Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24C/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116201409
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116201409.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ingríd Kalinákovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Q. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XXX, XXX XX Q., v konaní o zaplatenie 249,51 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 125,48 Eur s 8,75 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 96,23 Eur od 26.01.2013 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 17,69 Eur od 26.02.2013 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 11,56 Eur
od 26.03.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu v časti 124,03 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 26,65 Eur od 26.12.2012
do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4,99 Eur od 26.01.2013 do zaplatenia, s
8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 24,79 Eur od 26.02.2013 do zaplatenia, s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 19,80 Eur od 26.03.2013 do zaplatenia, s 8,25 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 47,80 Eur od 26.12.2013 do zaplatenia, zamieta.

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.01.2016 domáhal zaplatenia istiny vo výške
249,51 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 26,65 Eur od 26.12.2012 do
zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 101,22 Eur od 26.01.2013 do
zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 42,48 Eur od 26.02.2013 do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 31,36 Eur od 26.03.2013 zo zaplatenia, úrokom
z omeškania vo výške 8,25 % zo sumy 47,80 Eur od 26.12.2013 do zaplatenia. Zároveň požadoval
náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy č. XXXXXXXXXZXXX o poskytovaní

verejných služieb uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom,
a.s., a žalovanou, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanej verejné elektronické
komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete, za čo sa žalovaná zaviazala uhradiť
dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné
služby žalovanej riadne a včas poskytol a na cenu za poskytnuté služby vystavil a doručil žalovanej
faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.12.2012, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia
pohľadávky predstavovala sumu 26,65 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do

25.01.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 101,22 Eur, faktúru
číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.02.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia
pohľadávky predstavovala sumu 42,48 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do
25.03.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 31,36 Eur, faktúručíslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.12.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia
pohľadávky predstavovala sumu 47,80 Eur. Keďže žalovaná neuhradila dohodnutú cenu za poskytnuté
služby riadne a včas, dostala sa do omeškania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej

medzi spoločnosťou Slovak Telecom a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 20.11.2014
bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny 394,07
Eur s príslušenstvom postúpená na žalobcu.

2. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

3. Podľa ust. § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) účinného
od 01.07.2016, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť,
ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 písm. b) CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania,
pretože podľa názoru súdu ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur.

5. Podľa § 219 ods.3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,

oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Súd doručil žalovanej žalobu s prílohami a poučenie dňa 25.05.2016. Žalovaná nenavrhla vykonať

žiadne dôkazy.

7. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.06.2016
vyjadril súhlas s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania.

8. Súd verejne vyhlásil rozsudok dňa 29.09.2016 v pojednávacej miestnosti č. 13, pričom oznámenie
o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na Úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 28.07.2016 a
zvesené z Úradnej tabule 30.09.2016 o 14.30 hod. a na webovej stránke príslušného súdu.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to Zmluvou o poskytovaní

verejných služieb zo dňa 20.11.2012 s Dodatkom, oznámeniami o postúpení pohľadávok zo dňa,
faktúrami a zistil nasledujúci skutkový stav:

10. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že právny predchodca žalobcu
spoločnosť Slovak Telecom a.s. uzavrel so žalovanou zmluvu o pripojení, na základe ktorej jej

poskytoval a sprístupnil verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej
siete spoločnosti Slovak Telecom a.s. za podmienok stanovených zmluvou o pripojení, za čo sa
žalovaná zaviazala uhradiť dohodnutú cenu. Žalobca si uplatnil nezaplatenú cenu poskytnutých služieb
vo výške 249,51 Eur. Konkrétne si žalobca uplatnil faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti
do 25.12.2012, ktorej dlžná suma predstavovala sumu 26,65 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s

dátumom splatnosti do 25.01.2013, ktorej dlžná suma predstavovala sumu 101,22 Eur, faktúru číslo
XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.02.2013, ktorej dlžná suma predstavovala sumu 42,48 Eur,
faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.03.2013, ktorej dlžná suma predstavovala
sumu 31,36 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.12.2013, ktorej dlžná suma
predstavovala sumu 47,80 Eur.

11. Právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ a žalovaná ako účastník uzavreli dňa 20.11.2012
zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Predmetom zmluvy bol program služieb Program NAJ 200,
žalovanej bola priradená SIM karta s telefónnym číslom XXXXXXXXX.

