Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. november 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/534/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813204006
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813204006.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov

JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, ČR, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., IČO:
36 864 421, so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanej B. D., X.. X.X.XXXX, L. G., R. XXX,
v konaní pred súdom prvej inštancie zastúpená opatrovníkom E.. Ľ. Ď., vyšším súdnym úradníkom
Okresného súdu K., o zaplatenie 596,74 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava č.k. 10C/362/2013-96 z 15.5.2015

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 618,74

eur od 25.09.2009 do 20.12.2010, zo sumy 611,74 eur od 21.12.2010 do 17.07.2011, zo sumy 596,74
eur od 18.07.2011 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok z r u š u j e a konanie v tejto
časti z a s t a v u j e.

P o t v r d z u j e rozsudok v prevyšujúcej časti.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví

zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo
sumy618,74eurod25.9.2009do20.12.2010,čomuzodpovedásuma699,20eur,zmenkovéhoúrokuvo
výške0,25%dennezosumy611,74eurod21.12.2010do17.7.2011,čomuzodpovedásuma319,64eur,
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 596,74 eur od 18.7.2011 do zaplatenia, 6% ročného
úroku zo zmenkovej sumy 618,74 eur od 9.12.2009 do 20.12.2010, čomu zodpovedá suma 38,45 eur,
6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 611,74 eur od 21.12.2010 do 17.7.2011, čomu zodpovedá suma
21,07 eur, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 596,74 eur od 18.7.2011 do 17.7.2014. O náhrade

trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), ktorým sa žalobca domáhal vyššie uvedených nárokov.

3. Napadnutému rozsudku predchádzalo vydanie zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach

č.k. 11Co/881/2014-84 z 20.3.2015, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Stalo sa tak z dôvodu vady v procesnom postupe súdu, nakoľko vo veci rozhodol
na pojednávaní, kde oboznámil listinné dôkazy, ale obsahom spisu nie je zápisnica o pojednávaní,ale zápisnica o vyhlásení rozhodnutia, pričom súd taktiež procesne pochybil, keď uznesením oznámil
stranám, že vo veci bude vyhlásený rozsudok, nie konané pojednávanie, čím zmaril účasť strán na
pojednávaní v tom čase účinných procesných ustanovení.

4.Povrátenívecisúduprvejinštancie,súdprvejinštancienariadilpojednávanieavovecinapojednávaní
vyhlásil napadnutý rozsudok.

5. Vec právne posúdil v zmysle cit. zák. ustanovení zák. č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov,

Nariadenia ES 861/2007 a to čl. 2 ods. 1, čl. 4 bod 1, čl. 5 od. 1 až 3, čl. 7 ods. 3, § 5 ods. 1 - 3 zák.
č. 191/1950 Zb. (ďalej len „cit. zákona“), § 10 ods. 1,2, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1,2, § 14 ods. 1, 2 písm.
b/, § 17, § 48 ods. 1, § 76 ods. 1,4, § 77 ods. 1 cit. zákona, § 2 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., § 4 ods.
6 zák. č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

6.Uviedol,žerozsudkomzodňa22.7.2014žalovanúzaviazalnazaplateniezmenkovejsumyzmenkovej

odmeny a 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti, t.j. v danom prípade odo dňa
nasledujúceho po doručení návrhu žalovanej, a tento výrok nadobudol právoplatnosť. Žalobca sa ale
domáhal aj zaplatenia ďalších úrokov zo zmenky a súd prvej inštancie úrokovú doložku na zmenke
považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 OZ a preto žalobu v tejto časti
zamietol, keďže žalobca nepredložil dôkaz, kedy pred podaním žaloby predložil zmenku žalovanej k

zaplateniu. Kedy sa stala zmenka zročná, súd vychádzal z toho, že za predloženie zmenky na platenie
sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde a preto priznal žalobcovi 6% ročný úrok z omeškania od
17.7.2014, dňom nasledujúcim po doručení žaloby opatrovníkovi žalovanej a preto v prevyšujúcej časti
žalobný návrh na zaplatenie 6% úrokov zo zmenkovej sumy zamietol.

7. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p., vychádzajúc z čiastočného
úspechu strán v konaní. Uviedol, že žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, čo do priznanej zmenkovej
istiny vo výške 596,74 eur a zmenkovej odmeny, bol ale neúspešný v časti nepriznaného zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, že žalobe na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov
odvolacieho konania.

9. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne
je v rozpore s dobrými mravmi, čím je zmenka neplatná. Poukázal na to, že zmenku vystavila
žalovaná, túto dobrovoľne podpísala, pričom išlo o prejav jej slobodnej vôl a mala vedomosť o výške
sadzby zmenkového úroku 0,25 % denne. Poukazoval na rozsudok NS ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn.

25Cdo/1839/2000, rozsudok NS SR sp. zn. 5Obo 3/2006 zo dňa 22.10.2008 ako aj ďalšie citované
rozhodnutia súdov prvej inštancie. Vychádzal z inštitútu zmluvnej pokuty a jej účelu a mal za to, že
zmluvná pokuta 0,25 % z istiny za každý deň omeškania vo výške 533,- eur predstavuje 1,33 eur denne,
čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute stranami sledovaný, teda včasné
splnenie si povinností.

10. K zamietnutiu žaloby aj v časti o zaplatenie 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy a zmenkovej
odmeny, z dôvodu, že žalobca nepreukázal, kedy bola zmenka predložená k zaplateniu, kedy sa stala
splatnou, poukazoval na ust. § 48 ods. 1 zák. č.191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, ako aj ust. §
34 ods. 1 tohto zákona a vychádzal z toho, že uplatnená zmenka je opatrená doložkou „bez protestu“,

pričom indosant nenechal skutočnosť o predložení zmenky osvedčiť verejnou listinou, ak zmenku k
zaplateniu predložil v deň, ktorý uvádza v žalobe na začatie konania. Keďže túto skutočnosť žalovaná
nespochybňovala nemôže ísť o spornú skutočnosť. Uviedol, že súd prvej inštancie zmaril konanie ako
také a to porušením Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (č.l. 4 a 5), keď vôbec
neumožnil viesť kontradiktórny spor, čoho dôsledkom došlo aj k porušeniu práva žalobcu na prístup k

súdu.

11. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.12. Žalobca v odvolacom konaní vzal žalobu sčasti späť a to v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo
výške 0,19% denne a konanie v tejto časti navrhol zastaviť.

13. Žalovaná nevyjadrila nesúhlas so späťvzatím žaloby sčasti (§ 146 ods. 1 CSP, do 1.7.2016 v zmysle
§ 208 O.s.p. účinného v čase doručenia výzvy súdu).

14. Krajský súd v Košiciach v zmysle § 370 CSP rozhodol o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby o
zaplatenie zmenkovéhoúrokuvovýške0,19%dennezosumy618,74eurod25.09.2009do20.12.2010,

zo sumy 611,74 eur od 21.12.2010 do 17.07.2011, zo sumy 596,74 eur od 18.07.2011 do zaplatenia,
zrušil rozsudok v tejto časti a konania zastavil.

15. Predmetom odvolacieho konania ostal zamietavý výrok rozsudku v prevyšujúcej časti, ako aj
súvisiaci výrok o trovách konania.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v
rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods.
2 pís. a/,b,/f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. §

365 ods. 1 pís. b/, d/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.11.2016 o 10.20 hod., v
pojednávacej miestnosti č. dv. 210, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 3.11.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

1, 3 CSP.

18. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku.

19. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

20. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

21. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods.
1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom,konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci arozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa ust. §
365 ods. 1 pís. b/, d/, h/, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

22. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

23. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania zmenkového
úroku z dôvodov, ako výstižne, správne a presvedčivo uviedol súd prvej inštancie a na ktoré odvolací
súd v podrobnostiach odkazuje(§ 387 ods. 2 CSP). Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom
súdu o nepreukázaní doby, kedy bola zmenka predložená na platenie (kedy sa stala zročnou), preto zuvedeného dôvodu je potrebné považovať za predloženie zmenky žalovanej na platenie až uplatnenie
nároku na súde prvej inštancie.

