Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/232/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2709206133
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2709206133.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Martina Valentová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci navrhovateľa: R. J., nar. XX.X.XXXX,
bytom E. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Vojtech Kubal, so sídlom Bratislava, Vajnorská 8/A,
proti povinnej: Mgr. S. J., nar. X.X.XXXX, bytom K.. Q. XX, D., zastúpenej splnomocnencom: J. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom D., C. XX, o určenie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Skalica č. k. 1C/207/2009-512 zo dňa 7.4.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh navrhovateľa (na určenie výživného 165,97
Eur mesačne od 1.12.2009 voči povinnej) zamietol a odporkyni (akt. povinnej) náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 66, § 67 ods. 1, ods. 2, §
75 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, s poukazom na procesné ust. § 120 ods. 1, § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že navrhovateľ je rozvedený, je poberateľom

starobného dôchodku, ktorý poberal v roku 2009 vo výške 360,70 Eur, v roku 2010 vo výške 371,80
Eur, v roku 2011 vo výške 378,50 Eur, v roku 2012 vo výške 391 Eur, v roku 2013 vo výške 402,20
Eur, v roku 2014 vo výške 411 Eur, v roku 2015 vo výške 416,20 Eur a v roku 2016 vo výške 418,10
Eur. Okrem toho navrhovateľ mal každý rok vyplatený jednorazový vianočný príspevok vo výške cca
50 Eur. Je vlastníkom rodinného domu v D. a vlastníkom pozemkov (z toho vinice vo výmere 1485
m2) v celkovej výmere 2 014 m2. Nehnuteľnosti vlastní v spoluvlastníckom podiele 1/1 spolu s neb.
Y. J.. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov doposiaľ nebolo právoplatne

skončené. Rodinný dom a vinohrad, ktorého je spoluvlastníkom, a ktorý sa nachádza v k.ú. D. neužíva a
tento ani neprenajíma. Navrhovateľ býva v rodinnom dome u pani T. vo E., ktorej prispieval na bývanie a
stravu od roku 2009, pričom najskôr vo výške 200 Eur mesačne, v súčasnosti v sume 400 Eur mesačne.
Navrhovateľ má zdravotné problémy, navštevuje viacero odborných lekárov a dopláca za lieky, ktoré
hradí zo svojho dôchodku. Viackrát sa zúčastnil kúpeľných pobytov, v roku 2014 hradil pobyt v Kúpele
Nimnica a.s. v sume 231 Eur, v roku 2015 absolvoval kúpeľnú liečbu v Trenč. Tepliciach, za čo platil
650 Eur. Povinná, dcéra navrhovateľa, býva spoločne s manželom v 3-izbovom byte, ktorý majú v

bezpodielovom spoluvlastníctve spolu s príslušným podielom na spoločných častiach a zariadeniach
domu. Rovnako majú v bezpodielovom spoluvlastníctve garáž. Iné nehnuteľnosti odporkyňa nevlastní.
Od 2.1.2007 je na starobnom dôchodku, ktorý poberala v roku 2009 vo výške 482,20 Eur, v roku 2010
vo výške 510,50 Eur, v roku 2011 vo výške 519,70 Eur, v roku 2012 vo výške 536,90 Eur, v roku 2013vo výške 548,10 Eur, v roku 2014 vo výške 556,90 Eur, v roku 2015 vo výške 562,10 Eur. V roku 2009
bola zamestnaná v X. D. a dosiahla zárobok 2.110,20 Eur netto, v 1/2010 770,75 Eur, od 11.4.2012 do
30.6.2012 v sume 1.725,36 Eur, od 3.9.2013 do 15.9.2013 v sume 263,87 Eur. Doposiaľ prispieva na

potreby svojej dospelej dcéry S., ktorá je z dôvodu zdravotného stavu umiestnená v Domove sociálnych
služieb pre dospelých v J. Sv. I., pretože jej invalidný dôchodok v sume 277,50 Eur je nepostačujúci,
financuje jej oblečenie, obuv, kozmetiku, hygienické potreby, plne jej hradí jej rehabilitačnú a rekreačnú
činnosť v sume 1.200 Eur ročne. Povinná má zdravotné problémy, trpí na cukrovku, má problémy
so sluchom, nosí strojček, doposiaľ neabsolvovala žiadnu kúpeľnú liečbu. Manžel odporkyne poberá

