Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/598/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812207628
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7812207628.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej

a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: A. Q., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Q. Podhradie, I. XXX, právne zastúpený: JUDr. Ladislav Csákó, advokát so sídlom
Rožňava, Hviezdoslavova 4, proti žalovanému: L. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. Y., N. XXX, za účasti
intervenienta Allianz - T. poisťovňa, a. s. so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700,
o zaplatenie 2.859,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní intervenienta proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava z 15. januára 2014 č. k. 12C/153/2012-172

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a v súvisiacom

výroku o trovách konania.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom konanie
do výšky istiny 2.859,00 Eur zastavil. Ďalším výrokom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 2.859,00 Eur za čas od 08. 08. 2012 do zaplatenia, tzn.
do 15. 08. 2013, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol.
Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.053,47 Eur do troch

dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.

2. Rozhodol tak o nároku žalobu na náhrady škody na zdraví vo výške 2.859,- Eur s 9 % úrokom z
omeškania odo dňa doručenia žaloby (08. 08. 2012) do zaplatenia, ktorú mu spôsobil žalovaný tým, že
sa voči žalobcovi dopustil prečinu ublíženia na zdraví. Žalovaný bol uznaný vinným, pretože dňa 27.
08. 2009, po požití alkoholických nápojov, riadil osobné motorové vozidlo zn. Favorit Forman, EČ: TV
978 BH, v obci Krásnohorské Podhradie, po lesnej ceste, za futbalovým ihriskom, kde prenasledoval

motocykel zn. JAWA 250 bez evidenčného čísla. Následne po vytvorení prekážky po hrboľatej ceste,
narazil žalovaný do motocykla, v dôsledku čoho utrpel vodič motocykla - žalobca poškodenie na zdraví.
Na základe lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovaného
prednostom Kliniky popálením a rekonštrukčnej chirurgie Nemocnice Košice - Šaca, a. s., z 21.
septembra 2011, bol určený celkový počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov
160, pričom hodnota jedného bodu v roku 2010 predstavovala sumu 14,89 Eur. Žalobca navrhol,
vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa, zvýšiť bodové ohodnotenie o 20 %. V súlade s ust. §

6 ods. 3 Zákona č. 437/2004 Z. z. vyzval žalobca poisťovňu na uzavretie dohody o urovnaní z 5. januára
2012, na ktorú však reagovala až po uplynutí 3 mesiacov.3. Dňa 20. 08. 2013 oznámil vedľajší účastník, že na základe preukázanej pravosti posudku o sťažení
spoločenskéhouplatnenia,obdržalsúhlasžalovanéhosposkytnutímnáhradyškodynazdravížalobcovi.
Na základe uvedeného, dňa 15. 08. 2013 zaplatil vedľajší účastník žalobcovi sumu 2.859,00 Eur.

Dňa 06. 09. 2013 zobral žalobca žalobu čiastočne späť do výšky istiny 2.859,00 Eur a v tejto časti
navrhol konanie zastaviť. Naďalej trval na zaplatení úroku z omeškania z uvedenej sumy za čas od
08. 08. 2012 do zaplatenia a na náhrade trov konania. Súd v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby
konanie zastavil v zmysle ust. § 96 ods. 1, 2 O.s.p., so súhlasom žalovaného. Žalovaný, ako aj vedľajší
účastník, súhlasili s čiastočným späťvzatím žaloby, nesúhlasili však s uplatneným úrokom z omeškania,

ani s náhradou trov konania. Vedľajší účastník uviedol, že podanie žaloby považuje za predčasné,
pretoženemoholrealizovalplneniezdôvodu,žežalobcanepredložilAllianzpoisťovnioriginállekárskeho
posudku, predkladal len kópie lekárskych správ. Tým žalobca nesplnil svoju povinnosť riadne preukázať
výšku škody v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. a) Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

4. Súd poukázal na ust. § 4 ods. 2, § 11 ods. 6 písm. a), ods. 7, 8, 10 Zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
v znení platnom v čase uplatnenia nároku a uzavrel, že v dôsledku prečinu ublíženia na zdraví,
vyplývajúceho z rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1T/16/2010 zo dňa 26. 08. 2010, v
spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/92/2010 zo dňa 16. 02. 2011, vyplynula

zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu na zdraví žalobcu. Rozsah zdravotného poškodenia
žalobcu vyplynul jednak z pripojeného trestného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 1T/16/2010, ako aj z
fotokópii lekárskych správ založených v spise sp. zn. 12C/153/2012. Žalobca navrhol prostredníctvom
JUDr. Csáka uzavretie dohody o urovnaní s vedľajším účastníkom z 5. januára 2012. Z následnej
komunikácie prostredníctvom pošty a mailovej pošty vyplynulo, že táto komunikácia sa datovala od

