Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. november 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/30/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813224350
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3813224350.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: EOS
KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti odporcovi: H. R., narodený XX.XX.XXXX,
bytom Y. 5, J. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov
so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom so
sídlom Dobrovičova 13, Bratislava o zaplatenie 7.257,04 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 7.257,04 eur s úrokom z omeškania vo výške 31,41
eur a s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne z 7.257,04 eur od 7.8.2011 do zaplatenia, a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.371,24 eur
a iné trovy vo výške 435,- eur, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 14.11.2013 domáhal proti odporcovi zaplatenia 7.257,04
eur s úrokom z omeškania vo výške 31,41 eur a s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne z 7.257,04
eur od 7.8.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh navrhovateľ zdôvodnil tým, že jeho
právny predchodca, ktorý na neho pohľadávku proti odporcovi previedol na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky, s odporcom uzavrel zmluvu, na základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky, ktoré
odporca dohodnutým spôsobom nevrátil.
Odporca sa k doručenému návrhu nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil.
Do konania na stranu odporcu vstúpil podaním doručeným súdu dňa 26.9.2014 vedľajší účastník, ktorý
sa k doručenému návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 8.10.2014, v ktorom namietol premlčanie
navrhovateľom uplatneného nároku tvrdiac, že k premlčaniu nároku došlo z toho dôvodu, že navrhovateľ
a jeho právny predchodca mohli už skôr vyvolať splatnosť dlhu v dôsledku nesplácania dohodnutých
splátok odporcu, k čomu došlo skôr ako v období troch rokov spred podania návrhu. Vedľajší účastník
tvrdil, že v návrhu uplatnená pohľadávka nebola na navrhovateľa prevedená zmluvou o postúpení
pohľadávky, keďže táto zmluva je neplatná.
Súd vykonal všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, a to zmluva o splátkovom úvere (čl. 3 - 4), všeobecné
obchodné podmienky (čl. 5 - 8), oznámenie o postúpení pohľadávok (čl. 9 - 10, 79), zmluva o postúpení
pohľadávok (čl. 12 - 19), výzvy k úhrade (čl. 11, 20, 78), výpis z účtu (čl. 80 - 88). Z vykonaného
dokazovania s ohľadom na to, čo v priebehu konania tvrdili účastníci konania, boli zistené nasledovné
skutočnosti:
Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 25.8.2005 zmluvu, na základe
ktorej bol odporcovi za účelom investície do jeho nehnuteľnosti poskytnutý úver vo výške 300.000,- Sk,
pri úrokovej sadzbe 9,10 % ročne, poplatku za správu úveru vo výške 50,- Sk mesačne, ktorý sa odporca

spolu s úrokom zaviazal vrátiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 3.904,- Sk, splatných vždy
do 20. dňa mesiaca, a to pri splatnosti prvej splátky dňa 20.9.2005 a poslednej dňa 20.7.2015. Vo
všeobecných podmienkach bolo v bode 7.6.1. uvedené, že banka je v prípade definovaného porušenia
oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere
a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o
mimoriadnej splatnosti. Rovnako bola banka v takomto prípade oprávnená od zmluvy odstúpiť alebo
ju vypovedať.
Odporca dlh riadne nesplácal, a preto ho Slovenská sporiteľňa, a.s. už dňa 9.9.2008 vyzvala na
zaplatenie zameškaných splátok vo výške 22.365,40 Sk, keďže odporca poslednú splátku zaplatil
29.4.2008. Napriek tejto výzve odporca dlh ďalej vôbec neplatil. Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 28.6.2011
uzavrela s navrhovateľom zmluvu, na základe ktorej previedla svoju pohľadávku voči odporcovi na
navrhovateľa, pričom v zmluve bolo uvedené, že spolu s pohľadávkou sa prevádzajú všetky práva, ktoré
sú s pohľadávkami spojené. Navrhovateľ dňa 18.7.2011 k tomuto dňu vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru a vyzval odporcu na úhradu celej pohľadávky do 1.8.2011.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 31.1.2013 ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je
spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka účinného do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.
Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba
pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane
splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou,
aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavrel zmluvu, v ktorej bolo uvedené, že sa uzaviera ako
zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Okrem tohto právneho posúdenia právneho úkonu
medzi účastníkmi, ktorým súd zásadne viazaný nie je, je z tohto dojednania účastníkov zrejmá ich vôľa
podriadiť svoj právny vzťah podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka pod ustanovenia Obchodného
zákonníka. Súd uvedené dojednanie o voľbe Obchodného zákonníka na právny vzťah účastníkov

posúdil ako platné, keďže nebolo v rozpore so žiadnym ustanovením zákona, či skôr deklarovalo právny
stav, podľa ktorého treba vzťah účastníkov posúdiť ako absolútny obchod.
Zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi bolo zrejmé, že vôľou právneho predchodcu navrhovateľa bolo
poskytnúť za odplatu peňažné prostriedky odporcovi, pričom vôľou odporcu bolo takto poskytnuté
peňažné prostriedky prijať a zaplatiť za ne dohodnutú odplatu vo forme úroku. Preto je zrejmé, že
dojednania účastníkov obsahovali všetky nevyhnutné prvky zmluvy o úvere, podľa ktorej sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a
dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Preto v prípade účastníkov
bola nepochybne uzavretá zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Posúdenie zmluvy
ako zmluvy o úvere, na ktorú sa vzťahuje Obchodný zákonník vyplýva aj z nepochybného úmyslu
zákonodarcu posudzovať zmluvy týkajúce sa úverových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, ktorý v
§ 261 ods. 3 písm. d) a e) Obchodného zákonníka konštruuje zmluvy týkajúce sa úverov a rôznych iných
peňažných vzťahov ako absolútne obchody. Na vzťah účastníkov sa nevzťahujú ustanovenia zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že úver bol
poskytnutý za účelom investície do nehnuteľnosti odporcu. Preto je podľa § 1 ods. 2 písm. a) uvedeného
zákona vylúčené jeho použitie, keďže tento zákona sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na
účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné
úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca mal dlh splácať v splátkach vo výške 3.904,- Sk,
splatných vždy do 20. dňa mesiaca, a to pri splatnosti prvej splátky dňa 20.9.2005 a poslednej dňa
20.7.2015. Odporca navrhovateľovi nezaplatil splátky, ktoré boli splatné od 20.12.2010 do 20.7.2015 vo
výške 129,59 eur. Odporca navrhovateľovi nezaplatil celkom 56 splátok, a preto mu je povinný zaplatiť
podľa § 497 Obchodného zákonníka v návrhu uplatnenú istinu vo výške 7.257,04 eur. Preto súd návrhu
sčasti istiny vyhovel.
Návrh bol dôvodný i v časti uplatneného úroku z omeškania, ktorým si navrhovateľ uplatnil v zákonom
stanovenej sadzbe 9 % ročne. Pri splátkach, ktoré sa stali splatnými od 21.12.2010 do 21.7.2011
predstavoval tento úrok za obdobie od splatnosti do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dňa 6.8.2011
čiastku 31,44 eur. Splatnosť splátok, ktoré mali byť pôvodne splatné od 21.8.2011 do 21.7.2015, nastala
v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti navrhovateľom 18.7.2011, a preto bol návrh dôvodný i
v tej časti, v ktorej sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia úroku z omeškania v sadzbe 9
% ročne od 7.8.2011. O priznaní úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.
Vo vzťahu k navrhovateľom uplatnenému návrhu nebola dôvodná námietka premlčania odporcu.
Navrhovateľ si uplatnil len zaplatenie splátok, ktorých splatnosť nastala a mala nastať v období od
20.12.2010 do 20.7.2015, teda v období nie dlhšom ako tri roky spred podania návrhu. Preto námietka
premlčania nebola dôvodná. Navrhovateľ podal návrh dňa 14.11.2013, teda pred uplynutím štvorročnej
premlčacej doby ku všetkým uplatneným splátkam. Nebolo správne právne posúdenie vedľajšieho
účastníka na strane odporcu v tom, keď tvrdil, že právny predchodca navrhovateľa mohol skôr vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru a už od doby tejto možnosti treba vychádzať pri posúdení začatia plynutia
premlčacej doby, keďže z omeškania dlžníka nemožno vyvodiť povinnosť vykonať akékoľvek právo
veriteľa. Právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru využi až navrhovateľ, na čo bol oprávnený v ňom
zvolenom čase, keďže na neho boli postúpené i všetky práva vyplývajúce z uzavretej zmluvy.