starobný dôchodok vo výške cca 700 Eur mesačne, má zdravotné problémy so srdcom, dopláca za lieky.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyvodil právny záver, že na strane navrhovateľa
neexistuje taký stav odkázanosti, ktorý by si nevyhnutne vyžadoval riešenie v podobe výživného zo
strany povinnej. Navrhovateľ má zabezpečené svoje životné potreby zo svojho starobného dôchodku
a zdieľa slušnú životnú úroveň. Okrem toho je spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré však bezdôvodne

neužíva a ani ich neprenajíma. Je pravdou, že povinná poberá vyšší starobný dôchodok ako navrhovateľ
a spolu so svojim manželom majú vyšší príjem na osobu ako je dôchodok otca povinnej, neznamená
to však, že by navrhovateľ mal automaticky nárok na výživné tak, aby sa tieto príjmové pomery otca
a jeho dcéry vyrovnali. Navrhovateľ má ešte syna, pričom výživné požaduje len od povinnej. Určenie
vyživovacejpovinnostiodporkyninanavrhovateľabynebolovsúladesdobrýmimravmi,keďnavrhovateľ

v minulosti riskantne a neuvážene nakladal so svojim finančnými prostriedkami, keď na základe zmluvy
o pôžičke požičal T. sumu prinajmenšom 200.000 Sk (v NZ uznal T. dlh vo výške 700 000 Sk) a investoval
do nebankovej spoločnosti HORIZONT SLOVAKIA a.s.. Na základe uvedených skutočností návrhu
navrhovateľa nebolo možné vyhovieť.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho advokáta, ktorým navrhol
zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a vyhovieť jeho odvolaniu, návrhu aspoň čiastočne vyhovieť a
povinnej určiť platiť mu výživné. Ako odvolacie dôvody uviedol § 205 ods. 2 písm. d) Občianskeho
súdneho poriadku (akt. § 365 ods. 1 písm. f/, Civilného sporového poriadku). Argumentoval tým, že v
konaní bolo preukázané, že je starobný dôchodca, jediným príjmom je starobný dôchodok, je osoba

zdravotne ťažko postihnutá, bol niekoľkokrát na liečení, ktoré boli nutné z hľadiska možnej stabilizácie
zdravotného stavu, najmä po operáciách, a neboli určené na rekreáciu. Jeho zdravotný stav si vyžaduje
prakticky všetstrannú starostlivosť inej osoby. So svojím príjmom hospodári tak, že tento zverí osobe, u
ktorej býva, a ktorá sa o neho stará. Táto suma nemôže pokryť náklady s existenciou spojené. Úvahy
súdu o možnom rozpore nároku s dobrými mravmi, nie sú adekvátne. Poskytnutie pôžičky, nie je možné

považovať za hazard a nezodpovednosť, jednalo sa o zákonný občianskoprávny úkon, rodina ani deti
to ekonomicky nepocítili. Povinnú dal vyštudovať, daroval jej značný majetok, dom a vinicu. Vinicu
vlastní spolu s povinnou, nie je rozdelená, povinná mu nedovolí ju niekomu prenajať. Dom patrí do
nevysporiadaného BSM, syn mu bráni v osobnom užívaní a ani povinná nepripúšťa jeho prenajatie. Má
vedomosť, že proti synovi je vedených niekoľko exekúcií, nemá oficiálny príjem, teda by nebola splnená

podmienka na platenie výživného na jeho strane.

5. Oprávnená odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila
a uviedla, že s odvolaním nesúhlasí a navrhla rozsudok potvrdiť v celom rozsahu. Navrhovateľ podal
minimálne 20 trestných oznámení a 7 podaní na priestupkové konania na povinnú a jej rodinu, ktoré

boli zastavené ako nedôvodné. Naopak navrhovateľ bol niekoľkokrát uznaný vinným z priestupku voči
jej rodine. Navrhovateľ poskytol pôžičku z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov (bez
súhlasu a vedomosti bývalej manželky). Dňa 8.9.1999 uzavrel navrhovateľ ako oprávnený a súdny
exekútor JUDr. Pavel Šajánek Zmluvu o vykonaní exekúcie pod číslom EX 521/99 na vymoženie sumu
704 080 Sk od 24.3.1998 s 25 % ročným úrokom do zaplatenia. Dňa 3.5.2011 navrhovateľ zaslal návrh

