Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. december 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010490
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116010490.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 7. decembra 2016
prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne v trestnej veci obžalovaného

O. L. ,

nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom X. nad O., B. N., t.č. v mieste bydliska,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 8T/17/2016-54 zo dňa 30.08.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. sa napadnuté uznesenie z r u š u j e a súdu prvého stupňa sa
ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne podal na O. L. obžalobu č. 2Pv/166/16/3309-7 zo dňa
4.4.2016 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák., pretože hoci mu bola dňa 7.9.2015

Obvodným oddelením Policajného zboru Dubnica nad Váhom uložená bloková pokuta pre priestupok
proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších právnych
predpisov, dňa 28.1.2016 v čase o 12.00 hod v X. nad O. v potravinách H., ktoré sa nachádzajú v
obchodnom dome F. v X. nad O. na ulici H. I číslo XX v obchodnej časti s alkoholom zobral z regála
jedno balenie vína Hradné biele v hodnote 1,65 €, vložil si ho pod zimnú bundu a následne prešiel bez
zaplatenia uvedeného tovaru cez pokladničnú zónu, pri východe z predajne bol zastavený predavačkou

z predajne H., čím spôsobil škodu spoločnosti H. M., a.s. X. hrdinov 2, Y., IČO: XXX XXX XX vo výške
1,65 €.

Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 8T/17/2016-54 zo dňa 30.8.2016 bola podľa § 241 ods. 1
písm. b) Tr. por s poukazom na § 214 ods. 1 Tr. por. trestná vec obvineného O. L. postúpená Okresnému
úradu Trenčín-pracovisko Dubnica nad Váhom, odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože žalovaný

skutok nie je trestný čin a iný orgán by ho mal prejednať ako priestupok. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil
vpodstatetým,ženakoľkozákonopriestupkochneupravujeinštitútzahladeniatak,akotopoznáTrestný
zákon, súd v tejto veci vychádzal z analogického použitia ustanovení Trestného zákona vo vzťahu k
Zákonu o priestupkoch. Pokiaľ by totiž platil výklad, podľa ktorého zahladenie priestupku nie je možné,
dostávala by sa osoba páchateľa trestného činu ako činu, ktorého protispoločenská závažnosť je vyššia
oproti priestupku, z hľadiska možnosti zahladenia nepriaznivých následkov odsúdenia do výhodnejšieho

postavenia ako osoba páchateľa priestupku. Poukazoval pritom na judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky podľa ktorej, ak relevantné právne normy správneho práva určitú otázku vôbecneriešiaavýkladnevediekujmeúčastníka(zákazanalógievneprospechpáchateľa)anikujmezákonom
chráneného záujmu, bude možné použitie analógie trestného práva do správneho trestania, čím budú
zároveň zabezpečené rovnaké práva páchateľa priestupku v porovnaní s páchateľom trestného činu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor okresnej prokuratúry. Poukazoval
na rôznu aplikačnú prax súdov a rozdielne rozhodnutia, keď niektoré vychádzajú z aplikácie Trestného
zákona pri posudzovaní zahladenia zodpovednosti za priestupok v dôsledku vykonania uloženej
sankcie. Niektoré rozhodnutia vychádzajú z absencie právnej úpravy inštitútu zahladenia zodpovednosti

za priestupok v Zákone o priestupkoch s tým, že zákonodarca takýto právny stav predvídal a to priamo
napríklad v ustanovení § 212 ods.2 písm. f) Tr. zák. Zámerom zákonodarcu bolo, že ani zahladenie
uloženej sankcie alebo iného opatrenia za priestupok alebo iný obdobný delikt nie je prekážkou na
naplnenie formálnych znakov „ postihnutý za obdobný čin“. Žiadal, aby krajský súd napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zrušil a tomuto prikázal vo veci konať a rozhodnúť.

Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por.
preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a
dospel k záveru, že podaná sťažnosť prokurátora je dôvodná.

Právna úprava zákona o priestupkoch inštitút zahladenia sankcie alebo iného opatrenia uloženého

za tam uvedené formy protiprávneho konania nepozná. Tu je potrebné zodpovedať si na otázku, či
ide o medzeru v zákone, ktorú je nevyhnutné odstrániť napr. spôsobom, ako to urobil súd prvého
stupňa v napadnutom uznesení alebo ide o úmysel zákonodarcu. Ak zákonodarca opomenul určitú
otázku normovať, pričom ju normovať mal, potom túto medzeru v zákone treba v procese aplikácie
práva odstrániť vhodným spôsobom. Jednou z možností je analógia s Trestným zákonom. Na druhej

strane analógiu nemožno využiť v prípade úmyselného mlčania zákona na odklonenie sa od vážnej
vôle zákonodarcu. Na prípustnosť analogického postupu s Trestným zákonom je preto potrebné, aby
absencia právnej úpravy predmetného inštitútu bola neplánovaná - opomenutím zákonodarcu. Ak ide
o úmyselné mlčanie zákona, tak je potrebné rešpektovať vôľu zákonodarcu a danú právnu otázku
nenormovať.

Zámerom zákonodarcu pri úprave trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. bolo
umožniť trestnoprávne stíhanie páchateľov, ktorí sa opakovane dopúšťajú drobných krádeží a u ktorých
sa potrestanie v rámci priestupkového zákona míňa účinkom, keďže sa napriek tomu drobných krádeží
opätovne dopúšťajú, pričom na nemožnosť zahladenia postihnutia za priestupok zákonodarca pamätal

stanovením dvanásťmesačnej lehoty, len počas plynutia ktorej pri opätovnom spáchaní priestupku je
následné postihnutie páchateľa v zmysle trestného zákona možné. Teda Trestný zákon v ustanovení
§ 212 ods. 2 písm. f) prekleňuje neexistenciu úpravy zahladenia priestupku v priestupkovom zákone
stanoviac túto dvanásť mesačnú lehotu.

Vychádzajúc z uvedeného dospel krajský súd k záveru, že v predmetnej trestnej veci neprichádzalo do
úvahy použitie analógie s Trestným zákonom tak, ako to urobil súd prvého stupňa, pretože ide o prípad
úmyselného mlčania zákona a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a tomuto prikázal,
aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.