Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. január 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/16/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8105200839
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8105200839.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Romana Tótha v právnej veci žalobcu: Mesto Prešov, Hlavná ul. č. 73,
Prešov, IČO: 327646, právne zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, Advokátska kancelária so sídlom v
Prešove, Sládkovičova ul. č. 8, proti žalovanému: Y. T. - M.P.MAX, s miestom podnikania Prešov, Marka
Čulenač.47,IČO:37051989,právnezastúpenéhoJUDr.JozefomOnďákom,Advokátskakanceláriaso
sídlom v Prešove, Slovenská ul. č. 69, o určení vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 9 C 10/2005-297 zo dňa 21.2.2011 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.
k. 9 C 10/2005-322 zo dňa 14.12.2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 9 C 10/2005-297
zo dňa 14.12.2011 vo veci samej.

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 9 C 10/2005-297
zo dňa 14.12.2011 vo výroku o náhrade trov vo vzťahu medzi účastníkmi, ako aj vo výroku o náhrade
trov štátu a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že žalobca Mesto Prešov na ul. Hlavnej 73, Prešov,
IČO:327646jevlastníkomnebytovýchpriestorovocelkovejpodlahovejploche84,66m2nachádzajúcich

sa na II. nadzemnom podlaží stavby súp. č. XXXX, na parc. č. 2600/15, zapísanej na LV č. XXXX, kat.
úz. L. tak, ako sú tieto nebytové priestory
zamerané a označené pod č. 18 - ambulancia o výmere 21,54 m2, pod č.19 - ambulancia o výmere 20,03
m2, pod č. 20 - ambulancia o výmere 25,21 m2 a pod č. 21 - ambulancia o výmere 17,88 m2 v znaleckom
posudku znalca Ing. H. V. zo dňa 19.8.2010, č. 67/2010. Súčasne súd určil, že žalobca Y. T. na ul. Q.
XX, T., IČO: 327646 je vlastníkom podielu 8466/66334-tín na spoločných častiach a zariadeniach stavby
súp. č. XXXX, na parc. č. 2600/15, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. L..

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že dňa 1.2.1989 bola uzavretá hospodárska zmluva
o prevode správy národného majetku medzi L., inv. inž. org. Košice ako odovzdávajúcou organizáciou
a I. podnikom komunálnych služieb v T., ako preberajúcou organizáciou na objekt Služby v rámci KBV
- L.. Po-realizačné zameranie objektu služieb bolo urobené geometrickým plánom č. 25 J.I. - 91 zo
dňa 4.11.1991 a stanovené parcelami č. 2600/19 - zastavaná plocha o výmere 474 m2 a parcela číslo
2600/15 - zastavaná plocha o výmere 393 m2 pre Komunálne služby Prešov. Pre stavbu na parcele

číslo 2600/15 bolo určené orientačné číslo XX, súpisné číslo XXXX rozhodnutím bývalého MsNV v
Prešove číslom Vu 610/91 dom.Kat. z 30.10.1991. Delimitačným protokolom z 28.5.1992 bol odovzdaný
nehnuteľný majetok Komunálnych služieb š. p. v likvidácii Prešov, pozostávajúci z dvoch častí: stavba I.
na ulici U. č. XX, súp. č. XXXX na parc. č. 2600/19 pod písm. a) a stavba II. na ulici U. č. XX, súp. č. XXXXna parc. č. 2600/15 kakt. úz. L. pod písm. b) na geometrickom pláne. Dňa 11.5.1994 sa uskutočnila
dražba v zmysle zákona č. 92/1992 Zb. o malej privatizácii, ktorej predmetom boli stavby I. a II. na ulici
U. č. XX a XX v T. a medzi iným aj objekt č. XX, súp. č. XXXX, postavený na parc. č. EN 2600/15 a

pozemok na parc. č. EN 2600/15 o výmere 393 m2. Na základe výsledkov dražby bola uzavretá kúpna
zmluva medzi Komunálnymi službami š. p. v likvidácii ako predávajúcim a R. Y. ako kupujúcim. Vklad
vlastníckeho práva bol povolený dňa 29.6.1994. Geometrický plán č. 148/78 evidoval parc. č. 2600/15
vo výmere 285 m2. Neskôr v roku 1994 bola bez právnej listiny geometrickým plánom č. 218-94/GM
z 30.5.1994 zväčšená výmere parc. č. 2600/15 na 363 m2. Kúpnou zmluvou z 31.8.1994 previedol R.

