Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. november 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/53/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712209527
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bálintová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6712209527.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobcu D. V., O..
XX. XX. XXXX, Z. V. L. Č.. XXX, D. E. F., zastúpeného JUDr. Jánom Repášom, advokátom, Advokátska
kancelária Zvolen, Trhová ul. č. 1457/4, proti žalovanému Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR, Župné námestie č. 138 Bratislava, o náhradu škody 33.076,58 € istiny a príslušenstva,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.022,75 € do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žiadnemu z účastníkov súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Súd konanie z a s t a v u j e o sumu 1.531,85 €.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu škodu 33,076,58 €, za ktorú
žalovaný zodpovedá podľa § 16 ods. 1 a nasledujúce zákona č. 514/2003 Zbierky zákonov.

Zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť.

Žalobca na prvom pojednávaní zobral žalobu späť ohľadom sumy 1.531,85 € ako skutočnej škody, ktorá
mu vznikla za obdobie od 1. 1. 2007 do 28. 5. 2007, nakoľko mal prísľub od spoločnosti R.-U. C.. Š. X.
na uzavretie pracovného pomeru, kde mal poberať mesačne 365,13 €. Nárok si uplatnil podľa § 17 ods.
1 zákona č. 514/2003 Zbierky zákonov s poukazom na § 442 a nasledujúce Občianskeho zákonníka.

Právna zástupkyňa žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti,
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Vzhľadom na to, že žalobca zobral žalobu späť v časti uplatnenej pohľadávky, súd konanie čiastočne
zastavil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov K. T., K. U. R. X. V., listinnými dôkazmi a
spisom 2T/60/2009 Okresného súdu Zvolen a zistil tento skutkový stav:

Z rozsudku 2T/60/2009 Okresného súdu Zvolen súd zistil, že rozsudkom zo dňa 14. 7. 2010 bol
obžalovaný D. V., O.. XX. XX. XXXX, Z. V. P. XXX, D.. G., prechodne bytom L. Č.. XXX, D. E. F.
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen č. 3Pv 902/06 podľa § 285, písm. b) Trestného poriadku
oslobodený, pretože skutok nie je trestným činom. Obžalobou Okresnej prokuratúry Zvolen číslo konania
3Pv 902/2006 mu bolo kladené za vinu, že od presne nezisteného dňa v mesiaci február 2005 do XX.
XX. XXXX X. F. B., D. Y. nepravidelne niekoľkokrát do týždňa neoprávnene vošiel a vynucoval si právo
bývať v rodinnom dome v obci F. B. Č.. XX D. Y., ktorého obyvateľmi a užívateľmi bola jeho bývalá
manželka R. L., O.. XX. X. XXXX a ich deti D. V., O.. XX. X. XXXX R. X. V., O.. XX. XX. XXXX, všetci
bytom F. B. Č.. XX tak, že do domu vošiel cez neuzamknuté chodbové dvere, alebo tak, že zvonku
vytlačil uzatvorené, nezaistené okno na komore, cez ktoré následne vošiel do vnútorných priestorov
domu a napriek opakovaným výzvam užívateľov domu v tomto neoprávnene zotrvával a prespával,
pričom počas svojho pobytu opakovane, nepravidelne niekoľkokrát do týždňa verbálne vulgárnymi
výrazmi napádal svoju bývalú manželku R. L., O.. XX. X. XXXX ako aj ich obidve deti, ktorým sa
opakovane vyhrážal zabitím, podrezaním a podpálením domu, pričom svoje vyhrážky viackrát zdôraznil
aj s použitím noža, čím u nich vzbudil dôvodnú obavu uskutočnenia toho, čím im hrozil u bývalej
manželky neustálym sledovaním, nadávaním, vyhrážaním, príkazmi a zákazmi, vyvolávaním strachu
a stresu spôsoboval psychické utrpenie, v dôsledku čoho u tejto pretrváva post traumatická stresová
porucha. Teda mal neoprávnene vniknúť do domu iného, mal neoprávnene tam zotrvať a čin mal spáchať
závažnejším spôsobom konania - dlhší čas prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu
a čin mal spáchať voči chránenej osobe - blízkej osobe, mal týrať blízku osobu spôsobujúc jej fyzické
a psychické utrpenie, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolaním strachu a stresu a čin mal
spáchať závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas; inému sa mal vyhrážať smrťou takým spôsobom,
že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin mal spáchať závažnejším spôsobom konania - so zbraňou
a po dlhší čas a na chránenej osobe - blízkej osobe; čím mal spáchať zločin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2, písm. a), písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b/ Trestného zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona; zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a), ods. 2, písm. d) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona; prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1
ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. b) Trestného zákona a §
139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. V odôvodnení rozsudku okrem iného poukázal na to, že konaním
obžalovaného neboli naplnené zákonné znaky, ani zločin týrania blízkej osoby, ani prečin nebezpečného
vyhrážania, preto súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

