Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/222/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112245433
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5112245433.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym, v právnej veci navrhovateľa:

Getfin s. r. o., so sídlom Bezručova 1191/3, 911 01 Trenčín, IČO: 46 371 265, proti odporcovi: C. C.,
D.. XX.XX.XXXX, N. Ž. XXX/XX, XXX XX H. D. S., Š. P. Z., právne zastúpená ADVOKÁT ADRIANA
HRDINOVÁ, s. r .o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 245 841, o zaplatenie
4.096,20 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh o zaplatenie sumy 4.096,20 eur spolu so sumou 30,31 eur ako vyčíslených úrokov z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.096,20 eur za obdobie od 21.11.2012 do 21.12.2012 a spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.096,20 eur od 22.12.2012 do zaplatenia zamieta.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 21.12.2012 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa
31.12.2012 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bol odporca zaviazaný zaplatiť mu sumu
4.096,20 eur spolu s úrokmi z omeškania: vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.096,20 eur od 21.11.2012
do 21.12.2012, t. j. 30,31 eur a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.096,20 eur od 22.12.2012 do zaplatenia
a zmluvnou pokutou vo výške 15 % ročne zo sumy 4.096,20 eur od 21.11.2012 do 21.12.2012, t. j. 52,02
eur a zmluvnou pokutou vo výške 15 % ročne zo sumy 4.096,20 eur od 22.12.2012 do zaplatenia a

nahradiť mu trovy konania.
Navrhovateľ návrh na začatie konania skutkovo odôvodnil tým, že uzatvoril s odporcom ako dlžníkom
dňa 03.08.2012 zmluvu o úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Na základe zmluvy poskytol ako veriteľ odporcovi úver vo výške 2.560,- eur s úrokom z istiny úveru
1 % mesačne s dohodnutým úrokom celkom 1.536,20 eur, s nákladmi na vedenie úverového účtu 0,-
eur, s celkovou výškou mesačnej splátky 68,27 eur, s dobou splácania úveru 60 mesiacov, čo je počet
mesačných splátok, so splatnosťou 1. mesačnej splátky 03.09.2012 a splatnosťou poslednej splátky do

03.08.2017, s ročnou percentuálnou mierou nákladov (ďalej len „RPMN“) 22,32 %, s priemernou RPMN
21,30 %, ročnou fixnou úrokovou sadzbou 12 %. Úver bol poskytnutý v hotovosti. Podpis odporcu bol
na zmluve riadne osvedčený. Odporca do dňa spísania návrhu nezaplatil ani jednu splátku. Vzhľadom
ku skutočnosti, že odporca neuhradil splátky úveru riadne a včas v súlade so zmluvou, zaslal mu
nasledovné upomienky: dňa 11.09.2012 s výzvou na úhradu celkovo sumy 78,27 eur (1. splátka + 10 eur
manipulačný poplatok za zaslanie upomienky) najneskôr do 18.09.2012; dňa 25.09.2012 s výzvou na
úhradu celkovo sumy 92,78 eur (1. splátka + 2 x 10 eur manipulačný poplatok za zaslanie upomienky +

zmluvná pokuta v sume 4,51 eur) najneskôr do 02.10.2012; dňa 12.10.2012 s výzvou na úhradu celkovo
sumy 176,37 eur (1. a 2. splátka + 3 x 10 eur manipulačný poplatok za zaslanie upomienky + zmluvná
pokuta v sume 7,99 eur za nezaplatenú 1. splátku + zmluvná pokuta v sume 1,84 eur za nezaplatenú 2.
splátku) najneskôr do 19.10.2012; dňa 12.11.2012 s oznámením o odňatí výhody splátok úveru a výzvouna úhradu celkovo sumy 269,18 eur (1. až 3. splátka + 4 x 10 eur manipulačný poplatok za zaslanie
upomienky + zmluvná pokuta v sume 14,34 eur za nezaplatenú 1. splátku + zmluvná pokuta v sume 8,19
eur za nezaplatenú 2. splátku + zmluvná pokuta v sume 1,84 eur za nezaplatenú 3. splátku) najneskôr

do 19.11.2012 s tým, že v prípade neuhradenia uvedenej sumy sa úver stáva predčasne splatným dňa
20.11.2012(načoodporcanereagoval,apretodošlokpredčasnejsplatnosti).Poslednúupomienkupred
podaním zaslal odporcovi pred podaním návrhu na začatie konania a na súde dňa 29.11.2012. Ďalej
navrhovateľ uviedol, že si s odporcom dohodli v zmluve paušálnu sumu náhrady nákladov na strane
veriteľ 10,- eur za každú zaslanú upomienku alebo oznámenie o odňatí výhody splátok (bod 9 VOP

úveru). Odporcovi zaslal spolu 5 x takéto podanie. Ohľadom úrokov z omeškania navrhovateľa uviedol,
že si tieto účastníci dohodli v bode 10 VOP úveru vo výške určenej podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR
č. 87/1995 Z. z. Pre prípad omeškania dlžníka so splácaním splátok úveru, si účastníci dohodli zmluvnú
pokutu (čl. II. ods. 9 Zmluvy o úvere) vo výške 0,3 % denne za každý deň omeškania so zaplatením
každej splátky úveru alebo jej časti, počnú dňom nasledujúcim po splatnosti splátky, až do jej zaplatenia.
Túto sankciu si uplatňuje len vo výške 15 % ročne, ktorú výške považuje za primeranú hodnote aj

významu ňou zabezpečenej povinnosti aj s ohľadom na doterajšie správanie dlžníka.
Súd návrhu vyhovel v plnom rozsahu vydaním platobného rozkazu č. k. 7Ro/438/2012-29 zo dňa
12.07.2013. Keďže odporca podal v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu odpor, došlo ex lege k
zrušeniu platobného rozkazu podľa ust. § 174 ods. 2 O.s.p.
Odporca v podanom odpore zo dňa 09.08.2013 namietal, že vzhľadom k tomu, že celkovo žalovaná

suma 4.096,20 eur podľa tvrdení navrhovateľa zahŕňa údajne tak istinu úveru v sume 2.560,- eur a
dohodnutý úrok celkom 1.536,20 eur, ktorá suma však bola dojednaná za celé obdobie 60 mesiacov
trvania úverového vzťahu, avšak potom, ako odporca nezaplatil žiadnu splátku, po troch mesiacoch
úverový vzťah zanikol, a to tým, že navrhovateľ vyhlásil úver za predčasne splatný, v danom prípade
navrhovateľ požaduje od neho, aby vrátil istinu úveru a úrok z úveru za 3 mesiace v sume 1.536,20

