Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/197/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114203662
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114203662.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň

JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci žalobcov M., zastúpeného K. nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. právne zastúpenej K., oboch žalobcov občanov Slovenskej republiky, proti
žalovaným 1/ A. o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 4. decembra 2014 č.k. 21C/30/2014-88 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ - 14/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali zriadenia

vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez pozemok parc.č. XXXX/X k.ú. T. patriacu do
podielového spoluvlastníctva žalovaných a zároveň žiadali, aby súd určil, že žiadané právo prechodu
cez parc.č. XXXX/X nadobudli vydržaním. Súd prvej inštancie zdôraznil, že ustanovenie § 151o ods.
3 Obč. zákonníka umožňuje zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu v tých prípadoch, ak vlastník
stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť
inak. Návrh na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi
vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. V preskúmavanej veci nebolo sporné,

že žalobcovia sú vlastníkmi parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX, ku ktorým majú prístup len cez parc. č. XXXX/
X, ktorá je vo vlastníctve žalovaných. Zároveň nebolo sporné, že žalobcovia na uvedených parcelách
nemajú postavenú žiadnu stavbu, toho času len majú záujem stavbu postaviť. Za takýchto okolností
ale žalobcovia nemajú nárok domáhať sa požadovaného zriadenia vecného bremena súdnou cestou,
pretože, ako vyplýva z ustanovení Občianskeho zákonníka, súd môže svojím rozhodnutím zriadiť vecné
bremeno len v prospech vlastníka stavby. Táto základná podmienka zo strany žalobcov splnená nebola,
preto súd žalobu zamietol. Nič však nebráni účastníkom konania, aby si svoje vzťahy upravili zmluvou,

tedaabydošlokzriadeniuvecnéhobremenazmluvou.Pokiaľžalobcoviaďalejvyslovilinázor,žežiadané
vecnébremenonadobudlivydržaním,súdprvejinštanciekonštatoval,žeprávozodpovedajúcevecnému
bremenu je možné nadobudnúť aj vydržaním, ale za splnenia podmienok v § 134 ods. 1 - 4 Obč.
zákonníka. Splnenie týchto podmienok však žalobcovia nepreukázali. Ako uviedol žalobca 1/, parcelu
č. XXXX/XX nadobudol pred 7 rokmi, parcelu č. XXXX/XX pred 3 rokmi, zároveň si bol vedomý, že k
týmto pozemkom má prístup len cez pozemok, ktorý nie je v jeho vlastníctve. Nebola
tak splnená podmienka oprávnenosti držby a tiež nebola splnená podmienka trvania vydržacej doby 10

rokov. Žalobcovia teda právo prechodu cez parc. č. XXXX/X vydržaním nadobudnúť nemohli. O trovách
konania súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o nich rozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku.2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/, 2/.

3. Žalobca 1/ v podanom odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie poprel jeho nároky bez náležitého

zistenia a vyhodnotenia skutkového stavu a popretím reality rozhodol v rozpore s ustanovenia Ústavy
SR a ustanoveniami § 151o Občianskeho zákonníka a nerešpektoval Občiansky súdny poriadok. Okrem
týchto skutočností nie je rozsudok náležite odôvodnený. Poukázal na to, že v danej veci sa domáhal
zriadenia vecného bremena, práva cesty cez pozemok žalovaných s tým, že na jeho pozemku sa
nachádza stavba, betónová odstavná plocha a právo prechodu, cesty mu vzniklo vydržaním, nakoľko

pozemok žalovaných už najmenej 50 rokov slúži ako prístupová cesta na priľahlé pozemky, aj vrátane
pozemkov, na ktorých majú jednotliví žalovaní postavené garáže. Dôvodil, že na jeho parcele č. XXXX/
XX k.ú. T. je stavba a to betónová plocha, ktorá je v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. stavbou. Súd prvej
inštancie bol preto v tejto veci povinný posúdiť a overiť si, či na pozemku žalobcov existuje stavba a
neakceptovať len formálne tvrdenia právnej zástupkyne žalovaných. Na základe týchto skutočností bolo
jednoznačne preukázané, že z ich strany boli splnené podmienky na zriadenie vecného bremena - práva

