránenie, t. j. podľa prílohy č. 3 časť D. bod D.4 vyhlášky
MS SR č. 492/2004 Z. z., úvahy obsiahnuté v námietkach, podľa ktorých predmetná stavba znižuje
všeobecnú hodnotu pozemku, na ktorom je postavená, sú v logickom rozpore s cit. ust. vyhlášky MS
SR č. 492/2004 Z. z. a neobstoja. Hodnota stavby určenej na odstránenie totiž nemôže byť záporná, čo
tiež znamená, že existencia stavby určenej na odstránenie na ohodnocovanom pozemku nemôže mať

negatívny vplyv na hodnotu tohto pozemku, t. j. nemôže znížiť hodnotu pozemku, keďže jej minimálna
hodnota môže byť nulová, nie však záporná. Rovnako je potrebné súhlasiť so znalkyňou, že v danom
prípade ani nemohla byť ohodnocovaná stavba hodnotená ako stavba určená na odstránenie, keďže
účastnícineprodukovaližiadendôkaz,zktoréhobyvyplývalorozhodnutiepríslušnéhostavebnéhoúradu
podľa ust. § 88 Stavebného zákona o odstránení stavby. Pokiaľ sa jedná o určenie všeobecnej hodnoty

dotknutých pozemkov, znalkyňa Ing. Silvia Repkovská prioritne použila metódu porovnávaciu, pričom
použitím tejto metódy dospela k určeniu všeobecnej hodnoty dotknutých pozemkov vo výške 54,08
eur / m2. Pri použití metódy polohovej diferenciácie dospela k určeniu všeobecnej hodnoty dotknutých
pozemkov vo výške 49,72 eur / m2. Odchýlka medzi týmito dvoma určenými hodnotami je menej ako 10%, čo je možné považovať za prípustné. Pokiaľ ide o výpočet všeobecnej hodnoty dotknutých pozemkov
uvedený v námietkach odporcu tento je odlišný s výpočtom znalkyne len v dvoch koeficientoch, a to v
koeficiente všeobecnej situácie (1,20 oproti stanovenej výške znalkyňou 1,30; odporca nezdôvodňuje

nijako ním použitú hodnotu koeficientu a ani jeho námietka voči použitej hodnote znalkyňou nie je nijako
konkretizovaná) a v koeficiente redukujúcich faktorov (0,50 oproti stanovenej výške znalkyňou 0,80; tu
napríklad odporca redukuje koeficient o 10 % z dôvodu existencie rodinného domu, čo ako už bolo
vyššie uvedené, je nesprávne a ostatné redukujúce faktory znalkyňa zohľadnila len v inom nižšom
percentuálnom rozsahu, čo vyplýva zo str. 10 znaleckého posudku č. 4/2015 bodu 3.1.2.1; odporca

však nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo by ním vykonaná redukcia koeficientu redukujúcich faktorov
bola správna, resp. v čom je použitá redukcia znalkyňou nesprávna). Napokon možno s odkazom na
v znaleckom posudku č. 4/2015 znalkyne Ing. Repkovskej, v jeho prílohe uvedené ponuky predaja
pozemkov v k. ú. W. v rozpätí ceny 62,- eur až 81,- eur / m2, konštatovať, že odporca stanovením
všeobecnej hodnoty dotknutých pozemkov vo výške 28,68 eur / m2 úplne odignoroval tieto podklady, z
ktorých znalkyňa vychádzala a nijako sa s nimi nevyporiadal.

Z uvedených dôvodov súd nepovažoval za dôvodné námietky odporcu proti záverom znalkyne Ing.
Silvie Repkovskej, a preto na ne neprihliadal. Preto ani nebol dôvod na prípadné nariadenie kontrolného
znaleckého dokazovania a rovnako aj z tohto dôvodu v spojení s už uvedenými nedostatkami odporcom
produkovanej listiny z hľadiska náležitostí znaleckého úkonu, rozhodol o nevykonaní odporcom
navrhovaného dôkazu výsluchom Ing. Michala Derkitsa (§ 120 ods. 1 veta druhá O.s.p.).