Voči uplatnenému nároku neboli dôvodné námietky vedľajšieho účastníka na strane odporcu
vychádzajúce zo skutkového zistenia o tom, že pôvodný veriteľ - banka pred postúpením pohľadávky
nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Vedľajší účastník na strane odporcu toto skutkové zistenie
interpretoval tak, že nedostatok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bankou a z toho plynúca
skutočnosť, že banka postúpila pohľadávku, ktorá nebola v celom rozsahu splatná, spôsobuje neplatnosť
medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a navrhovateľom uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky, a to
podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
v znení neskorších predpisov. S takýmto právnym posúdením sa stotožniť nemožno. Podľa § 39
Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Je zrejmé, že § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov obmedzuje právo banky postupovať nesplatné
pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto obmedzenia je však zrejmé, že účelom tejto povinnosti
je ochrana bankového tajomstva, konkrétne to, aby pri postupovaní pohľadávok, neboli tretie subjekty
oboznamované s údajmi bankového tajomstva. Preto porušenie povinnosti vyplývajúce z § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov nemožno spojiť s občianskoprávnym

následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo
vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade k odporcovi, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú
Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších
predpisov. Inak povedané, porušenie administratívnoprávnej povinnosti v súvislosti s uzavieraním
zmluvy o postúpení pohľadávky alebo plnením zo zmluvy - postúpením pohľadávky nezakladá
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky alebo to, že by nedošlo k platnému plneniu zo zmluvy
spočívajúcemu v postúpení pohľadávky. Takéto protiprávne konanie zo strany banky zakladá výlučne
banky zodpovednosť podľa § 50 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že náhradu
trov konania priznal v celkom rozsahu procesne úspešnému navrhovateľovi. Navrhovateľovi vznikli
trovy konania zaplatením súdneho poplatku za návrh vo výške 435,- eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 1.371,24 eur určené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to (i) tarifná
odmena za úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky
vo výške 237,44 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur; (ii) tarifná odmena za úkon
právnej služby písomné podanie vo veci samej - návrh podľa § 13a ods. 1 písm. c) vo výške 237,44 eur a
náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur; (iii) tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní
dňa 5.10.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vo výške 237,44 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky
vo výške 8,39 eur, náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za štyri začaté polhodiny strávené
cestou motorovým vozidlom z Martina do Prievidze a späť vo výške 4 x 13,98 eur, čo je 55,92 eur/2 pre
účasť na pojednávaní v dvoch veciach teda 27,96 eur, náhrada za cestu motorovým vozidlom z Martina
do Prievidze a späť vo výške 26,37 eur/2 pre účasť na pojednávaní v dvoch veciach teda 13,19 eur
(náhrada za použitie motorového vozidla: 0,183 eur x 102 km = 18,67 eur a náhrada za pohonné hmoty
pri priemernej spotrebe benzínu 6,4 l x 102km/100km x priemerná cena benzínu vo výške 1,18 eur =
7,70 eur), (iv) tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 9.11.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d)
vo výške 237,44 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,39 eur, náhrada za stratu času
podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za štyri začaté polhodiny strávené cestou motorovým vozidlom z Martina
do Prievidze a späť vo výške 4 x 13,98 eur, čo je 55,92 eur, náhrada za cestu motorovým vozidlom z
Martina do Prievidze a späť vo výške 26,37 eur (náhrada za použitie motorového vozidla: 0,183 eur x
102 km = 18,67 eur a náhrada za pohonné hmoty pri priemernej spotrebe benzínu 6,4 l x 102km/100km
x priemerná cena benzínu vo výške 1,18 eur = 7,70 eur); čo je spolu 1.105,20 eur; k tomu treba pripočítať
daň z pridanej hodnoty z tejto sumy vo výške 221,04 eur. Nedôvodné bolo vyúčtovanie právnej služby
advokáta navrhovateľa v súvislosti s odvolaním proti uzneseniu, ktorý bola pripustená účasť vedľajšieho
účastníka na strane odporcu, keďže rozhodnutie súdu v tejto veci bolo odvolacím súdom potvrdené
a odpoveď na výzvu súdu, keďže navrhovateľ mohol na túto výzvu reagovať priamo na pojednávaní.
Náhradu trov konania súd priznal navrhovateľovi len voči odporcovi, keďže úkony právnej služby, ktoré
boli v tejto veci advokátom navrhovateľa vykonané, by boli urobené i bez ohľadu na námietky vedľajšieho
účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V Prievidzi dňa 9. novembra 2015