Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/85/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615205026
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615205026.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o.,sosídlomBratislava,Pribinova25,IČO:35807598,právnezastúpenéhoadvokátskoukanceláriou
Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 a advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: V. T., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., R. XXX/XX, štátna občianka Slovenskej republiky, o vymoženie 131,11
Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 3.
novembra 2015, č. k. 2Er/844/2015 - 14, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v prvom výroku zastavil exekučné konanie podľa

§ 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku a v druhom
výroku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že dňa 14.09.2015 doručil tamojšiemu súdu súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý,
PhD. žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade návrhu oprávneného spísaného
do zápisnice dňa 18.03.2015 a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 1589/06 zo dňa 12.05.2006,

ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 25.05.2006 a vykonateľnosť dňa
28.05.2006. Rozhodcovským rozsudkom bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenému sumu 418,24
Eur (12.600,- Sk) s príslušenstvom a trovy konania. Z obsahu spisu tamojšieho súdu pod sp. zn.
5Er/783/2008 súd prvej inštancie zistil, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovskáa.s.,sp.zn.SR1589/06zodňa12.05.2006,domáhalvykonaniaexekúcieprotipovinnému

pre vymoženie sumy 418,24 Eur s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci konajúci súd uznesením
č. k. 5Er/783/2008 - 36 zo dňa 22.06.2011 exekúciu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.08.2011. Súd prvej inštancie po preskúmaní veci
konštatoval, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci,
už bolo tamojším okresným súdom o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie
exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného

konania, právoplatne rozhodnuté, čo založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a teda pokiaľ v
totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno
pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania. O náhrade trov
konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 146 ods. l písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie vo veci bolo zastavené.

2. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
oprávnený, ktorý namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, súd svojím postupom odňalúčastníkovi možnosť konať pred súdom a zastával tiež názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že v tejto fáze exekučného konania
príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými

výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia. Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol.
V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012
zo dňa 23. januára 2013, ktoré k odvolaniu priložil. V danom prípade podľa názoru oprávneného
exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a

§ 103 Občianskeho súdneho poriadku, pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce
exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného
poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z., aplikovať zásadu res iudicata. V zmysle §
159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je pod vecou potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie
o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné konanie však nemá vo
svojom predmete ,,vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje

len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné
konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie
exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň oprávnený
poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej
veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Záverom vyjadril názor, že exekučný súd

svojím postupom a napadnutým rozhodnutím porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces,
ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a súčasne účastníkom odňal možnosť konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
„CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle
ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. V predmetnej exekučnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným dňa 18.03.2015 do zápisnice na

exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., domáhal vykonania exekúcie proti povinnému
pre vymoženie sumy 131,11 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. zo dňa 12.05.2006, sp. zn. SR 1589/06, ktorý podľa vyznačenej doložky mal
nadobudnúť právoplatnosť dňa 25.05.2006 a vykonateľnosť dňa 28.05.2006.

6. Z obsahu spisového materiálu zároveň vyplýva, že oprávnený sa návrhom zo dňa 21.08.2006
domáhal, v konaní vedenom pred Okresným súdom Partizánske pod sp. zn. 5Er/783/2008, vykonania
exekúcieprotipovinnémuprevymoženiesumy418,24Eurspríslušenstvom,atonapodkladerovnakého
- vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.

zn. SR 1589/06 zo dňa 12.05.2006. V uvedenej exekučnej veci Okresný súd Partizánske uznesením
č. k. 5Er/783/2008 - 36 zo dňa 22. júna 2011 exekúciu zastavil pre rozpor exekučného titulu s dobrými
mravmi a so zákonom, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.08.2011.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9.Vzmysle§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisovaktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.10. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

11. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

12. Podľa § 230 CSP ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

13. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

14. Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje

do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania
bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do
úvahy). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 161 ods.
1 CSP (predchádzajúce ustanovenie § 103 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do
30.06.2016, ďalej len „OSP“), podľa ktorého súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky). V ustanovení § 161 ods. 2
CSP (predchádzajúce ustanovenie § 104 ods. 1 OSP) je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných zákonných ustanovení
vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti
a kedykoľvek za konania.

15. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky
prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: a/ začne sa opätovne
konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté,
b/ začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi,

c/ a o tej istej veci.

16. V nadväznosti na vyššie citované ustanovenie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku odvolací súd
konštatuje, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s
podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak súd zistí v

exekučnom konaní existenciu neodstrániteľnej podmienky exekučného konania, je povinný exekučné
konanie zastaviť, a to práve na základe ustanovení § 161 ods. 1, 2 CSP v spojení s ustanovením §
9a ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie,
ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj v exekučnom konaní aplikovať
ustanovenie § 230 CSP v spojení s ustanovením § 234 ods. 2 CSP (predchádzajúce ustanovenie § 159

ods. 3 OSP v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 OSP), ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

17. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý

jepredmetomkonania,spoluspríslušenstvomtohtonároku.Vexekučnomkonaníjepredmetomkonania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

18. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, Okresný súd Partizánske už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 5Er/783/2008 - 36

zo dňa 22. júna 2011, ktorým súd exekúciu zastavil, keď konštatoval rozpor predloženého exekučného
titulu s dobrými mravmi a so zákonom, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.08.2011.
Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku
oprávneného, ktorý vyplýva z predmetného rozhodcovského rozsudku, pričom skutkové okolnostivedúce k záveru o nespôsobilosti tohto rozhodnutia ako exekučného titulu zostali nezmenené, ide
o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto
skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva právny názor, že uvedené

právoplatné uznesenie Okresného súdu Partizánske založilo prekážku veci rozhodnutej, a teda pokiaľ
v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno
pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania, ako to správne
konštatoval aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí.

19. Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).