obdobia 09. 01. 2012, kedy bol zasielaný návrh na uzavretie dohody o urovnaní. Z tejto komunikácie
vyplynulo, že vedľajší účastník komunikoval vo veci predkladania potrebných listín s poškodeným -
žalobcom. Vedľajší účastník podľa uvedenej komunikácie trval na predložení originálneho posudku
o sťažení spoločenského uplatnenia a tiež fotokópie lekárskych správ. Žalobca predložil s určitým
časovýmodstupomlenfotokópielekárskychspráv,ato27.07.2012.Zoznámeniavedľajšiehoúčastníka

adresovaného poškodenému zo dňa 30. 07. 2012 vyplynulo, že nepovažovala nároky poškodeného
za dostatočne preukázané, práve v súvislosti s tým, že neboli predložené označené listiny a z toho
dôvodu sa nezaoberala poistným plnením. Súd konštatoval, že z konania nevyplynuli žiadne neúčelné a
špekulatívne zámery žalobcu pred podaním žaloby. Jednalo sa nepochybne o mladú, neskúsenú osobu,
bezskúsenostísadministratívnymvybavovanímvecí,navyšetrpelnásledkamizdravotnéhopoškodenia.

V rámci svojich schopností a možností predložil kópie lekárskych správ. Originál posudku o sťažení
spoločenskéhouplatneniažalobcubolpredloženýknahliadnutiunapojednávaní,konanom7.júna2013.
Na základe predloženého originálu k nahliadnutiu, následne akceptoval vedľajší účastník nárok žalobcu
na plnenie. V tejto súvislosti súd uviedol, že pokiaľ jediným dôvodom pre neposkytnutie poistného
plnenia bola absencia originálu lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia a lekárskych

správ, tak vedľajší účastník má síce právo na preukázanie nárokov na náhradu škody na zdraví, avšak
Zákon č. 381/2001 Z. z. v platnom znení, nepredpisuje, akou formou majú byť preukazované nároky.
Je pravdepodobné, že vedľajší účastník žiadal preukázanie nárokov na základe určitých interných
postupov, ktoré je však potrebné podriadiť príslušným ustanoveniam uvedeného zákona. V prípade, že
vedľajší účastník od januára 2012 nemal k dispozícii tieto podklady, mal povinnosť postupovať podľa

ust. § 11 ods. 6 uvedeného zákona, z ktorého vyplýva, že bol povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, s tým, že do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, mal skončiť prešetrovanie a oznámiť
poškodenému výšku poistného plnenia. Pri zistení uvedenej výšky poistného plnenia mal opäť povinnosť
vedľajší účastník poskytnúť plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebných na zistenie rozsahu

povinnosti. Je zrejmé, že vedľajší účastník nevykonal žiadne prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
aobmedzilsalennamailovúapoštovúkomunikáciusožalobcom,ajtolenvobdobímesiacajanuár2012
a následne 30. júla 2012, kedy oznamoval, že poistné plnenie neposkytne. Argumentácia vedľajšieho
účastníka za daných okolností nie je akceptovateľná, pretože vedľajšiemu účastníkovi nič nebránilo, aby
sa oboznámil s trestným spisom, o existencii ktorého mal poznatky, pretože už na základe konštatovanej

trestnej zodpovednosti žalovaného, práve z uvedeného trestného konania, poskytol vedľajší účastník
poistné plnenie vo forme náhrady vecných nákladov, dňa 31. 05. 2011 vo výške 226,59 Eur, čo vyplynulo
z pripojeného výpisu z registra vedľajšieho účastníka (náhrada za poškodený motocykel). Pokiaľ mal
vedľajší účastník dostatočné informácie o uvedenom trestnom konaní, mal zákonnú možnosť požiadať oinformáciu zo spisu príslušný orgán činný v trestnom konaní, rovnako aj informácie o dopravnej nehode,
alebo mohol nahliadnuť do spisu a vyhotovovať si z neho výpisy vo veci týkajúcej sa škodovej udalosti,
tak ako to vyplýva z ust. § 11 ods. 10 uvedeného zákona. Z týchto dôvodov súd konštatoval, že pokiaľ

