Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 3C/240/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5406201820
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5406201820.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom JUDr. Milanom Antalom, v právnej veci navrhovateľa: ČSOB

Poisťovňa, a.s., so sídlom Vajnorská 100/B, 831 04 Bratislava, IČO: 31 325 416, právne zastúpený:
advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri, s.r.o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava,
pracovisko a adresa na doručovanie: 811 03 Bratislava 1, Ľubinska 3, IČO : 35 922 907, proti
odporcovi: K. F., bytom S. J. XXX/XX, XXX XX R., právne zastúpený: Mgr. Igorom Paliderom, advokát so
sídlom Klinec 215, Zubrohlava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie sumy
2 041,96 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

II. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 13.3.2006, doplneným podaním dňa 13.12.2006, domáhal proti
odporcovi zaplatenia sumy 2 041,96 € spolu s 10 % úrokom z omeškania od 01.06.2004 do zaplatenia
a trov konania z titulu regresného nároku na náhradu škody, ktorá škoda bola navrhovateľom vyplatená
poškodenej p. J. na základe poistnej udalosti zo dňa 12.03.2004.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 12.3.2004 malo dôjsť k poistnej udalosti zosunu snehu a namrznutého

ľadu z nehnuteľnosti patriacej odporcovi na záhradný altánok poškodenej p. J. v dôsledku čoho došlo k
poškodeniu nosných častí altánku ako aj zariadenia a zásob nachádzajúcich sa v altánku. Navrhovateľ
na základe poistnej zmluvy poskytol poškodenej K. J. poistné plnenie v rozsahu žalovanej istiny.
Následne titulom prechodu práva na náhradu škody z dôvodu tohto plnenia si voči odporcovi uplatnil
náhradu škody do výšky ním poskytnutého poistného plnenia.

Súd v konaní vydal platobný rozkaz č.k. 5Ro/290/2006 - 28 zo dňa 25.5.2007, proti ktorému podal

vedľajší účastník na strane odporcu odpor.
V odpore uviedol, že budova poistenca navrhovateľa bola postavená v blízkosti nehnuteľnosti patriacej
odporcovi (Synagógy) v rozpore s povolenými parametrami, t.j. v bezprostrednej blízkosti stavby
odporcu, čím došlo k svojvoľnému vystaveniu sa poistenca navrhovateľa vzniku škody. Z tohto dôvodu
zastáva názor, že odporca nenesie zodpovednosť za vzniknutú škodu na nehnuteľnosti poistenca
navrhovateľa - K. J. - ZONA, IČO: 33 236 631.
Rozsudkom Okresného súdu Námestovo dňa 1.12.2011, č.k. 3C/240/2008-236 bol zaviazaný odporca

na zaplatenie sumy 2 041,96 € spolu so 7% úrokom z omeškania od 13.3.2006 do zaplatenia. V časti
nároku na zaplatenie úrokov z omeškania 10% z dlžnej sumy za čas od 1.6.2004 bol návrh zamietnutý.
Navrhovateľovi bola priznaná náhrada trov konania pričom o trovách pojednávania zo dňa 30.11.2010,ktoré pojednávanie malo byť zmarené z dôvodu dostatočne neospravedlnenej neúčasti navrhovateľa a
jeho právneho zástupcu, ponechal na rozhodnutie samostatným uznesením.
Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 20.2.2013, č.k. 7Co/86/2012-278 bol výrok rozsudku

okresného súdu, ktorým vo zvyšnej časti návrh zamietol nedotknutý, a v ostatnej časti rozsudok
okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že prvostupňový súd sa musí
dôsledne zaoberať obsahom poistnej zmluvy a zistiť, čo konkrétne bolo predmetom poistenia a na
základe čoho bol oprávnený navrhovateľ poškodenej plniť poistné plnenie.
Rozsudkom Okresného súdu zo dňa 16.12.2014, č.k. 3C/240/2008-330 v poradí druhým vydaným v

prejednávanej veci súd návrh navrhovateľa zamietol, výrok o trovách konania ponechal na rozhodnutie
podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP"). Stotožnil sa s tvrdeniami právneho
zástupcu odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu na pojednávaní zo dňa 16.12.2014 a s
výsledkami ohliadky na mieste samom, pričom ustálil, že altánok bol postavený v rozpore s vydaným
dodatočným stavebným povolením a stavba - altánok poškodenej p. J. sa nachádzala bezprostredne
pod okapom stavby vo vlastníctve odporcu t.j. v tesnej blízkosti stavby odporcu (Synagógy). Vznik škody

považoval súd za spôsobený výlučným zavinením poškodenej p. J., resp. jej spoluzavinením, keďže
mala altánok postaviť v tesnej blízkosti nehnuteľnosti odporcu.
V poradí druhým uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.8.2015, č.k. 7Co/224/2015-357 bol
rozsudokokresnéhosúduzrušenýavecvrátenánaďalšiekonaniezdôvoduabsenciefotodokumentácie
z ohliadky v spise, ako aj z dôvodu, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie sú zrejmé konkrétne

skutočnosti, z ktorých okresný súd dospel k záveru o výlučnom zavinení poškodenej na vzniku škody
uplatňovanej navrhovateľom.
Súd postupujúc v intenciách uznesenia krajského súdu doplnil chýbajúcu fotodokumentáciu z ohliadky
na mieste samom konanej súdom dňa 29.11.2013 (č.l. 304 a nasl. spisu).