Y. objekt súp. č. XXXX na parc. č. 2600/15 na LV č. XXXX a parc. č. 2600/15 o výmere 363 m2 na
R. V.. R. V. uvedenú nehnuteľnosť previedol na L. T. ako kupujúceho. Neskôr rozsudkom Okresného
súdu Prešov č. k. 11C 377/98-72 zo dňa 8.7.1999 bola uvedená kúpna zmluva vyhlásená za neúčinnú.
Na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. Er 2895/98 bolo udelené poverenie proti povinnému R. V..
Predmetom exekučného konania okrem iného bol aj objekt súp. č. XXXX na parc. č. 2600/15 - Pekáreň
a parc. č. 2600/15 o výmere 363 m2. Okresný súd Prešov schválil príklep udelený pri dražbe z 18.9.2001

uznesením Er 2895/98-109 zo 17.10.2001. Na základe dražby vlastníkov nehnuteľnosti sa stala firma
Monopol, a.s. Košice. Kúpnou zmluvou z 11.3.2003 Monopol, a.s. Košice previedla nehnuteľnosť súp.
č. XXXX na parc. č. 2600/15 a parc. č. 2600/15 - zastavané plochy vo výmere 363 m2 na žalovaného.
Žalobca nadobudol vlastnícke právo kúpou od Fondu národného majetku SR zmluvou z 28.9.2000.
Priestor, ktorý nadobudla firma Monopoly, s.r.o. Košice v roku 2001, boli pôvodne čistiareň a sklad

pre čistiace prostriedky Okresného podniku komunálnych služieb v Prešove. Túto okolnosť potvrdil aj
likvidátor Ing. K. T. a projektant sídliska Ing. R. R.. V čase prevádzky čistiarne a neskôr prevádzky
pekárne celý objekt súp. č. XXXX slúžil ako Zdravotné stredisko „U.", vrátane dvoch ambulancií, na ktoré
si vlastnícke
právo uplatňuje žalovaný (zrejme žalobca). V rámci tzv. malej privatizácie objekt súp. č. XXXX nadobudol

R. Y. a ten ho previedol do vlastníctva R. V.. Priestor bol využívaný ako pekáreň s príslušenstvom.
Pôvodne existovalo prvé nadzemné podlažie, neskôr bolo vystavené druhé nadzemné podlažie, ktoré
bolo v susedstve zdravotného strediska Sídliska U., kde sa nachádzali ambulancie lekárov. Sporné
priestory označené ako ambulancie v tom čase užívali MUDr. T. a MUDr. A.. Práve tieto priestory, vrátane
ostatných ambulancií v rámci zdravotného strediska, nadobudol žalobca od Fondu národného majetku

SR v roku 2000. Monopoly, s.r.o. Košice nadobudol vlastníctvo v rámci exekučného konania majetku
povinného R. V.. Predmetom exekúcie bola pekáreň súp. č. XXXX, parc. č. 2600/15 vo výmere 363 m2.
TútookolnosťpotvrdilajpracovníkfirmyPrešovRealIng.S..Obelekárky,ktorépracovalivambulanciach
- sporných priestoroch, mali uzavreté nájomné zmluvy s firmou Prešov REAL, ktorú žalobca zriadil
na správu nebytového majetku, až do roku 2003. Až po nadobudnutí vlastníctva žalovaným v roku

2003 predložil obom lekárkam nájomné zmluvy. Právni predchodcovia firma Monopoly, s.r.o. Košice,
predtým R. V., R. Y. a Okresný podnik komunálnych služieb Prešov, uvedené sporné priestory nikdy
neužívali. Z mapových podkladov katastra L. vyplynulo, že pôvodná parcela č. 2600/15 mala výmeru
XXX m2. Pričlenením časti parcely 2600/14 sa zväčšila na výmeru 363 m2. Táto okolnosť však nie
je právnou skutočnosť na nadobudnutie vlastníckeho práva. Žalovaný žiadal započítať vydržaciu dobu

svojho právneho predchodcu Monopoly, s.r.o. Košice, ktorý nehnuteľnosť kúpil v roku 2001. Žalovaný
nadobudolnehnuteľnosťvroku2003.Žalobabolapodanávroku2005,čoznamená,žežalovanýnesplnil
podmienku 10 ročnej vydržacej lehoty.