sa žalobca domáhal uplatnenia svojho nároku prostredníctvom súdu, nejednalo sa o neúčelné podanie
žaloby, už aj s poukazom na to, že k poškodeniu na zdraví došlo 27. augusta 2009 a žaloba bola podaná
krátko pred uplynutím premlčacej lehoty - 8. augusta 2012, po predchádzajúcom oznámení vedľajšieho
účastníka z 30. júla 2012, že poistné plnenie neposkytne, pretože nárok nebol dostatočne preukázaný.
V tomto prípade je nepochybné, že došlo k omeškaniu so splnením peňažného záväzku. Žalobca si

uplatnil úrok z omeškania až od podania žaloby, tzn. od 08. 08. 2012, napriek tomu, že k uvedenému
omeškaniu došlo už skôr, tzn. v období, kedy uplynula lehota podľa ust. § 11 ods. 6, 7 uvedeného
zákona. Povinnosť zaplatiť v takomto prípade úroky z omeškania vyplynula z § 11 ods. 8 uvedeného
zákona. Vedľajší účastník namietal správnosť výšky uplatneného úroku z omeškania. V tejto súvislosti
súd poukázal na znenie ust. § 3 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z., v zmysle ktorého výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 08. 08. 2012 predstavovala
základná sadzba Európskej centrálnej banky 0,75 %, tzn. že s pripočítaním 8 percentuálnych bodov bol
správny úrok vo výške 8,75 %, ktorý súd priznal žalobcovi z vyššie uvedených dôvodov. Súd žalobu v
časti uplatneného úroku z omeškania zamietol v rozsahu, v ktorom prevyšuje zákonnú výšku (0,25 %).

5. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania súd zobral do úvahy skutočnosť, že žalobca zobral
žalobu späť v časti istiny, avšak až v priebehu konania z dôvodu, že vedľajší účastník poskytol poistné
plnenie za žalovaného. Konanie bolo zastavené v časti istiny pre správanie sa žalovaného, nie žalobcu,
čo bolo zohľadnené pri výpočtovom základe jednotlivých úkonov. O náhrade trov konania súd rozhodol
v súlade s ust. § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). V

danom prípade mal žalobca síce úspech pomerný, avšak neúspech žalobcu bol len v nepatrnej časti a
z týchto dôvodov súd priznal žalobcovi náhradu trov z právneho zastúpenia v plnej výške podľa ust. §
10 ods. 1, § 14 ods. 2 písm. d), 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (8 úkonov právnych služieb) vo
výške 1.053,47 Eur.

6. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním intervenient (vedľajší účastník), ktorý navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobný návrh zamietol a priznal mu trovy konania.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd vec nesprávne právne posúdil, čím je daný odvolací dôvod podľa
ustanovenia § 205 ods.2 písm. f) O.s.p.

7. Rozhodnutie súdu podľa názoru odvolateľa nie je správne, nakoľko pri právnom posúdení veci
ušlo pozornosti súdu, že žalobca si v tomto konaní svoj nárok neuplatňuje voči poisťovateľovi, ale
voči osobe zodpovednej za vznik škody a preto pre posúdenie dôvodnosti nároku na príslušenstvo
pohľadávky, a napokon aj rozhodnutie o priznaní príslušenstva pohľadávky, nie je možné odôvodniť
aplikáciou týchto zákonných ustanovení, nakoľko sa jedná o špeciálny právny predpis, ktorý ustanovuje

povinnosť poisťovateľa (nie osoby zodpovednej za škodu) nahradiť úroky z omeškania. Posúdenie
dôvodnosti príslušenstva pohľadávky a rozhodnutie o nej vo vzťahu ku žalovanému bolo možné len
aplikáciou ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak dlžník svoj dlh
nesplní, je v omeškaní. V zmysle ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka ak nie je čas splnenia
dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, tak ako tomu je aj v tomto

prípade, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobca v
konaní nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by si svoj nárok pred podaním žalobného návrhu uplatnil u
žalovaného a preto sa žalovaný nemohol už dňa 08.08.2012, t.j. dňom podania žalobného návrhu na
príslušnom súde dostať do omeškania. Aj keď vo vzťahu k predmetu a stranám sporu je irelevantné
rozporovanie postupu vedľajšieho účastníka pri realizácii náhrady škody pre žalobcu, pre úplnosť svojho

podania poukazuje vedľajší účastník nato, že z ustanovenia §11 ods. 6 a 7 zákona číslo 381/2001 Z.
z. je zrejmé, že zákon rozlišuje medzi povinnosťou poisťovateľa urobiť šetrenie potrebné na zistenie
povinnosti poskytnúť poistné plnenie a povinnosťou poskytnúť plnenie. Výsledkom šetrenia môže byť
aj odmietnutie poistného plnenia, pričom vedľajší účastník už skôr vo svojom podaní z 24. septembra
2013 uviedol konajúcemu súdu, že v trojmesačnej lehote [§11 ods. 6 písm. b) zák. č. 381/2001 Z. z.] od