Proti rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením číslo
5To 296/2010 zo dňa 17. 5. 2011 podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora
vo Zvolene zamietol. V odôvodnení uznesenia súd okrem iného konštatoval, že hoci žalované konanie
obžalovaného nenapĺňalo znaky žalovaných zločinov, resp. prečinu, predsa ide o protiprávne konanie
napĺňajúce znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) zákona
č. 372/1990 Zbierky o priestupkoch. Podľa citovaného ustanovenia sa priestupku dopustí ten, kto
úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví,
nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami, alebo iným hrubým správaním. Z dokazovania totiž
vyplynulo, že obžalovaný úmyselne narušil vo viacerých prípadoch občianske spolunažívanie, najmä s
poškodenou, vyhrážaním sa ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, schválnosťami, prípadne
iným hrubým správaním. Keďže v zmysle § 20 citovaného zákona o priestupkoch priestupok nemožno
prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky, toto bol podľa krajského súdu ten pravý dôvod, pre
ktorý bolo potrebné obžalovaného spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku.

Z výpovede žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní súd zistil, že uznesením Okresného
súdu Zvolen zo dňa 1. 12.2006 číslo konania 0Tp 496/2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Banskej Bystrici spisová značka 2Tpo 3/07 bol vzatý do väzby pre obvinenie zo zločinu týrania blízkej a
zverenej osoby a väzba mu začala plynúť dňom 28. 11. 2006. Uznesením okresnej prokurátorky Zvolen
zo dňa 28. 5. 2007 číslo konania 3Pv 902/06-47 bol z dôvodov podľa § 79 ods. 1 Trestného poriadku dňa
28. 5. 2007 prepustený na slobodu, pretože uplynula lehota uvedená v § 76 ods. 2 Trestného poriadku
a prokurátor nepodal sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie lehoty väzby. Rozsudkom
Okresného súdu Zvolen číslo 2T 60/2009 zo dňa 14. 7. 2010 bol oslobodený spod obžaloby v zmysle
§ 285 písm. b) Trestného zákona, pretože skutok nie je trestným činom. Ako ďalej uviedol, cca po
5 rokoch neustáleho chodenia po polícii, súdoch, žil v neustálom strese, ubíjajúcej neistote týkajúcej
sa jeho budúcnosti. Napriek tomu, že súdy považovali jeho obvinenie za neopodstatnené, snažil sa

prokurátor ako aj orgány činné v trestnom konaní za každú cenu obhájiť svoje stanovisko a presvedčenie
o jeho vine. Vzatie do väzby a prebiehajúce trestné konanie predstavovalo vážny zásah do jeho cti a
dôveryhodnosti, v dôsledku čoho sa nemohol zamestnať, keď sa vrátil domov, mal problémy sa začleniť
medzi ľudí. Prakticky každý ho odsudzoval, zazeral na neho, stratil kvôli tomu veľa kamarátov. Okolnosť,
že bol už predtým niekoľkokrát súdne stíhaný je podľa jeho názoru právne irelevantná s prihliadnutím
na predmet sporu. Žiadal ďalej zohľadniť, že vzťahy s rodinou neboli dobré, jeho spoločenský život sa
zhoršil, široké okolie vedelo o tom, že bol vzatý do väzby, čím utrpela jeho vážnosť a dobrá povesť v
mieste bydliska. Na druhej strane potvrdil, že s rodičmi, ako aj s deťmi pred nástupom do väzby dobre
vychádzal, pravidelne sa s nimi stýkal, vzťah s ostatnými ľuďmi, keď bol vzatý do väzby bol taký, že
každý na neho ukazoval. Domáhal sa preto zaplatenia skutočnej škody podľa § ods. 1 citovaného
zákona, ako aj nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 21 Zákona, ktorú vyčíslil vo výške 30.000,- €, žiadal
ju ako peňažnú satisfakciu vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu a to za jeden mesiac väzby vo výške
5.000,- €. Taktiež si uplatnil podľa § ods. 1 Zákona č. 514/2003 Zbierky zákonov nárok na náhradu trov
konania, ktoré mu vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o väzbe a ktorú sumu vo výške
1.544,73 € uhradil advokátovi JUDr. Jánovi Repášovi.