Ďalším výrokom rozsudku bola priznaná náhrada trov štátu vo výške 270,44 Eur, ktorú je povinný

žalovaný nahradiť na účet Okresného súdu v Prešove, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Tento výrok súd zdôvodnil tým, že trov štátu predstavujú úhradu znaleckého posudku znalcovi Ing. V.
vo výške 270,44 eur.

Posledným výrokom rozsudku súd priznal náhradu trov konania žalobcovi vo výške 5.593,42 Eur,
ktorú je povinný zaplatiť žalovaný na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Alojza Naništu, advokáta
v Prešove, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Tento výrok súd zdôvodnil odkazom na § 142 ods. 1 O.s.p.. Priznal náhradu trov pozostávajúcich zo

súdneho poplatku vo výške 1.244,77 eur a z trov právneho zastúpenia vypočítaný z hodnoty sporu
20.746,17 eur, keď uviedol jednotlivé úkony právnej služby, za ktoré priznáva náhradu, spolu vo výške
3.886,48 eur. K tomu súd priznal aj režijný paušál v celkovej výške 80,08 eur. Vzhľadom k tomu, že
právny zástupca je od 1.3.2009 platiteľom DPH, bola zvýšená náhrada trov o sumu 382,09 eur.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol alternatívne rozsudok zrušiť
a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie, alebo v prípade, že sa odvolací súd stotožní s

rozhodnutím súdu prvého stupňa vo výroku o určení vlastníckeho práva, navrhol rozhodnúť o trovách
konaniatak,žesaúčastníkomnáhradatrovkonanianepriznáva.Akodôvoduviedol,žehodnotasúdneho
sporu je nesprávne určená vo výške 20.746,17 eur, nakoľko kúpna cena celej budovy vrátane
prvého a druhého
nadzemného podlažia vo výmere 663,34 m2 podľa znaleckého posudku Ing. V., bola 1.500.000,- Sk

(49.790,- eur), teda 1 m2 by mal hodnotu 2.261,- Sk (75,05 eur). Pomerná časť z toho určená do
vlastníctva žalobcu je 84,66 m2, čo po prepočte činí 191.416,- Sk (6.353,- eur). Z toho vyplýva, že
zle vypočítaná samotná výška sporu, ako aj výška trov štátu, ako aj trov konania. Súdny poplatok
bol vyrubený pri podaní žaloby, kedy žalobca žiadal určiť vlastnícke právo v pomere jednej polovici
a nebolo zohľadnené, že následne bol petit 2 krát menený. Žalovaný sa nepričinil o vzniknutý stav
a rozhodnutie súdu rieši vzniknutú situáciu oboch účastníkov. Znalecký posudok Ing. H. V. žiadal

vypracovať žalobca. Keďže na jeho základe sa zmenil petit žaloby, mal by znášať aj následne výdavky
týkajúce sa vypracovania predmetného znaleckého posudku. Znalecký posudok Ing. R. W., ktorý si
dal vyhotoviť žalobca a na základe ktorého aj zmenil petit dňa 8.6.2007, bol následne zmenený na
pojednávaní dňa 31.1.2011. Súd sa nevyporiadal s geometrickým plánom R. K., o ktorý sa opiera žaloba,
na základe ktorého došlo k nesprávnym údajom vo vypracovanom geometrickom pláne číslo 25 zo

dňa 4.11.1991. Žalobca nikdy nenadobudol žiadny podiel z parcely 2600/15. Právni predchodcovia
žalovaného OPKS Prešov nadobudli predmetnú nehnuteľnosť na parcele č. EN 2600/15 o výmere 393
m2, vrátane stavieb a príslušenstva vkladom vlastníckeho práva v pomere 1/1. R. Y. a R. V. však už
prevádzali výmeru 363 m2. Nie je podstatné, či sa o svoj majetok riadne starali, ale právne boli vlastníkmi
a svoje povinnosti si plnili riadne. Súd uvádza, že sporné priestory nikdy neužívali, napriek tomu, že ich

na pojednávaní nevypočul. Z toho dôvodu sa javí rozsudok ako predčasný a nepreskúmateľný, pretože
nebol úplne zistený skutkový stav veci, na základe čoho dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a
zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 453,06 eur. Ako dôvod uviedol,