12. Dňa 20.11.2012 uzavreli právny predchodca žalobcu so žalovanou dodatok k zmluve o poskytovaní
verejných služieb s programom služieb NAJ 200, s dobou viazanosti 24 mesiacov s tým, že zároveň
bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 47,80 Eur.13. Keďže žalovaná za poskytnuté služby zo strany právneho predchodcu žalobcu neuhradila cenu
služieb riadne a včas, za neuhradené služby právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanej faktúru
číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.12.2012, ktorej dlžná suma predstavovala sumu 26,65

Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.01.2013, ktorej dlžná suma predstavovala
sumu 101,22 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.02.2013, ktorej dlžná suma
predstavovala sumu 42,48 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.03.2013, ktorej
dlžná suma predstavovala sumu 31,36 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do
25.12.2013, ktorej dlžná suma predstavovala sumu 47,80 Eur.

14. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

15. Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo:

a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytnutí verejných služieb ak;
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky

neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2, písm. a) alebo by bolo
možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorí z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním, alebo vypovedal s ním
zmluvu,

3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytnutí verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu;
1. jej zneužívanie, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenie splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných

služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmlúv o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty na určenie určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka, dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,

e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie dokladu totožnosti vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje
z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka
podľa ods. 2, písm. b.

16. Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný;
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenie spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

17. Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť predmetné pripojenie k verejnej sieti
alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené

služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatoch a iných verejných
prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako
písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa
OZ možno dojednať len v písomnej forme.

18. Podľa § 44 ods. 8 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik môže ustúpiť od
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník:
a) opakovane zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo taký zásah umožní tretej osobe, hoci aj z
nedbanlivosti,b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po ich splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo požíva také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej užívania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskom zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

21. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., v zmysle § 3 ktorého
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

24. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
28. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

29. Podľa zmluvy sa mal predmetný právny vzťah s odkazom na ust. § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka okrem práv a povinností výslovne
upravených zákonom o elektronických komunikáciách. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna
právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah

dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom
lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy
podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach,
ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupinavzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany
môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku (§
262 Obchodného zákonníka). Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských

zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom
nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah
alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí
záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné

normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený
na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a
poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej
či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch
tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa
uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu

spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované
rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri
zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva
postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných
právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.

30. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu uzavretú
medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, keď priamo
v zmluve je uvedené, že žalovaný ju uzatváral ako účastník - fyzická osoba nepodnikateľ, pričom

obsah zmluvy, Všeobecných podmienok a tým aj samotného dojednania režimu Obchodného zákonníka
bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, ale taktiež aj s odkazom na
príslušné ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý zákon je potrebné na daný vzťah aplikovať.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách
31. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

32. V Slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne
právo z článku 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní

viazaní medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 2, t.j. zmluvou o Európskej únii, zmluvou o založení
európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

33. Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku
6 ods. 1 smernice rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľskej zmluve

uzatvorenej medzi predajcom, alebo dodávateľom a spotrebiteľom neboli záväzné pre spotrebiteľa. Ide
o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k
nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú spotrebiteľská zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Podľa článku
3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú ak

napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.34. V ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvený exemplifikatívny počet neprijateľných
podmienok uvedených v spotrebiteľských zmluvách. Na základe smernice č. 93/2013 ES bol výpočet
spresnený a doplnený zákonom č. 568/2007 Z.z.

35. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok (článok 6 smernice rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách).

36. Smernica zároveň v prílohe vypočítava členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré
odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v smernici má aj neprimeraná kompenzácia
za porušenie záväzku spotrebiteľa a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne
zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

37. Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení, súd mal za
preukázané, že medzi účastníkmi konania bola spotrebiteľská zmluva. Spotrebiteľ - žalovaná, v čase
uzatvárania zmluvy nemala možnosť individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy s dodávateľom - žalobcom.