Právna zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť. Trvala na tom, že žalobca si zavinil väzbu sám
a preto v zmysle § 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Zbierky zákonov mu právo na náhradu škody
nevzniklo. Žiadala zohľadniť, že sám Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí 5To 296/2010 zo dňa
17. 5. 2011, ktorým zamietol odvolanie prokurátora konštatoval, že žalobca sa dopustil priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, ktorý však nemožno prejednať, lebo od jeho spáchania uplynuli dva roky
a toto bol pravý dôvod, pre ktorý bolo potrebné obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. V dôsledku toho
možno konštatovať, že určité protiprávne konanie zo strany žalobcu bolo preukázané, akurát nedosiahlo
intenzitu trestného činu, ďalej žiadala zohľadniť, že väzba nemá sankčný, ale zabezpečovací charakter,
v tomto prípade preventívny a pri podozrení zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej
osoby je prvoradým záujmom minimalizovať riziko pokračovania trestnej činnosti, z ktorej bol žalobca
podozrivý. Opodstatnenosť podozrenia zo spáchania trestného činu v tom čase potvrdzovali výpovede
nielen poškodenej, ale aj ich spoločných detí. Poukázala na to, že žalobca bol do dňa vznesenia
obvinenia 5 krát trestne stíhaný, teda nielenže neviedol bezúhonný život pred vzatím do väzby, ale bolo
preukázané, že časť jeho trestnej činnosti smerovala práve voči jeho bývalej manželke, ktorá mala v
konaní 2T 60/2009 Okresného súdu Zvolen postavenie poškodenej. Aj jeho tvrdenie, že väzba mala
vplyv na zmenu jeho spoločenského života a súkromný život nebolo preukázané, vzhľadom na to, že s
prihliadnutím na jeho predchádzajúce trestné stíhania a odsúdenia existovala o jeho činnosti všeobecná
vedomosť. Teda v danom prípade nebolo preukázané, že žalobcova povesť bola zhoršená práve v
jedinej príčinnej súvislosti s väzbou. Podozrenie zo spáchania trestného činu dosvedčovali v tom čase
nielen poškodená, ale aj ich spoločné deti. Pokiaľ dcéra žalobcu na pojednávaní tvrdila opak, hovorila o
tom, čo si myslela, čo je v danom prípade irelevantné a nie je totožné s jej vyjadreniami v trestnom konaní.
Čo sa týka samotnej náhrady nemajetkovej ujmy 30.000,- €, túto považovala za značne neprimeranú a
nie je zrejmé, ako k takémuto výpočtu žalobca dospel, na základe čoho vyčíslil takúto náhradu. Pokiaľ
si uplatnil žalobca náhradu škody spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia, samotná skutočnosť, že
vynaložil finančné prostriedky na svoju obhajobu neznamená, že si ich môže automaticky uplatňovať
ako škodu. Je potrebné posúdiť, či vynaložené finančné prostriedky boli potrebné z hľadiska nutnosti a
účelnosti a aké jednotlivé rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní podmienili úkony obhajoby
a určiť rozsah tých úkonov, ktoré boli vyvolané nezákonným rozhodnutím. Za trovy obhajoby nie je
možné považovať tie úkony, ktoré bezprostredne neviedli k odstráneniu nežiaducich právnych následkov
žalobcu.

Svedkyňa K. T. potvrdila, že žije so žalobcom od mája tohto roku v spoločnej domácnosti. Poznala ho už
predtým v roku 2005 a keď sa dopočula, že ho vzali do basy, nechcela tomu veriť. V roku 2011 prišiel za
ňou a povedal jej, že sa preukázalo, že to, čo bolo o ňom tvrdené nie je pravda. Postupne sa presvedčila,
že je starostlivý človek, pomáha deťom a začala mu postupne veriť. V kolektíve, kde pracuje sa hovorilo
o ňom, že je basista a nenávideli ho. Stalo sa, že sa mu niektorí ľudia, keď ho stretli ani nepozdravili.

