Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/105/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112218653
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112218653.5

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: Rehoľa menších bratov - Františkánov , so sídlom
Františkánska 2, Bratislava, IČO: 00 586 862, právne zastúpená Mgr. Jaroslavom Martiňukom,
advokátom s miestom výkonu činnosti Branisková 7, 040 01 Košice, proti odporcovi: Žilinský
samosprávny kraj, so sídlom ul. Komenského 48, 011 09 Žilina, IČO: 37 808 427, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Konanie o návrhu na určenie, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti - parcely O.-I. Č.. XXXX/X -
záhrady o výmere XXXX m2, nachádzajúcej sa v k. ú. Ž., z a s t a v u j e.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 29.05.2012 doručeným Okresnému súdu Žilina

dňa 29.05.2012 domáhal pôvodne proti Slovenskej republike určenia, že darovacia zmluva zo dňa
06.09.1957, ktorou Slovenský náboženský fond v Bratislave v zastúpení Rehole sv. Františka v Žiline
so súhlasom Povereníctva školstva a kultúry daroval Československému štátu v správe MsNV v Žiline
nehnuteľnostizapísanévovl.XXXPKŽ.akoparcelač.XXX/XY.X(domč.XXX,dvor,záhradaavstupná
cesta o výmere XXXX m2 a XXX m2) a kúpnopredajná zmluva zo dňa 04.06.1958, ktorou Slovenský
náboženský fond v Bratislave odpredal Michalovi Grejtovskému nehnuteľnosti zapísané vo vl. XXX PK

Ž., vo vtedajšom katastrálnom stave ako parcela č. XXXX/X Y. X, záhrady o celkovej výmere XXXX m2
za kúpnu cenu 13.876,-Sk, vrátane dodatku ku kúpnej zmluve zo dňa 22.08.1958 sú neplatné.
Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že sa domáha určenia absolútnej neplatnosti predchádzajúcich
právnych úkonov k parc. O.-I. Č.. XXXX - záhrady o výmere XXXX m2 (sporná nehnuteľnosť), ktorá
je evidovaná na katastrálnej mape pre k. ú. Ž.. Podľa výpisu z katastra nehntuenľostí list vlastníctva k
danej nehnuteľnosti nie je založený. Rozhodnutie vo veci je nevyhnutne potrebné pre založenie listu

vlastníctva a zápis navrhovateľa ako vlastníka spornej nehnuteľnosti. Dovtedy navrhovateľ nemôže v
plnej miere vykonávať svoje vlastnícke právo, keďže ho zatiaľ nemôže preukázať listom vlastníctva.
Ďalej navrhovateľ uviedol, že podľa majetkovej podstaty k parc. O.-I. Č.. XXXX/X, t. j. podľa výpisu z
pozemkovej knihy vložky č. XXXX, k. ú. Ž. parc. pkn č. XXX/X je posledným zapísaným vlastníkom
Čsl. Štát - Mestský národný výbor v Žiline. Z uvedenej pkn vložky tiež vyplýva, že pôvodne išlo o
majetok Františkánskeho kláštora, resp. Kláštora rádu Sv. Františka v Žiline t. j. o majetok navrhovateľa).

Žiadne zákony v čase, kedy malo prejsť vlastníctvo spornej nehnuteľnosti na Čsl. štát neupravovali
také obmedzenia vlastníctva navrhovateľa, aby mohol byť navrhovateľ mimo jeho vôľu zbavený
svojho vlastníctva a ani vlastníctvo navrhovateľa nebolo nikdy vyvlastnené. V danom prípade však
mal nadobudnúť Čsl. štát vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti na základe vyššie uvedených zmlúv.
Tieto zmluvy uzatváral namiesto navrhovateľa ako darca Slovenský náboženský fond. Žiaden právny
predpis však neoprávňovali Štátny úrad pre veci cirkevné, ani Slovenský náboženský fond na to, aby

zbavili navrhovateľa vlastníctva tým, že ho fond prevedie vo svojom mene na iné osoby. Išlo tak o
nerešpektovanie ani vtedy platného právneho poriadku, ktorý už vtedy sám o sebe bol nedemokratickýa obmedzoval cirkevnú slobodu a voľné nakladanie vlastníka so svojim majetkom. Pokiaľ tak zmluvami
previedol vec na iného jej nevlastník, sú takéto právne úkony podľa v tom čase platného ust. § 36
Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. pre rozpor so zákonom konkrétne s ust. § 107 neplatné. Preto

sú uvedené zmluvy neplatným právnym úkonom.
Uznesením č. k. 6C/105/2012-51 zo dňa 13.05.2013 súd na základe podania navrhovateľa zo dňa
02.07.2012, ktorou tento žiadal súd o pripustenie zmeny návrhu na začatie konania, túto zmenu pripustil
v nasledovnom znení: „ Súd určuje, že vlastníkom parcely č. XXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku
záhrady, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Ž., obec Ž., okres Ž., je Rehoľa menších bratov -

