Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoE/68/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8803899424
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8803899424.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a členov JUDr. Mareka
Kohúta v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598,
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36864421 proti povinnej: Y. T., nar.
XX.XX.XXXX, J. XXX, P. B. O.Ľ., za účasti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad
Bratislava, Ul. Záhradnícka 60, Bratislava, o vymoženie 474,01 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Vranov nad Topľou č.k. 7Er/389/2003-22 zo dňa 10.7.2012, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a vo výroku
o zastavení exekúcie.

Zamieta návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a predloženie
prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie a návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. b) O.s.p. na postúpenie návrhu Ústavnému súdu SR.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a súčasne ju zastavil podľa §
57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok). Ďalej vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti predmetného
rozhodnutia. V dôvodoch rozhodnutia k veci samej vyslovil, vychádzajúc z ustanovení § 41 ods.2 písm.

c/ Exekučného poriadku, § 22 ods.2, § 23, § 31 ods. 1, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka,
že v danom prípade neexistuje notárska zápisnica, spôsobilá byť exekučným titulom z materiálneho i
formálneho hľadiska, čo má za následok neprípustnosť exekúcie. Plnomocenstvo, udelené povinnou T..
O. W. vo vopred pripravenej formulárovej zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 8.4.2003, uzavretej medzi
oprávneným a povinnou, ktorú povinná tak nemala možnosť ovplyvniť, poukazujúc na neexistujúcu
zmluvnú voľnosť z hľadiska výberu splnomoceneného zástupcu povinnou, v danom prípade spôsobuje,

že takáto zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, pričom úkon vychádzajúci z takejto podmienky -
notárska zápisnica N 2346/2003, NZ 67415/2003 zo dňa 5.8.2003, je neplatný.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie oprávnený písomným podaním zo dňa 6.8.2012.
Dôvody, týkajúce sa veci samej, vidí v zmysle ustanovení § 205 ods.2 písm. a/, b/ a f/ a § 221 ods.1
písm. d/ O.s.p. v tom, že okresný súd v prvom rade rozhodol nad rámec zverenej mu právomoci, svojím

postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, ďalej nedostatočne zistil skutkový stav, pretože
nevykonal náležité dokazovanie, pričom jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Namietal porušenie zásady legality v zmysle Čl. 2 ods.2 Ústavy SR s tým, že všeobecný súd,
konajúcivpozíciiexekučnéhosúdu,niejelegitímneschopný vykonávaťúkonysmerujúcekopätovnému
komplexnému rozhodovaniu o veci. Poukázal tiež na povinnosť štátnych notárov postupovať pri výkone
svojej funkcie s náležitou právnou starostlivosťou v kontexte zodpovednosti, zadefinovanej zákonom v

§ 40 Notárskeho poriadku a na základnú vlastnosť notárskej listiny, jej vierohodnosť v zmysle § 43 ods.1
Notárskeho poriadku a z toho vyplývajúcu tak povinnosť exekučného súdu rešpektovať tieto nástrojeprávnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, pričom ich nemôže nahrádzať
vlastnou činnosťou. Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť a teda skutkové a
právne závery. Nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným

titulom a to ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol vydaný. V prípade
nestotožnenia sa súdu s argumentáciou, požiadal odvolateľ o prerušenie konania postupom podľa §
109 ods.1 písm. b/ O.s.p. a o podanie návrhu Ústavnému súdu SR na konanie o súlade ustanovenia §
44 ods.2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s Čl. 1 ods.1 veta prvá Ústavy SR. V odvolaní ďalej
poukázal oprávnený na porušenie Čl. 12 ods.2 Ústavy SR a Čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a že postupom exekučného súdu došlo k porušeniu zásady rovnosti,
zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy,
poukazujúc na Čl. 46 ods.1 Ústavy SR, zaručujúci právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé
súdne konanie. Exekučný súd neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu a to
ustanovenie § 36, § 38 a § 40 Notárskeho poriadku a aplikované právne normy Exekučného poriadku
interpretoval ústavne nesúladným spôsobom. Žalobca - oprávnený ďalej nemal možnosť ovplyvniť

prípravuobsahurozhodnutiaexekučnéhosúduapritomtotovýraznýmspôsobomovplyvnilojehoprávne
postavenie, pričom nezákonným postupom exekučného súdu došlo k zmareniu exekúcie, ktorou bol
vymáhaný legitímny dlh oprávneného - veriteľa. Exekučný súd navyše napadnutým rozhodnutím vylúčil
akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, k zásadným právnym
názorom a úplným uskutočnením judiciálneho procesu tak porušil v podmienkach exekučného konania

zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Pokiaľ ide o okolnosti udelenia plnomocenstva tretej osobe
na zastupovanie spotrebiteľa a to vzhľadom na to, že treťou osobou tu nie je oprávnený, povinný mal
možnosť plnomocenstvo kedykoľvek v zmysle § 33b ods.1 písm. b/ Občianskeho zákonníka vypovedať.
Plnomocenstvo, udelené v zmluve o úvere, považuje odvolateľ za dostatočne určité a zrozumiteľné.
Súd svoje konštatovanie založil na dohadoch, domnienkach a vlastnom presvedčení. V závere odvolateľ

upozornil, že nie sú v danom prípade dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola
začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a právoplatného exekučného titulu, ktorý
naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Od vydania exekučného titulu, ani
od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by
mali viesť k zmene postoja súdu. Odvolateľ tak zotrváva na legitimite exekučného titulu oprávneného a

žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

3. Oprávnený vo veci okrem odvolania podal aj návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Oprávnený považoval za potrebné

v záujme maximalizácie ochrany svojich legitímnych práv doplniť k odvolaciemu dôvodu postavenému
na tvrdení, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia notárskej
zápisnice, či splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je skutočne koncipované široko
a všeobecne, či zmluvná voľnosť pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená
natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu, vyplývajúcej a zakomponovanej

priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli pri zvolení
si zástupcu hovoriť, či povinný, ktorý splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznal svoj záväzok,
ktorého konkrétnu výšku údajne nebolo možné predpokladať, sa tým skutočne vzdal svojho práva
uznať alebo neuznať prípadný záväzok a či zástupca povinného, ktorý určil lehotu, do kedy má byť dlh
zaplatený, tak skutočne urobil bez splnomocnenia povinným a tým dlžníka zaviazal k povinnosti, o ktorej

skutočne nemohol mať vedomosť. Oprávnený navrhol konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/
O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť
prejudiciálne otázky v tomto znení, (1) či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj
jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť, kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne
splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j., aby v jeho mene

uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe
zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy a (2) či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty
základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujú vnútroštátne
procesné aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti
reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

4. Vo veci odvolania oprávneného rozhodol odvolací súd uznesením č.k. 11CoE/122/2012-46 zo dňa
28.2.2013 tak, že potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej
zastavení podľa § 219 O.s.p..5. Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove č.k. 11CoE/122/2012-46 zo dňa 28.2.2013 podal
oprávnený písomným podaním zo dňa 10.6.2013 dovolanie , o ktorom rozhodol dovolací súd uznesením

sp.zn. 4 Oboer 228/2013 zo dňa 30. októbra 2014. Najvyšší súd SR zrušil uznesenie odvolacieho súdu
a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 243b ods.2 veta prvá v spojení z dôvodu podľa § 237 písm.
f/ v spojení s § 157 ods.2 O.s.p..

6. Krajský súd v Prešove následne ako súd odvolací podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods.

2 O.s.p. preskúmal vec opätovne v intenciách dovolacieho súdu bez nariadenia pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, rovnako ako je nedôvodný návrh oprávneného na
prerušenie exekučného konania v danom prípade.

7. Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti vyhláseniu predmetnej exekúcie za neprípustnú a je
zastaveniu, odvolací súd rovnako konštatuje správnosť rozhodnutia okresného súdu, vrátane jeho

dôvodov. Súd prvého stupňa správne posúdil otázku platnosti, resp. neplatnosti splnomocnenia
obsiahnutého pre T.. O. W. priamo v zmluve o úvere. K dôvodom, ktoré uviedol súd prvého stupňa,
odvolací súd pre úplnosť v súvislosti s odvolacími námietkami zdôrazňuje predovšetkým skutočnosť, že
exekučným titulom v danom prípade je notárska zápisnica spísaná na základe plnomocenstva, ktoré
povinný udelil zástupcovi a ktoré je potrebné považovať za neplatné. Odvolací súd, už v zmysle platnej

judikatúry, musí skúmať, či právny vzťah vznikol platne na základe platného právneho úkonu, i keď
ide o plnomocenstvo, ktoré je len preukazom existencie právneho vzťahu zastúpenia. Jednoznačne
danom prípade zo strany povinnej nešlo o slobodný prejav vôle, keďže vo formulárovej zmluve je
už vopred uvedený jej zástupca, pričom z textu splnomocnenia vyplýva, že zastupovanie smeruje k
urýchlenému vyhotoveniu exekučného titulu bez toho, aby v prípade sporu muselo prebehnúť súdne

konanie a teda nesmerovalo k obhajovaniu záujmov dlžníčky ako celku. V takomto prípade je potrebné
takúto dohodu o zastupovaní považovať za neplatnú pre rozpor so zákonom v zmysle § 37 Občianskeho
zákonníka. Z tohto hľadiska potom T.. O. W.B., resp. T.. X. Ž. v jeho zastúpení, nemal oprávnenie urobiť
vyhlásenie o uznaní právneho záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e/ O.s.p. a
o tom, že súhlasí s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., ako je uvedené v notárskej