Svedok K. U. uviedol, že v období, keď bol žalobca vzatý do väzby sa o tom rozprávalo v dedine, aj
keď sa nevedelo, za čo bol vzatý do väzby. Mali so žalobcom veľa spoločných kamarátov a keď žalobcu
vzali do väzby, každý sa od neho odvrátil. Aj keď sa vrátil z väzby, tieto negatívne vzťahy dosť dlho
pretrvávali, ľudia mu neverili. Predtým, ako bol vzatý do väzby mal žalobca dobrú povesť, nehovorilo sa
o ňom negatívne v mieste bydliska.

Svedkyňa X. V., dcéra žalobcu potvrdila, že s otcom predtým, ako ho vzali do väzby nemala dobrý vzťah,
bála sa, že by jej mohol ublížiť. Všetko sa to dozvedela od mamy. Po 5-6 rokoch, keď zistila, že to
nebola pravda majú teraz spolu dobrý vzťah. Pokiaľ v rámci prípravného konania hovorila o tom, že
videla žalobcu, ako chytil matku pod krk a bol k nej agresívny a teraz tvrdí iné, vtedy hovorila o tom, čo
jej povedala matka. Videla akurát to, že otec na matku kričal, prejavy fyzického násilia nevidela.

Z listinných dôkazov súd ďalej zistil:

Žiadosťou zo dňa 22. 8. 2011 požiadal žalobca žalovaného podľa § 15 a nasledujúce zákona č. 514/2003
Zbierky zákonov o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe
podľa § 8 ods. 5 a nasledujúce zákona č. 514/2003 Zbierky zákonov. Uplatnil si náhradu škody a
to nemajetkovú ujmu vo výške 30.000,- €, trovy vynaložené na jeho obhajobu vo výške 1.544,763
€ a náhradu skutočnej škody vo výške 1.531,85 €. Oznámením zo dňa 23. 2. 2012 Ministerstvo
spravodlivosti SR, sekcia právnych služieb oznámila, že žiadosť žalobcu bola predbežne prerokovaná,
pričom žiadosti nebolo vyhovené. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola
vyhodnotená ako právne neopodstatnená z dôvodu nesplnenia základných zákonných predpokladov
zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona 514/2003 Zbierky zákonov.

Z príjmového pokladničného dokladu č. 119-18/2011 zo dňa 5. 8. 2011 súd zistil, že bola prijatá platba
od žalobcu v advokátskej kancelárii JUDr. Jána Repáša vo výške 1.544,73 € ako úhrada faktúry č. XX/
XXXX.

Faktúrou č. 05/2011 vyfakturoval právny zástupca žalobcovi sumu 1.544,73 € ako odmenu advokáta za
zastupovanie v konaní 2T 60/2009 vedenom na Okresnom súde Zvolen.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zbierky zákonov v platnom znení štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrením, alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 514/2003 Zbierky zákonov právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím
o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak
a/ bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie,
b/ bol oslobodený spod obžaloby, alebo
c/ vec bola postúpená inému orgánu.

Podľa § 8 ods. 6 písm. a/ právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie trestu ochranného
opatrenia, alebo väzbu zavinila sama.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zbierky zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Zbierky zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Zbierky zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 zákona platného do 31. 12. 2012 výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami
je najmenej 1/30-tina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za
predchádzajúci kalendárny rok a to za každý aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zbierky zákonov náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie, alebo rozhodnutie o treste o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a
inom pozbavení osobnej slobody, alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie
zrušené, alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Zbierky zákonov súčasťou trov konania sú aj trovy právneho
zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa učí
ako tarifná odmena advokáta.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na náhradu škody je čiastočne
odôvodnený. Žalobca tvrdil, že za obdobie od 29. 11. 2006, kedy bolo voči nemu vznesené obvinenie
do júna, resp. mája 2011, kedy bol spod obžaloby oslobodený, t.j. 5 rokov, bola otázka jeho neviny
okolím neustále spochybňovaná. Informácia o väzbe a prebiehajúcom trestnom konaní sa rozšírila do
okruhu známych v mieste bydliska. Vzatie do väzby a prebiehajúce trestné konania predstavovali vážny
zásah do jeho cti a dôveryhodnosti, čím sa neprimeraným spôsobom zasiahlo do jeho práva na ochranu
osobnosti, občianskej cti, dobrej povesti a ľudskej dôstojnosti. Súd sa preto zaoberal skúmaním, či boli
splnené základné predpoklady pre vznik škody z titulu nemajetkovej ujmy.