Františkánov, so sídlom Františkánska ulica č. 2, Bratislava, IČO: 00 586 862.“.
Zmenu návrhu navrhovateľ v podaní zo dňa 02.07.2012 odôvodnil tým, že určenie neplatnosti
predmetných zmlúv podľa pôvodného návrhu má pre odstránenie spornosti práva alebo neistoty
navrhovateľa v jeho právnom vzťahu len povahu predbežnej otázky, ktorá by neznamenala úplné
vyriešenie obsahu spornosti jeho práva na predmetnú nehnuteľnosť. Návrh s pôvodným petitom by
spornosť neodstraňoval a len by zbytočne vyvolal konanie, po ktorom by muselo aj tak nasledovať nové

konanie o určenie vlastníctva. Podľa názoru navrhovateľa mu nič nebráni domáhať sa návrhom priamo
určenia vlastníctva, pretože tak možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou
odvrátenia sporov v budúcnosti.
Uznesením č. k. 6C/105/2012-62 zo dňa 12.08.2013 súd na základe podania navrhovateľa zo dňa
04.08.2012, ktoré podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) posúdil ako návrh na zámenu účastníkov

konania na strane odporcu vstupom Mesta Žilina Námestie obetí komunizmu č. 1, 011 31 Žilina, IČO: 31
590 250 na miesto pôvodného odporcu Slovenská republika (§ 92 ods. 4 O.s.p.) so súhlasom pôvodného
odporcu, túto zámenu pripustil.
Uznesením č. k. 6C/105/2012-125 zo dňa 06.02.2014 súd na základe návrhu navrhovateľa zo dňa
14.11.2013, ktorý navrhovateľ odôvodnil tým, že po podaní návrhu došlo k prevodu vlastníckeho práva k

spornej nehnuteľnosti z Mesta Žilina na Žilinský samosprávny kraj, pripustil zmenu účastníkov konania
na strane odporcu tak, že do konania na miesto doterajšieho odporcu Mesto Žilina vstupuje ako odporca
Žilinský samosprávny kraj.
Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 15.04.2014, v ktorom okrem iného uviedol, že navrhovateľ
sa domáha určenia vlastníckeho práva k tomu istému pozemku, ako žaloval žalobným návrhom dňa

11.07.1995, o ktorom rozhodol Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 12C/479/1995 zo dňa 03.04.2007 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline spis. zn. 6Co 199/2007 zo dňa 30.04.2008 a v spojení s
rozsudkomNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyspis.zn.4Cdo300/2008zodňa27.10.2010.Odporca
poukázal na odôvodnenie rozsudku dovolacieho súdu: „ Z obsahu spisu je nepochybné, že nehnuteľnosť
parcela O. XXXX/X prešla do vlastníctva štátu na základe darovacej zmluvy zo dňa 06.09.1957. Treba

súhlasiť s názorom odvolacieho súdu, že na preukázanie splnenia podmienky - tiesne nestačí len
poukaz navrhovateľa na politickú situáciu nepriaznivo naklonenú cirkvi a jej predstaviteľom. Dovolací
súd zdôrazňuje, že keďže splnenie tejto podmienky (tiesne) nemožno bez ďalšieho vyvodiť priamo zo
zákona, a to ani s poukazom na všeobecne existujúce proticirkevné tendencie a politicko-ekonomické
úsilie potlačiť súkromné vlastníctvo alebo subjekty tohto vlastníctva, je preto vždy na oprávnenej osobe,

aby preukázala, že existujúce pomery sa v jej konkrétnom prípade prejavili ako priamo na ňu dopadajúca
tieseň.“. Odporca mal za to, že z uvedeného jasne vyplýva, že navrhovateľ uplatňoval svoje vlastníctvo
k predmetnému pozemku v konaní podľa zákona č. 282/1993 Z.z. o zmiernení niektorých majetkových
krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam, t.j. v rámci reštitúcií cirkevného majetku.
Navrhovateľ sa domnieval, že je daný niektorý z reštitučných dôvodov podľa § 4 ods. 2 písm. d)