Súd nariadil termín pojednávania na deň 23.6.2016. Právny zástupca navrhovateľa ako aj navrhovateľ
ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní podaním doručeným súdu dňa 21.6.2016. Súhlasili, aby sa
konalo pojednávanie v ich neprítomnosti. Súd preto vec prejednal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 OSP
v ich neprítomnosti.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľ svoj návrh opiera o regresný nárok z titulu

náhrady škody, ktorá bola navrhovateľom vyplatená poškodenej p. J. na základe poistnej udalosti zo
dňa 12.3.2004, kedy pri páde namrznutého ľadu zo strechy budovy patriacej odporcovi (Synagógy)
susediacej s budovou poškodenej p. J. došlo k poškodeniu nosných častí altánku, ako aj zariadenia a
zásob nachádzajúcich sa v altánku.
Na základe hlásenia škodovej udalosti zo strany poškodenej K. J., ktorá mala s navrhovateľom uzavretú

poistnú zmluvu, navrhovateľ vyplatil dňa 31.5.2004 poškodenej ako svojmu poistnému subjektu poistné
plnenie vo výške 2 041,96 €, ktorú sumu s príslušenstvom žiada nahradiť od odporcu s poukazom na
ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") z dôvodu, že odporca na jeho výzvu zo dňa
7.6.2004 na náhradu spôsobenej škody nereagoval.
Súd mal zistené, že poškodená K. J. uzatvorila ako podnikateľka podnikajúca pod obchodným menom

K. J. - ZONA, IČO: 33 236 631 s právnym predchodcom navrhovateľa (vtedy pod obchodným názvom
ERGO Poisťovňa, a.s.) poistnú zmluvu č. 8001094011 na dobu neurčitú s dňom účinnosti od 1.1.2004
(č.l. 117).
Podľa čl. II. bod 1 poistnej zmluvy bolo predmetom poistenia o.i., živelné poistenie, ktoré sa bude
poskytovať podľa podmienok uvedených v poistnej zmluve, a ktoré je upravené vo všeobecných

poistných podmienkach. Podľa tohto článku sa dojednalo živelné poistenie budov, súboru neživých vecí
hnuteľných a zásob, ku ktorým má poistený (M. J.) vlastnícke právo a ktoré sú uvedené v čl. II. poistnej
zmluvy.
Podľa čl. II. bod 2 poistnej zmluvy poistené sú veci umiestnené na adrese: U. XXX, XXX XX T., a W.,
p.č. XX, XXX XX T. (kde bol umiestnený tzv. "altánok").

Podľa čl. II. bod 1, písm. h/ poistnej zmluvy, poisťuje sa vlastná budova na adrese W., p.č. XX, XXX XX
T. na riziko - víchrica, krupobitie, zosúvanie pôdy, zrútenie skál alebo zeminy, pokiaľ k tomu nedošlo v
súvislosti s priemyselnou alebo stavebnou prevádzkou. V tomto článku bolo dohodnuté, že poisťovateľ
nie je povinný poskytovať plnenie za praskliny a trhliny na veciach vzniknutých z pohybu zemskej
kôry alebo z dôvodu podkopania, pokiaľ nejde o zemetrasenie, zosúvanie alebo zrútenie lavín, pád

stromov, stožiarov a iných predmetov, ak nie sú súčasťou poškodenej poistenej veci, zemetrasenie
dosahujúce aspoň 5. stupeň medzinárodnej stupnice MCS, tiaž snehu alebo námrazy, náraz vozidla,
dym, nadzvuková vlna.Podľa čl. II. bod 1 písm. j/poistnej zmluvy, poisťuje sa súbor vlastných zásob umiestnených na adrese
W., p.č. XX, XXX XX T., na riziko - víchrica, krupobitie, zosúvanie pôdy, zrútenie skál alebo zeminy, pokiaľ
k tomu nedošlo v súvislosti s priemyselnou alebo stavebnou prevádzkou. Poisťovateľ nie je povinný

poskytovať plnenie za praskliny a trhliny na veciach vzniknutých z pohybu zemskej kôry alebo z dôvodu
podkopania, pokiaľ nejde o zemetrasenie, zosúvanie alebo zrútenie lavín, pád stromov, stožiarov a iných
predmetov, ak nie sú súčasťou poškodenej poistenej veci; zemetrasenie dosahujúce aspoň 5. stupeň
medzinárodne stupnice MCS, tiaž snehu alebo námrazy, náraz vozidla, dym, nadzvuková vlna.
Podľa čl. II. bod 1 písm. l/poistnej zmluvy, poisťuje sa súbor vlastných veci hnuteľných (zariadenie,

inventár, stroje a ďalšie drobné užívané predmety) nachádzajúcich sa na adrese W., p.č. XX, XXX XX
T. na riziko, víchrica, krupobitie, zosúvanie pôdy, zrútenie skál alebo zeminy, pokiaľ k tomu nedošlo v
súvislosti s priemyselnou alebo stavebnou prevádzkou. Poisťovateľ nie je povinný poskytovať plnenie
za praskliny a trhliny na veciach vzniknutých z pohybu zemskej kôry alebo z dôvodu podkopania, pokiaľ
nejde o zemetrasenie, zosúvanie alebo zrútenie lavín, pád stromov, stožiarov a iných predmetov, ak
nie sú súčasťou poškodenej poistenej veci; zemetrasenie dosahujúce aspoň 5. stupeň medzinárodnej

stupnice MCS, tiaž snehu alebo námrazy, náraz vozidla, dym, nadzvuková vlna.
Pri každom tomto druhu poistenia bola dojednaná odpočítacia spoluúčasť vo výške 1 000 Sk.
Na základe čl. II. bod 1 písm. a/ až x/ poistnej zmluvy vyplýva, že poistený mal uzatvorené živelné
poistenie, ktoré okrem základného poistenia uzatvoreného pre riziká (čl. II. bod 1 písm. b/, d/, f/) požiar,
výbuch, úder blesku, náraz alebo zrútenie pilotovaného lietajúceho telesa, jeho časti alebo nákladu

obsahovalo i poistenie pre ďalšie riziká, (čl. II. bod 1 písm. h/, j/, l/) o.i. aj pre riziko pádu iných
predmetov..., ak nie sú súčasťou poškodenej poistenej veci.