na zastavenie exekučného konania a dňa 24.7.2001 bolo uznesením exekučné konanie zastavené.
Poukázala na druhú stranu rozsudku, predposledný odsek že sumu požičal 200 000 Sk v roku 1992 a
tiež že v sume 700 000 Sk boli započítané aj úroky z pôžičky, správne pôžička 700 000 Sk bola daná
dňa 24.3.1998 a z nej najviac 25 % úrok za každý rok a takto znie aj Zmluva na vykonanie exekúcie
zo dňa 8.9.1999 pod číslom EX 521/99. Navrhovateľ nevymáha od 8.9.1999 dlh vo výške 704 080

Sk, čím značne poškodil bývalú manželku, preto nie je morálne únosné, aby mu bolo súdom priznané
akékoľvek výživné. Obaja rodičia jej darovali, čo uvádza navrhovateľ ako jeho výlučný dar. Na prenajatie
vinice nepotrebuje navrhovateľ jej súhlas. Nie je pravdou, že mu nedovoľuje prenajať vinicu, ktorá je
predmetom prebiehajúceho konania BSM, keď na poslednom pojednávaní mu navrhla, že je ochotná sivinicu prenajať, avšak navrhovateľ na jej ponuku vôbec nereagoval. Navrhovateľ ako jediný má kľúče
od domu a jediný má prístup do domu. Na prenajatie domu nepotrebuje navrhovateľ jej súhlas, pokiaľ
nie je skončené konanie o vyporiadenie BSM a dedičské konanie. Brat pracuje v Nemecku.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval už za účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a

ustanovenízákonač.161/2015Z.z.Civilnéhomimosporovéhoporiadkuúčinnéhood1.7.2016 (ďalejlen
CMP), pričom podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak tento zákon neustanovuje inak (tzv. vzťah subsidiarity).

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP účinného v čase podania odvolania, akt. § 34
CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, akt. § 362 ods. 1 CSP), oprávneným

subjektom - účastníkom (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 ods. 1 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP, akt. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP v
spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a

dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia
dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na
webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že

odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok aj v závislom výroku o náhrade trov
konania (odvolaním nenapadnutý) je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2CSP.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a

naplnené skutkové okolnosti pre zamietnutie návrhu navrhovateľa na určenie výživného voči povinnej,
v zmysle preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie.

9. Podľa § 66 Zákona o rodine deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim
rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

10. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o rodine každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom
rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam,
možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí, ods. 2 vyživovacia povinnosť medzi manželmi a
poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči

rodičom.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie, ods. 2 výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore
s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

12. Z citovaného ustanovenia § 66 Zákona o rodine vyplýva kritérium primeranej výživy a zároveň

možno vyvodiť, že je potrebné vychádzať z toho, že rozsah vyživovacej povinnosti detí k rodičom je
užší v porovnaní s vyživovacou povinnosťou rodičov k deťom a vzájomnou vyživovacou povinnosťou
medzi manželmi, ale širší oproti vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Ak existuje na
strane rodiča stav odkázanosti na výživu na jednej strane, a možnosti a schopnosti dieťaťa samostatne
sa živiť, umožňujúceho poskytovať výživné ďalšej osobe a súčasne nie je daný rozpor s dobrými

mravmi ani konkurencia s inými druhmi vyživovacích povinností na strane druhej, majú rodičia právo
na to, aby im ich deti zabezpečili výživu umožňujúcu slušnú životnú úroveň. Stav odkázanosti bude na
strane oprávneného predovšetkým vtedy ak nebude môcť pracovať a nevznikne mu nárok na starobný
dôchodok, prípadne dôchodok bude nedostatočný a pod.13 Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie návrhom uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery
súduprvejinštancievoveci,ktorýnavecaplikovalsprávnehmotnoprávneustanoveniaatietovsúvislosti
s danou vecou i správne vyložil a plne sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje
na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené

odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť
a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa
potom žiada dodať už len nasledovné:

14. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že navrhovateľ bol už v čase podania návrhu poberateľom
starobného dôchodku, konkrétne v roku 2009 vo výške 360,70 Eur + vianočný príspevok v sume 49,80