25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza:

26. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne
kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach
návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení:

a. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

b. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

c. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

27. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod číslom 93.

28. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd môže aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky
vystaviteľom zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je uplatnený
v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku súd
skúma ex offo. Súd má teda právo a povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok je primeraný a ak túto

podmienku nespĺňa, návrh v časti úroku zamietnuť.

29. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.).

30. Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z
povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že
túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

31. Zmenkový úrok rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo úveru predstavuje

odmenu za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu.

32. Zmenkový zákon ako osobitný predpis a ani Občiansky zákonník ako všeobecný predpis nestanovia,
do akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je teda predmetom voľného zmluvného
dojednania medzi účastníkmi zmenkového vzťahu, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu

nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky
vrátane zmenkového úroku dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za
odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také

konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom
je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp.zn. 5 Cdo 26/2011).

33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že
dohodnutá výška zmenkového úroku 91,25% ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe
peňažných ústavov v čase vystavenia zmenky, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako 14% ročne pri
spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytované bankami, z ktorého dôvodu
je dohoda o zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná v zmysle ust. § 39 Obč.

zák. ako celok.

34. Dohoda o zmenkovom úroku tvorí nedeliteľný celok a podľa obsahu ju nemožno deliť tak, ako to
má na mysli ust. § 41 Obč. zák., a teda určiť za neplatnú len tú časť dohody, ktorú vzhľadom na výšku
dohodnutých úrokov považuje súd za neprimeranú a v prevyšujúcej časti priznať zmenkový úrok. Z
neplatnejdohodyniejemožnépriznaťžiadneplnenie,atedaanizmenkovýúrokpočiastočnomspäťvzatí

návrhu vo výške 0,06% denne zo zmenkovej sumy.

35. Z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné žalobcovi priznať zmenkový úrok v dohodnutej výške
0,25% denne, teda 91,25% ročne zo zmenkovej sumy, ale ani v inej výške (0,06% denne) tak, ako o
tom vecne správne rozhodol súd prvej inštancie.

36. Pokiaľ ide o zaplatenie zákonného úroku 6% ročne odo dňa zročnosti zmenky v zmysle ust. § 48 ods.
1 zák. 191/1950 Sb., navrhovateľ nepreukázal, kedy bola žalovanej predložená zmenka na platenie, a
kedy sa teda stala zročnou. Pokiaľ odkazuje v odvolaní na bod 8.1 tretí odsek návrhu na uplatnenie
pohľadávky, kde opísal okolnosti predloženia zmenky, odvolací súd uvádza, že v tomto bode (a ani v

iných bodoch návrhu) nie je uvedený údaj, kedy bola zmenka predložená žalovanej na zaplatenie a
uvedené je len všeobecne : “Indosant predložil zmenku k zaplateniu...“ bez konkretizácie, kedy a za
akých okolností k tomu došlo. Správne preto súd prvej inštancie ustálil moment predloženia zmenky
na platenie žalovanej ako deň, kedy mu bola doručená súdom žaloba, ktorou žalobca uplatnil svoju
pohľadávku a následne zročnosť zmenky nasledujúcim dňom, od ktorého priznal žalobcovi 6% ročný

úrok zo zmenkovej sumy. Za obdobie do zročnosti zmenky tento zákonný úrok nepatrí, preto správne
súd návrh na zaplatenie zákonného úroku v prevyšujúcom rozsahu zamietol.

37. Pokiaľ žalobca namieta, že zročnosť zmenky nebola spornou skutočnosťou a žalovaný ju
nespochybňoval,odvolacísúduvádza,žepredmetomprieskumusúdunepochybnejedoba(dĺžkadoby),

za ktorú patrí zákonný úrok v zmysle ust. § 48 ods. 1 zák. 191/1950 Sb., preto dôvodnosť nároku z tohto
hľadiska posudzuje súd ex offo, teda bez ohľadu na prípadnú námietku žalobcu.

38. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby, z ktorého

dôvodu odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
vrátane výroku o trovách pred súdom prvej inštancie potvrdil.

39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a § 261 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu

trov odvolacieho konania a úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd
stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).