(darovacia zmluva o prevode nehnuteľnosti v tiesni) resp. poukazoval ďalej na dôvod podľa písm. h)
(prevzatie bez právneho dôvodu). Z tohto spisu spis. zn. 12C 479/1995 vyplýva, že reštitučný nárok
navrhovateľa k predmetnému pozemku bol zamietnutý. Ďalej odporca uviedol, že už v konaní pred
Okresným súdom Žilina spis. zn. 12C/479/1995 sa navrhovateľ okrem vydania spornej nehnuteľnosti
alternatívne domáhal aj určenia vlastníckeho práva k tomuto pozemku, k čomu Najvyšší súd SR v

rozsudku spis. zn. 4Cdo 300/2008 zo dňa 27.10.2010 uviedol: „V tejto súvislosti však treba zdôrazniť,
že reštitučné predpisy sú k všeobecným predpisom, akým je najmä Občiansky zákonník vo vzťahu
špeciality. Tento vzťah sa rieši podľa zásady lex specialis derogat legi generali, to zn., že tam kde
existuje špeciálna úprava, nemožno použiť všeobecnú. Existencia špeciálnej úpravy umožňuje uplatniť
nárok (za splnenia zákonných podmienok) - právo na vrátenie veci. Ak nárok uplatnený nebol, alebo

takejto požiadavke nebolo vyhovené (prejednávaná vec), je vylúčená možnosť uplatniť toto právo inak,
teda podľa všeobecných predpisov, pretože ako už bolo uvedené, reštitučná úprava je vo vzťahu k
všeobecnýmpredpisomúpravoušpeciálnou.“.Nazákladeuvedenéhomalodporcazato,ženavrhovateľ
nie je oprávnený domáhať sa určenia absolútnej neplatnosti právnych úkonov a ani určenia vlastníckehopráva, ani vydania veci alebo vypratania nehnuteľností medzi iným aj preto, že by bol popretý samotný
zmysel reštitúcií, pretože vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté - prekážka uplatňovania nároku
navrhovateľa tvorí res iudicata (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Cdo 300/2008 zo dňa

27.10.2010 a súdne konanie, ktoré mu predchádzalo).
Z obsahu pripojeného spisu vedeného na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 12C/479/1995 súd zistil:
V tomto konaní sa rovnaký navrhovateľ Rehoľa menších bratov - Františkánov domáhal návrhom zo
dňa 04.06.1995 proti odporcom: I. Konzervatórium Žilina a II. Mesto Žilina vydania rozsudku, ktorým
by bol odporca I. alebo odporca II. zaviazaný vydať navrhovateľovi nehnuteľnosť v k. ú. Ž., ktorú podľa

geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 14.01.1995 Ing. Jána Sýkoru tvoria parcely O.:
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X (ktoré boli vytvorené
z pkn parcely č. XXX/X, vedenej v pozemnoknižnom zápise č. XXXX), XXXX (ktorá bola vytvorená z pkn
parcely XXX/X) a č. XXXX/X (ktorá je časťou parcely č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, uvedená
parcela bola vytvorená z pkn parcely č. XXX/X). (č. l. 1 pripojeného spisu)
Podaním zo dňa 07.03.2007 navrhovateľ navrhol vydať rozsudok, ktorým by bol odporca I. zaviazaný

vydať navrhovateľovi parcelu O. Č.. XXXX/X o výmere XXX m2 vedenú na LV č. XXXX, k. ú. Ž. a odporca
I. alebo odporca II. zaviazaný vydať navrhovateľovi nehnuteľnosť parcelu O. Č.. XXXX/X o výmere
XXXX m2, ktorá podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX bola vytvorená z pkn parcely č.
XXX/X vedenej v pkn vložke č. XXXX, k. ú. Ž.. Navrhovateľ svoj zmenený návrh okrem iného odôvodnil
aj tým, že právo na vydanie nehnuteľnosti je odôvodnené aj s poukazom na ust. § 126 Občianskeho

zákonníka z dôvodov, že uzavretá darovacia zmluva medzi Slovenským náboženským fondom a Čsl.
štátom,ktorejpredmetommalobyťdarovaniepknparcelyč.321/1vedenejvpknvložkeč.XXXX,k.ú.Ž.,
je vzhľadom na ust. § 36 zákona z roku 1950 a ust. § 868 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná z
dôvodu, že darovaciu zmluvu neuzatváral vlastník a Slovenský náboženský fond prekročil rozsah svojho
oprávnenia. Vlastnícke právo navrhovateľa k predmetnej nehnuteľnosti zostalo zachované, doposiaľ

nie je zapísané na liste vlastníctva ako vlastníctvo Mesta, VÚC alebo štátu a ako užívateľ je dokonca
evidovaný Rímsko-katolícky farský úrad. (č. l. 131 pripojeného spisu)
Okresný súd Žilina uznesením č. k. 12C/479/1995-146 zo dňa 29.03.2007 zmenu návrhu v zmysle
podania navrhovateľa zo dňa 07.03.2007 navrhovanú zmenu návrhu pripustil. (č. l. 146 pripojeného
spisu)

