Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Agnesa Hricová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/132/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116201207
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7116201207.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti o maloletú V. Z.
nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice
detí rodičov I. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v A. na ul. B. č. XX zastúpenej JUDr. Petrom Molitorisom
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 a Ing. D. V. nar.
XX.X.XXXX bývajúcom v A. na ul. O. č. XX v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 5.4.2016 č.k. 21P 10/2016-47 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre mal. V. zo sumy 132,78 € mesačne
na 183 € mesačne od 22.1.2016 do budúcnosti. Dlžné výživné za obdobie od 22.1.2016 do 30.4.2016
v sume 166,12 € povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v 20 € mesačných splátkach až do
zaplatenia. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka. Navrhla odvolaciemu
súdu zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie. Vytkla konajúcemu
súdu,žesanevysporiadalsčasťoužalobnéhonávrhu,ktorýmžiadalapriznaťzvýšenievýživnéhospätne
od 1.9.2013, teda ku dňu nástupu maloletej na základnú školu. Vyslovila názor, že odôvodnené potreby
maloletej sa zvýšili už dňom nástupu na základnú školu, pričom zo strany otca nebola v priebehu
uplynulých rokov prejavená snaha spolupodieľať sa na výžive maloletej nad rámec určeného výživného.
Poukázala na to, že súd nevykonal žiadnym spôsobom dokazovanie ohľadne zistenia skutočnej výšky
príjmov otca, keďže v čase pojednávania nemal k dispozícii výplatné pásky otca a ohľadne svojich
majetkových pomerov neuvádzal pravdu, keď tvrdil, že žije v byte sám a sám znáša náklady, pretože
v byte žije so svojou matkou, s ktorou sa na úhrade nákladov spojených s užívaním bytu podieľajú
spoločne. Konštatovala, že doposiaľ zvýšenie výživného nežiadala, pretože snažila sa za pomoci svojich
rodičov a príležitostných brigád zabezpečiť potreby maloletej a podporiť ju v jej záujmoch návštevou
krúžkov a mimoškolských aktivít. Za neadekvátne považuje povolenie splátok dlžného výživného,
pretože sa nejedná o takú sumu, ktorú by otec nebol schopný uhradiť jednorázovo.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol rozhodnúť na základe dostupných dôkazných materiálov
s poukazom na odôvodnené potreby maloletej a zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové
pomery oboch rodičov.4. Otec vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uviedol, že nepopiera zvýšené odôvodnené
potreby maloletej avšak tvrdil, že nebolo preukázané, že by tieto boli v takej výške ako prezentovala
matka. Konštatoval, že súd riadne preskúmal potreby maloletej, ako aj jeho možnosti a schopnosti plniť
si vyživovaciu povinnosť k maloletej. Konštatoval, že je potrebné vziať do úvahy aj odmietnutie ponuky
zamestnávateľa zo strany matky, čím by sa jej životná úroveň mohla podstatne zlepšiť. Poukázal na
to, že aj on má záujem na vytvorení podnetného prostredia pre svoju dcéru, ktoré si predstavuje inak
ako matka a chce v značnej miere prispievať k formovaniu a vzdelaniu dcéry, preto súbežne s týmto
vyjadrením podáva aj návrh na úpravu styku s maloletou a návrh na striedavú starostlivosť maloletej.
5. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.
10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného
ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa ods. 2 citovaného zákonného
ustanovenia, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu
povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, správne právne posúdil vec
a rozhodol v súlade so zákonom a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav,
posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. § 191 O.s.p. vyhodnotil dôkazy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal
na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
15. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
16. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného
sú popri odôvodnených potrebách maloletých detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov,
ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí. Pri určovaní konkrétneho
rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne
je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo
vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce
povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život
kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku
dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné
zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby
detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni vysokoškolskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie
sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej
kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú
nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah, je preto potrebné zdôrazniť,
že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú
zohľadnené pri určení výživného sú rôzne, podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Sú závislé od
veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy
na budúce povolanie. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná
situácia jedného z nich predstavuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard
umožní svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú
spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.
17.Pokiaľideoskúmaniepríjmovrodičov,umatkysúdprvejinštanciezistil,žejenaďalejnezamestnaná.