že žalovaný ako dôvody odvolania uvádza ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c), d), e), f) O.s.p.. Z
obsahu odvolania žalovaného nevyplýva, ktoré konkrétne dôkazy navrhoval na zistenie rozhodujúcich
skutočností a ktoré súd nevykonal. Žalovaný bol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a po poučení
nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy. Preto odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. nie je
opodstatnený. K odvolacím námietkam žalovaného, že súd sa nevyporiadal s geometrickým plánom

R. K. a že žalobca nikdy nenadobudol podiel z parcely 2600/15 zapísanej na LV č. XXXX, je potrebné
uviesť, že žalobca nežiadal určiť vlastnícke právo k uvedenej parcele a ani netvrdil a nedokazoval,
že je vlastníkom uvedenej parcely. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právni predchodcovia
R. Y., Ing. R. V. nikdy netvrdili a nežiadali určiť, že sú vlastníkmi aj nebytových priestorov, v ktorých
bolo zdravotnícke stredisko. Z dôkazov vyplynulo, že lekárky mali v uvedených priestoroch zriadené

ambulancie a až do roku 2003 mali uzavreté nájomné zmluvy so spoločnosťou Prešov REAL, s.r.o.,
ktorejjedinýmzakladateľomaspoločníkomjeMestoPrešov.Pretožalovanýmnamietanýodvolacídôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. d) nie je dôvodný. Odvolateľ čo do rozsahu a obsahu nekonkretizuje odvolací
dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. a z uvedeného dôvodu nie je možné naň prihiadať. Aj
pre odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. platí to isté. Odvolateľ namieta rozhodnutie o

náhrade trov konania. Súd dôsledne postupoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému účastníkovi
priznal náhradu trov konania. Uplatnil si žalobca aj náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon
právnej služby, a to za napísanie písomného vyjadrenia vo veci samej.

Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 14.12.2011 prvostupňový súd priznal náhradu trov štátu vo výške 270,44

eur a 189,77 eur, ktoré je povinný nahradiť žalovaný na účet Okresného súdu v Prešove v lehote do
30 dní.

Tento výrok súd zdôvodnil tým, že z rozsudku zo dňa 21.2.2011 v treťom výroku rozhodol o náhrade
trov štátu, v ktorom nebola uvedená suma 189,77 eur, ktorá predstavovala svedočné Ing. K. T., ktorému

bolo priznané z trov štátu dňa 11.9.2009.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania, či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa a preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť vždy verejne vyhlásený, bol
termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený na úradnej tabuli súdu v zákonom stanovenej lehote
(§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi

podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať tento rozsudok z iných dôvodov, než
ktoré boli výslovne uvedené podaným odvolaním. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). V preskúmavanej veci takéto
vady konania neboli ani tvrdené, ani inak zistené. Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného vo veci samej nie je opodstatnené.

Prvostupňový súd z dokazovania vykonaného v rozsahu navrhnutom samotnými účastníkmi vyvodil
správne skutkové a právne závery, pričom svoje rozhodnutie síce stručne, ale vecne správne aj
zdôvodnil.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu je významné aj to, že obaja účastníci boli opakovane poučení súdom

prvého stupňa v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť
a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a
skutočnosti predložené a označené neskôr, súd neprihliada. Takéto skutočnosti a dôkazy uplatnené
neskôr sú relevantným odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p., ktoré v
preskúmavanej veci splnené nie sú. Žalovaný ani pred vyhlásením uznesenia, ktorým bolo skončené

dokazovanie pred súdom prvého stupňa, ba ani v podanom odvolaní netvrdil žiadne nové skutočnosti,
ani neoznačil žiadne nové dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Preto jeho tvrdenie v podanom
odvolaní, že nebol zistený úplný skutkový stav a že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nie
je opodstatnený.