eur, čo predstavuje úrok 20 % mesačne, teda 240 % ročne. Takýto úrok však nezodpovedá zmluvnému
dojednaniu (v bode 2 zmluvy je dohodnutý úrok z istiny úveru 1 % mesačne) a je v rozpore s dobrými
mravmi a teda tomuto nároku nie je možné priznať právnu ochranu. V tejto súvislosti odporca poukázal
na ust. bodu 8 Všeobecných obchodných podmienok úveru, ktoré ustanovenie taktiež predstavuje
podľa neho neprijateľnú podmienku zmluvy a je absolútne neplatné. V ďalšom sa odporca vyjadroval

k prijateľnosti a s tým spojenej platnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute. Odporca tiež
poukazoval na to, že samotná kontraktácia sa uskutočnila formou „podomového predaja“, nakoľko tento
kontrakt bol uzavretý v dome odporcu v popoludňajších hodinách, kedy poverený pracovník veriteľa
navštívil odporcu a dal mu podpísať uvedenú formulárovú zmluvu, ktorej obsah odporca nemal možnosť
ani len preštudovať a v žiadnom prípade nemal možnosť ovplyvniť ho. Navrhovateľ ho uviedol do

omylu aj v článku II. bod 5 zmluvy, kde sa uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa sú 1.536,20 eur.
V článku III. bod 4 je uvedené, že poplatok za spracovanie žiadosti o poskytnutie úveruje je splatný v
deň poskytnutia úveru a tento uhradí dlžník priamo poverenému pracovníkovi. Samozrejme, že výška
tohto poplatku v zmluve uvedená nie je a nie je tento výdavok spotrebiteľa zahrnutý ani v celkových
nákladoch. Z uvedeného však vyplýva skutočnosť, že tvrdenie navrhovateľa o tom, že odporcovi bola

pri podpise zmluvy v hotovosti vyplatená suma 2.560,- eur je nepravdivé, nakoľko uvedené tvrdenie
nezodpovedá zmluvným podmienkam. Vzhľadom k uvedenému mal odporca za to, že súd nesprávne
vyhodnotil skutkové okolnosti tvrdené a preukazované navrhovateľom a považuje tak platobný rozkaz
za rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom. Zároveň odporca namietal právny dôvod, ako aj výšku
nároku uplatneného navrhovateľom v návrhu na začatie konania. Z týchto dôvodov odporca žiadal, aby

súd po vykonanom dokazovaní návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a navrhovateľovi uložil
povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania.
Navrhovateľ sa k podanému odporu odporcu vyjadril písomným podaním zo dňa 12.09.2013, v
ktorom argumentoval, že sporná zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi bola z hľadiska jej
obsahu individuálne dojednaná, čo vyplýva z ním produkovaného dôkazu označeného ako „formulár:

Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“. Teda všetky podmienky poskytovania úveru
boli v spornej zmluve dojednané spôsobom, ktorý umožňoval odporcovi jej individuálne ovplyvnenie.
Odporca do predloženého formulára: Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere dopísal,
že nemá k navrhovaným zmluvným podmienkam pripomienky a ani protinávrhy: „bez pripomienok“.
Súčasne navrhovateľ argumentoval, že všetky zmluvné dojednania boli formulované v zmluve určite a že

zmluvné dojednanie o RPMN a o výške úrokovej sadzby nie je v rozpore s dobrými mravmi a je v súlade
s ust. § 53 ods. 6 OZ. Rovnako mal navrhovateľ za to, že ním urobené vyhlásenie predčasne splatnosti
úveru bolo urobené v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami úveru a v súlade so zákonom
(§ 53 ods. 9 OZ). V ďalšom sa navrhovateľ vyjadroval k platnosti dojednania zmluvy o zmluvnej pokute.Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 19.05.2015 a dňa 23.06.2015 za účasti navrhovateľa
(konajúceho na pojednávaniach prostredníctvom splnomocneného zamestnanca) a právneho zástupcu
odporcu, ktorý neúčasť odporcu na pojednávaniach ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd vec prejednal

aj v neprítomnosti odporcu. Súd tak pojednával v oboch prípadoch v neprítomnosti odporcu podľa ust.
§ 101 ods. 2 O.s.p.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 19.05.2015 zobral návrh na začatie konania v časti o zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 15 % ročne zo sumy 4.096,20 eur: od 21.11.2012 do 21.12.2012 v
kapitalizovanej sume 52,02 eur a od 22.12.2012 do zaplatenia späť, pričom súd so súhlasom odporcu

uznesením č. k. 6C/222/2013-57 zo dňa 19.05.2015 konanie o návrhu v tejto časti podľa ust. § 96 ods.
1 O.s.p. zastavil. Súčasne v uznesení rozhodol, že o trovách tejto časti konania rozhodne v rozhodnutí
vo veci samej.
Navrhovateľ na pojednávaniach zásadne zotrval na podanom návrhu v ostávajúcej časti o zaplatenie
sumy 4.096,20 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.096,20 eur: od
21.11.2012 do 21.12.2012 v kapitalizovanej sume 30,31 eur a od 22.12.2012 do zaplatenia, pričom

neprodukoval zásadnejšie skutkové tvrdenia a ani argumentáciu, ktorú by už neuviedol vo svojich
predchádzajúcich písomných podaniach.
Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaniach poprel, že by prevzal od
navrhovateľa dňa 03.08.2012 peňažnú sumu 2.560,- eur a rovnako namietal, že navrhovateľ v
konaní nepreukázal oprávnenie O. G., t. j. osoby, ktorá za navrhovateľa uzatvárala dňa 03.08.2012

spornú zmluvu o úvere č. XXXXXX, na uzavretie spornej zmluvy s odporcom. Odporca namietal, že
sporný spotrebiteľský úver nebol poskytnutý v hotovosti, ale bol poskytnutý za účelom refinancovania
pohľadávky navrhovateľa, postúpenej navrhovateľovi spoločnosťou FINANCREAL s. r. o., ktorá vznikla
na základe zmluvy o úvere č. XXXXX zo dňa 13.03.2009. Keďže išlo o premlčanú pohľadávku,
navrhovateľ poskytnutým spotrebiteľským úverom na základe sporenej zmluvy o úvere vlastne zhojil

uplynutie premlčacej doby u pôvodnej pohľadávky.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
Dňa 03.08.2012 o 15.55 hod. podpísal O. G. za navrhovateľa ako jeho poverený pracovník a
odporca (pričom jeho podpis bol úradne overený notárom JUDr. Annou Švachovou v Žiline dňa
03.08.2012; odporca pred notárom listinu vlastnoručne podpísal) listinu označenú ako „Zmluvu o úvere