V čase zániku BSM nesporne účastníci vlastnili v BSM aj hnuteľnú vec - osobné motorové vozidlo zn.
H. P., modrej metalízy tmavej, B.: N. XXX I., K.: Q.. Súčasne medzi účastníkmi konania bolo nesporné,
že ku dňu rozhodovania súdu vo veci toto motorové vozidlo ako vec v právnom zmysle zaniklo, keďže
došlo k jeho spracovaniu (zošrotovaniu) podľa potvrdenia o prevzatí starého vozidla na spracovanie zo
dňa 15.01.2015. Rovnako súd zobral zreteľ na to, že dňa 25.01.2012 (po zániku BSM účastníkov) došlo

k prevodu vlastníctva tohto motorového vozidla odovzdaním tohto vozidla kupujúcemu T. M. na základe
kúpnej zmluvy uzavretej s odporcom ako predávajúcim dňa 25.01.2012. Na uvedenom nemení nič ani
skutočnosť, že odporca previedol toto motorové vozidlo bez vedomia a súhlasu navrhovateľky, z ktorého
dôvodu je tak kúpna zmluva relatívne neplatná (podľa ust. § 40a v spojení s ust. § 145 ods. 1 a ust.
§ 853 ods. 1 OZ), a to vzhľadom k tomu, že navrhovateľka ako oprávnený manžel sa tejto relatívnej

neplatnosti voči odporcovi a kupujúcej do dňa rozhodnutia súdu nedovolala.
Ako už bolo vyššie uvedené, súd si osvojil skutkové zistenie založené na zhodnom tvrdení účastníkov,
že predmetné motorové vozidlo malo ku dňu zániku BSM účastníkov, t. j. ku dňu 19.12.2011, z hľadiska
jeho technického stavu hodnotu pre účely vyporiadania ich BSM vo výške 650,- eur.
Pokiaľ sa týka spoločných záväzkov účastníkov konania, ako tieto tvrdil odporca, súd mal za to, že ku

dňu rozhodnutia vo veci existuje záväzok účastníkov na peňažné plnenie vo výške 1.500,- eur vo vzťahu
k veriteľovi T. X., a to na základe kúpnej zmluvy medzi nimi uzavretej dňa 29.06.2010, t. j. záväzok
účastníkov zaplatiť T. X. kúpnu cenu vo výške 1.500,- Sk so splatnosťou do 31.12.2010. Je možné
konštatovať, že vzhľadom na to, že v konaní nevyšlo najavo, že by účastníci konania svoj peňažný
záväzok voči T. X. do rozhodnutia súdu vo veci splnili, sú v omeškaní s plnením tohto peňažného

záväzku, a to takmer 4 roky a 10 mesiacov.
Pokiaľ ide o záväzok na peňažné plnenie voči veriteľovi Ľ. M., súd musí konštatovať, že v danom prípade
s listinného dôkazu produkovaného samotným odporcom (potvrdenia Ľ. M. zo dňa 20.07.2009), ako aj
výpovede Ľ. M. v konaní ako svedka vyplýva, že v danom prípade nejde o spoločný záväzok účastníkov,
a to vzhľadom k tomu, že zmluvu o pôžičke podľa ust. § 657 OZ ako zmluvné strany uzavreli len Ľ.

M. ako veriteľ a odporca ako dlžník. Totiž ak si požičiava jeden z manželov od inej osoby peniaze a
v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník iba on, zo zmluvy o pôžičke je tak zaviazaný a oprávnený
len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel. Súčasne na jej platnosť ani netreba súhlas druhého
z manželov v zmysle ust. § 145 ods. 1 OZ, keďže sa netýka spoločných vecí, zmluvou o pôžičke sú
totiž peňažné prostriedky len nadobúdané. (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 29

Odo 162/2005 zo dňa 30.08.2005, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. 3Cz 27/1986 zo dňa
31.07.1986) Nebolo tak možné tento záväzok odporcu voči veriteľovi Ľ. M. vyporiadať v rámci predmetu
konania. Uvedené nemení nič na tom, že súd sa, ako je ďalej uvedené, vyrovnal aj s argumentáciou
odporcu, že z peňažných prostriedkov získaných touto pôžičkou mali byť splnené iné spoločné peňažné
záväzky účastníkov.

Čo sa týka samotného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov súd toto vyporiadanie
vykonal podľa zásad uvedených v ust. § 150 OZ pričom pri výklade týchto zásad sa spravoval aj vyššie
uvedenou a citovanou judikatúrou.Súd tak vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov v zmysle uvedených zásad tak, ako
je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom vychádzal z nižšie uvedeného skutkového stavu
vyplývajúceho z dokazovania a nasledovných úvah.