Podľa čl. II. bod 1 písm. b/, h/ poistnej zmluvy je uvedené, že poisťuje sa vlastná budova na adrese:
W., p.č. XX, XXX XX T. na poistnú sumu 414 515 Sk, s dojednanou odpočítacou spoluúčasťou vo výške

1 000 Sk.

Podľa Projektu stavby vypracovaného p. Zuzanou Lonskou vyhotoveného dňa 21.7.2000 je hodnota
dreveného stánku - Sezónneho občerstvenia a jeho realizácie určená na sumu 414 515 Sk, na ktorú
sumu bola budova na adrese radničná p.č. XX, XXX XX T. poistená.

Podľa čl. 1. bod 1 Všeobecných poistných podmienok, osobitná časť - živelné poistenie ZVL (ďalej
len "ZVL") sa živelné poistenie dojednáva pre prípad náhodného a náhleho poškodenia alebo zničenia
poistenej veci spôsobom špecifikovaným pod písm. a/-d/ tohto článku.
Podľa čl. 1. bod 2 ZVL živelné poistenie je možné dohodnúť aj pre prípad poistenia alebo zničenia
poistenej veci iným spôsobom, konkrétne spôsobom špecifikovaným pod písm. a - l tohto článku. Jedná

sa o tzv. doplnkové poistenie.
V danom prípade sa poistená (K. J.) dala pripoistiť aj na ďalšie riziká, a to špecifikované v čl. 1. bod 2.
písm. h/- zemetrasením dosahujúcim aspoň 5. stupeň medzinárodnej stupnice MCS, i/ - tiažou snehu
alebo námrazy, ak je poistenou vecou budova, j/ - nárazom vozidla, k/- dymom, l/- nadzvukovou vlnou
(č.l. 141).

Podľa Všeobecných poistných podmienok, Všeobecná časť (ďalej len "VPP") ERGO Poisťovne, a.s. -
právneho predchodcu navrhovateľa čl. 4 bod 3 vyplýva, že ak bolo dohodnuté poistenie súboru vecí,
vzťahuje sa poistenie i na veci, ktoré sa stali súčasťou poistného súboru po uzavretí poistnej zmluvy.
Veci, ktoré prestali byť súčasťou súboru, prestávajú byť poistené.
Podľa čl. 8 ods. 1 písm. d/ VPP je poistený povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala, dodržiavať

povinnosti smerujúce k odvráteniu škody alebo k zmenšeniu jej rozsahu, keď už škoda nastala v súlade
so zmluvou a netrpieť porušovanie týchto povinnosti zo strany tretích osôb.
Podľa čl. 8 ods. 2 VPP, v prípade, že vedomé porušenie povinností uvedených v bode 1 tohto článku
poisteným alebo osobou žijúcou s ním v spoločnej domácnosti alebo následkom požitia alkoholu alebo
návykových látok malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov

poistnej udalosti, je poisťovateľ oprávnený poistné plnenie zo zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo
toto porušenie na rozsah jeho povinností plniť (č.l. 138).
Podľa čl. 10 bod 53 VPP súbor tvoria veci, ktoré majú podobný alebo rovnaký charakter alebo sú určené
k rovnakému hospodárskemu účelu. Ak je poistný súbor vecí, poistenie sa vzťahuje na všetky veci, ktoré
súboru prináležia.

Podľa čl. 10 bod 77 VPP živelná udalosť je udalosť spôsobená:
k/ pádom stromov, stožiarov a iných predmetov, ak nie sú súčasťou poškodenej poistenej veci,
m/ tiažou snehu alebo námrazy, ak je poistenou vecou budova.Podľa čl. 2 písm. a/ZVL poistenie sa nevzťahuje na škody vzniknuté na stavbách bez vydaného
kolaudačného rozhodnutia a v nich sa nachádzajúce veci (čl. 141).

Rozhodnutím Okresného úradu v Tvrdošíne, odboru životného prostredia, č.: 2000/2065
zo dňa 19.2.2001 bolo stavebníkovi K. J., r.č: XXXXXX/XXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX T. vydané
dodatočné povolenie stavby: "Sezónne občerstvenie T." na pozemku parcela č. XX. Z rozhodnutia sú
zrejmé námietky jednak odporcu K. F., W. XXX, T., ako aj námietky Q. J., bytom T. ako účastníkov
konania. K. F. podal námietku k pozemku, na ktorom je umiestnená stavba a k ochrane stavby bývalej

Synagógy v jeho vlastníctve. Podmienky na základe podanej námietky boli podmienky ochrany stavby
zahrnuté do rozhodnutia a námietka k pozemku bola zamietnutá. Aj námietka Q. J. bola zamietnutá,
ktorý žiadal ako účastník konania na strechu susednej stavby odporcu osadiť lapače snehu a dažďovú
vodu zviesť mimo jeho pozemok (č.l. 85).
Kolaudačným rozhodnutím Okresného úradu v Tvrdošíne, odbor životného prostredia, bolo povolené
užívanie stavby: "Sezónneho občerstvenia T.", ako jednoduchej stavby, ktorá plní doplnkovú funkciu k

hlavnej stavbe reštauračného zariadenia ZONA, sup. č. XXX, postaveného na pozemku parcela č. XXX,
zapísaného na LV č. XXX, k.ú. T. - č.l. XX, 225 spisu.