č. XXXXXX“ (zjavne na predtlači navrhovateľa, a to aj napriek proklamácii v prvej vete čl. II. zmluvy
o individuálne dohodnutej zmluve, pričom dopísané boli zjavne len údaje o odporcovi a iné číselné
údaje a napokon údaj o mieste a čase uzavretia zmluvy a údajov o pracovníkovi navrhovateľa), ktorou
sa zaviazal navrhovateľ poskytnúť odporcovi peňažný úver vo výške 2.560,- eur za nasledovných
podmienok: úrok z istiny úveru: 1 % mesačne; dohodnutý úrok celkom: 1.536,20 eur; služba - náklady

na vedenie úverového účtu: 0,- eur; celkové náklady spotrebiteľa: 1.536,20 eur; celková výška mesačnej
splátky: 68,27 eur; doba splácania úveru: 60 mesiacov, čo je počet mesačných splátok; splatnosť prvej
mesačnejsplátkydo:03.09.2012,splatnosťposlednejmesačnejsplátkydo:03.08.2017;zmluvnápokuta
vo výške 0,3 % denne za každý deň omeškania so splatením každej splátky úveru alebo jej časti,
počnúc prvým dňom nasledujúcim po splatnosti splátky až do zaplatenia; ročná percentuálna miera

nákladov (ďalej len „RPMN“): 22,32 %; priemerná RPMN: 21,30 %, ročná fixná úroková sadzba: 12
%; čerpanie úveru: v hotovosti; účel poskytnutia finančnej hotovosti: reúver. Splatnosť splátok bola v
zmluve uvedená v dohodnutý kalendárny deň, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je
splatná prvá mesačná splátky úveru. V zmysle zmluvy sa tak mal odporca zaviazať splatiť riadne a včas
v dohodnutých mesačných splátkach istinu úveru i dohodnuté navýšenie. Odporca mal zároveň svojim

podpisom na zmluve potvrdiť prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve v deň podpisu zmluvy.
Dňa 03.08.2012 podpísal odporca výdavkový pokladničný doklad navrhovateľa bez uvedenia
poradového čísla zo dňa 03.08.2012 (doklad vytlačený na tlačiarni vrátane dátumu vystavenia dokladu
a všetkých ostatných náležitostí), ktorým mal potvrdiť prevzatie peňažnej hotovosti 2.560,- eur s účelom:
úver č. XXXXXX vyplatený v hotovosti. Doklad vyhotovil a podpísal za navrhovateľa O. G..

Dňa 31.07.2012 o 14.00 hod., t. j. pred podpisom zmluvy o úvere podpísal odporca ako žiadateľ na
predtlači navrhovateľa žiadosť o poskytnutie finančnej služby, v ktorej bol označený ako opakovaný
klient, avšak na samotnej predtlači žiadosti okrem osobných údajov odporcu nie je vypísaná žiadna iná
časť. Za navrhovateľa ako veriteľa podpísal túto žiadosť O. G..
Dňa 31.07.2012 o 16.00 hod., t. j. pred podpisom zmluvy o úvere podpísal odporca ako žiadateľ formulár

navrhovateľa označený ako „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“, v ktorom bol
žiadaný spotrebiteľský úver vo výške 2.560,- eur uvedený ako bezúčelový. Za navrhovateľa ako veriteľa
podpísal tento formulár O. G.Á..Keďže nevyšiel najavo opak skutkového tvrdenia navrhovateľa, súd vychádzal z toho, že odporca
navrhovateľovi titulom zmluvného plnenia na základe predmetnej zmluvy o úvere neuhradil žiadnu
peňažnú sumu.

Navrhovateľ upomienkami zo dňa 11.09.2012, 25.09.2012, 12.10.2012, 12.11.2012 a 29.11.2012
upomínal odporcu na úhradu zročných splátok podľa predmetnej zmluvy o úvere, pričom upomienkou
zo dňa 29.11.2012 zosplatnil predmetný úver ku dňu 20.11.2012 a odporcovi napokon celkovo vyúčtoval
dlh na splátkach vo výške 4.096,20 eur, 5 x poplatok za zaslanie upomienky vo výške 10,- eur a zmluvné
pokuty v celkovej sume 148,79 eur, t. j. na úhradu spolu sumu 4.294,99 eur.

Dňa 13.03.2009 podpísal O. G. za obchodnú spoločnosť FINANCREAL s. r.o. so sídlom Kopčianska
3756/10, 851 01 Bratislava, IČO: 36 339 334 ako jej poverený pracovník a odporca (pričom jeho
podpis bol úradne overený notárom JUDr. Annou Švachovou v Žiline dňa 13.03.2009; odporca pred
notárom listinu vlastnoručne podpísal) zmluvu o úvere č. XXXXX (zjavne na predtlači veriteľa, a to
aj napriek proklamácii v prvej vete čl. II. zmluvy o individuálne dohodnutej zmluve, pričom dopísané
boli zjavne len údaje o odporcovi a iné číselné údaje a napokon údaj o mieste a čase uzavretia

zmluvy a údajov o pracovníkovi navrhovateľa; súd poznamenáva, že formulár zmluvy, ako aj formulácia
jednotlivých zmluvných dojednaní je nápadne podobná zmluve, ktorá mala byť uzavretá dňa 03.08.2012
medzi účastníkmi), ktorou sa zaviazal veriteľ poskytnúť odporcovi peňažný úver vo výške 500,- eur
za nasledovných podmienok: miera navýšenia 7,9 % mesačne; celková výška úveru s dohodnutým
navýšením: 1.447,92 eur; výška mesačnej splátky: 60,33 eur; doba splácania úveru: 24 mesiacov,