Z pohľadu vyporiadania hnuteľnej veci - predmetného osobného motorového vozidla, toto vzhľadom
k tomu, že v čase rozhodovania súdu vo veci už nebolo vo vlastníctve účastníkov z dôvodu jeho už
konštatovaného prevodu odporcom, ako aj zrejme z dôvodu jeho fyzickej likvidácie, nebolo možné
prikázať do výlučného vlastníctva toho ktorého z účastníkov. V ďalšom vzhľadom k tomu, že týmto
vozidlom po rozvode manželstva nepochybne disponoval odporca, za čo mu podľa ním predloženého

listinného dôkazu - kúpnej zmluvy zo dňa 25.01.2012 mala kupujúca aj vyplatiť pri podpise tejto zmluvy
dohodnutúkúpnucenuasúčasnevzhľadomkoceneniutohtomotorovéhovozidlapreúčelyvyporiadania
ku dňu zániku BSM na základe zhodných tvrdení účastníkov vo výške 650,- eur, súd pri vyporiadaní
vychádzal z toho, že podľa zásad uvedených v ust. § 150 OZ je potrebné vykonať vyporiadanie tejto
zložkymajetkuúčastníkovtak,žeodporcabymalnavrhovateľkenahradiťpolovicuhodnotytohtovozidla,
t. j. sumu 325,- eur, t. j. polovicu hodnoty, ktorú vlastne akoby samostatne spotreboval (jej predajom

pod nesporne určenú cenu samotnými účastníkmi, z ktorej obdržanej kúpnej ceny vo výške 200,- eur
nenahradil navrhovateľke doposiaľ nič). Súd nemohol vychádzať v tomto prípade z toho, že vozidlo
odporca scudzil krátko po zániku BSM účastníkov (cca jeden kalendárny mesiac) iba za cenu vo výške
200,-eur.Jezrejmé,žezajedenmesiacvozidlonemohlostratiťnasvojejhodnote650,-eurtakmer70%.
Pokiaľ ide o vyporiadanie predmetných nehnuteľností, odporca po celý čas konania v podstate

deklaroval, že má záujem o ich nadobudnutie do výlučného vlastníctva, len rozporoval ich ocenenie.
Navrhovateľka naopak o nadobudnutie týchto nehnuteľností do výlučného vlastníctva po celý čas
nejavila záujem (jej ponuku na pojednávaní dňa 04.09.2015, že by odporcovi vyplatila hodnotu týchto
nehnuteľnostíurčenouznalkyňouIng.Repkovskouvprípadeichnadobudnutiadovýlučnéhovlastníctva,
súd považoval len za účelovú súčasť jej taktiky v spore s odporcom, keďže tento namietal hodnotu

nehnuteľností vo výške určenej znalkyňou Ing. Repkovskou). Súčasne bolo potrebné prihliadať na
nespornú skutočnosť medzi účastníkmi, že odporca je výlučným vlastníkom susednej pozemkovej
nehnuteľnosti a na nej stojaceho rodinného domu a má záujem o nadobudnutie sporných nehnuteľností,
aby si tak mohol rozšíriť pozemok v svojom výlučnom vlastníctve. Uvedená skutočnosť vplýva aj z
fotografickej snímky predloženej navrhovateľkou na pojednávaní dňa 04.09.2015 (na č. l. 210 spisu), z

ktorej je zrejmé, že už v súčasnosti sú pozemky vo výlučnom vlastníctve odporcu a v BSM účastníkov
oplotené jedným súvislým oplotením. Preto súd prikázal predmetné nehnuteľnosti v rámci vyporiadania
BSM účastníkov do výlučného vlastníctva odporcu a zároveň vychádzal z toho, že odporca je povinný
vyplatiť navrhovateľke z tejto časti majetku majetkovú náhradu vo výške 14.857,23 eur (1/2 z ich hodnoty
29.714,46 eur).

Pokiaľ odporca v zásade namietal, že predmetná domová nehnuteľnosť je len príťažou (nie reálnom
majetkovou hodnotou, ktorá by samu dostala) a túto bude musieť dať asanovať s nepomernými
nákladmi (podľa ním predloženého krycieho listu rozpočtu vo výške 14.680,61 eur), čomu doposiaľ
ako spoluvlastníčka navrhovateľka bránila, súd túto námietku zohľadniť nemohol. Pre zohľadnenie
námietky odporcu nepostačuje totiž len odporcom deklarovaný zámer túto nehnuteľnosť asanovať