Z rozhodnutia Krajského úradu v Žiline, odbor životného prostredia č. 2001/06691/18D zo dňa 29.5.2001
súd zistil, že k námietke odvolateľa K. F. bola vykonaná ohliadka na mieste samom dňa 29.5.2001, na

základe ktorej možno konštatovať, že vzdialenosť stavby sezónneho občerstvenia (altánku) bola 2,70m
od stavby súp. č. XXX (Synagógy) a táto neobmedzuje odvolateľa (v tomto konaní odporcu) pri údržbe
stavby súp. č. XXX (č.l. 91).
Ďalej k námietke odvolateľa k odstupovým vzdialenostiam je uvedené, že vyhl. č. 87/1976 Zb. v znení
neskorších predpisov bola zrušená novelou stavebného zákona č. 237/2000 Z.z., v súčasnej dobe

neexistuje právny predpis, ktorý by určoval vzdialenosti medzi stavbami, k umiestneniu stavby bol však
spracovaný projekt požiarnej ochrany a vydané kladné stanovisko Okresného úradu, odboru požiarnej
ochrany (č.l. 91).
Súd konštatuje, že táto vzdialenosť, ktorá je uvedená v rozhodnutí krajského úradu nezodpovedá
súčasnému skutočnému stavu. K zisteniu, že medzi budovami nie je v súčasnosti dodržaná vzdialenosť

2,70msúddospeljednakzpredloženýchfotografiíč.l.191anasl.ajzohliadkynamiestesamomkonanej
súdom dňa 29.11.2013.
Z ohliadky na mieste samom zo dňa 29.11.2013 mal súd za preukázané, že boli vykonané viaceré
merania, pričom vzdialenosť medzi oporným múrom altánku a murovanou stenou Synagógy bola 97
cm až 98 cm (č.l. 305 druhá strana, 382). Najbližšiu vzdialenosť medzi stavbami predstavuje odstup

odkvapového žľabu altánku od obvodného múru Synagógy, ktorý je 47 cm (č.l. 380). Tretie meranie
bolo uskutočnené od pravej prednej hrany budovy k stene Synagógy, táto vzdialenosť bola zameraná
2,75 cm.
Z ohliadky mal súd ďalej zistené, že stavba Synagógy v mieste ktorom je odkvapový žľab presahuje
stavbu altánku, dosahuje výšku viac ako 12m, pričom na streche Synagógy sú osadené odkvapové

žľaby. Umiestnenie odkvapového žľabu altánku presahuje odkvap umiestnený na synagóge. Na základe
takýchto skutkových zistení má súd preukázané, že stavba altánku je postavená v tesnej blízkosti
Synagógy.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 7.4.2011 (č.l. 197) zotrval v celom rozsahu

na podanom návrhu a na vyjadreniach zo dňa 26.11.2010 (č.l. 83) a zo dňa 14.1.2011 (č.l. 115). Uviedol,
že odporcovi bol poskytnutý priestor na manipuláciu s jeho budovou, tento mal možnosť a priestor
namontovať lapače snehu, ktoré by zabránili pádu snehu z jeho budovy, čím mohol predísť vzniku škody,
čo však tento neurobil a porušil tak prevenčnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona.
Vo vyjadrení zo dňa 26.11.2013 (č.l. 283) ďalej uviedol k námietkam odporcu a vedľajšieho účastníka

na jeho strane, že v súčasnosti neexistuje právny predpis, ktorý by určoval vzdialenosti medzi stavbami.
Poukázal na dodatočné stavebné povolenie, v ktorom nie je výslovne uvedené, že stavba má alebo
musí byť umiestnená 2,70m od stavby odporcu a zároveň uvedeným rozhodnutím nebola stavebníkovi
uložená povinnosť postaviť stavbu v takejto odstupovej vzdialenosti. Povinnosť dodržania odstupovej
vzdialenosti dokonca nebola poistenej navrhovateľa uložená ani Rozhodnutím Krajského úradu v

Žiline, odbor životného prostredia zo dňa 29.5.2001. K uzavretiu poistnej zmluvy č. 8001094011 došlo
medzi poškodenou podnikajúcou pod obchodným menom K. J. - ZONA, IČO: 33 236 631 a právnym
predchodcom navrhovateľa ERGO Poisťovňou a.s..Ďalej uviedol, že dňa 12.3.2004 došlo k poistnej udalosti, za ktorú navrhovateľ v súlade s ustanovenou
poistnouzmluvouposkytolsvojmupoistenémupoistnéplnenie.Kpoistnejudalostidošlovdôsledkupádu
snehu a ľadu zo strechy odporcu, čím došlo k poškodeniu stavby poistenej navrhovateľa (nachádzajúcej

sa na adrese Radničná p.č. XX, XXX XX T.), ktorá bola predmetom poistenia na základe poistnej zmluvy.
Pád snehu a ľadu je podľa čl. II. bod 1 písm. h/, j/, l/ poistnej zmluvy charakterizovaný všeobecným
spôsobom ako "pád iných predmetov", ak nie sú súčasťou poškodenej poistenej veci, t.j. pád snehovej
hmoty z inej stavby. Poistné plnenie navrhovateľ poskytol z dôvodu, že poistená navrhovateľa bola
poistená aj na riziko "pádu iných predmetov", čo v danom prípade znamená pád snehu a ľadu zo strechy