oznámenia právneho zástupcu poškodeného 05.01.2012 splnil, a to už listom z 23.01.2012 (následne
aj 30.07.2012) podmienku, ktorá ho v zmysle § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z. zbavuje povinnosti platiť
úrok z omeškania, nakoľko ide o špeciálnu úpravu úrokov z omeškania vo vzťahu k § 517 Občianskeho
zákonníka.8. Odvolateľ nesúhlasí ani s tým, aby nevyhnutnosť riadneho uplatnenia nároku poškodeného na
náhradu škody v zmysle ust. § 4 zák. č. 381/2001 Z. z., a v rámci toho oprávnená požiadavka

poisťovateľa na predloženie takého posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, z ktorého by boli
zrejmé všetky obsahové aj formálne náležitosti, t.j. koho sa hodnotenie týka, v akom rozsahu, kto a
kedy ho vykonal (keď z dokladu, ktorý poškodený poisťovateľovi predložil toto nebolo zrejmé, resp.
čitateľné), bolo bagatelizované, či považované za prehnaný a nedôvodný nárok poisťovateľa, keďže
zákon vyslovene nehovorí o povinnosti predložiť originál posudku o bolestnom a sťažení spoločenského

uplatnenia. Je bez akýchkoľvek pochybností, že k tomu, aby poisťovateľ mohol začať so šetrením
dôvodu a výšky plnenia, treba aby boli splnené povinnosti v zmysle ustanovenia § 799 ods. 2
Občianskeho zákonníka, pričom o to, aby sa vyšetrenie mohlo vykonať riadne a včas, sa musí pričiniť aj
ten, kto má právo na plnenie a v zmysle uvedeného je zrejmé, že vedľajší účastník poskytol plnenie tak,
akomutosvojousúčinnosťoužalobcaumožnil,pretoniejemožnédôvodiťtým,žebypoisťovateľnesplnil
svoju povinnosť. Vedľajší účastník namieta aj tvrdenie o tom, že mu ako poisťovateľovi nič nebránilo,

aby sa oboznámil s trestným spisom a mohol si z tohto zadovážiť doklady potrebné pre usporiadanie
nárokov, tak ako to učinil pri náhrade vecných nákladov, keďže poisťovateľovi, ktorý nebol účastníkom
trestného konania, zo zákona takéto oprávnenie nevyplýva, pričom nároky na náhradu vecnej škody
poisťovateľ usporiadal potom, čo si tieto priamo u neho poškodený uplatnil a nezadovážil si tieto, resp.
nenadobudol vedomosť o nich z trestného spisu vedeného v predmetnej veci.

9. Ďalej odvolateľ namieta správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa aj vo výroku o priznaní náhrady
trov právneho zastúpenia, pričom dôvodí aj tým, že uznesením Okresného súdu Rožňava zo 7. júla
2011 č.k. 12C 81/2011, bol JUDr. Ladislav Csakó, advokát, ustanovený žalobcovi ako právny zástupca
pre podanie návrhu vo veci náhrady škody z trestného konania a vedľajší účastník nemá vedomosť

a ani toto z rozhodnutia prvostupňového súdu nevyplýva, či tento právny zástupca mal poverenie na
zastupovanie žalobcu v tomto konaní.

10. K odvolaniu vedľajšieho účastníka podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie považuje za zákonné, vecne správne, dostatočne a presvedčivo odôvodnené a

preto si myslí, že odvolanie vedľajšieho účastníka (ďalej aj ako „poisťovňa“) nie je dôvodné. Súd v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia jednoznačne konštatuje, na základe akých skutočností, úvah
a právneho posúdenia veci dospel k meritórnemu rozhodnutiu. Žalobca poukázal na ust. § 4 ods. 2,
§ 4 ods. 4, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov s tým, že

podľa jeho názoru námietka vedľajšieho účastníka, že žalobca si nárok na náhradu škody neuplatnil u
žalovaného, čím sa tento nemohol dostať dňom 8. 8. 2012 do omeškania, odkazujúc na vyššie uvedené
právne normy, neobstojí, pretože si nárok na náhradu škody uplatnil rovno u poisťovne, ktorá je povinná
plniť za žalovaného ako poisteného. Navyše žalovanému z § 10 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z.
vyplýva oznamovacia povinnosť voči poisťovni, že bol proti nemu uplatnený nárok na náhradu škody.