(ktorý mali mať účastníci už pri jej nadobudnutí, pričom tam mali v úmysle postaviť dvojgaráž - viď.
nerozporované tvrdenie odporcu na pojednávaní dňa 04.09.2015), a to s poukazom na to, že predmetnú
nehnuteľnosť v zmysle statického posúdenia Ing. Ericha Dresslera je možné staticky zaistiť aj iným
spôsobom, a to opravou vyskytujúcich sa porúch, aj keď s určitosťou so značnými nákladmi. Odporca
však nijakým spôsobom nepreukázal, že vynaložené investície na túto nehnuteľnosť by boli vyššie ako

zhodnotenie predmetnej nehnuteľnosti vykonanými stavebnými úpravami. Ak ide o námietku odporcu,
že táto nehnuteľnosť nemohla byť doposiaľ asanovaná z dôvodu nesúhlasu navrhovateľky, aj túto
je potrebné považovať za nedôvodnú. Príslušný stavebný úrad totiž môže konajúc len na podnet
akejkoľvek osoby (príp. aj na základe vlastného zistenia) podľa ust. § 88 ods. 1 písm. a), resp. podľa
ust. § 91 Stavebného zákona rozhodnúť aj bez súhlasu vlastníka o odstránení stavby, ak ide závadnú

stavbu ohrozujúcu život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť. Odporca však v
konaní ani len nepreukázal, že v tomto smere vo vzťahu k príslušnému stavebnému úradu podnikol
akúkoľvek aktivitu.
Pokiaľ ide o spoločný záväzok účastníkov voči veriteľovi T. X. na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 1.500,-
eur podľa kúpnej zmluvy zo dňa 29.06.2010, a to v lehote splatnosti do 31.12.2010, súd poukazuje,

že ku dňu jeho rozhodnutia vo veci, došlo k premlčaniu práva T. X. na zaplatenie tejto sumy, keďže ku
dňu 25.09.2015 uplynula 3-ročná premlčacia doba podľa ust. § 101 OZ, ktorá začala plynúť dňom po
splatnosti pohľadávky T. X., t. j. dňom 01.01.2011 a uplynula 31.12.2013 (o 24.00 hod.). Ak sa totiž súd
pri vyporiadaní BSM zaoberá aj pohľadávkami a dlhmi, ktoré vznikli za trvania tohto spoluvlastníctva,prihliada aj k tomu, či už tu neubehla premlčacia doba k uplatneniu nároku na zaplatenie dlhu. Ak
výsledky objasnenia tejto otázky nasvedčujú tomu, že táto premlčacia doba už ubehla, potom je správne,
aby sa pri vyporiadaní BSM rozhodlo, že obaja spoluvlastníci sú povinní uhradiť takýto dlh v rovnakom

pomere. (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu SSR spis. zn. 3 Cz 6/1989 zo dňa 29.03.1989, uverejnený
v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov pod R 7/1991) Vzhľadom k premlčania spoločného záväzku
účastníkov súd v zmysle uvedeného rozhodol o vyporiadaní tohto záväzku tak, ako je to uvedené vo
výroku tohto rozsudku.
Napokon pokiaľ sa týka sporného skutkového tvrdenia odporcu, že suma 10.000,- eur obdržaná

odporcom titulom pôžičky od Ľ. M. (ktorá už bola splatená) bola použitá na nadobudnutie majetku
oboma účastníkmi do ich BSM (predmetné nehnuteľnosti), súd konštatuje, že v konaní nebol preukázaný
odporcom taký skutkový stav, ktorý by umožnil pri vyporiadaní BSM účastníkov túto námietku odporcu
zohľadniť. Súd pri tomto závere vychádzal zo všeobecnej zásady, že dôkazné bremeno v konaní o
vyporiadanie BSM na preukázanie určitej skutočnosti zaťažuje toho z účastníkov, ktorý z existencie
tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Spravidla pôjde o toho účastníka,

ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22
Cdo 2263/2005 zo dňa 31.01.2006) Súd mal v konaní síce za preukázané (jednak potvrdením Ľ. M.,
ako aj jeho výsluchom ako svedka na pojednávaní dňa 04.09.2015, že odporca obdržal od Ľ.Í. M.
titulom zmluvy o pôžičke (ktorej účastníkom nebola navrhovateľka, teda ako už bolo vyššie uvedené,
odporca bol z tejto zmluvy zaviazaný sám) dňa 20.07.2009 peňažnú sumu 10.000,- eur, avšak odporca

neprodukoval v konaní žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že konkrétne tieto peňažné prostriedky
použil na zaplatenie kúpnej ceny dojednanej za prevod všetkých troch spoluvlastníckych podielov k
predmetným nehnuteľnostiam na základe kúpnych zmlúv uzavretých medzi P. P., P.. Y. C. a T. X.
ako predávajúcimi a účastníkmi ako kupujúcimi dňa 31.07.2009, dňa 10.02.2010 a dňa 29.06.2010.
Navrhovateľka po celý priebeh konania namietala, že o záväzku odporcu z predmetnej zmluvy o