čo je počet mesačných splátok; splatnosť prvej mesačnej splátky: 10.04.2009; RPMN : 257,96 %;
priemerná RPMN: 68,98. Zároveň na predtlači bola začiarknutá možnosť, že finančná hotovosť je
poskytnutá dlžníkovi na výkon povolania (pozn. odporca mal v čase uzavretia tejto zmluvy 68 rokov).
Splatnosť splátok bola v zmluve uvedená v dohodnutý kalendárny deň, počnúc mesiacom nasledujúcim
po mesiaci, v ktorom je splatná prvá mesačná splátky úveru. V zmysle zmluvy sa tak mal odporca

zaviazať splatiť riadne a včas v dohodnutých mesačných splátkach istinu úveru i dohodnuté navýšenie.
Odporca mal zároveň svojim podpisom na zmluve potvrdiť prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v
zmluve v deň podpisu zmluvy. Odporca mal v predtlači zmluvy súčasne splnomocniť O. G. (mena
o priezvisko, ako aj ďalšie údaje tohto boli na predtlači zmluvy rukou dopísané), aby, v prípade
nesplnenia si zmluvných podmienok, najmä nesplatenia úveru a jeho príslušenstva, uzatvoril a podpísal

zaodporcuvprospechveriteľanotárskuzápisnicuakoexekučnýtitul,ďalej,abyzaúčelomzabezpečenia
pohľadávky veriteľa z predmetnej zmluvy uzatvoril v mene odporcu záložnú zmluvu v prospech veriteľa
k nehnuteľnostiam ,ktoré v čase uzavretia záložnej zmluvy budú vo vlastníctve odporcu.
Listom zo dňa 26.06.2009 označeným ako „Posledná upomienka pred podaním žaloby na súd“ vyzývala
Mgr. Zdenka Záhoráková, advokát ako splnomocnený zástupca obchodnej spoločnosti FINANCREAL s.

r.o. so sídlom Kopčianska 3756/10, 851 01 Bratislava, IČO: 36 339 334 odporcu s odkazom na uzavretú
zmluvu o úvere č. XXXXX zo dňa 13.03.2009 a súčasne s poukazom na to, že z dôvodu porušenia
úverových podmienok odporcom vyhlásil veriteľ FINANCREAL s. r.o. predčasnú splatnosť úveru dňom
25.06.2009naúhraducelkovosuma1.494,25eur(ztohonedoplatoknasplátkach1.447,92eur,poplatky
za zaslanie upomienky 16,60 eur a zmluvná pokuta 29,73 eur, a to do 03.07.2009

Obchodná spoločnosť FINANCREAL s. r.o. so sídlom Kopčianska 3756/10, 851 01 Bratislava, IČO:
36 339 334 listom zo dňa 17.10.2011 adresovaným odporcovi tomuto oznamovala, že jej bola na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2011 riadne a právoplatne postúpená pohľadávka
spoločnosti FINANCREAL s. r.o. so sídlom Kopčianska 3756/10, 851 01 Bratislava, IČO: 36 339 334
voči odporcovi, ktorá vznikla v dôsledku zmluvy o úvere č. XXXXX. Odporca bol požiadaný o úhradu

predmetnej pohľadávky, a to v hotovosti do pokladne postupníka - nového veriteľa Getfin s. r. o. alebo
bezhotovostným prevodom na ďalej uvedený bankový účet.
Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010
do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského

úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31.05.2014, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011,
na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetusvojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o
autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov,
zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov].
Podľa ust. § 2 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, na účely
tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 20 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.

509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí
sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne
orgány).
Podľa ust. § 20 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, za právnickú osobu
môžurobiťprávneúkonyajiníjejpracovnícialebočlenovia,pokiaľjetourčenévovnútornýchpredpisoch

právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia
svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu
činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
Podľa ust. § 31 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, pri právnom
úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom

plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa ust. § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.
Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
Podľa ust. § 39 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny úkon,

ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.
Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, pri peňažnej pôžičke
možno dohodnúť úroky.
Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 568 ods. 3 ObZ, ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene
mandanta, je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo.
Podľa ust. § 568 ods. 4 ObZ, ak plnomocenstvo nie je obsiahnuté v zmluve, nenahrádza ho prevzatie
zmluvného záväzku mandatárom konať v mene mandanta, a to ani v prípade, že osoba, s ktorou
mandatár rokuje, o tomto záväzku vie.

Podľa ust. § 652 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 500/2001 Z. z. účinnom od 01.01.2002, zmluvou o
obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť
smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len "obchody") alebo dojednávať a uzatvárať
obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi
províziu.

Podľa ust. § 654 ods. 2 ObZ, ak zmluva určuje, že obchodný zástupca robí právne úkony v mene
zastúpeného, spravujú sa práva a povinnosti s tým súvisiace ustanoveniami o mandátnej zmluve.
Podľa ust. § 654 ods. 3 ObZ, bez udeleného plnomocenstva nie je obchodný zástupca oprávnený v
mene zastúpeného uzavierať obchody, čokoľvek pre neho prijímať alebo robiť iné právne úkony.
Podľa ust. § 79 ods. 1 zákona č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len

„O.s.p.“), konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí ( § 42 ods. 3) obsahovať
meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich
zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov,
ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak jeúčastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné
číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra
alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je

podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je
účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý
bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným ( §
90), nazýva sa žalobou.
Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä

tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Zmluva o úvere podľa ust. § 497 ObZ je zmluvou konsenzuálnou, keďže vzniká už dohodou zmluvných

strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. ObZ v
základnom ust. § 497 vymedzuje nasledujúce podstatné časti úverovej zmluvy: a) určenie zmluvných
strán, b) určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, c) záväzok veriteľa
poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť
úroky. Dohoda o uvedených podstatných častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová

zmluva (§ 269 ods. 1 ObZ). Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z uvedených podstatných častí,
nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy.
Zmluva o pôžičke podľa ust. § 657 OZ má povahu reálneho kontraktu, teda vznik pôžičky predpokladá
nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (pri peniazoch i bezhotovostným
prevodom) dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z

pôžičky nevznikne. (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn.3 Cdo 325/2009 zo dňa 30.06.2010)
Pojmovýmiznakmizmluvyopôžičkesú:a)prenechanievecinavoľnénakladanie,tedaajspotrebovanie,
b) druhovo určený predmet pôžičky, c) dočasnosť právneho vzťahu, d) povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu a e) obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia pôžičky (splatnosť)
nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§

563 OZ).
Pokiaľ ide o otázku právnej kvalifikácie právneho vzťahu, ktorý mal byť vzniknúť medzi navrhovateľom
a odporcom na základe navrhovateľom predloženej zmluvy o úvere datovanej dňa 03.08.2012, súd s
poukazom na to, že zo strany navrhovateľa malo ísť bez najmenších pochybností o činnosť v zmysle
ust. § 2 ods. 2 ObZ (podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín oddiel: Sro, vložka č.