stavby odporcu. Ďalej uviedol, že vlastnou budovou na adrese W. p.č. XX, XXX XX T. je podľa čl. II.
bod 1 písm. h/ je samotný altánok. Túto skutočnosť preukazuje aj fakt, že táto budova je poistená na
poistnú sumu 414 515 Sk, čo je podľa Projektu stavby vypracovaného p. U. Q. hodnota celej stavby a jej
realizácie. Z uvedeného vyplýva, že altánok bol predmetom poistenia platnej a účinnej poistnej zmluvy
č. 8001094011.
Navrhovateľ aj v rámci odvolania zo dňa 2.2.2015 (č.l. 338) sa vyjadril, že odporca odmietol odstrániť

stav ohrozenia majetku poistenej navrhovateľa tým, že neuskutočnil mechanické čistenie strechy, resp.
nenainštaloval snehové zábrany (lapače snehu) na strechu svojej stavby, čím jeho nečinnosťou bola
spôsobená škoda. Tejto škode bolo možné predísť, keby ešte v roku 2001 odporca urobil potrebné
bezpečnostné opatrenia.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 19.11.2010 (č.l. 78) uviedol, že nenesie zodpovednosť za škodu
na majetku poistenej ku ktorej došlo dňa 12.3.2004, pretože poškodená poistená nehnuteľnosť bola
postavená v rozpore s vydaným stavebným povolením, keďže neboli z jej strany dodržané bezpečné
odstupové vzdialenosti od susednej stavby vo vlastníctve odporcu. Pôvodne bola stavba dočasného
altánku K. J. umiestnená 2,70m od jeho nehnuteľnosti, v skutočnosti však táto dočasná stavba je

umiestnená bezprostredne pri jeho stavbe. Takto vlastne poistená - K. J. musela mať vedomosť už pri
porušení odstupovej vzdialenosti od nehnuteľnosti odporcu, že sa vystavuje riziku možného padania
snehu z jeho strechy. Odporca zároveň dal do pozornosti aj skutočnosť, že mal tiež s poisťovňou
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. uzavreté poistné aj na riziko spôsobenia škody pádom snehu z jeho
nehnuteľnosti, avšak aj táto poisťovňa vykonala riadne šetrenie prípadu a vzniknutú situáciu vyhodnotila

tak, že za škodu ani čiastočne nezodpovedá odporca.
Ďalej odporca na pojednávaní konanom dňa 7.4.2011 uviedol, že tzv. altánok, ktorý patril poškodenej p.
J. bol dostavovaný až po právoplatnosti stavebného povolenia a to tak, že roh altánku sa nachádza len
1m od jeho budovy a okap altánku len 47cm od jeho budovy. Škoda, ktorá je predmetom tohto konania je
v poradí druhá škoda, ktorá sa stala na altánku p. J.. Ľad už jeden krát spadol z jeho budovy na strechu

altánku niekedy v r. 2002 alebo 2003, kedy sa škoda pohybovala okolo 50 000 - 60 000 Sk. Táto škoda
mala byť uhradená z poistky odporcu, ktorá bola uzavretá z ČSOB poisťovni, a.s.. Na túto skutočnosť
upozornil poisťovateľa, že má obavu o pád ľadu aj v nasledujúcom období, keďže vzdialenosť altánku
od jeho budovy je malá. Poisťovňa následne s p. J. rozviazala poistnú zmluvu, čo bolo ešte pred touto
poistnou udalosťou, ktorá je predmetom tohto sporu. Na to p. J. našla ďalšiu poisťovňu, a to poisťovňu

ERGO odkiaľ mu prišiel len prípis o tejto škodovej udalosti. Ďalej uviedol, že na altánok jej spadol ľad
a nie sneh (č.l. 199).
Pri stavbe altánku povedal J., aby ich stavba bola v určitej vzdialenosti od jeho budovy, pretože z jeho
budovy nepadá sneh ale len ľad. Na ten sa však lapač umiestniť nedá, pretože ľad nepadá zo strechy
ale z okapov. Keďže J. začali budovať stavbu, podal voči stavbe námietky, aby táto stavba nebola

umiestnená blízko jeho budovy. Pracovníci stavebného úradu premerali vzdialenosť altánku od jeho
budovy a zistili, že vzdialenosť altánku od jeho budovy je 2,70m. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia
Krajského úradu v Žiline z 29.5.2001 (č.l. 94).
Po tomto rozhodnutí, ktoré obdržal sa stavba "roztiahla" ďalej a to do vzdialenosti 47cm od steny jeho
budovy (Synagógy), takže roh altánku je rovno pod okapom jeho budovy. Keď ľad spadol, tak spadol

rovno na okraj strechy altánku. Uviedol, že lapače snehu nemohol namontovať kvôli tomu, že pri oprave
budovy mu nedovolil pamiatkový úrad ani vymeniť okná na budove. Jedná sa o historickú budovu a
konečné slovo v súvislosti s ňou má pamiatkový úrad. Cencúle v minulosti neodstraňoval kvôli tomu,
pretože zo susedom nevychádzal dobre a ten ho ani nepustil do dvora.

Právny zástupca odporcu vo svojich vyjadreniach uviedol, že bol to práve poškodená, ktorá posunula
oprotipôvodnejprojektovejdokumentáciistavbualtánkuaždoblízkostistenyodporcu,t.j.dovzdialenosti
47cm. Poškodená si musela byť vedomá, že takýmto umiestnením stavby môže byť škoda spôsobená
z jej strany. Budova tzv. Synagógy odporcu má historický ráz a zároveň aj nepatrný sklon strechy, a ztohto dôvodu tam nedochádza k nadmernému padaniu snehu a ľadu v takom rozsahu, aby lapače snehu
odporca na nej musel umiestňovať.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní konanom dňa 1.12.2011 (č.l. 229) ďalej založil obranu odporcu

aj na tej skutočnosti, že altánok, ktorý bol poistnou udalosťou poškodený nebol jednoznačne predmetom
poistenia podľa poistnej zmluvy, a teda plnenie navrhovateľa poškodenej bolo bezdôvodné.