Preto žalobca usudzuje, že je irelevantné, ak si nárok na odškodnenie neuplatnil prvotne u žalovaného,
pretože v konečnom dôsledku lehota na prešetrenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a na
poskytnutie poistného plnenia v zmysle § 11 ods. 6, 7 zákona č. 381/2001 Z. z. plynie dňom uplatnenia
si nároku na náhradu škody poškodeným, t. j. v posudzovanej veci začala plynúť dňom 9. 1. 2012, kedy
si žalobca prostredníctvom právneho zástupcu nárok na náhradu škody u poisťovne riadne uplatnil.

S argumentáciou vedľajšieho účastníka ohľadom priority zákonnej úpravy Občianskeho zákonníka vo
vzťahu k inštitútu omeškania pred použitím príslušných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. žalobca
nesúhlasí. Je toho názoru, že do omeškania s plnením sa nedostal žalovaný (a ani nemohol), ale práve
poisťovňa, z titulu, že táto je povinná na základe poistnej zmluvy plniť za poisteného - žalovaného.
Preto sa stotožňuje s právnym názorom súdu, ktorý otázku omeškania posúdil v intenciách zákona č.

381/2001 Z. z.Z

11. Žalobca zastáva presvedčenie, že právnym rámcom bezpodmienečnej a autoritatívnej požiadavky
poisťovne na predloženie prvopisu lekárskeho posudku nemôže byť ani ustanovenie § 799 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ktoré zakotvuje povinnosť poškodeného predložiť potrebné doklady vyžiadané

poisťovateľom. Obzvlášť nie v prípade, keď žiadny všeobecne záväzný právny predpis výslovne
neustanovuje formu preukazovania nárokov na náhradu škody. Rovnako povinnosť poisťovateľa
prešetriť v zákonnej trojmesačnej lehote uplatnený nárok poškodeného na náhradu škody, nemožno
bezvýhradne limitovať mierou súčinnosti poškodeného. Vedľajšiemu účastníkovi bola preukázateľneznáma existencia trestného konania vedeného na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 1T/16/2010,
v ktorom bola vyslovená trestná zodpovednosť žalovaného, a v ktorom vedľajší účastník žalobcovi aj
poskytol poistné plnenie z titulu vecnej náhrady. Nad rámec stanoviska súdu prvej inštancie žalobca v

odvolaní uvádza, že vedľajší účastník si zákonnú možnosť nazrieť do príslušného trestného spisu za
účelom zaobstarania si podkladov pre rozhodnutie o odškodnení mohol uplatniť aj postupom podľa § 69
ods. 1 posledná veta Trestného poriadku preukázaním naliehavého právneho záujmu, príp. postupom
podľa § 7 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. Navyše si myslí, že vedľajšiemu účastníkovi nič nebránilo v
možnosti si príslušné písomnosti zaobstarať aj nepriamo, skrz žalovaného, ktorý disponoval výhradným

právom nazerať do trestného spisu.

12. Čo sa týka otázky právneho zastúpenia žalobcu v predmetnom konaní, v tejto odkazuje na
ústne vyjadrenie svojho právneho zástupcu, prednesené na pojednávaní konanom 8. októbra 2013 na
Okresnom súde Rožňava, ako aj na písomné vyjadrenie z 8. októbra 2013. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal mu právo

na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania mu vznikli titulom trov právneho
zastúpenia za podanie tohto vyjadrenia v sume 143,11 Eur (základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 2.859,00 Eur je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb suma 111,21 Eur + 8,04 Eur
titulom tzv. režijného paušálu + 20 % DPH = 143,11 Eur).

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd [§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“)] prejednal odvolanie intervenienta ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP
a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích

dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie
dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h)] a dospel k záveru, že odvolaniu intervenienta nie je možné
vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 31. augusta 2016 o 9.35 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 215, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. §

219 ods. 1, 3 CSP.

14. Podľa ust. § 81 CSP (do 30 júna 2015 podľa vtedy platného a účinného ust. 93 ods. 1 O.s.p.)
intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem
na výsledku konania.

15. v Preskúmavanej veci z odvolania intervenienta vyplýva odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2
písm. f) O.s.p.. V zmysle CSP ide o odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h), t. j., že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je preukázaný.