Predmetom prvostupňového rozhodnutia a teda ani predmetom odvolacieho konania, nie je určenie
vlastníckeho práva k parcele C KN č. 2600/15, zapísanej na LV č. XXXX k. ú. L.. Pôvodne podanou
žalobou zo dňa 14.1.2005 sa síce žalobca domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom aj k
tejto parcele, pričom predmetom konania zostala takáto určovacia žaloba aj pri zmene žaloby zo dňa
8.6.2007. Zmenou žaloby zo dňa 31.1.2011 došlo k vypusteniu uvedenej časti žaloby a predmetom

konania zostalo len určenie vlastníckeho práva žalobcu k stavbe súp. č. 7082 postavenej na parcele
C KN 2600/15, pričom došlo k rozšíreniu tejto žaloby o určenie, že žalobca je vlastníkom podielu na
spoločných častiach a zariadeniach tejto stavby. Preto pre rozhodnutie vo veci sú právne významné tie
skutočnosti a vykonané dôkazy, týkajúce sa nadobudnutia vlastníckeho práva
k stavbe súpisného čísla XXXX, postaveného na parcele č. 2600/15, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú.

L.. Dôkazy a zistené skutočnosti týkajúce sa vlastníctva parcely č. 2600/15 sú právne významné len
v súvislosti so skúmaním dobromyseľnosti žalovaného a jeho právnych predchodcov pri užívaní časti
stavby súp. č. XXXX, tvorenej nebytovými priestormi označovanými ako ambulancie.

V súvislosti s poslednou zmenou žaloby došlo zo strany prvostupňového súdu k vade konania, keď súd

nesprávne právne vyhodnotil prejav vôle žalobcu zo dňa 21.1.2011 len ako zmenu žaloby spojenú s jej
rozšírením podľa § 95 ods. 1, 3 O.s.p.. Opomenul však, že tým istým prejavom vôle žalobcu vzal fakticky
späť časť žaloby týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva k časti parcely reg. C KN č. 2600/15.

Keďže doposiaľ súd prvého stupňa nerozhodol o tejto časti žaloby podľa § 96 O.s.p., nerozhodol o

celom predmete konania. V záujme konečného meritórneho rozhodnutia o zostávajúcej časti veci samej,
nebola vec opätovne vrátená súdu prvého stupňa podľa § 166 O.s.p. na rozhodnutie o celom predmete
konania pred rozhodnutím odvolacieho súdu o veci samej, ale o späťvzatej časti predmetu konania
rozhodne súd prvého stupňa dodatočne, s rozhodnutím o trovách konania.

Kolaudačným rozhodnutím MsNV v Prešove zo dňa 28.4.1988 sp. zn. Vyst. 3286/87-MK bolo povolené
užívanie stavby: „Zdravotné stredisko v OS 1056 b.j. L. I. st.", pozostávajúcej okrem iného aj z telocvične
pretehotnéženy.PodľasvedkaIng.R.R.projektujúcehotútostavbu,akoajsvedkovIng.K.T.,likvidátora
Okresného podniku komunálnych služieb š. p. a Ing. U. S., zamestnanca spoločnosti Prešov REAL,
s.r.o., boli priestory zdravotného strediska pôvodne určené na telocvičňu pre tehotné ženy, prerobené

na zdravotné ambulancie. Tieto priestory až do 31.5.2003 spravovala spoločnosť Prešov REAL, s.r.o.,
ktorej zriaďovateľom a jediným spoločníkom je žalobca. Predmetná stavba Obvodného zdravotného
strediska U. T. bola vo vlastníctve štátu, čo sa zmenilo až na základe rozhodnutia Ministerstva pre
správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2000 č. KM-660/2000 oprivatizácii časti zdravotníckeho zariadenia, uskutočnenej bezodplatným prevodom označenej časti
majetku zdravotníckeho zariadenia na Mesto Prešov podľa § 12 ods. 2 písm. d) zákona číslo 92/1991
Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.