cesty podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ďalej dôvodil, že právo cesty nadobudol vydržaním,
keď kúpou svojich pozemkov vstúpil do práv svojich právnych predchodcov, pokračoval vo využívaní
prístupu na pozemok cez pozemok žalovaných. Túto skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybnili ani
žalovaní, keď vo svojich výpovediach uviedli, že cez parcelu č. XXXX/X vstupovali a prichádzali na
pozemky, teraz už vo vlastníctve žalobcov, už pred viac ako 25 rokmi a dokonca i vtedy, keď predmetnú

parcelu nevlastnili. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že držbu vykonával neoprávnene. V
konaní bolo preukázané, že právo cesty cez predmetný pozemok využívali žalobcovia a ich právni
predchodcovia viac ako 10 rokov a ich držba bola oprávnená. Je nepochybné, že nadobudnutím parcele
č. XXXX/X nadobudli žalovaní aj vecné bremeno prístupovej cesty na susediace pozemky. Nezriadením
vecnéhobremenaaspochybňovanímprístupužalobcovnaichpozemky,jezneužitímvlastníckehopráva

žalovaných a ignorovaním doterajšieho stavu - že predmetná parcela slúžila ako cesta. Z LV č. XXX k.ú.
T. pre parcelu č. M./X. jednoznačne vyplýva, že predmetná parcela bola a je cesta. Tento spôsob využitia
platil a platí aj v súčasnosti a preto niet pochýb, že právo cesty žalobcom patrí. Z týchto dôvodov sú
povinní žalovaní strpieť právo prechodu a akceptovať návrh žalobcov v celom rozsahu. Ďalej uviedol, že
rozhodnutím súdu prvej inštancie boli poškodené jeho vlastnícke práva, keď absolútnych spôsobom súd

„odňal“ vlastníctvo žalobcov znemožnením prístupu na ich pozemok. Z uvedeného dôvodu sa domáhal
zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie tak, že jeho žalobe bude v celom rozsahu vyhovené,
alternatívne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalobkyňa 2/ v podanom odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím nezistil riadne

skutkový stav veci, čím následne došlo k jeho nesprávnemu vyhodnoteniu a teda aj nesprávnemu
rozhodnutiu vo veci samej, ktoré postrádalo aj náležité odôvodnenie. Ďalej uviedla, že rozhodnutie súdu
je v rozpore s ustanovenia Občianskeho zákonníka, Občianskeho súdneho poriadku, ako aj zákona č.
460/1992 Zb. Ústavy SR. Vytýkala súdu prvej inštancie, že v konaní neskúmal, či betónová odstavná
plocha je alebo nie je stavbou, iba prihliadal na tvrdenia žalovaných a ich právnej zástupkyne. Čo sa

týka tvrdení žalovaných, že majú prístup k stavbe aj iným spôsobom, toto tvrdenie sa nezakladá na
pravde,nakoľkozahranicouichpozemkovjeužoblasť,ktorájesúčasťouvodnéhodiela-hrádzapovodia
rieky Váh. Dôvodila, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že
právo cesty nadobudli vydržaním. Poukázala na to, že cesta bola využívaná nimi ako aj ich právnymi
predchodcami viac ako 40 rokov, pričom túto využívali aj žalovaní v čase, kedy ešte nebola v ich

vlastníctve. Nestotožnila sa s tvrdením súdu, že držbu vykonávali neoprávnene. Je zrejmé, že boli
naplnené podmienky podľa § 134 Občianskeho zákonníka, keďže právo cesty cez predmetný pozemok
využívali viac ako 10 rokov, pričom išlo o používanie v dobrej viere ako prístupovej cesty. Namietala,
že súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že na LV č. XXX, k.ú. T. je
parcela XXXX/X jednoznačne definovaná ako cesta, a to najmenej 40 rokov. Z uvedeného je zrejmé, že

právo cesty im patrí a že žalovaní sú povinní strpieť právo prechodu a akceptovať ich žalobu v celom
rozsahu. Súd prvej inštancie svojím konaním ignoroval stav zápisu v katastri nehnuteľností, ignoroval aj
ustanovenia Občianskeho zákonníka a Ústavy SR, svojím rozhodnutím poškodil ich vlastnícke práva a
odňal im vlastníctvo znemožnením prístupu na ich pozemok.