V prvom rade súd zistil, že žalobca si uplatňuje náhradu škody vo výške 31.531,85 € (v časti pohľadávky
1.544,73 € zobral žalobu žalobca späť) a súd konanie v tejto časti zastavil). Výšku uplatnenej škody
žalobca bližšie nezdôvodnil, jeho zástupca uviedol, že ju určil voľnou úvahou. Ako súd zistil, žalobca bol
vzatý do väzby dňom 28. 11. 2006, prepustený do z väzby 28. 5. 2007. Okresný súd Zvolen ho spod
obžaloby oslobodil rozsudkom číslo konania 2T/60/2009 zo dňa 14. 7. 2010. Uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici číslo konania 5To 296/2010 zo dňa 17. 5. 2011 krajský súd odvolanie okresného
prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietol. Jednoznačne tak možno konštatovať, že žalobca
bol spod obžaloby oslobodený právoplatným rozhodnutím súdu.

Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003
Zbierky zákonov. Súdna judikatúra dôvodila, že zmysluprávnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu
zodpovedá, aby každá nemajetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu
proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom
dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania, alebo k oslobodeniu spod obžaloby,
treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal
a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím
trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší
výsledok trestného konania.

V zmysle uvedených kritérií súd zistil, že žalobca bola vzatý do väzby a rozsudkom Okresného súdu
Zvolen číslo konania 2T 60/2009 bol spod obžaloby oslobodený. Oslobodenie spod obžaloby v zmysle §
4 zákona č. 58/1969 Zbierky má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia. Podľa §
5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten,
na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené, alebo bol spod obžaloby
oslobodený. Judikatúra ustálila, že pokiaľ ide o rozhodnutie o väzbe, nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy treba posudzovať aj v súvislosti s článkom 5 ods. 1 a ods. 5 dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, i keď nárok na náhradu väzby vznikol podľa § 5 ods. 1 zákona č. 58/1969
Zbierky. Takto mal súd preukázané, že jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím je zistená nezákonnosť rozhodnutia, ktorá viedla k vzniku škody. Ako bolo
už konštatované špecifickým prípadom zodpovednosti štátu za škodu je aj zodpovednosť v prípade
oslobodenia žalobcu spod obžaloby. Uznesenie o vznesení obvinenia je vydané na základe dôvodného

podozrenia, že obvinený spáchal trestný čin. Ak dôjde k oslobodeniu spod obžaloby, nemusí to vždy
znamenať, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané nesprávne (v rozpore s ustanoveniami
Trestného poriadku). Žalobca bol oslobodený spod obžaloby, ako to vyplýva z rozsudku okresného súdu
Zvolen, pretože skutok nie je trestným činom. Ako však konštatoval Krajský súd v Banskej Bystrici (vec
5To 296/2010), hoci konanie obžalovaného nenapĺňalo znaky žalovaných zločinov, resp. prečinu, predsa
išlo o protiprávne konania napĺňajúce znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1, písm. d) zákona č. 372/1990 Zbierky a keďže v zmysle § 20 citovaného zákona o priestupkoch
od jeho spáchania uplynuli dva roky, nemožno ho prejednať a to bol podľa krajského súdu ten pravý
dôvod, pre ktorý bolo potrebné obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Súd vychádzal z toho, že zákonná úprava sleduje, aby nemajetková ujma spôsobená nesprávnym,
či nezákonným zásahom štátu proti fyzickej osobe bola odčinená. Ak proti žalobcovi bolo vznesené
obvinenie, nie je na ňom, aby niesol materiálne dôsledky takéhoto rozhodnutia (trovy vynaložené na
svoju obhajobu), keď sa neskôr trestné konanie skončilo oslobodením žalobcu v trestnom konaní
obžalovaného spod obžaloby.