25152/R zo dňa 26.09.2012 má navrhovateľ medzi iným zapísaný aj predmet podnikania: poskytovanie
spotrebiteľských úverov a pôžičiek podľa osobitného predpisu) a zo strany odporcu bez najmenších
pochybností nešlo pri podpise zmluvy o konanie v rámci predmetu jeho podnikania alebo povolania,
pričom malo ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov navrhovateľom odporcovi, dospel k
záveru, že medzi účastníkmi mal na základe predmetnej zmluvy vzniknúť právny vzťah v zmysle

príslušných ust. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže zmluva o spotrebiteľskom
úvere nie je zvláštnym zmluvným typom, spotrebiteľský úver môže byť dohodnutý v podobe rôznych
typov zmlúv, napr. v zmluve o úvere podľa ust. § 497 ObZ, v zmluve o pôžičke podľa ust. § 657
OZ, v kúpnej zmluve podľa ust. § 588 OZ a pod. Súd tak v ďalšom posudzoval otázku, aký zmluvný
typ mal byť medzi účastníkmi konania uzavretý. S poukazom na vyššie uvedené rozdielne pojmové

znaky zmluvy o úvere a zmluvy o pôžičke, súd dospel k záveru, že zmluva, ku ktorej uzavretiu malo
dôjsť medzi navrhovateľom a odporcom aj napriek jej pojmovému označeniu (zmluva o úvere) má
znaky zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, pričom ako reálny kontrakt mala vzniknúť prenechaním
peňažných prostriedkov vo výške 2.560,- eur v hotovosti už pri samotnom podpise zmluvy. Z obsahu
podpísanej listiny nepochybne vyplýva, že zmluvné strany mali prejaviť vôľu, ktorá priamo smerovala k

prenechaniu predmetnej peňažnej sumy zo strany navrhovateľa ako veriteľa odporcovi ako dlžníkovi, a
to už pri samotnom uzavretí zmluvy. Vôľa zmluvných strán tak aj podľa skutkových tvrdení navrhovateľa
nemala smerovať k dohode o záväzku veriteľa poskytnúť po uzavretí zmluvy ako konsenzuálneho
kontraktuažnapožiadaniedlžníkapeňažnéprostriedkydosumy2.560,-eur,alemalapriamosmerovaťk
dohode o záväzku veriteľa prenechať už pri samotnom podpise zmluvy odporcovi ako dlžníkovi peňažné

prostriedky.
V súdnom konaní o vrátenie pôžičky tak navrhovateľa zaťažuje dvojaké dôkazné bremeno, a to o tom,
že plnenie odporcovi poskytol, ale aj o tom, že plnenie bolo odporcovi poskytnuté na základe zmluvy opôžičke s odporcom uzavretej (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 25Cdo 98/2000
zo dňa 16.01.2002).
Vzhľadom k námietke odporcu, že v konaní nebolo preukázané oprávnenie O. G. uzatvoriť za

navrhovateľa predmetnú zmluvu, sa súd primárne zaoberal touto námietkou, a teda spornou otázkou,
či navrhovateľ preukázal platné uzavretie zmluvy medzi ním ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom.
Podľa cit. ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Ak teda zákon požaduje, aby sa zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavrela v písomnej forme,
plnomocenstvo, ktorým splnomocňuje účastník zmluvy inú osobu, aby v jeho mene a na jeho účet takýto

právny úkon uzavrela, musí mať v zmysle ust. § 31 ods. 4 OZ písomnú formu.
Za navrhovateľa nesporne dotknutú zmluvu podpisoval ako „poverený pracovník“ svedok O. G..
Tento k svojmu pomeru k navrhovateľovi uviedol, že pracuje pre navrhovateľa ako obchodný
zástupca, a to na základe zmluvy o obchodnom zastúpení. Tomu nasvedčuje aj obsah navrhovateľom
produkovaného dôkazu označeného ako „formulár: Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom
úvere“ podpísaného O. G., kde sa udáva medzi iným aj to, že spotrebiteľovi boli zmluvné podmienky

poskytnutia úveru nebankovým spôsobom spoločnosťou Getfin s. r.o. obchodným zástupcom náležite
vysvetlené. Poverená zamestnankyňa navrhovateľa na pojednávaní dňa 19.05.2015 k jeho osobe
uviedla, že tento nie je zamestnancom navrhovateľa. S istotou možno teda vychádzať z toho, že O.
G. nebol oprávnený konať za navrhovateľa podľa ust. § 20 ods. 1 alebo ods. 2 OZ. Ak teda O. G.
uzatváral ako obchodný zástupca (splnomocnenec) za navrhovateľa ako zastúpeného (splnomocniteľa)

predmetnú zmluvu o úvere, pre platné uzavretie tejto zmluvy bolo potrebné, aby plnomocenstvo udelené
navrhovateľom O. G. malo v danom prípade písomnú formu. Rovnako sa tiež vyžaduje písomná
forma plnomocenstva v prípade zmluvy o obchodnom zastúpení podľa ust. § 654 ods. 2 ObZ, ak
obchodný zástupca robí právne úkony v mene zastúpeného, keďže v takomto prípade sa spravujú
práva a povinnosti s tým súvisiace ustanoveniami o mandátnej zmluve. Podľa ust. § 568 ods. 3

ObZ totiž ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta, je
mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo. Zmluva, v ktorej nie je
zahrnuté plnomocenstvo, mandatára neoprávňuje konať v mene mandanta vo vzťahu k tretím osobám,
a to dokonca ani v prípade, keď osoba, s ktorou mandatár rokuje, o existencii zmluvného záväzku
vie (§ 568 ods. 4 ObZ). Ak sa teda svedok O. G. na pojednávaní dňa 23.06.2015 vyjadril, že pre

navrhovateľa vykonával činnosť ako obchodný zástupca, bolo potrebné, aby na uzatváranie zmlúv
o úvere so spotrebiteľmi v mene navrhovateľa disponoval tento písomným plnomocenstvom. Ako už
bolo uvedené odporca namietal, že navrhovateľ v konaní nepreukázal oprávnenie O. G. uzavrieť za
neho predmetnú zmluvu o úvere. Možno konštatovať, že navrhovateľ v konaní neprodukoval dôkaz, že
písomne splnomocnil O. G. na uzavretie predmetnej zmluvy o úvere (resp. zmlúv o úvere uzatváraných