Vedľajší účastník na strane odporcu (č.l. 203) uviedol, že išlo o opakovanú poistnú udalosť, a že išlo o
vedomé porušenie ustanovenia čl. 8 ods. 1 písm. d/ Všeobecných poistných podmienok, podľa ktorých

je povinnosťou poisteného dbať, aby poistná udalosť nenastala.
Poisťovňa má v zmysle uvedeného čl. 8 ods. 2 právo odmietnuť poistné plnenie. Zároveň poukázal aj
na vzdialenosti budov od seba, pričom priložil fotodokumentáciu zo dňa 4.10.2004 a navrhol vykonať
ohliadku miesta udalosti. Vyjadril sa aj k tomu, že keď žiadny predpis a rozhodnutie v tom čase neukladali
poistenej povinnosť dodržiavať určitú odstupnú vzdialenosť, vzťahovala sa na ňu všeobecná prevenčná
povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej je každý povinný počínať si tak,

aby nedochádzalo k vzniku škody na majetku, zdraví a živote. Poškodená pred stavbou altánku bola
uzrozumená so stavom na mieste samom zo strany odporcu, aby altánok nestavala v tesnej blízkosti
Synagógy. Keďže táto budova Synagógy sa nachádzala na mieste samom skôr než altánok bolo
povinnosťou poškodenej, aby svoju stavbu postavila v takej vzdialenosti, aby nedochádzalo k vzniku
škody na jej majetku. Poškodená však túto svoju povinnosť nedodržala a sama sa pričinila na vzniku

škody na svojom majetku (č.l. 248, 318).

Svedkyňa K. J. vypočutá na pojednávaní konanom dňa 7.4.2011 (č.l. 200) uviedla, že altánok bol
poškodený dvakrát. Najskôr bol altánok poistený v poisťovni ČSOB, a.s. a potom v poisťovni ERGO
Poisťovni, a.s., ktorá plnila dvakrát. Plnenia boli rok po roku, resp. bol medzi nimi rok rozdiel. Ďalej

uviedla, že odporcu neupozorňovala na to, že z jeho budovy Synagógy visia cencúle, neupozorňovala
ho na to, aby si ich odstránil, pretože tieto cencúle viseli každú zimu a padali vždy vedľa altánku. Dvakrát
sa stalo, že cencúle prebili strechu. Pripustila, že sneh alebo ľad na altánok padol v noci. Prístavbu
k altánku nerealizovali, trvala na tom, že altánok bol postavený v súlade so stavebným povolením. V
období mesiaca marec 2004 prevádzkovali altánok aj cez zimné mesiace. Nechávali tam aj alkohol.

Nepamätá si, že by jej manžel v stavebnom konaní žiadal, aby odporcovi bola uložená povinnosť uložiť
lapače snehu na strechu jeho budovy. Nevedela sa vyjadriť, že by sa s odporcom hádali alebo, že by
mu odoprela prístup na jej pozemok za účelom obhospodárenia jeho budovy. Uviedla, že pri dobrej vôli
by sa medzi budovu altánku a jeho stavbu dalo postaviť lešenie.

Z oznámenia o škode na veciach hnuteľných a nehnuteľných zo dňa 15.3.2004 súd zistil, že poškodená
poistnú udalosť zo dňa 12.3.2004 ohlásila právnemu predchodcovi navrhovateľa spoločnosti ERGO
Poisťovňa, a.s. (č.l. 9-10).
Z faktúry č. 24400010 zo dňa 6.4.2004 znejúcej na sumu 19 698 Sk, fa č. 24400011 zo dňa 6.4.2004
znejúcej na sumu 4 418 Sk a z fa č. 24400009 zo dňa 6.4.2004 znejúcej na sumu 39 114 Sk súd zistil,

že ako dodávateľ a odberateľ bola označená sama poškodená (č.l. 16-18).
Z likvidačného spisu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ poistnú udalosť riadne vylikvidoval a
poškodenej p. J. dňa 31.5.2004 poskytol poistné plnenie vo výške 61 516 Sk (2 041,95 €) po odpočítaní
spoluúčasti vo výške 1 000 Sk (33,19 €) (č.l. 11-15) (správne mal odpočítať ešte dva krát 1 000 Sk).

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420, ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v

dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky
poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli
pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v prejednávanej veci a citovaných ustanovení zákona súd považoval
návrh navrhovateľa v celom rozsahu za nedôvodný.
Navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi regresného nároku z titulu náhrady škody do výšky ním
poskytnutého poistného plnenia poškodenej K. J., ktorá vznikla z dôvodu zosunutia snehu a ľadu
zo strechy budovy vlastnicky patriacej odporcovi na altánok poškodenej, čím došlo k poškodeniu
samotného altánku, ako aj zariadenia a zásob v ňom nachádzajúcich. Ďalej uviedol, že odporca

porušil prevenčnú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 415 Občianskeho zákonníka, keď neodstránil
sneh a namrznutý ľad zo svojej nehnuteľnosti a nezabránil tak možnému vzniku škody na susednej
nehnuteľnosti (altánku).