Okresný súd Žilina v tejto veci rozhodol rozsudkom č. k. 12C/479/1995-159 zo dňa 03.04.2007 tak,
že určil, že odporca I. (Konzervatórium Žilina) je povinný vydať navrhovateľovi (Rehoľa menších bratov
Františkánov) parcelu O. XXXX/X - záhrady o výmere XXXX m2 a parcelu KN č. XXXX/X - záhrady o
výmere XXX m2 a v ďalšom návrh navrhovateľa voči odporcovi II. (Mesto Žilina) zamietol. (č. l. 159
pripojeného spisu)

Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 6Co/199/2007-207 zo dňa 30.04.2008 rozhodol o odvolaní odporcu
I. proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 12C/479/1995-159 zo dňa 03.04.2007 tak, že napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľa voči odporcovi I. zamietol. Súčasne v
nenapadnutej časti, ktorou bol návrh proti odporcovi II. zamietnutý, ponechal rozsudok Okresného súdu
Žilina nedotknutý. (č. l. 207 pripojeného spisu) Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 12C/479/1995-159

zo dňa 03.04.2007 tak v časti výroku, ktorou bol návrh proti odporcovi II. zamietnutý, nadobudol
právoplatnosť dňa 30.05.2007.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 4 Cdo/300/2008-245 zo dňa 27.10.2010 o dovolaní
navrhovateľaprotirozsudkuKrajskéhosúduvŽilineč.k.6Co/199/2007-207zodňa 30.04.2008rozhodol
tak, že dovolanie navrhovateľa zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí okrem

iného uviedol, že z obsahu spisu je nepochybné, že nehnuteľnosť parcela O. Č.. XXXX/X prešla do
vlastníctvaštátunazákladedarovacejzmluvyzodňa06.09.1957. Trebasúhlasiťsnázoromodvolacieho
súdu, že na preukázanie splnenia podmienky - tiesne nestačí len poukaz navrhovateľa na politickú
situáciu nepriaznivo naklonenú cirkvi. Je na oprávnenej osobe, aby preukázala, že existujúce pomery
sa v jej konkrétnom prípade prejavili ako priamo na ňu dopadajúca tieseň. Navrhovateľ sa v konaní

domáhal aj ochrany vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti dovolací
súd zdôraznil, že reštitučné predpisy sú k všeobecným predpisom akým je najmä Občiansky zákonník
vo vzťahu špeciality. Tento vzťah sa rieši podľa zásady lex specialis derogat legi generali, to znamená,
že tam, kde existuje špeciálna úprava nemožno použiť všeobecnú. Existencia špeciálnej úpravy
umožňuje uplatniť nárok (za splnenia zákonných podmienok) právo na vrátenie veci. Ak nárok nebol

uplatnený alebo takej požiadavke nebolo vyhovené, je vylúčená možnosť toto právo inak, teda podľa
všeobecných predpisov. Rozsudok Najvyššieho súdu SR nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2010. (č.
l. 245 pripojeného spisu)Z listiny nachádzajúcej sa v spise v prejednávanej - rozhodnutia Správy katastra Žilina č. Q. XXXX/
XXXX zo dňa 22.07.2013 vyplýva, že týmto rozhodnutím bol povolený vklad vlastníckeho práva odporcu
k spornej nehnuteľnosti - parc. O.-I. Č.. XXXX - záhrady o výmere XXXX m2 do katastra nehnuteľností,

a to na základe zámennej zmluvy uzavretej s Mestom Žilina, ktorou Mesto Žilina previedlo spornú
nehnuteľnosť na odporcu. (č. l. 101 spisu)
Podľa ust. § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,

súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie,
súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky
spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Neodstrániteľný je taký nedostatok procesnej podmienky, k odstráneniu ktorého súd nemôže prispieť
a vždy musí konanie zastaviť. Súd je povinný z úradnej moci skúmať procesné podmienky, pričom

táto povinnosť vzniká okamihom začatia konania a trvá až do jeho právoplatného skončenia. Medzi
neodstrániteľné nedostatky podmienok konania patrí aj prekážka veci rozhodnutej (res iudicata
podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p.) Prekážka veci rozhodnutej bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo
právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. Vyplýva to z materiálnej právoplatnosti rozsudku,
ktorej všeobecnou vlastnosťou je, aby právna vec bola právoplatným rozsudkom autoritatívne vyriešená

zásadne definitívnym a nezmeniteľným spôsobom. V prvom rade prekážka rozhodnutej veci nastáva v
prípade, že má byť v novom konaní prejednaná totožná vec. O totožnú vec ide vtedy, ak ide v novom
konaní o totožný nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka totožného
predmetu konania a totožných osôb. Totožný predmet konania je daný vtedy, ak rovnaký nárok alebo
stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, ktorými už bol uplatnený