navrhovateľom so spotrebiteľmi), teda súdu nepredložil takéto plnomocenstvo, hoci ak existovalo, nič
navrhovateľovi v tomto nebránilo ho predložiť. Svedok O. G. vo svojej výpovedi sám uviedol, že pri
uzatváraní zmluvy o úvere s odporcom tomuto plnomocenstvo udelené navrhovateľom nepredložil. Za
dostačujúci dôkaz na preukázanie existencie tohto písomného plnomocenstva súd nepovažoval ani
svedeckú výpoveď O. G., aj keď tento uviedol, že uvedeným plnomocenstvom disponuje. Súd mal totiž

závažné pochybnosti o vierohodnosti svedka O. G. z dôvodov, že tento vo svojej výpovedi viac krát
uviedol zjavne nepresné, resp. nie pravdivé skutočnosti (viď nižšie uvedené v tomto rozsudku). Rovnako
možno mať určité pochybnosti o vierohodnosti svedka už len zo samotnej skutočnosti, že je v zmluvnom
vzťahu s navrhovateľom a nepochybne jeho postavenie v tomto zmluvnom vzťahu (ako obchodného
zástupcu uzatvárajúceho v mene navrhovateľa zmluvy o úvere so spotrebiteľmi) je do istej miery závislé

od navrhovateľa, keďže tento môže v prípade uzatvorenia zmluvy na dobu neurčitú tento zmluvný vzťah
ukončiť výpoveďou (§ 668 ods. 2 ObZ). Rovnako sa možno domnievať, že svedok je z hľadiska hradenia
svojich potrieb závislý na príjmoch od navrhovateľa titulom medzi nimi uzavretého zmluvného vzťahu,
čo rozhodne neplatí medzi navrhovateľom a svedkom opačne.
Súd tak musel konštatovať, že z dôvodu nepreukázania existencie oprávnenia O. G. na základe

písomného plnomocenstva uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere s odporcom, a to v čase jeho
podpisu na predmetnej zmluve o úvere, nebolo v konaní ani preukázané platné uzavretie predmetnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere s odporcom.
Súčasne sa súd zaoberal v konaní otázkou, či z vykonaného dokazovania bez pochybností vyplýva,
že navrhovateľ odporcovi prenechal dňa 03.08.2012 peňažnú sumu 2.560,- eur. Odporca toto skutkové

tvrdenie navrhovateľa namietal a súčasne poprel pravdivosť obsahu navrhovateľom produkovaných
listinných dôkazov, ktorými sa snažil navrhovateľ toto svoje skutkové tvrdenie preukázať.V súvislosti s odpoveďou na nastolenú otázku súd považuje za potrebné vyjadriť sa k určitým aspektom
dokazovania, a to k jednotlivým dôkazným prostriedkom, dôkaznému bremenu, ako aj spôsobu
hodnotenia dôkazov.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli
preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy
určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť
účastníka (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej účastníkovi ustanovením § 120 ods.1 vetou prvou

O.s.p.) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná a kedy teda výsledky zhodnotenia
dôkazov neumožňujú súdu prijať závery ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto
skutočnosť bola nepravdivá. (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Cdo 472/2007 zo
dňa 30.04.2009)
Na vymedzenie pojmu listina ako dôkazného prostriedku treba definovať, čo sa považuje za listinu na
účely dokazovania v občianskom súdnom konaní. Aj keď sa dá stretnúť aj so širším vymedzením, v

zmysle a pre účely občianskeho súdneho konania za listinu je treba považovať iba písomný prejav v
určitej jazykovej forme, spôsobilý na vykonanie dôkazu spôsobom predpokladaným ust. § 129 ods. 1
O.s.p. Mimoriadny význam má rozlišovanie listín podľa pôvodu na a) verejné listiny, t.j. listiny vydané
súdmi alebo inými štátnymi orgánmi v rámci ich právomoci, alebo listiny osobitnými predpismi vyhlásené
za verejné, b) ostatné listiny (súkromné). Za verejnú listinu teda nemožno považovať listinu vydanú

síce štátnymi orgánmi, avšak nad rámec právomoci orgánu, ktorý listinu vydal. Rozdelenie listín na
verejné a súkromné má význam z hľadiska ich hodnotenia súdom. Verejná listina potvrdzuje, že ide o
nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, až do tých čias, kým nie je preukázaný opak,
ako aj pravdivosť toho, čo je v listine osvedčené alebo potvrdené. Treba však rozlišovať pravosť listiny
a pravdivosť obsahu listiny. Pri súkromnej listine súd skúma jej pravdivosť i pravosť.

V prípade, keď účastník poprie pravosť resp. správnosť súkromnej ??listiny, platí, že účastníka, ktorý
túto listinu predložil k dôkazu, stíha dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno; tento účastník teda
nesie procesne nepriaznivé následky toho, že sa v konaní nepodarí dokázať pravosť, či správnosť
súkromnej ??listiny. (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 3 Cdon 1031/??96 zo dňa
17.04.1996, rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Cdo 472/2007 zo dňa 30.04.2009, uznesenie

Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 37/2013-9 zo dňa 23.01.2013) Rovnako v odbornej právnej literatúre
v súvislosti s porovnaním dôkaznej sily verejnej listiny, ktorá je vymedzená v ust. § 134 O.s.p. a listiny
súkromnej ??(t. j. tej, ktorá povahu listiny verejnej nemá), je zastávaný názor, že oproti listine verejnej,
kde dôkazné bremeno leží na tom, kto popiera jej správnosť, u súkromnej ??listiny stačí „formálne“
popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno toho

účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť preukázané súkromnou listinou (porovnaj Bureš, J.,
Drápal , L., Krčmář, Z. a kol. Občianský soudní řád, Komentář, I. diel, 7 vydanie, Praha. C. H. Beck,
2006, str. 618).
Vierohodnosť určitej správy (poznatku) získanej vykonaním určitého dôkazu a teda i jej význam z
hľadiska dôkazu pravdivosti, či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak

v porovnaní so správami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide
o posúdenie vierohodnosti správy z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa
zákona dôkaz vykonáva. Napr. u svedeckej výpovede súd hodnotí najskôr všeobecne vierohodnosť
výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je jeho
rozumová a duševná úroveň a ďalej konkrétne vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré sprevádzali

jeho vnímanie určitých skutočností, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností, k chovaniu pri
výpovedi a pod. Správy, ktoré súd získa týmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom porovná
so správami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto správy
súladné, či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných
prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je v sporovo konaní podkladom pre záver