38. Zo strany žalovanej došlo k porušeniu zmluvných podmienok, a to neuhradením cien poskytnutých
služieb tak, ako boli účtované v jednotlivých faktúrach, preto súd žalobe v časti o zaplatenie súm za
poskytnuté nehlasové služby a mesačné poplatky vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy
125,48 Eur predstavujúcej súčet súm za poskytnuté služby z faktúry číslo XXXXXXXXXX D.nejúcej na

101,22 Eur, z ktorej súd priznal 96,23 Eur; faktúry číslo XXXXXXXXXX znejúcej na 42,48 Eur, z ktorej
súd priznal 17,69 Eur; faktúry číslo XXXXXXXXXX znejúcej na 31,36 Eur, z ktorej súd priznal 11,56 Eur.
Keďže žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim pod dni, ktorý bol v tej
ktorej faktúre označený ako deň splatnosti, nasledujúcim dňom dostala do omeškania, zaviazal ju súd
aj na platenie úrokov z omeškania.

39. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, predmetom konania bol aj žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie
poplatku za obmedzenie služby - neplatenie ako bol uplatnený vo faktúre č. XXXXXXXXXX, Č..
XXXXXXXXXX v sume 16,50 Eur bez DPH, t.j.2 x 19,80 Eur s DPH . Súd má za to, že žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovanej hradiť žalobcovi vyúčtované poplatky, tak ako

ich uplatnil žalobným návrhom a teda neuniesol dôkazné bremeno, čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky
uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatkov, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo
možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal
súdu, či skutočne došlo k prerušeniu, či obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom,
aké náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkony vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v

zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto má súd za to, že v tejto časti bola žaloba
nedôvodná a to bez ohľadu na úhradu vykonanú žalovanej aj na tieto položky. Aj tu platí, že v danom
prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k
žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho
konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie

dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to
znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú
normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti.

40. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedodržanie doby splatnosti vo výške

2 x 4,99 Eur bez DPH, ktorú si žalobca uplatnil vo faktúre č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX tak
v danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je
povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu
súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní
je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených

skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné
bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej
skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho,
kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jehotvrdeniedokázané).Nazákladeuvedenéhomápotomsúdzato,žežalobcaneuniesoldôkaznébremeno
čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatok za upomienku,
pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku

pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobca
nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok
vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ
spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu
v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa.

Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v
zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

41. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred
pripravené a ktoré spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Zmluvná pokuta má však aj iný a
to nežiadúci rozmer. Zmluvná pokuta neprimerane ukracuje spotrebiteľa. Súdna kontrola štandardných

zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom
smernice ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce
je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť
spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán.

42. Do pozornosti dáva doplňujúce formálne oznámenie európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495 v
ktoromsaokreminéhouvádza:„vtejtosúvislostijepotrebnépripomenúť,žečlánok4ods.1smernicasa
nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. Tu sa odchyľuje od
tradičnej zásady zmluvného práva ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej
judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je

vzhľadom na dodávateľa, alebo predávajúceho v slabšej pozícii pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a
úroveň jeho znalosti.“

43. Obligatórnosť zásahu je opodstatnená ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku nemôže
poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým je Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo

veci Oceáno Gruppo Editorial (C240/98) z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu pri nekalej
podmienke: cieľ článku 6 smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky
nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti
nečestnej povahe týchto podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené môžu byť
právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie

nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa.
V takých konaniach je aj reálne riziko, že spotrebiteľ o neznalosti práva nespochybňuje podmienku
prednesenú proti nemu . Preto vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len ak
národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

44. V prípade porušenia povinnosti žalobcu ako dodávateľa nie je ani v Zmluve o pripojení ani v Dodatku
k nej upravený prípadný nárok žalovanej ako spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcom ako
dodávateľom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta v danom prípade len jednostranne zaťažuje
spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinnosti a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

45. Súd poukazuje na to, že súdy SR už určili neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky dojednanej
v zásade totožných zmluvách o pripojení (dodatkov) uzatváraných so žalobcom z dôvodu neprijateľnosti
podmienky, napr. Rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/161/2011-24 zo dňa 06.12.2011 v
spojitosti s Rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 13Co/18/2012 zo dňa 11.09.2012 a Rozsudok

Okresného súdu Prešov, sp. zn. 17C/46/2012 zo dňa 13.07.2012.

46. Záverom súd považuje za potrebné poukázať na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré
zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za
neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka

a jedná sa o absolútnu neplatnosť. Jej ďalším používaním vytvára dodávateľ protiprávny stav naviac
zákonom explicitne zakázaný, pretože priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom
rozpore so zákonom. Zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednanianemožno zmoderovať, pretože tomu bráni neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného
ust. §545 a) Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.