pôžičke vedomosť nemala a rovnako namietala, že kúpna cena podľa uvedených zmlúv uzavretých
s predávajúcimi P. P. a P.. Y. C. bola uhradená z prostriedkov patriacich do BSM. Pochybnosti súdu
o pravdivosti skutkových tvrdení odporcu nasvedčuje aj skutočnosť, že zo strany účastníkov došlo k
zaplateniu kúpnej ceny len podľa zmlúv uzavretých s predávajúcimi P. P. a P.. Y. C., a to v celkovej výške
5.320,- eur, pričom odporcom od Ľ. M. požičaná peňažná suma na odporcom tvrdený účel nadobudnutia

predmetných nehnuteľností bola vo výške 10.000,- eur (takmer dvojnásobok). Ak by súd aj zobral do
úvahy skutočnosť, že z tejto sumy mal byť hradený aj záväzok kupujúcich (účastníkov konania) uhradiť
notárske poplatky za overenie podpisu predávajúcich (podľa prílohy položky C. bodu 3. vyhlášky MS
SR č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov, odmena za osvedčenie pravosti podpisu jednej
osoby na listine alebo jej rovnopise, za každý podpis vo výške 1,99 eur) a správne poplatky za návrh na

začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností (podľa prílohy časti I.
položky 11 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch vo výške 66,- eur), naďalej suma 10.000,-
eur podstatne prevyšuje sumu, ktorá vôbec bola v skutočnosti zaplatená účastníkmi z uvedených
dôvodov. Pochybnosti súdu pramenia aj z toho, že kúpna zmluva uzavretá s P.. Y. C. bola uzavretá dňa
10.02.2010, t. j. takmer 6 mesiacov po dni, kedy odporca obdržal od Ľ. M. sumu 10.000,- eur a kúpna

cena podľa tejto zmluvy bola vyplatená podľa čestného prehlásenia P.. Y. C. predloženého odporcom až
dňa 02.06.2010 (teda takmer po roku od odbržania sumy 10.000,- eur odporcom). Ďalej súd poukazuje
na to, že celkom predávajúcim doposiaľ vyplatená suma 5.320,- eur v priebehu takmer jedného roka
nepredstavuje tak značnú sumu, aby touto sumou nemohli účastníci disponovať zo svojich iných príjmov
patriacich do BSM navyše, ak obdržali pri sobáši spoločne sumu v minimálne nespornej výške 105.000,-

Sk (3,845,36 eur). Napokon na druhej strane súd poukazuje na to, že sám odporca ako námietku
voči uvedenému záveru udával, že bežné príjmy účastníkov nepostačovali toho času na vyplatenie
kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti, keďže mimo bežných spoločných výdavkov účastníkov ako
manželov, musel splácať hypotéku a tri stavebné úvery, o ktorých však možno predpokladať, že boli
poskytnuté peňažnými ústavmi práve na nadobudnutie susediaceho rodinného domu a pozemku pod

ním, ktorý je vo výlučnom vlastníctve odporcu. Existuje teda aj možnosť, že odporca použil predmetné
peňažné prostriedky získané pôžičkou od Ľ. M. práve na krytie záväzkov súvisiacich s nadobudnutím
nehnuteľností, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve. Ak by tomu tak nebolo a na krytie týchto záväzkov
odporcu boli použité prostriedky s BSM účastníkov, bol by potom odporca povinný naopak nahradiť
pomernú časť z týchto peňažných prostriedkov navrhovateľke, keďže boli použité na hradenie jeho

výlučných záväzkov súvisiacich s nadobudnutím majetku do jeho výlučného vlastníctva. O zohľadnenie
takejto prípadnej skutočnosti však ani jeden z účastníkov pri vyporiadaní ich BSM v lehoty podľa ust. §
149 ods. 4 OZ nežiadal (resp. počas celého priebehu konania).Odporca tak podľa názoru súdu neuniesol v danom prípade dôkazné bremeno podľa ust. § 120 ods. 1
O.s.p. a súd tak pri vyporiadaní ním tvrdené skutočnosti zohľadniť nemohol.
Záverom tak súd určil odporcovi povinnosť na vyrovnanie podielov z vyporiadavaného bezpodielového

spoluvlastníctva manželov zaplatiť navrhovateľke sumu 15.182,23 eur (325,- eur + 14.857,23 eur), a to
v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. s možnosťou zaplatiť túto sumu (vzhľadom k jej pomerne vysokej
výške) navrhovateľke v dlhšej lehote ako 3-dňovej, a to 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (ako to
žiadala samotná navrhovateľka v návrhu na začatie konania).
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov

konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na väčšiu zložitosť veci

danú rozsahom dokazovania aj za účasti znalca.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).