Po právnej stránke mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa (spoločnosť ERGO

Poisťovňa, a.s.) ako poisťovateľ uzatvoril dňa 30.12.2003 s podnikateľským subjektom v tom čase K. J.,
r.č. XXXXXX/XXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX T., podnikajúcou pod obchodným menom K. J. - ZONA,
IČO: 33 236 631, ako poisteným Poistnú zmluvu č. 8001094011, na základe ktorej podľa čl. II. bod 1
písm. h/ bola poistená vlastná budova na adrese W., p.č. XX, XXX XX T..
Podľa Obsahu zmluvy sa jedná o samotný altánok, čomu nasvedčuje aj fakt, že táto budova je poistená

na poistnú sumu 415 515 Sk, čomu korešponduje aj hodnota celej stavby a jej realizácie uvedená v
Projekte stavby vypracovaného U. Q. (č.l. 289 a nasl.). V čase poistnej udalosti mal súd za preukázané,
že altánok bol predmetom poistenia platnej a účinnej poistnej zmluvy č. 8001094011.
Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že odporca porušil prevenčnú povinnosť vyplývajúcu mu
z ust. § 415 Občianskeho zákonníka, keď neodstránil sneh a namrznutý ľad zo svojej nehnuteľnosti

(Synagógy) a tým nezabránil možnému vzniku škody na susednej nehnuteľnosti (altánku).
Na základe vznesenej obrany odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uplatnenému
nároku, ktorí tvrdili, že altánok je umiestnený v tesnej blízkosti k nehnuteľnosti odporcu, súd vykonal
ohliadku na mieste samom dňa 29.11.2013.
Vykonanou ohliadkou bolo zistené, že reálna vzdialenosť medzi stenou altánku a múrom bývalej

Synagógy je 97 cm. Odkvapový žľab altánku sa dokonca nachádzal len 47 cm od steny Synagógy -
budovy odporcu. Ďalej bolo zistené, že altánok bol v takej tesnej blízkosti Synagógy, že strecha altánku
sa nachádzala pod odkvapovým žľabom Synagógy a preto odporca nemal dostatočný manipulačný
priestor k údržbe svojej budovy.
Súd porovnaním fotografií, ktoré sa nachádzajú už v súdnom spise s fotografiami z ohliadky na č.l. 368

spisu mal za preukázané, že v čase poistnej udalosti bola poloha altánku identická s polohou v čase
ohliadky súdu. Ohliadkou ďalej bolo preukázané, že reálny stav vzdialenosti medzi altánkom poškodenej
a Synagógou odporcu nezodpovedá meraniu, ktoré bolo vykonané v rámci stavebného konania a ktoré
je uvedené v rozhodnutí Krajského úradu v Žiline, odbor životného prostredia č. 2001/06691/18D zo
dňa 29.5.2001, z ktorého vyplýva, že pri ohliadke dňa 29.5.2001 stavebným orgánom bola vzdialenosť

sezónneho občerstvenia - altánku 2,75m od stavby súp. č. 127 (odporcu) a takáto vzdialenosť by
neobmedzovala odporcu pri údržbe jeho stavby s.č. 127 (č.l. 188).
Z uvedeného je zrejmé, že vzdialenosť 2,70m medzi oboma stavbami konštatovaná v stavebnom konaní
vo veci stavby altánku reálne v čase poistnej udalosti ako aj v čase ohliadky vykonanej súdom dňa
29.11.2013 dodržaná nebola.

Z vykonaného dokazovania bezpochybne vyplýva, že poškodená postavila jednoduchú stavbu
označenú ako "Sezónne občerstvenie T., resp. laicky označenú ako tzv. "altánok" v bezprostrednej
blízkosti budovy odporcu (Synagógy), ktorá bola postavená na mieste samom skôr než altánok a preto
sa poškodená vystavila riziku vzniku škody. Bolo preto povinnosťou poškodenej, aby svoju stavbu
postavila v takej blízkosti od budovy odporcu, aby nedochádzalo k vzniku škody na jej majetku, aj keď

v tom čase žiaden predpis ani rozhodnutie neukladali poistenej povinnosť dodržiavať určitú odstupovú
vzdialenosť. Z tohto dôvodu sa vzťahovala na poškodenú všeobecná prevenčná povinnosť v zmysle §
415 Občianskeho zákonníka.Skutočnosť, že medzi stavbou sezónneho občerstvenia - altánku a budovy Synagógy odporcu
nebola dodržaná vzdialenosť 2,70m v zmysle zisteného merania ohliadkou stavebného orgánu, ktorá
vzdialenosť bola konštatovaná v rozhodnutí č. 2001/06691/18D vydaného Krajským úradom, odborom

životného prostredia dňa 29.5.2001 je rozhodujúcim zistením, že zo strany poškodenej došlo k zmene jej
stavby. Vzdialenosť stavby sezónneho občerstvenia (altánku) poškodenej od stavby odporcu súp. č. 127
(Synagógy) je preukázateľne iná podľa ohliadky vykonanej súdom dňa 29.11.2013 (97cm vzdialenosť
altánku od budovy odporcu a 47cm vzdialenosť medzi odvapovým žľabom altánku a stenou budovy
Synagógy).