17. Predmetom odvolacieho prieskumu sú výroky rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými súd žalobcovi
priznal úrok z omeškania z uplatneného nároku, pričom intervenient nenapáda výšku úrokov, ale deň
splatnosti, ako aj výrok o náhrade trov konania. Ostatné výroky rozsudku neboli napadnuté žiadnym zo

strán sporu, preto ich odvolací súd nepreskúmaval a v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom
rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., platného a
účinného v čase vydania rozhodnutia vo veci, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,

na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych
právnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok v napadnutých výrokoch ako
vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Intervenient v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej
inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal v napadnutom rozhodnutí, a preto jeho
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.20. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd založil svoje rozhodnutie na zistení,
že v dôsledku prečinu ublíženia na zdraví, vyplývajúceho z rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn.
1T/16/2010 zo dňa 26. 08. 2010, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/92/2010

zo dňa 16. 02. 2011, vyplynula zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu na zdraví žalobcu. Rozsah
zdravotného poškodenia žalobcu vyplynul jednak z pripojeného trestného spisu tamojšieho súdu sp.
zn. 1T/16/2010, ako aj z fotokópii lekárskych správ, založených v spise sp. zn. 12C/153/2012. Žalobca
navrhol prostredníctvom JUDr. Csáka uzavretie dohody o urovnaní s vedľajším účastníkom z 5. januára
2012. Z následnej komunikácie prostredníctvom pošty a e-mailovej pošty vyplynulo, že táto komunikácia

sa datovala od obdobia 09. 01. 2012, kedy bol zasielaný návrh na uzavretie dohody o urovnaní. Z tejto
komunikácie vyplynulo, že intervenient (vedľajší účastník) komunikoval vo veci predkladania potrebných
listín s poškodeným - žalobcom. Intervenient (vedľajší účastník) podľa uvedenej komunikácie trval
na predložení originálneho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia a tiež fotokópie lekárskych
správ. Žalobca predložil s určitým časovým odstupom len fotokópie lekárskych správ, a to 27. 07.
2012. Z oznámenia vedľajšieho účastníka adresovaného poškodenému zo dňa 30. 07. 2012 vyplynulo,

že nepovažovala nároky poškodeného za dostatočne preukázané, práve v súvislosti s tým, že neboli
predložené originály listín a z toho dôvodu sa nezaoberala poistným plnením.

21. Podľa záveru súdu prvej inštancie intervenient (vedľajší účastník) nevykonal žiadne prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu a obmedzil sa len na mailovú a poštovú komunikáciu so žalobcom, aj to

len v období mesiaca január 2012 a následne 30. júla 2012 žalobcovi oznamoval, že poistné plnenie
neposkytne. Z týchto dôvodov súd konštatoval, že pokiaľ sa žalobca domáhal uplatnenia svojho nároku
prostredníctvom súdu, nejednalo sa o neúčelné podanie žaloby, už aj s poukazom na to, že k poškodeniu
na zdraví došlo 27. augusta 2009 a žaloba bola podaná krátko pred uplynutím premlčacej lehoty, 8.
augusta 2012, po predchádzajúcom oznámení vedľajšieho účastníka z 30. júla 2012, že poistné plnenie

neposkytne, pretože nárok nebol dostatočne preukázaný.

22. Zároveň súd prvej inštancie zdôraznil, že v konaní neboli žiadne preukázané žiadne neúčelné a
špekulatívne zámery žalobcu pred podaním žaloby. Jednalo sa nepochybne o mladú, neskúsenú osobu,
bezskúsenostísadministratívnymvybavovanímveci,navyšetrpelnásledkamizdravotnéhopoškodenia.

V rámci svojich schopností a možností predložil kópie lekárskych správ.

23. Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že v tomto prípade došlo k omeškaniu
so splnením peňažného záväzku. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania až od podania žaloby, tzn. od 08.
08. 2012, napriek tomu, že k uvedenému omeškaniu došlo už skôr, tzn. v období, kedy uplynula lehota

podľa ust. § 11 ods. 6, 7 uvedeného zákona. Povinnosť zaplatiť v takomto prípade úroky z omeškania
vyplynula z § 11 ods. 8 uvedeného zákona.

24. S týmto záverom odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí a v tomto smere poukazuje na dôvody
napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a v podrobnostiach na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

25. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na to, že
podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b), c) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému

uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo
stratou veci, ako aj účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní
nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 5 písm. a)
alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene
krátil poskytnuté poistné plnenie.

26. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať 21).

27. Poznámka pod č. 20 odkazuje na ustanovenie § 823 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak
osobitné predpisy neustanovujú inak. V danom prípade je osobitným zákonom práve zákon č. 381/2001
Z.z.28. Poznámka pod č. 21 odkazuje na ustanovenie § 799 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto má
právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná

udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré
si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti (ods. 2 ).

29. Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť
(poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na

zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa
nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ
povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. (§ 797 ods. 2, 3 Občianskeho
zákonníka)

30. V odseku 3 je teda určená splatnosť plnenia poistiteľa v prípade poistnej udalosti. Plnenie poistiteľa

závisí od rozsahu následkov vyvolaných poistnou udalosťou. Poistiteľ musí vyšetriť, v akom rozsahu
má plniť. Splatnosť plnenia poisťovne teda závisí od skončenia vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa
plniť. Nastane do 15 dní od skončenia tohto vyšetrenia. Vyšetrenie sa podľa odseku 3 musí vykonať
bez zbytočného odkladu; zákon predpokladá, že sa vyšetrenie skončí do jedného mesiaca po tom,
keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel. Pozri k tomu § 799 ods. 2, ktorý ukladá poistenému

povinnosť bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť. Ak poistiteľ
nemôže skončiť vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť v zákonom ustanovenej lehote,
je povinný poistenému na požiadanie poskytnúť primeraný preddavok. Primeranosť preddavku treba
posudzovať podľa rozsahu následkov vyvolaných poistnou udalosťou.

31. Aj podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,poisťovateľ
je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie
rozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistnéplneniealebopodoručeníprávoplatnéhorozhodnutia
súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie

poistného plnenia.

32.Podľaust.§11ods.7citovanéhozákona,akpoisťovateľnesplnípovinnosťpodľaodseku5(teda,bez
zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné
plnenie a realizovať ho do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti), je

povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, ktorým je ust. § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka.

33. V preskúmavanej veci je nepochybné, že 27. augusta 2009 sa žalovaný dopustil proti žalobcovi
prečinu ublíženia na zdraví, čo vyplynulo z rozsudku Okresného súdu Rožňava z 26. augusta 2010,

sp. zn. 1T/16/2010, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo 16. februára 2011, sp. zn.
4To/92/2010, pričom žalovaný mal v čase nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie u intervenienta,
ktorý v dôsledku hlásenia poistnej udalosti pristúpil k jej likvidácii. Ako bolo uvedené vyššie, zákon
predpokladá, že sa vyšetrenie skončí do troch mesiacov po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti
dozvedel.

34. Zo spisového materiálu a z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že D. - T. Y., a. s.,
Odbor likvidácie poistných udalosti v neživotnom poistení, listom z 23. januára 2012, žiadala právneho
zástupcu žalobcu o oznámenie, či v zmysle uznesenia sp. zn. 12C/81/2011 bola už podaná žaloba
aj na súde a súčasne uviedla, že pokiaľ sa má zaoberať nárokmi poškodeného, je potrebné poslať

originál posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a kópie lekárskych správ o utrpených
zraneniach, priebehu liečenia, vrátane prvotného ošetrenia a lekárske správy preukazujúce trvalé
následkykudňuvystaveniaposudkuosťaženíspoločenskéhouplatnenia.Zobsahulistuďalejvyplynulo,
že 12. septembra 2011 vyzvali poškodeného k uplatneniu nárokov na náhradu škody a doručili mu
potrebné tlačivá na vyplnenie. Dňa 09. 01. 2012 obdržali e - mailom od JUDr. Ladislava Csáka

posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia z 21. septembra 2011 a uznesenie sp. zn.
12C/81/2011-18 o návrhu vo veci náhrady škody.35. Listom z 30. júla 2012 D. - T. poisťovňa, a. s., Odbor likvidácie poistných udalostí v neživotnom
poistení, oznámila poškodenému - žalobcovi, že poisťovňa sa s nárokmi poškodeného zaoberala a
vzhľadom na nedostatočné preukázanie nároku - nepredloženie originálu posudku o bolestnom a

sťažení spoločenského uplatnenia, považovala uvedené nároky za nepreukázané.

36. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní neboli preukázané žiadne
neúčelné a špekulatívne zámery žalobcu pred podaním žaloby, pričom sa jednalo o mladú, neskúsenú
osobu, bez skúseností s administratívnym vybavovaním veci, navyše trpel následkami zdravotného

poškodenia. V rámci svojich schopností a možností predložil poisťovni kópie lekárskych správ. Preto
prepiaty formalizmus, teda nepružné lipnutie na paragrafoch a zákonoch, so strany intervenienta v danej
veci bol nepatričný.

37. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd považuje za neopodstatnenú námietku intervenienta, že
nemá byť bagatelizovaná nevyhnutnosť riadneho uplatnenia nároku poškodeného na náhradu škody v

zmysle ust. § 4 zák. č. 381/2001 Z. z., a v rámci toho oprávnená požiadavka poisťovateľa na predloženie
takého posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, z ktorého by boli zrejmé všetky obsahové aj
formálne náležitosti, t.j. koho sa hodnotenie týka, v akom rozsahu, kto a kedy ho vykonal (keď z dokladu,
ktorýpoškodenýpoisťovateľovipredložiltotonebolozrejmé,resp.čitateľné),keďžesamotnýintervenient
priznáva, že zákon vyslovene nehovorí o povinnosti predložiť originál posudku o bolestnom a sťažení

spoločenského uplatnenia.

38. Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že v odvolaní uvedená skutočnosť, že z dokladu, ktorý
poškodený poisťovateľovi predložil neboli zrejmé, resp. čitateľné, všetky obsahové aj formálne
náležitosti, t.j. koho sa hodnotenie týka, v akom rozsahu, kto a kedy ho vykonal, zo spisového materiálu

a z doterajšieho konania vôbec nevyplýva, preto v odvolacom konaní nemôže mať dostatočnú váhu pre
privodenie zmeny rozsudku súdu prvej inštancie a javí sa byť účelovým tvrdením.

39. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie intervenienta nie je dôvodné ani v časti, týkajúcej
sa výroku o trovách konania. Odvolateľ nenapáda výrok o trovách konania čo do výšky, ale dôvodí

tým, že uznesením Okresného súdu Rožňava zo 7. júla 2011 č. k. 12C/81/2011, bol JUDr. Ladislav
Csakó, advokát, ustanovený žalobcovi ako právny zástupca pre podanie návrhu vo veci náhrady škody
z trestného konania a vedľajší účastník nemá vedomosť, a ani toto z rozhodnutia prvostupňového súdu
nevyplýva, či tento právny zástupca mal poverenie na zastupovanie žalobcu v tomto konaní.

40. Čo sa týka otázky právneho zastúpenia žalobcu v predmetnom konaní, žalobca vo vyjadrení
k odvolaniu intervenienta poukázal na ústne vyjadrenie svojho právneho zástupcu, prednesené na
pojednávaní konanom 8. októbra 2013, ako aj na písomné vyjadrenie z 8. októbra 2013. Žalobca v tomto
podaní uviedol, že od samého začiatku považoval JUDr. Csakóa za svojho právneho zástupcu, čo dal
dostatočne najavo tým, že na pojednávaniach sedel celý čas vedľa neho, či už on, alebo jeho koncipient,

ale aj tým, že ho zakaždým vyhľadal, keď bolo potrebné realizovať nejaké podanie alebo bolo potrebné
komunikovať s protistranou.

41. Žalobca predložil súdu aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 1ObdoV/25/2008,
1MObdoV/12/2008, v ktorom najvyšší súd v obdobnej veci vyslovil právny názor, že ust. § 28 ods. 1

O.s.p. dáva možnosť, aby účastník konania udelil plnomocenstvo zástupcovi aj ústne do zápisnice i na
celé konanie. V predmetnom rozhodnutí Najvyšší súd SR uviedol, že „Zo súdneho spisu dovolací súd
zistil, že JUDr. Ladislav Csakó, advokát, sa osobne zúčastňoval pojednávaní, napr. 17. apríla 2003, 30.
októbra 2003, pričom na pojednávaní bola aj žalovaná osobne. Práve možnosť udeliť plnomocenstvo
pre zástupcu ústne do zápisnice, je skutočnosť, na ktorú dovolateľ opomenul. Je síce pravdou, že

v zápisniciach výslovne ústne plnomocenstvo nie je, ale žalovaná sa nebránila zastupovaniu JUDr.
Ladislavom Csakóm, tento aktívne v jej prítomnosti v jej prospech ako právny zástupca vystupoval.
Dovolací súd taktiež poukazuje na fakt, že nedostatok plnomocenstva pre JUDr. Ladislava Csakóa
je odstrániteľný, čo nepochybne môže žalovaná okamžite opraviť, dovolací súd však poukazuje na
skutočnosť, že ak by dovolací súd vyhovel mimoriadnemu dovolaniu, neznamená to, že trovy právneho

zastúpenia žalovanej by žalobkyňa neplatila.42. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca vyššie uvedeným spôsobom napravil tento
nedostatoka8.októbra2013doložildospisuriadneplnomocenstvopresvojhozástupcuJUDr.Ladislava
Csakóa. Preto odvolanie intervenienta aj proti výroku o trovách konania nie je opodstatnené.

43. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky intervenienta nedôvodné a
nespôsobilé privodiť zmenu rozsudku v napadnutej časti, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).