o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Takéto hodnotenie
dôkazov, ktoré v sporovom konaní vyznie do záveru, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť,
ani vylúčiť, vedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, pravdivosť ktorého
tvrdení mala byť preukázaná.
Ako už bolo uvedené odporca po celý priebeh konania namietal, že dňa 03.08.2012 neprevzal od

navrhovateľa peňažnú hotovosť 2.560,- eur. Odporca teda namietal pravdivosť obsahu navrhovateľom
produkovaných listinných dôkazov. V zmysle vyššie uvedenej dôkaznej teórie tak vzhľadom k tomu,
že navrhovateľom produkované listinné dôkazy (zmluva o úvere zo dňa 03.08.2012, výdavkový
pokladničný doklad navrhovateľa zo dňa 03.08.2012) mali formu súkromnej listiny, stačilo k tomu, abydôkazné bremeno zaťažovalo naďalej navrhovateľa, len formálne popretie pravdivosti obsahu týchto
listín odporcom, k čomu v konaní došlo. Navrhovateľ v ďalšom v snahe uniesť dôkazné bremeno na
preukázanie ním tvrdeného reálneho odovzdania peňažných prostriedkov odporcovi vo výške istiny

spotrebiteľského úveru 2.560,- eur produkoval len jediný dôkaz, a to výpoveď svedka O. G.. (dôkazy
predkladané z účtovníctva navrhovateľa - časť z knihy neuhradených faktúr a saldokonto predmetného
spotrebiteľského úveru neboli spôsobilé preukázať reálne prenechanie peňažnej sumy odporcovi, ale
len tú skutočnosť, že navrhovateľ sporný spotrebiteľský úver zaúčtoval do svojho účtovníctva) Ako
už bolo vyššie uvedené, súd mal závažné pochybnosti o vierohodnosti tohto svedka, a to nielen

z už uvedeného dôvodu pomeru svedka k navrhovateľovi, ale aj zo samotného obsahu výpovede
svedka. Svedok O. G. na jednoznačne položené otázky vypovedal nie pravdivo, resp. počas svojej
výpovede produkoval vzájomne si protirečiace odpovede. Svedok napr. na otázku, či pred tým ako začal
pracovať pre navrhovateľa, uzatváral za inú spoločnosť poskytujúcu spotrebiteľské úvery inú zmluvu
s odporcom, odpovedal, že si nespomína. Odporkyňa však preukázala, že dňa 13.03.2009 uzavrela
s obchodnou spoločnosťou FINANCREAL s.r.o. zmluvu o úvere č. 92510, ktorú za túto spoločnosť

uzatváral ako zástupca práve svedok O. G.. Rovnako svedok vypovedal, že odporca mal u navrhovateľa
už viacero úverov a že u odporcu išlo určite o klienta s dobrou platobnou disciplínou, inak by mu
nebol úver poskytnutý v tak vysokej sume. Naproti tomu odporca v konaní namietal, že vôbec nie je
klientom s dobrou platobnou disciplínou, a to z dôvodu, že riadne nesplatil pohľadávku navrhovateľa (na
navrhovateľa postúpenú spoločnosťou FINANCREAL s.r.o.) vyplývajúcou zo zmluvy o úvere č. 92510.

Súčasne svedok vypovedal, že zmluva bola s odporcom vopred vykomunikovaná pred tým, ako sa
s ním stretol za účelom podpisu zmluvy a odovzdania peňažných prostriedkov dostal už pripravené
podklady, t. j. splátkový kalendár, žiadosť o poskytnutie úveru, zmluvu o úvere, čestné vyhlásenie o
splácaní úveru a výdavkový pokladničný doklad. S odporcom sa stretol určite len raz v deň podpisu
zmluvy o úvere v auguste 2012. Následne však po tom, ako mu súd umožnil nahliadnuť do žiadosti

o poskytnutie finančnej služby, uviedol, že je možné, že sa s odporcom stretol aj pred tým, ako bol u
neho spisovať žiadosť o poskytnutie finančnej služby. Napokon svedok neisto vypovedal aj ohľadom
okolností priamo súvisiacich s odovzdaním peňažnej sumy 2.560,- eur odporcovi, a to najskôr uviedol,
že odporcovi odovzdal peňažnú sumu až po tom, ako odporca podpísal výdavkový pokladničný doklad
navrhovateľa, následne však už na otázku povereného zástupcu navrhovateľa odpovedal, že najskôr

odovzdal odporcovi peňažnú hotovosť a odporca až následne pripojil svoj podpis na vopred vytlačený
výdavkový pokladničný doklad navrhovateľa. Súdu sa vôbec javí ako nepravdepodobné, aby si svedok
ako obchodný zástupca subjektu poskytujúceho vo väčšom množstve spotrebiteľské úvery, pamätal
vôbec konkrétne okolnosti poskytnutia sporného spotrebiteľského úveru, ak od jeho kontraktácie a
tvrdeného vyplatenia peňažných prostriedkov uplynula dlhšia doba takmer troch rokov. Tento záver

súdu podporuje aj vyjadrenie svedka v úvode jeho výsluchu, kde výslovne uviedol, že túto zmluvu si už
nepamätá,pretomusel(predvýsluchom)nahliadnuťdopríslušnejzložkyunichnafirme.Pochybnostiam
o odovzdaní peňažných prostriedkov odporcovi a teda aj vierohodnosti výpovede svedka nasvedčuje
aj to, že predmetný spotrebiteľský úver mal byť odporcovi podľa čl. II. bodu 14 zmluvy o úvere zo
dňa 03.08.2012 poskytnutý na „reúver“. Poverená zamestnankyňa navrhovateľa na pojednávaní dňa

19.05.2015 uviedla, že v prípade refinancovania spotrebiteľského úveru iným spotrebiteľským úverom
je prax taká, že peniaze sa vyplatia klientovi a tento ich následne vyplatí či už prostredníctvom šeku
alebo vkladom na účet navrhovateľa, čím je splatený predchádzajúci spotrebiteľský úver, alebo sa
to urobí zápočtom. V danom prípade tomuto tak zápočtom určite nebolo, a to vzhľadom k tomu,
že odporca dostal k dispozícii pri podpise zmluvy peňažné prostriedky v uvedenej výške a nie je tu

ani žiadna dohoda o zápočte. Navrhovateľ však v konaní na strane druhej nepreukázal, že by mu
odporca po tvrdenom prijatí peňažnej sumy 2.560,- eur poskytol peňažné plnenie v akejkoľvek výške
(a to či už poštovou poukážkou, alebo prevodom na bankový účet). V kontexte uvedených okolností
súd poukazuje na to, že odporca v konaní preukázal, že navrhovateľ mal voči odporcovi postúpenú
pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 92510 uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou

FINACREAL s. r.o. ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, ktorú si voči odporcovi uplatňovala
obchodná spoločnosť FINACREAL s. r .o. vo výške 1.494,25 eur so splatnosťou dňa 25.06.2009 (deň
zosplatnenia predmetného úveru). Je možné vychádzať z toho, že dojednané navýšenie v uvedenej
zmluve o spotrebiteľskom úvere v sume 947,92 eur (celková suma splatná spotrebiteľom 1.447,92 eur
- istina úveru 500,- eur = 947,92 eur) pri splatnosti splátok poskytnutého spotrebiteľského úveru vo

výške500,-eurv24.rovnomernýchmesačnýchsplátkach(priRPMNuvedenéhospotrebiteľskéhoúveru
257,96 %) je možné bezpochybne vyhodnotiť, ako zmluvné dojednanie, ktoré sa prieči dobrým mravom
(behom dvoch rokov bol odporca povinný úver vrátiť so 190 %-ným navýšením; 947,92 eur / 500,- eur =
1,90vpercentuálnomvyjadrení190%)ajepretopodľaust.§39OZneplatné.Odporcanamietalvkonanípráve to, že sporným spotrebiteľským úverom podľa zmluvy o úvere č. XXXXXX, ktorá mala byť medzi
účastníkmi uzavretá, malo dôjsť k „prefinancovaniu“ postúpenej úverovej pohľadávky navrhovateľa voči
odporcovi vyplývajúcej práve zo zmluvy o úvere č. 92510 zo dňa 13.03.2009. Súdu sa tak javí, že v

danom prípade sa navrhovateľ snažil fiktívne „novoposkytnutou“ pôžičkou (resp. dojednaním nového
záväzku odporcu už za prijateľnejších podmienok - RPMN 22,32 %) „uspokojiť“ svoju pohľadávku
vyplývajúcu so spotrebiteľského úveru vzniknutú na základe zmluvy o úvere č. 92510 zo dňa 13.03.2009
(túto zmluvu o spotrebiteľskom úvere je vzhľadom na zásadne totožný obsah jej zmluvných dojednaní,
ako aj spôsob poskytnutia spotrebiteľského úveru v hotovosti pri podpise zmluvy, treba posúdiť rovnako

ako zmluvu o pôžičke podľa ust. § 657 OZ), ktorá sa javí v čase podpisu zmluvy o úvere č. XXXXXX
s najvyššou pravdepodobnosťou ako už premlčaná (v 3-ročnej premlčacej dobe podľa ust. § 101 OZ
vzhľadom k tom, že k zosplatneniu tejto úverovej pohľadávky malo dôjsť ku dňu 25.06.2009, pričom
odporca bol vyzvaný pôvodným veriteľom na jej úhradu do 03.07.2009, teda viac ako tri roky predo dňom
03.08.2012, kedy malo dôjsť medzi účastníkmi k uzavretiu spornej zmluvy o úvere č. XXXXXX) a ktorej
súčasťou bolo aj navýšenie, ktoré ako už súd uviedol, bolo dojednané v rozpore s dobrými mravmi.

Súd tak v prejednávanej veci musí konštatovať, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno (§ 120 ods.
1 O.s.p.), že medzi účastníkmi došlo dňa 03.08.2012 k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 123258, súčasne, že vôbec na základe tejto zmluvy poskytol odporcovi akékoľvek peňažné
plnenie a teda, že odporcovi vznikol záväzok podľa ust. § 657 a § 658 ods. 1 OZ vrátiť navrhovateľovi
peňažnú pôžičku aj s príslušenstvom (úrokmi a úrokmi z omeškania; § 121 ods. 3 OZ).

Pri rozhodovaní je súd viazaný žalobným návrhom (ust. § 153 ods. 2 O.s.p.). Z uvedeného tak
vyplýva, že súd nemôže priznať navrhovateľovi viac, ako požadoval v žalobnom návrhu, avšak nemôže
mu priznať ani niečo iné, než požadoval (teda odporcovi nemôže uložiť inú ako navrhovateľom
navrhovanú povinnosť), alebo nemôže navrhovateľovi priznať síce požadované plnenie, avšak z iného
skutkového základu, ako bol navrhovateľom vymedzený. Zároveň súd poukazuje na znenie ust. §

79 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p., teda na to, že navrhovateľ v návrhu je povinný uviesť skutkové
tvrdenia, ktoré majú odôvodňovať jeho uplatnený nárok čo do dôvodu, ako aj výšky a súčasne má
dôkaznú povinnosť, t.j. označiť dôkazy preukazujúce jeho skutkové tvrdenia. Súd tak nemá povinnosť
(a opak by bol v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov v konaní) z navrhovateľom predložených
a označených dôkazov odvodzovať skutkové tvrdenia, ktoré neboli navrhovateľom produkované a

na základe týchto navrhovateľovi priznať síce uplatnený nárok, avšak uplatnený na základe iného
navrhovateľom tvrdeného skutkového stavu.
Súd tak viazaný opisom rozhodujúcich skutočností navrhovateľom, z ktorých vyvodzoval vznik ním
uplatneného práva (§ 153 ods. 2 O.s.p.), návrh navrhovateľa v prejednávanej veci z dôvodu
nepreukázania vzniku navrhovateľom uplatneného práva zamietol v celom rozsahu.

Z dôvodov, na ktorých súd založil rozhodnutie v prejednávanej veci sa súd už v ďalšom nezaoberal
posudzovaním argumentácie účastníkov konania týkajúcej sa obsahu niektorých samotných zmluvných
dojednaní uvedených v zmluve o úvere č. XXXXXX zo dňa 03.08.2012, ako aj prípadnej prijateľnosti
týchto zmluvných podmienok v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ a ich platnosti, keďže v danom prípade súd
nemal preukázané platné uzavretie spornej zmluvy o úvere a súčasne akékoľvek peňažné plnenie zo

strany navrhovateľa, ktoré by súviselo so skutkovými tvrdeniami opísanými navrhovateľom v návrhu na
začatie konania, ako aj v jeho podaniach počas priebehu konania.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa

nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. s poukazom na väčší počet nárokov
uplatňovaných navrhovateľom pôvodne podaným návrhom na začatie konania, pričom o niektorých
týchto nárokoch (zmluvných pokute) bolo konanie o časti návrhu navrhovateľa zastavené a o ostatných

bolo rozhodnuté týmto rozsudkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).