47. Z vykonaného dokazovania pri vyhodnotení všetkých dôkazov mal súd preukázané, že žaloba
žalobcu je nedôvodná aj v časti na zaplatenie sumy 47,80 Eur s 8,25 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 47,80 Eur od 26.12.2013 do zaplatenia z titulu dohodnutej zmluvnej pokuty medzi účastníkmi
konania v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.11.2012. Z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dohodnutá v dodatku k zmluve

o pripojení zmluvná pokuta vo výške 47,80 Eur, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá
je neplatná. Je evidentné, že dodatok k zmluve o pripojení bol vyhotovený dopísaním údajov na
štandardnom formulári žalobcu, ktorý obsahuje jednostrannú povinnosť žalovanej ako účastníka na
zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade porušenia niektorej z jej povinností ako účastníka. Na základe
vyššie uvedených skutočností súd žalobu ako nedôvodnú v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške
47,80 Eur s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 47,80 Eur od 26.12.2013 do zaplatenia

zamietol.

48. Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty nielenže by porušil zákon a princípy
súkromného práva napríklad princípu proporcionality, ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej
republiky vyplývajúcej z členstva v EÚ.

49. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

50.Podľa§101cit.zák.pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

51. Podľa ustanovenia § 5b zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o
nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď
by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával. Premlčanie je definované ako
uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo
vykonalo. Použitím námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva, v dôsledku

čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením námietky premlčania zase zaniká
nárok, to je vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, jeho uplatniteľnosť
je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Občiansky zákonník rozlišuje
všeobecnú premlčaciu dobu a ostatné premlčacej doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny
charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom ustanovená

osobitná premlčacia doba.
52. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na zaplatenie fakturovanej sumy vo výške 26,65 Eur s
príslušenstvom na základe faktúry číslo XXXXXXXXXX splatnej 25.12.2012, ktoré právo sa premlčí vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže zákon pre uvedené
právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Premlčacia doba začína plynúť odo

dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz podaním žaloby na súde. V danom prípade splatnosť
tejto faktúry bola 25.12.2012. Všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 25.12.2015. Žalobca
podal žalobu až dňa 25.01.2016 teda v čase, keď bol zjavne jeho nárok premlčaný.

53. Keďže žalobcom uplatnený nároky je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle

ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo bez toho,
aby sa žalovaná premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže ustanovenie § 5b
zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a je ho nutné aplikovať prednostne, v prípadne nároku uplatneného zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa

bolo zavedené zákonom číslo 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014. Vo vzťahu k nemu neboli
prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným, keď orgánu
rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez
námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia aabsentujúce prechodné ustanovenie bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na
premlčanie ex offo. V dôsledku premlčania práva žalobcu nebolo možné priznať mu uplatnený nárok
vyplývajúci z faktúry číslo XXXXXXXXXX, a preto súd v tejto časti žalobu aj s príslušenstvom zamietol,

to je v sume 26,65 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 26,65 Eur od 26.12.2012 do
zaplatenia.

54.Zuplatnenejsumyvovýške249,51Eurspríslušenstvombolosúdompriznaných125,48Eurs8,75%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 96,23 Eur od 26.01.2013 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom

z omeškania zo sumy 17,69 Eur od 26.02.2013 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 11,56 Eur od 26.03.2013 do zaplatenia.

55. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v prevyšujúcej časti, to je v sume 124,03 Eur
s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 26,65 Eur od 26.12.2012 do zaplatenia, s 8,75 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 4,99 Eur od 26.01.2013 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom

z omeškania zo sumy 24,79 Eur od 26.02.2013 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 19,80 Eur od 26.03.2013 do zaplatenia, s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 47,80
Eur od 26.12.2013 do zaplatenia zamietol.

56. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov

konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

57. V danom prípade každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Strany

mali vo veci pomerný úspech. Úspech žalovanej bol vo väčšom rozsahu ako úspech žalobcu, žalovaná
si ale nárok na náhradu trov konania neuplatnila, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku.
58. Toto rozhodnutie okresného súdu bolo vydané po 01.07.2016, t.j. za účinnosti "nového" procesného
predpisu - zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, čomu zodpovedá i procesný postup a

rozhodovanie okresného súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.