zápisnici, ktorá má byť exekučným titulom. K námietke právomoci exekučného súdu preskúmavať vec v
namietanomrozsahu,odvolacísúdužlenakomnohokrátvminulostivsúvislostisexekučnýmikonaniami
vo veciach oprávneného, dodáva, že zo v súčasnosti už stabilizovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR,
ako i uznesenia Ústavného súdu SR č.k. 425/2011-19 zo dňa 29. septembra 2011, jednoznačne vyplýva
ex offo povinnosť všeobecného, resp. exekučného súdu, kedykoľvek v priebehu exekučného konania v

zmysle § 103 O.s.p. skúmať, či sú splnené všetky zákonné predpoklady pre vedenie takéhoto konania,
okrem iných i existencia relevantného exekučného titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať.
Pokiaľ išlo o námietku odvolateľa v súvislosti s porušením zásady kontradiktórnosti, porušením zásady
rovnosti účastníkov, dvojinštančnosti konania, tu odvolací súd poznamenáva aj v súvislosti s novelou
Exekučného poriadku, že v čase, kedy súd prvého stupňa rozhodoval, rozhodol v súlade s ustanovením

§ 57 a § 58 Exekučného poriadku. Procesný predpis nemôže mať retroaktívnu povahu a teda nemožno
od súdu vyžadovať, aby plnil procesné podmienky, ktoré budú známe až v budúcnosti. Z tohto hľadiska
odvolací súd má za to, že novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 230/2012 Z.z., ktorým
sa dopĺňa zákon NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplneníďalšíchzákonovvzneníneskoršíchpredpisovajehoustanovenie§243ods.1jetrebavykladať

tak, že sa ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku aplikuje na exekučné konania začaté predo
dňom účinnosti novely a to len tak, a na tie konania, v ktorých sa o tejto otázke ešte nerozhodlo.
Nemožno hovoriť o odňatí možnosti konať pred súdom, ak súd v čase rozhodovania postupoval v súlade
s procesným predpisom a umožnil účastníkovi uplatniť všetky procesné práva len preto, že novela sa
retroaktívne vzťahuje aj na ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku a teda aj na konanie začaté

pred účinnosťou novely. To znamená, že ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku je možné
aplikovať na exekučné konania začaté pred novelou Exekučného poriadku len vtedy, ak sa o návrhu
na rozhodnutie podľa § 57 ods. 1 písm. g/, k/ Exekučného poriadku rozhoduje po 8.8.2012. Exekučný
poriadok v čase rozhodovania súdu prvého stupňa nevyžadoval, aby o tejto otázke bolo nariadené
pojednávanie a aby rozhodovanie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku bolo rozdelené do

dvoch štádií. Navyše, odvolací súd konštatuje, že ak súd vyhlási exekúciu za neprípustnú, iný výsledok
ako zastavenie exekúcie nie je možný. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa nerozhodol
nad rámec zverenej právomoci, že svojim postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdoma vychádzal aj zo správneho právneho posúdenia, preto v tejto časti, napadnutej oprávneným, potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219 O.s.p.).

8. O návrhu oprávneného na prerušenie konania a na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru
Európskej únie odvolací súd rozhodol tak, že zamietol tento návrh oprávneného a to predovšetkým
preto, lebo nie sú naplnené podmienky ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Toto ustanovenie totiž
vyžaduje, aby v prípade, že súd konanie chce prerušiť, predtým rozhodol, že požiada Súdny dvor ES o
rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Takéto rozhodnutie odvolací súd nevydal

a preto tu ani nie je dôvod na aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia.

9. Odvolací súd konštatuje, že v predmetnom konaní nie je potrebné riešiť navrhnuté predbežné otázky,
a to preto, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu, aplikujúce vnútroštátne procesné a hmotnoprávne
predpisy, môže viesť k zastaveniu exekúcie v prípade, že označený exekučný titul nie je exekučným
titulom, tak ako tomu bolo v prípade predmetnej exekučnej veci. Nastolené prejudiciálne otázky v

odvolaní oprávneného nie je potrebné predkladať Súdnemu dvoru EÚ, lebo otázka komunitárneho práva
nie je významná pre riešenie daného prípadu. Existuje ustálená judikatúra Európskeho súdneho dvora
k daným otázkam. Výklad a správna aplikácia komunitárneho práva k týmto otázkam je celkom zjavný.
Z týchto dôvodov odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. c/ O.s.p.. Navyše podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 218/2013-26, ustanovenie §

36 ods. 5 Exekučného poriadku vylučuje aplikáciu § 109 O.s.p.. Z tohto dôvodu bol zamietnutý aj návrh
oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p..

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).