Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Nevedelová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/147/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200495
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8014200495.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej
a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci navrhovateľa D.
S., bytom, E., zastúpeného JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom Slovenská
69, Prešov, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný
dôchodok, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 29. januára 2015, č. k.
4Sd/27/2014-102, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 29. januára 2015, č. k.
4Sd/27/2014-102, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove rozsudkom z 29. januára 2015, č. k. 4Sd/27/2014-102, potvrdil rozhodnutie z
26. februára 2014 číslo XY, ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 1, § 293ax a § 82 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) priznala
navrhovateľovi od 01. februára 2011 invalidný dôchodok v sume 152,50 € mesačne, zvýšený od 01.
januára 2012 na sumu 157,60 € mesačne, od 01. januára 2013 na sumu 167,70 € mesačne a od 01.
januára 2014 na sumu 175,50 € mesačne. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ bol na základe jeho žiadosti o invalidný dôchodok z
03.02.2011 uznaný invalidným pre 75% pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou od 01. februára 2011. Prvé rozhodnutie odporkyne z 30. júla 2012 o zamietnutí
tejto žiadosti z dôvodu nesplnenia podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia
ku dňu vzniku invalidity Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 25.04.2013, č. k. 1Sd/59/2012, v
spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.12.2013, sp. zn. 9So/88/2013,
zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie Odporkyňa vydala dňa 26. februára 2014 rozhodnutie
o priznaní invalidného dôchodku, keďže po započítaní obdobia od 05.02.1993 do 30.06.1995, kedy
bol navrhovateľ zúčastnený na dôchodkovom poistení ako samostatne zárobkovo činná osoba do
obdobia dôchodkového poistenia, navrhovateľ získal potrebný počet 8 rokov obdobia dôchodkového
poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. e/ zákona č. 461/2003 Z.z. Uvedené rozhodnutie je predmetom
terajšieho preskúmavacieho konania. Navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku namietal správnosť
sumy invalidného dôchodku, žiadal doplatiť správne vypočítaný invalidný dôchodok od 01.02.2011 a
odškodné vo výške 1.200.000 €. Na pojednávaní na krajskom súde žiadal priznať invalidný dôchodok
od 29.12.2003, odkedy mu bol priznaný sociálny dôchodok a zároveň uviedol, že v rozhodnom období
pracoval v Holandsku, Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska a Španielsku. Šetrením
odporkyne a potvrdeniami príslušných nositeľov poistenia v uvedených štátoch sa nepreukázalo, že bynavrhovateľ bol v uvedených členských štátoch Európskej únie zúčastnený na poistení. Krajský súd mal
za preukázané, že navrhovateľ je podľa § 293ax zákona č. 461/2003 Z.z. invalidný od 01. februára 2011
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% a od 09. júna 2014 je uznaný invalidným
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80%. Posúdenie jeho zdravotného stavu
posudkovým lekárom sociálneho poistenia navrhovateľ nenamietal. Obdobie poberania sociálneho
dôchodku sa navrhovateľovi nehodnotilo pre dôchodkové nároky, keďže nie je obdobím dôchodkového
poistenia. K žiadosti navrhovateľa o zaplatenie odškodného krajský súd poukázal na skutočnosť, že v
konaní o preskúmanie zákonnosti konkrétneho rozhodnutia sa súd nemôže zaoberať inými nárokmi, než
boli riešené napadnutým rozhodnutím. Preto rozhodnutie odporkyne z 26. februára 2014 ako zákonné
potvrdil.
Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietal, že mu nebola
do obdobia dôchodkového poistenia započítaná doba poberania sociálneho dôchodku, priznaného a
vyplácaného podľa § 52 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“), pre priznanie ktorého je podmienkou byť
invalidným, a preto je potrebné túto dávku považovať za druh invalidného dôchodku a hodnotiť dobu
poberania tejto dávky ako náhradnú dobu sociálneho poistenia. Poukázal na to, že krajský súd sa s touto
námietkou navrhovateľa nevysporiadal, a preto jeho rozsudok je treba považovať za nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov. Poukázal najmä na nízku sumu jeho invalidného dôchodku, ktorý nedosahuje
ani výšku životného minima a neumožňuje uspokojovanie ani základných životných potrieb. Odporkyňa
túto skutočnosť nezohľadnila, nepostupovala v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktoré majú podľa
Ústavy SR prednosť pred zákonom. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal mu odškodné vo výške 10 miliárd €. Súčasne si uplatnil
náhradu trov konania.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu nepovažovala námietky navrhovateľa za dôvodné a navrhla, aby
odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa nezahrnutia
obdobiaod29.12.2003do16.09.2008,kedybolnavrhovateľovipriznanýavyplácanýsociálnydôchodok,
uviedla, že uvedené obdobie poberania sociálneho dôchodku nie je náhradnou dobou na účely § 9 ods.
1 písm. h/ zákona č. 100/1988 Zb. a teda nie je možné ani aplikovať ustanovenie § 255 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 1 a 2 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku, začaté predo dňom účinnosti tohto zákona (pred 01. júlom 2016), sa dokončia podľa
doterajších predpisov. Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
a konanie predchádzajúce jeho vydaniu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie rozhodnutia odporkyne o priznaní invalidného dôchodku
navrhovateľa od 01. februára 2011.
Určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nebola medzi účastníkmi konania
sporná.
Námietky navrhovateľa, uplatnené pred krajským súdom, sú v zásade zhodné s námietkami uvedenými
v odvolaní navrhovateľa proti rozsudku krajského súdu. Odvolací súd sa so záverom krajského súdu,
že odporkyňa rozhodla v súlade s právnymi predpismi stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti dopĺňa (§
219 ods. 2 O.s.p.):
Podľa § 9 ods. 1 písm. h/ zákona č. 100/1988 Zb. sa ako náhradná doba započítava doba poberania
invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa od 01. januára 1957 považuje za invalidný dôchodok
s odkazom na vyhlášku štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 1/1957 Ú.l., ktorou sa stanovia
podrobnosti k prechodným ustanoveniam zákona o sociálnom zabezpečení a ktorou sa upravuje, ktoré
dávky priznané pred 01.01.1957 sa považujú za invalidný dôchodok.Odvolací súd z obsahu administratívneho spisu odporkyne zistil, že navrhovateľ bol uznaný invalidným
od 29.12.2003, avšak jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola rozhodnutím odporkyne z 05.02.2004
zamietnutá z dôvodu, že nesplnil podmienku potrebnej doby 5 rokov zamestnania pre priznanie
invalidného dôchodku podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. (ku dňu vzniku invalidity, t. j. k 29.12.2003
získal len 274 dní zamestnania). Preto mu bol od 29.12.2003 priznaný sociálny dôchodok podľa § 52
zákona č. 100/1988 Zb.
Sociálny dôchodok je samostatnou dávkou sociálneho zabezpečenia (§ 7 písm. a/ bod 9 zákona č.
100/1988 Zb.). Napriek tomu, že ide o dávku priznanú z dôvodu invalidity, nemožno ho stotožňovať s
invalidným dôchodkom (§ 7 písm. a/ bod 2 v spojení s § 29 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb.).
Poberanie sociálneho dôchodku sa podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 9 ods. 1
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nepovažuje za náhradnú dobu, preto dobu poberania
sociálneho dôchodku nemožno hodnotiť na dôchodkové účely.
Navrhovateľ nenamietal výšku zhodnotených vymeriavacích základov. Suma invalidného dôchodku,
ktorý bol navrhovateľovi preskúmavaným rozhodnutím priznaný, nebola závislá ani od procesného
postupu odporkyne, ale výlučne len od zákonnej úpravy dôchodkových nárokov.
Výška invalidného dôchodku je odvodená od doby poistenia a vymeriavacích základov jednotlivého
poistenca. Pokiaľ navrhovateľ nemá iný príjem, má (a mal) možnosť požiadať prostredníctvom
príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o priznanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k nej,
resp. o príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie odporkyne považoval za súladné so zákonom a
rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo
navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.