Následne zmluvou o prevode privatizovaného majetku na Mesto Prešov uzatvorenou dňa 28.9.2000
medzi Fondom národného majetku SR Bratislava a Mestom Prešov, došlo k prevodu vlastníckeho práva
na Mesto Prešov k budove Obvodného zdravotného strediska U., súp. č. XXXX, zapísanej na LV č. XXX
ako parcela číslo 2600/14.

Podľa listu vlastníctva č. 2065, vyhotoveného dňa 20.11.2000, mala v tom čase parcela 2600/14 výmeru
972 m2.

Žalobca preukázal predložením zmlúv o nájme, že minimálne v období od 28.11.1995 do 30.6.2003
spravovala spornú časť stavby spoločnosť Prešov REAL, s.r.o..

Fakultná nemocnica s poliklinikou J.A.Reymana Prešov potvrdila, že predmetom privatizácie časti
zdravotníckeho zariadenia OZS U. v Prešove na základe rozhodnutia
Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR zo dňa 16.6.2000, bola aj tá časť
nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzali ambulancie lekárok MUDr. T. a MUDr. A..

Žalovaný nepreukázal, že by jeho právni predchodcovia, a teda aj on sám, nadobudli vlastnícke právo
k tej časti stavby súp. č. XXXX, ktorá sa nachádza na parc. KN C 2600/15.

Ako vyplýva z geometrického plánu č. 148/78, existovali v tom čase parcely EN 2600/14 o výmere 1080

m2 a č. 2600/15 o výmere 285 m2.

Na základe geometrického plánu zo dňa 4.11.1991, vypracovaného Jaroslavom K., došlo k odčleneniu
časti parcely EN 2600/14 o výmere 108 m2 do parcely č. EN 2600/15, ktorej celková výmera sa zvýšila
na 393 m2. Právny dôvod takéhoto odčlenenia nie je zo spisu zistiteľný. V samotnom geometrickom

pláne je ako dôvod uvedené len
porealizačné zameranie. Z hľadiska časového na vypracovanie tohto geometrického plánu nadväzuje
rozhodnutie Mestského úradu v Prešove o určení súpisného orientačného a evidenčného čísla pre
stavbu, vlastníkom ktorej je Okresný podnik komunálnych služieb, š. p. Prešov, pričom uvedeným
rozhodnutím bolo tejto stavbe, nachádzajúcej sa na parc. č. 2600/15, pridelené orientačné číslo XX

a súp. č. XXXX. Súčasne toto rozhodnutie obsahuje konštatovanie, že táto stavba bola uvedené do
trvalého užívania dňa 1.11.1988. V geometrickom pláne vyhotoveného U. Q. dňa 27.5.1994 pod č. 17/94
je už konštatované, že výmera parc. EN 2600/15 má 393 m2.

Pôvodne bola aj stavba Pavilónu služieb na Sídlisku U., prevedená delimitačným protokolom zo dňa

28.5.1992 z vlastníctva štátu a Správy komunálnych služieb, š. p. v likvidácii Prešov do vlastníctva Mesta
Prešov. Konkrétne sa tento prevod týkal stavby II. na ul. U. č. XX, súp. č. XXXX, na parc. č. 2600/15. Malo
sa tak stať na základe bližšie neoznačeného geometrického plánu. V spise sa nachádza len geometrický
plán R. K. zo dňa 1.11.1991. Podľa tvrdenia svedka Ing. K. T., následne musel žalobca tento majetok
vrátiť štátu.