5. Žalovaní 1/ - 14/ sa k odvolaniu žalobcov 1/, 2/ písomne nevyjadrili.6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec (podľa § 379, § 380 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (385 ods. 1 v spojení s
§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/, 2/ nie je dôvodné.

7. Po podaní odvolania žalobcami 1/, 2/ došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania,
keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
C.s.p.), ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), platný v čase vydania
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd po zistení, že aj odvolanie bolo podané

žalobcami 1/, 2/ proti napadnutému rozsudku za účinnosti pôvodného procesného predpisu O.s.p.,
posudzoval dôvody odvolania podľa jeho ustanovení.

8. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že v zmysle §
151o ods. 3 Občianskeho zákonníka môže súd zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez
priľahlý pozemok len v prospech vlastníka stavby (existujúcej stavby), ak tento zároveň nie je vlastníkom

priľahlého pozemku a zároveň prístup vlastníka k stavbe nie je možné zabezpečiť inak. V konaní nebolo
sporné, že žalobcovia sú vlastníkmi parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX, ku ktorým majú prístup len cez
parcelu č. XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalovaných. Žalobcovia však na uvedených parcelách nemajú
postavenú žiadnu stavbu, toho času len majú záujem stavbu postaviť. Za týchto okolností žalobcovia
nemajúnárokdomáhaťsapožadovanéhozriadeniavecnéhobremenasúdnoucestou,pretožesúdmôže

svojím rozhodnutím zriadiť vecné bremeno len v prospech vlastníka stavby. Táto základná podmienka
zo strany žalobcov nebola splnená, preto žalobu zamietol. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že žiadané vecné
bremeno právo prechodu cez parcelu č. XXXX/X nadobudli vydržaním, súd prvej inštancie konštatoval,
že žalobcovia nesplnili podmienky vydržania práva prechodu v zmysle § 134 ods. 1 - 4 Občianskeho
zákonníka. Poukázal na to, že žalobcovia 1/, 2/ parcelu č. XXXX/XX nadobudli pred 7 rokmi, parcelu č.

XXXX/XX pred 3 rokmi, zároveň si boli vedomí, že k týmto pozemkom majú prístup len cez pozemok,
ktorý nie je v ich vlastníctve. Z uvedeného dôvodu nebola tak splnená podmienka oprávnenosti držby a
tiež nebola splnená podmienka trvania vydržacej doby 10 rokov. Žalobu preto v celom rozsahu zamietol.

9. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvej inštancie i s odôvodnením napadnutého

rozsudku stotožňuje v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím
námietkam žalobcov 1/, 2/ uvádza nasledovné:

10. Podľa § 151o ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúcehovecnýmbremenámjepotrebnývkladdokatastranehnuteľností. Zmluvoumôžezriadiť
vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Ak
nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno

zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech
vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

11. Zriadenie vecného bremena, ktorému zodpovedá právo cesty cez priľahlý pozemok ku stavbe (§
151o ods. 3 Občianskeho zákonníka), predstavuje určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi vlastníkom

stavby a vlastníkom priľahlého pozemku v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p.. Občiansky zákonník
v ust. § 151o ods. 3 výslovne nerieši otázku, akú povahu musí mať stavba, ktorej sa má právo cesty
týkať. Možno však jednoznačne konštatovať, že musí ísť o stavbu, ktorá má charakter nehnuteľnosti
podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného je zrejmé, že zriadenie vecného bremena
spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok k neexistujúcej stavbe, nie je možné.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcele č. XXXX/
XX. a č. XXXX/XX v k.ú. T., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Žalovaní 1/ - 14/ sú podielovými
spoluvlastníkmi parc.č. XXXX/X o výmere 173 m2 zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na liste
vlastníctva č. XXX, ktorá bezprostredne susedí s parcelou č. XXXX/XX patriacou žalobcom 1/, 2/.