Okrem prídavkov na maloletú v sume 23 € poberá dávku v hmotnej núdzi 90,90 € a jej ďalšie príjmy
sú tvorené najmä výživným pre maloletú. Celkové výdavky na domácnosť matky sa pohybujú v sume
60 € na nájomné a výdavky na stravu približne v sume 200 €. Príjem otca súd prvej inštancie zisťoval
vyžiadaním odpisov mzdových listín od jeho zamestnávateľa, podľa ktorého čistý priemerný mesačný
príjem otca činí 797,29 € a z tohto príjmu sú mu vykonávané zrážky 132,78 € na výživné. Otec má
zvýšené potreby na úhradu cestovného do zamestnania, najmä v prípadoch, keď sa potrebuje zúčastniť
služobných ciest, má výdavky na nákup liekov na alergiu, v lete zakupuje vakcíny, v zime užíva lieky a
mesačne na liečivá vynakladá 10 €. Taktiež nosí okuliare a šošovky. Sumu 250 € vynahrádza na náklady
spojené s užívaním bytu, 50 € inkasné poplatky a za odpad uhrádza štvrťročne 15 €. S prihliadnutím na
odôvodnené potreby maloletej, ktorá je žiačkou 3. ročníka základnej školy, stravuje sa v školskej jedálni,
kde matka platí za obedy 20 €. Poobede maloletá navštevuje školskú družinu, za ktorú uhrádza matka
11 €. Na začiatku školského roka uhradila matka poplatky do ZRPŠ a triedneho fondu 20 €. Maloletá
navštevuje výtvarný krúžok a keramiku, za ktorú sa uhrádza mesačne 13 €. Zúčastnila sa prímestského
tábora pre deti organizovaného centrom voľného času, kde sa uhradil poplatok 95 €. Maloletá má
zvýšené odôvodnené potreby v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, keďže je alergička a matka jej
musí zakupovať lieky na alergiu a má aj tráviace problémy. Je nepochybné, že matka uspokojuje všetky
odôvodnené potreby maloletej najmä s prihliadnutím na jej osobnú starostlivosť, pričom je zjavné, že
matka zabezpečuje výživu maloletej aj na úkor svojho životného minima, teda uspokojovala jej potreby
spontánne tak, ako postupne vznikali, preto rovnakú povinnosť primerane sa podieľať na uspokojovaní
odôvodnených potrieb maloletej má aj otec, ktorý pri vyvinutí dostatočného úsilia môže zabezpečiť
výživu maloletej zvýšeným výživným. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii matky o priznaní spätného
výživného od 1.9.2013, teda ku dňu nástupu maloletej na základnú školu, odvolací súd dodáva, že
ust. § 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine zdôrazňuje výnimočnosť priznania výživného pre maloleté
dieťa spätne pred začatím konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti.
Oprávnený rodič uplatňujúci výživné pre maloleté dieťa je preto povinný preukázať dôvody, ktoré mubránili uplatniť zákonný nárok na určenie výživného pre maloleté dieťa ihneď potom, ako povinný rodič
prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť, resp. neprispieval na výživu dieťaťa v dostatočnom rozsahu.
Odvolací súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine,
ktoré by odôvodňovali priznanie spätného výživného a nepovažoval za potrebné upraviť odlišne rozsah
vyživovacej povinnosti otca, pretože matka nepreukázala a ani netvrdila, že je dôvod hodný osobitného
zreteľa, ktorý v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine jej neumožnil podať návrh na zvýšenie výživného
skôr. Návrh na zvýšenie výživného bol podaný na konajúcom súde matkou dňa 22.1.2016, preto od
tohto dátumu aj súd prvej inštancie zvýšil výživné pre mal. V.. Odvolací súd dospel k záveru, že zvýšené
výživnéreflektujenazistenépodstatnéatrvalézmenypomerovuvšetkýchúčastníkovkonaniaazároveň
zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, správne
ustálil aj dlh na výživnom a rozhodol o jeho splatnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto
ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach
podľa CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak
a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP). Navyše
ani podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania
v konaniach, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).
19. 11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej
vety CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.