Poistená sa tak svojim konaním spočívajúcim v tom, že postavila altánok v bezprostrednej blízkosti
stavby žalovaného, hoci mala možnosť postaviť ho vo väčšej vzdialenosti vystavila riziku vzniku škody.
Vzhľadom k tomu, že stavba odporcu bola postavená na mieste samom skôr než samotný altánok a
išlo o stavbu historického charakteru s vysokými stenami, mala poškodená (poistená navrhovateľa)
zvážiť riziká hroziace pre jej novopostavenú stavbu altánku a postaviť ho v bezpečnej vzdialenosti. Súd
má za to, že len poistená navrhovateľa bola tou osobou, ktorá mala možnosť určiť v akej vzdialenosti

od budovy odporcu postaví altánok. Tým, že svoju stavbu postavila v bezprostrednej blízkosti budovy
odporcu, vystavila sa riziku vzniku škody a preto za takto vzniknutú škodu nesie zodpovednosť (roh
altánku je rovno postavený pod okapom budovy odporcu Synagógy). Práve túto okolnosť súd považuje
za rozhodujúcu na určenie, že zo strany poškodenej K. J. došlo dodatočne k zmene stavby ohliadanej
Krajským úradom v Žiline úradom v roku 2001, a stavby existujúcej v čase poistnej udalosti a ohliadanej

súdom v roku 2011, čo má za následok zodpovednosť poškodenej v zmysle ust. § 441 Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 441 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak bola škoda spôsobená aj zavinením
poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Toto ustanovenie upravuje prípady, keď škodu síce spôsobila iná osoba - škodca, ale súčasne bola
spôsobená aj zavinením poškodeného. V prejednávanej veci bolo potrebné zo strany navrhovateľa
ako poskytovateľa poistného plnenia zisťovať aj mieru zavinenia poškodeného na spôsobenej škode.
Poistnéplnenievzhľadomnazistenéskutočnostiakobolovyššieuvedenénepriznať,pretožepoškodená
si vznik škody z padajúceho ľadu z budovy odporcu privodila sama tým, že postavila resp. dostavala

altánok v tesnej blízkosti budovy odporcu.
Z uvedeného dôvodu nie je daná zodpovednosť škodcu - odporcu v rozsahu, v akom bola škoda
spôsobená poškodenej, pretože chýba v danom prípade i príčinná súvislosť medzi vznikom škody a
protiprávnym konaním škodcu - odporcu.
O tom, že stavebníčka - poškodená následne po vydaní rozhodnutia Krajského úradu v Žiline č.

2001/06691/18D zo dňa 29.5.2001 mala pristaviť stavbu v smere k obvodovej stene Synagógy do
vzdialenosti 47cm od stavby Synagógy vyplýva zo samotného rozhodnutia stavebného úradu, ako
aj z výpovede odporcu zo dňa 7.4.2011 a kontrolným meraním odstupových vzdialeností počas
vykonanej ohliadky súdom zo dňa 29.11.2013. Takýmto postavením (rozšírením stavby altánku v smere
k stavbe odporcu) poškodená reálne znemožnila odporcovi vykonať aj pri vynaložení maximálneho úsilia

udržiavacie ako aj preventívne práce pri prípadnom odstránení snehu alebo ľadu na jeho budove.
Súd ako ďalší dôvod, pre ktorý zamietol nárok navrhovateľa je, že poškodená už pri jej prvej poistnej
udalosti mala vedomosť, že jej stavba altánku je umiestnená v rizikovom priestore, pričom nepodnikla
žiadne preventívne kroky ani opatrenia, aby ku škodám na jej stavbe nedošlo. Naopak v zimnom
období mala vo svojej stavbe umiestnené rozsiahle tovarové zásoby, drahý inventár - hmotný investičný

majetok, čo potvrdila aj samotná poškodená vo svojej výpovedi ako svedok na pojednávaní konanom
dňa7.4.2011.Vzmyslejejvýpovedetedaišlooopakovanúpoistnúudalosť,pričomzostranypoškodenej
bolo vedome porušené ust. čl. 8 ods. 1 písm. d/ Všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého
má poistený dbať, aby poistná udalosť nenastala. Súd aj z tohto dôvodu nemohol priznať žalovanú
náhradu v prospech navrhovateľa, nakoľko navrhovateľ pri poskytovaní poistného plnenia poškodenej

nepostupoval v súlade s ust. § 441 Občianskeho zákonníka tým, že neznížil náhradu škody z titulu
vyplateného poistného plnenia, resp. nepriznal poistenému poistné plnenie vôbec. Odporca nijakým
spôsobom nemohol ovplyvniť konanie navrhovateľa pri výplate poistného plnenia poškodenej keď bez
uvedenia akýchkoľvek právne významných dôvodov nekrátil, reps. nemal priznať poistné plnenie, preto
nemôže túto povinnosť náhrady škody prenášať na odporcu. Súd dáva do pozornosti, že v konaní

nebolo preukázané, že predmetná poistná udalosť vznikla pádom snehu zo stavby zo Synagógy, avšak
v konaní bolo preukázané, že poistná udalosť vznikla pádom ľadových cencúľov vytvorených na okape
Synagógy, ktorú skutočnosť nespochybnila ani poškodená p. J.. Súd má za to, že prípadné umiestnenie
lapačov snehu by vzniku poistnej udalosti zo dňa 12.3.2004 nezabránili. Poškodená p. J. zároveň ajpotvrdila tú skutočnosť, že k vzniku poistnej udalosti došlo dňa 12.3.2004 počas noci a súd má za
to, že odporca ani pri vynaložení maximálnej možnej obozretnosti nemohol ich náhly vznik predvídať
a tým pádu visiacich cencúľov zabrániť zo strešných žľabov jeho budovy na stavbu altánku, ktorá sa

nachádzala bezprostredne pod jeho stavbou. I. potvrdila, že v tom čase resp. počas dňa žiadne cencúle
na okapových žľaboch stavby odporcu nevidela a odporcu ani na žiadne iné riziká neupozorňovala. Súd
z týchto dôvodov návrh zamietol ako nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151

ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.