Žalobcovia 1/, 2/ nadobudli parcelu č. XXXX/XX na základe kúpnej zmluvy v roku 2004, parcelu č. XXXX/
XX. na základe kúpnej zmluvy v roku 2007, pričom z ich vyjadrení vyplýva, že pri uzavretí kúpnej zmluvy
si boli vedomí toho, že k týmto pozemkom majú prístup len cez pozemok parcelu č. XXXX/X, ktorá nie
je v ich vlastníctve. Žalobcovia 1/, 2/ sú účastníkmi stavebného konania, keď dňa 24.05.2013 požiadalistavebnýúradovydanierozhodnutiaoumiestnenístavby„GarážeT.,C.ul.“napozemkuparcelaregistra
C, k.ú. T. radové garáže, X boxov, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria. Z uvedeného je
zrejmé, že žalobcovia 1/, 2/ nie sú vlastníkmi žiadnej stavby, v súčasnosti sú len účastníkmi stavebného

konania, keď majú záujem na parc.č. XXXX/XX umiestniť stavbu X boxov radových garáží. Vzhľadom
k tomu, že žalobcovia 1/, 2/ sa domáhali zabezpečenia prístupu k pozemku za účelom výstavby garáží,
teda nie prístupu k existujúcej stavbe, nebolo možné s ohľadom na zákonom stanovené podmienky,
uvedené v § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, žalobe žalobcov vyhovieť. Pokiaľ žalobcovia 1/, 2/
v podanom odvolaní namietali, že na pozemku parcele č. XXXX/XX patriacej do ich bezpodielového

spoluvlastníctva je betónová plocha, ktorá je v zmysle stavebného zákona stavbou, k tomu je potrebné
uviesť, že tieto ich námietky neobstoja. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa je zrejmé, že
parcela č. XXXX/XX (na ktorej majú žalobcovia záujem postaviť stavbu garáží) bezprostredne nadväzuje
na parcelu č. XXXX/XX (patriacu žalobcom 1/, 2/), pričom táto parcela má slúžiť len ako prejazd k
plánovanej stavbe garáží. Naviac je potrebné zdôrazniť, že betónovú plochu nie je možné kvalifikovať
ako stavbu v zmysle občianskeho práva (§ 119).

13. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj odvolacie námietky žalobcov 1/, 2/, že vydržali právo
zodpovedajúce vecnému bremenu. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že
žalobcovia 1/, 2/ nadobudli parcelu č. XXXX/XX. na základe kúpnej zmluvy v roku 2004, parcelu
č. XXXX/XX na základe kúpnej zmluvy z roku 2007 a zároveň si boli vedomí, toho že ku svojim

pozemkom majú prístup len cez pozemok, ktorý nie je v ich vlastníctve, teda cez parcelu č. XXXX/
X, patriacu do podielového spoluvlastníctva žalovaných. Predpoklady vydržania práva zodpovedajúce
vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi nevyhnutnými pre vydržanie vlastníckeho práva. Ako je
predpokladom dobrej viery u oprávneného držiteľa jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako vlastníkovi,
tak predpokladom dobrej viery u oprávneného držiteľa práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

je presvedčenie, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu prináleží. Oprávnený držiteľ práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu musí byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere,
že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva, mu patrí, lebo riadne vzniklo alebo na neho prešlo. Ako už
bolo vyššie konštatované, žalobcovia 1/, 2/ v čase kúpy pozemkov mali vedomosť o tom, že nemajú
zabezpečený prístup k svojim pozemkom, preto nebola splnená podmienka oprávnenosti držby. Taktiež

nebola splnená podmienka trvania vydržacej doby 10 rokov. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní dôvodili, že
právozodpovedajúcevecnémubremenuvydržaliužichprávnipredchodcovia,ktomujepotrebnéuviesť,
ževtomtosmereneunieslidôkaznébremeno,keďnepreukázaliexistenciukonkrétnehoprávnehoúkonu
a jeho uzatvorenie, na základe ktorého by mohli byť ich právni predchodcovia dobromyseľní, že toto
právo prechodu im patrí.

14. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietali, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je dostatočne
odôvodnený, odvolací súd konštatuje, že táto námietka neobstojí, nakoľko rozsudok obsahuje všetky
zákonné náležitosti, súd prvej inštancie stručne a jasne v ňom opísal stanoviská a argumentáciu
obidvoch strán, z ktorých dôkazov vo veci vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení týchto dôkazov

riadil a ako vec posúdil po právnej stránke. Skutočnosť, že žalobcovia sa s týmto právnym názorom súdu
prvej inštancie nestotožňujú, nepostačuje na prijatie záveru o neodôvodnenosti napadnutého rozsudku.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. tak, že úspešným žalovaným 1/- 14/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko
boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu.

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 C.s.p.).