Eur, v roku 2010 vo výške 371,80 Eur mesačne + vianočný príspevok v sume 47,78 Eur, v roku 2011 vo
výške 378,50 Eur mesačne + vianočný príspevok v sume 47,53 Eur, v roku 2012 vo výške 391,00 Eur
mesačne + vianočný príspevok v sume 46,75 Eur, v roku 2013 vo výške 402,20 Eur mesačne + vianočný
príspevok v sume 54,59 Eur, v roku 2014 vo výške 411,00 Eur + vianočný príspevok v sume 48,94 Eur,
v roku 2015 vo výške 416,20 Eur mesačne + vianočný príspevok v sume 48,01 Eur, v roku 2016 vo

výške 418,10 Eur mesačne a povinná bola taktiež už v čase podania návrhu poberateľkou starobného
dôchodku, v roku 2009 vo výške 482,20 Eur mesačne, v roku 2010 vo výške 510,50 Eur mesačne, v
roku 2011 vo výške 519,70 Eur mesačne, v roku 2012 vo výške 536,90 Eur mesačne, v roku 2013 vo
výške 548,10 Eur mesačne, v roku 2014 vo výške 556,90 Eur mesačne, v roku 2015 vo výške 562,10
Eur mesačne. Povinná bola zamestnaná od 2.9.2009 do 31.1.2010 s príjmom za 9/2009 - 12/2009 v

sume 2.110,20 Eur netto, za 1/2010 v sume 770,75 Eur, od 11.4.2012 do 30.6.2012 v sume 1.725,36
Eur, od 3.9.2013 do 15.9.2013 v sume 263,87 Eur. Manžel povinnej je na starobnom dôchodku a poberá
dôchodok cca 700 Eur mesačne.

15. Súd správne skúmal, či sú splnené predpoklady pre určenie vyživovacej povinnosti povinnej ako

dcére na primeranú výživu navrhovateľa jej otca. Po zistení príjmov a výdavkov ako navrhovateľa,
tak aj povinnej, dospel k správnemu záveru, že na strane navrhovateľa nie je taká situácia, ktorá
by odôvodňovala, aby súd uložil povinnej povinnosť zabezpečiť otcovi v určitom rozsahu vyživovaciu
povinnosť. Aj keď je pravdou, že povinná spolu so svojim manželom majú vyšší príjem na osobu
ako je dôchodok otca povinnej, neznamená to, že by otec automaticky mal nárok na výživné tak,

aby sa tieto príjmové pomery otca a dcéry vyrovnali, Zákon o rodine v prípade vyživovacej povinnosti
rodičovadetítotižnestanovujepodmienkurovnakejživotnejúrovne,alezabezpečenieprimeranejvýživy
v prípade potrebnosti rodičov. Pokiaľ v odvolaní navrhovateľ vytýka nesprávne skutkové zistenia, s
týmto odvolací súd nesúhlasí, keď súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a naviac vec aj správne právne posúdil. Súd hodnotil celkovú situáciu

navrhovateľa, a to podrobne aj pokiaľ ide o jeho. Odvolací súd akceptuje, že pred súdom prvého
stupňa bolo preukázané, že navrhovateľ má zdravotné problémy zvyšujúce náklady na jeho výživu,
ktoré má ale už aj povinná ako aj jej manžel, avšak uvedené nie je bez ďalšieho dôvodom na vznik
nároku na výživné od dieťaťa. Tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že jeho zdravotný stav si vyžaduje
prakticky všestrannú starostlivosť inej osoby, ešte nepostačuje pre záver o dôvodnosti návrhu, keď

súd nezistil výnimočné okolnosti na strane navrhovateľa ani súvisiace s jeho zdravotným stavom, ktoré
by nepokrýval jeho starobný dôchodok, či už ide o výdavky na bývanie, stravu, lieky. V súvislosti s
výdavkami navrhovateľa na bývanie odvolací súd uvádza, že nielen navrhovateľ je povinný tieto platiť
ale na výdavkoch na bývanie sa musí podieľať každá dospelá osoba, ktorá zdieľa spoločnú domácnosť,
v prípade navrhovateľa je to pani T., s ktorou navrhovateľ žije v jednej domácnosti. Navrhovateľa

pritom zaťažovala dôkazná povinnosť ohľadom preukázania jeho výdavkov. Podstatné pre potvrdenie
rozhodnutia bolo zistenie, že pre uplatnený nárok navrhovateľa na výživné voči povinnej nie sú splnené
zákonné predpoklady, konkrétne nie je dostatočne preukázaná odkázanosť navrhovateľa, ktorý dostáva
pravidelný stabilný mesačný dôchodok (už aj v čase podania návrhu v roku 2009) v roku 2016 vo výške
418,10 Eur mesačne, z ktorého si svoje základné životné potreby v primeranej miere dokáže uspokojiť.