Medzi účastníkmi nie je sporné, že dňa 11.5.1994 sa uskutočnila dražba v zmysle zákona č. 92/1992
Zb. o malej privatizácii, pričom následne v súlade s § 47 písm. b) zákona číslo 92/1992 Zb. došlo k
uzavretiu kúpnej zmluvy medzi predávajúcim Komunálnymi službami Prešov, š. p. v likvidácii a R. Y.. Pre
rozhodnutie vo veci je podstatné, že predmetom tejto kúpnej zmluvy bola síce parcela KN C 2600/15 o

výmere 393 m2, ale len prevádzková obchodná budova súp. č. XXXX, postavená na tejto parcele. Zo
zápisnice o dražbe je zistiteľné, že predmetom dražby bol objekt súp. č. XXXX, a teda nie aj časť stavby
súp. č. XXXX, v ktorom bol umiestnený pôvodne objekt zdravotného strediska. Predmetom dražby bol
v podstate „Pavilón služieb Prešov", nachádzajúci sa na U. č. XX a č. XX. Z pripojeného znaleckého
posudku č. 22/94 zo dňa 8.2.1994, vyhotoveného znalcom Ing. R. Y. je zistiteľné, že Pavilón služieb

pozostáva z ľavej a pravej strany, pričom ľavá strana má na poschodí umiestnené kaderníctvo, holičstvo,
kozmetiku, predajňu textilu a predajňu mäsa, teda nie zdravotné stredisko. Na pravej strane, ktorá súvisí
s predmetom tohto sporu a ktorá bola v tom čase len prízemná, sa nachádzala pekáreň, predajňa
pekárenských výrobkov a predajňa novín a cigariet. Predmetom ocenenia a teda anipredmetom predaja R. Y. nebola tá časť stavby súp. č. XXXX, v ktorej sa nachádzala časť zdravotného
strediska umiestneného na parc. reg. C KN 2600/15.

Keďže R. Y. neodkúpil od Komunálnych služieb v Prešove, š. p. v likvidácii aj túto časť uvedenej stavby
súp. č. XXXX, nemohla sa táto časť stavby stať predmetom kúpnych zmlúv uzavretých následne medzi
R. Y. a Ing. R. V. dňa 31.8.1994, či kúpnou zmluvou zo dňa 15.6.1997, ktorou Ing. R. V. odpredal tú
istú nehnuteľnosť L. T..

Vyplýva to aj z uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. R 2895/98-109 zo dňa 17.10.2001 o schválení
príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľnosti dňa 18.9.2001, podľa ktorého predmetom dražby bola len
stavba súp. č. XXXX označená ako pekáreň.

Pokiaľ následne dňa 11.3.2003 vydražiteľ MONOPOL, a.s. Košice odpredal žalovanému predmetné
nehnuteľnosti, nemohol žalovaný nadobudnúť aj tú časť prvého nadzemného podlažia nachádzajúceho

sa na parcele KN C 2600/15, na ktorom boli v tom čase dve ambulancie lekárov, a to napriek tomu, že
si zmluvné strany uviedli ako predmet zmluvy aj túto časť uvedenej stavby.

Na závere, že žalovaný nie je vlastníkom spornej časti stavby súp. č. XXXX nemení nič ani skutočnosť,
že v znaleckom posudku č. 55/2001 zo dňa 9.5.2001, vypracovaného znalcom Ing. Igorom Podhájeckým

v exekučnom konaní, bola predmetom ocenenia aj sporná časť stavby súp. č. XXXX, postavenej
na parc. reg. C KN 2600/15. Exekúciou predajom nehnuteľnosti podľa § 134 a nasl. zákona číslo
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, možno nadobudnúť vlastnícke právo len k
nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve povinného účastníka. Preto dražbou exekučným konaním nebolo
možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá nebola vo vlastníctve povinného.

Za opodstatnený nie je možné považovať ani žalovaným tvrdený dôvod nadobudnutia vlastníckeho
práva k spornej časti stavby súp. č. XXXX titulom vydržania vlastníckeho práva podľa § 134 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa stal detentorom tejto časti stavby až s účinnosťou od 1.6.2003.
Pretože jeho právni predchodcovia neboli ani vlastníkmi, ani držiteľmi spornej časti stavby súp. č.

XXXX, nestal sa žalovaný dňom 1.6.2003 ani držiteľom tejto nehnuteľnosti napriek tomu, že ju fakticky
spravoval. Naviac aj v prípade uznania dobromyseľnosti žalovaného nebola by splnená podmienky
10 ročnej vydržacej doby, keďže už dňa 14.1.2005 podal žalobca žalobu na určenie, že je vlastníkom
spornej časti stavby súp. č. XXXX.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej.