(z rovnakého skutku). Taktiež právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na plnenie (i
keď zamietajúcim výrokom), vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči návrhu na určenie
právnehovzťahualebopráva,lebootázka,čituprávoje,alebonieje,bolauž(ikeďlenakoprejudiciálna)
posúdená pri rozhodovaní o návrhu na plnenie z toho istého právneho vzťahu (z rovnakého skutkového
základu, z rovnakého skutku). (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3MCdo/8/2013

zo dňa 03.04.2014, uznesenie Najvyššieho súdu spis. zn. 3Cdo/42/2006 zo dňa 01.01.2011, uznesenie
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo/100/2001 zo dňa 28.05.2002) Konanie sa týka totožných osôb
rovnako v prípade, že v novom konaní vystupujú právny nástupcovia (z dôvodu univerzálnej alebo
singulárnej sukcesie) osôb, ktoré boli účastníkmi právoplatne skončeného konania.
Navrhovateľ sa tak v predmetnej veci voči odporcovi Žilinský samosprávny kraj (predtým Mestu Žilina

ako právnemu predchodcovi Žilinského samosprávneho kraja) domáhal určenia svojho vlastníckeho
práva k spornej nehnuteľnosti - parc. O.-I. Č.. XXXX/X - záhrady o výmere XXXX m2, k. ú. Ž., a to na
tom skutkovom základe, že darovacia zmluva uzavretá medzi Slovenským náboženským fondom ako
darcom a Čsl. štátom ako obdarovaným zo dňa 06.09.1957, ktorej predmetom je sporná nehnuteľnosť
je absolútne neplatným právnym úkonom, z čoho vyplýva, že nedošlo nikdy k pozbaveniu navrhovateľa

vlastníctva k spornej nehnuteľnosti. Súd poukazuje na to, že na Okresnom súde Žilina sa medzi
tými istými účastníkmi (resp. navrhovateľom a právnym predchodcom navrhovateľa Mestom Žilina)
viedol konanie vo veci návrhu navrhovateľa o vydanie spornej nehnuteľnosti, a to medzi iným, ako
už bolo vyššie uvedené, aj na tom skutkovom základe (totožnom ako v prejednávanej veci spis. zn.
6C/105/2012), že uzavretá darovacia zmluva medzi Slovenským náboženským fondom a Čsl. štátom,

ktorej predmetom malo byť darovanie pkn parcely č. 321/1 vedenej v pkn vložke č. 2250, k. ú. Žilina, je
vzhľadom na ust. § 36 zákona č. 141/1950 Zb. v spojení s ust. § 868 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná z dôvodu, že darovaciu zmluvu neuzatváral vlastník a Slovenský náboženský fond prekročil
rozsah svojho oprávnenia, pričom vlastnícke právo navrhovateľa k spornej nehnuteľnosti tak zostalo
zachované. Pritom navrhovateľ svoj návrh vymedzil ako žalobu podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka

(t. j. žalobu na vydanie veci - actio reivindicatio). Otázka vlastníckeho práva navrhovateľa k spornej
nehnuteľnosti tak mala v označenej veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 12C/479/1995
podobu prejudiciálnej otázky vo vzťahu k navrhovateľom požadovanému plneniu. V označenej veci spis.
zn. 12C/479/1995 bolo, ako už bolo vyššie spomenuté, meritórne právoplatne rozhodnuté, a to tak,
že návrh navrhovateľa bol v celom rozsahu zamietnutý, ako to vyplýva z vyššie uvedeného priebehu

konania v tejto veci.
Súd tak dospel na základe vyššie popísaného skutkového stavu a k záveru, že uvedené právoplatné
rozhodnutie vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 12C/479/1995 tvorí vo vzťahu k
prejednávanej veci pod spis. zn. 6C/105/2012 prekážku veci rozhodnutej podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p.Súd preto skúmajúc splnenie podmienok konania (§ 103 O.s.p.) zistil, že v konaní ide o taký nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a preto konanie o návrhu navrhovateľa podľa ust. § 104
ods. 1 zastavil, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).