V tejto súvislosti súd na podporu záveru súdu prvej inštancie, že navrhovateľ zdieľa primeranú životnú
úroveň uvádza, že navrhovateľ v posudzovanom období, ktoré je predmetom konania (návrh podaný na
súd dňa 24.11.2009 ku dňu vyhlásenia rozsudku 7.4.2016) poberal starobný dôchodok vo výške, ktorá
presahovala a presahuje výšku priemerného starobného dôchodku podľa údajov zverejnených na F. (vroku 2009 suma 339,73 Eur, v roku 2010 suma 352,54 Eur, v roku 2011 suma 362,08 Eur, v roku 2012
suma 375,89 Eur, v roku 2013 suma 390,51 Eur, v roku 2014 suma 400,18 Eur, v roku 2015 suma
411,06 Eur, v roku 2016 k 30.6.2016 suma 415,47 Eur).

16. Súd prvej inštancie tiež správne uzavrel, že na strane odporkyne neboli zistené také možnosti
a schopnosti umožňujúce jej poskytovať výživné ďalšej osobe t. j. navrhovateľovi, keď vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že dcéra odporkyne (vnučka navrhovateľa) je umiestnená v režime
celoročnej starostlivosti v domove sociálnych služieb, pričom jej invalidný dôchodok nepokrýva všetky

jej výdavky súvisiacie nielen s pobytom v domove, ktoré jej kompletne financuje povinná ako jej matka
mesačne cca 100 Eur. Určenie vyživovacej povinnosti aj v prípade, že by bol navrhovateľ odkázaný na
výživu, čo však v konaní preukázané nebolo, voči povinnej, by nebolo ani v súlade s dobrými mravmi,
keďže povinná má naďalej vyživovaciu povinnosť voči svojej dospelej dcére a to s poukazom na ust. § 62
ods. 1 Zákona o rodine. Nie bez významu je aj zistená skutočnosť súdom prvej inštancie, že navrhovateľ
je spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré však hospodárne nevyužíva, pričom je irelevantné, že tieto

sú predmetom dedičského konania po nebohej bývalej manželke, resp. vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva, ktoré je taktiež riešené súdnou cestou.

17. Okrem toho odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že samotný navrhovateľ, ktorý tvrdí, že nemá
príjem na pokrytie jeho výdavkov, najmä doplatku na lieky a nákladov súvisiacich s jeho zdravotným

stavom, požaduje výživné iba od povinnej, ktorá je len jedným z dvoch jeho detí. V prípade, ak by aj mal
nárok na výživné (to však nebolo preukázané), majú vyživovaciu povinnosť voči nemu všetky deti podľa
pomeru svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Je nedôvodné, aby výživné požadoval
iba od jedného dieťaťa, subjektívne zhodnotiac, že vzhľadom na situáciu syna, proti ktorému sa vedú
exekučné konania, by nebola splnená podmienka na platenie ním výživného.

18. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol,
rozhodol vecne správne a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s
použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok, včítane závislého výroku o náhrade trov konania (odvolaním
osobitne nenapadnutého), potvrdil.

19. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

20. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

21. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

22. Podľa § 57 CMP, povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

23. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

24. Podľa vyššie cit. ustanovení v mimosporových konaniach upravených CMP platí zásada, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda
sám znáša svoje trovy. CMP pripúšťa výnimky a to v zmysle § 53 <.nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní, avšak uvedené platí
len v prípade, ak bol podaný návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 57 CMP, ktorý
účastníci,podľaspisovéhomateriálunepodali,vdôsledkučoho anineboldôvodnazvažovanieaplikácie

výnimky v zmysle § 55 CMP.25. O náhrade trov odvolacieho konania s poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, rozhodol
odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 a § 57 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).