Za čiastočne opodstatnené by bolo možné považovať odvolanie žalovaného čo do rozhodnutí súdu
prvého stupňa o náhrade trov štátu. Rozsudkom zo dňa 21.2.2011 v spojení s dopĺňacím rozsudkom

zo dňa 14.12.2011, došlo k duplicitnému rozhodnutiu o tej časti trov štátu, ktorá sa týka náhrady štátom
preddávkovaných trov vo výške 270,44 eur vyplatených
znalcovi Ing. V..

Nie je však opodstatnená tá časť odvolania žalovaného poukazujúca na to, že znalecké dokazovanie

navrhol žalobca. O náhrade trov štátu sa totižto rozhoduje v súlade s § 148 ods. 1 O.s.p. podľa výsledkov
konania. Preto štát má právo na náhradu trov konania, ktoré preddavkoval, proti tomu z účastníkov, ktorý
vo vec úspech nemal (§ 148 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie o náhrade trov štátu tvorí súčasť rozhodnutia o trovách konania (§ 151 O.s.p.). Keďže

rozhodnutie o trovách prvostupňového konania vo vzťahu medzi účastníkmi musí byť rušené, musel
odvolací súd zrušiť aj rozhodnutie o náhrade trov štátu.

Za opodstatnené odvolací súd považuje odvolanie žalovaného čo do náhrady trov konania vo vzťahu
medzi účastníkmi samotnými. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že v preskúmavanej

veci nie je zistiteľná opodstatnenosť tarifnej hodnoty veci, z ktorej sa má vychádzať pri výpočte základnej
sadzby tarifnej odmeny právneho zástupcu úspešného žalobcu. Prvostupňový súd bez akéhokoľvek
zdôvodnenia uviedol, že vychádza zo sumy 20.746,17 eur. Jedná sa v podstate o sumu, ktorú uviedol
právny zástupca žalobcu vo vyčíslení trov právneho zastúpenia zo dňa 2.2.2011. Pritom aj právnyzástupca žalobcu predmet sporu ustálil odhadom z výšky súdneho poplatku predpísaného za podanú
žalobu.

Ani v takom prípade však nie je zistiteľné, z akej konkrétnej skutočnosti súd vychádzal pri výpočte
súdneho poplatku.

V zmysle § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb - ďalej len Vyhláška, sa považuje za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo

cena veci, alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby
predovšetkým od dátumu podania žaloby na súd, ale aj o dátum zmeny tejto žaloby a predmetu konania.

Pôvodnou žalobou sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom 1 z pozemku reg. C KN 2600/15 a
stavby súp. č. XXXX. V tom čase mal k dispozícii len kúpnu zmluvu zo dňa 11.3.2003, v ktorej bola
hodnota nehnuteľnosti stanovená znaleckým posudkom na 3.140.130,- Sk, pričom účastníci sa dohodli

na kúpnej cene 1.500.000,- Sk.

Zmenoužalobyzodňa8.6.2007sažalobcadomáhalurčenia,žejevlastníkomspoluvlastníckehopodielu
108/363 z pozemku a 10445/751626 zo stavby. Takáto zmena žaloby by sa mala prejaviť na výške
základnej sadzby tarifnej odmeny právneho zástupcu za úkony právnej služby vykonávané následne

po zmene žaloby.

K zásadnej zmene žaloby došlo dňa 31.1.2011, keď predmetom konania sa stala hodnota 84,66 m2 zo
stavby a hodnota podielu 8466/66334 na spoločných častiach a zariadeniach stavby súp. č. XXXX. Zo
spisu nie je pritom zistiteľná hodnota tejto spoločnej

časti stavby. Z uvedených dôvodov je preto nemožné, aby odvolací súd sám rozhodol o náhrade trov
prvostupňového konania, a teda aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Preto musel byť rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušený a v rozsahu zrušenia vec vrátená
prvostupňovému súdu na nové rozhodnutie o náhrade trov.

Súčasne súd prvého stupňa rozhodne aj o právnych dôsledkoch čiastočného späťvzatia žaloby, ku
ktorému došlo na pojednávaní dňa 31.1.2011.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 z. č. 747/2004

Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.