Keďže žalobca bol vzatý do väzby a bol spod obžaloby oslobodený, vzniklo mu právo na náhradu
škody. Pri posudzovaní výšky náhrady škody súd zohľadňoval samotné okolnosti, za ktorých bol vzatý
žalobca do väzby. Súd sa stotožňuje s vyjadrením právnej zástupkyne žalovaného, že v danom prípade
je potrebné vychádzať z právneho názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici a prihliadnutím na to, že
hoci konanie obžalovaného nenapĺňalo znaky zločinov, resp. prečinu, predsa išlo o protiprávne konanie,
ktoré napĺňalo znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Určité protiprávne konanie zo strany
žalobcu bolo preukázané, aj keď nedosiahlo intenzitu trestného činu. V danom prípade je však podľa
záveru súdu rozhodujúce, že žalovaný bol spod obžaloby oslobodený právoplatným rozhodnutím súdu
a tieto skutočnosti môžu mať vplyv len na určenie výšky škody, ktorú si žalobca uplatnil.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že pred vzatím do väzby bol žalobca za trestnú činnosť
odsúdený a to v konaní 3T 23/2005, resp. 3T 133/2008, ako aj rozhodnutím Okresného súdu Lučenec,
spisová značka 2T 20/2009. V prvom prípade išlo o skutok z 3. 1. 2005, v druhom o dva skutky z 29.
7. 2007 a v treťom prípade z 28. 6. 2007. V prvom prípade sa žalovaný v skúšobnej dobe osvedčil a
hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. V druhom prípade skúšobná doba trvala rok a štyri mesiace,
skončila 8. 8. 2010 a v treťom prípade išlo o upustenie od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na
predošlé odsúdenie obžalovaného v konaní okresného súdu Zvolen 3T 133/2008. Z toho vyplýva, že
za trestnú činnosť voči poškodenej spáchanú v januári 2005, resp. v júni a júli 2007 bol obžalovaný
trestne postihnutý.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu na náhradu škody za dobu,
pokiaľ bol vzatý do väzby je odôvodnený. Pri výpočte náhrady vychádzal súd z priemernej nominálnej
mzdy v hospodárstve SR za rok 2005, ktorá bola 573,39 €. Vychádza tak z ustanovenia § 7 a 8
zákona platného do 31. 12. 2012. Jedna tretina zo sumy 573,39 € predstavuje 19,11 €. Žalobca bol
celkom vo väzbe tri dni v mesiaci november 2006, 31 dní v mesiaci december 2006 a od 1. 1. 2007
do 28. 5. 2007 148 dní, spolu 182 dní. Náhrada za väzbu mu tak vznikla vo výške 3.478,02 € (182
x 19,11 €). Pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady škody za väzbu a čas až do skončenia trestného
konania, súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol. V prvom rade súd vychádzal z toho, že vzhľadom na
oslobodzujúci rozsudok okresného súdu bola väzba nezákonná a nárok na náhradu škody tak žalobcovi
vznikol. Pri výške škody však súd zohľadnil skutočnosť, že pred vzatím do väzby bol už žalobca za
trestnú činnosť nebezpečného vyhrážania predovšetkým vo vzťahu k bývalej manželke - poškodenej
odsúdený a ak došlo k zhoršeniu povesti, čo žalobca v celom rozsahu podľa záveru súdu nepreukázal,
nestalo sa tak len kvôli prebiehajúcemu trestnému stíhaniu a následnému vzatiu do väzby, ale aj pre
predchádzajúce konania, za ktoré bol právoplatne odsúdený. V konaní boli vypočutí svedkovia, ktorí
na pojednávaní nepotvrdili taký vážny zásah do občianskej cti žalobcu, nepotvrdili, že by bol žalobca
pred vzatím do väzby bezúhonný a pokiaľ sa odvolával žalobca na svedkyňu Viktóriu Balážovú - dcéru,
zo spisu 2T 60/2009 Okresného súdu Zvolen mal súd preukázané, že v tomto konaní sa uskutočnilo
psychologické vyšetrenie maloletej znalkyňou U.. W. M., z ktorého vyplynulo, že svedkyňa vypovedala o
tom, čo skutočne prežila, nevychádzala z vymyslenej skutočnosti. Preto pokiaľ na pojednávaní v konaní
o náhradu škody tvrdila, že o tom, ako sa správal otec, t.j. žalobca k jej matke v trestnom konaní, hovorila
len to, čo jej povedala matka, súd jej výpovedi neuveril, považoval ju za účelovú. V trestnom konaní
bolo preukázané, že sa žalobca nesprával v súlade so zákonom voči bývalej manželke a voči deťom.

Ostatní svedkovia taký vážny zásah do občianskej cti ako tvrdil žalobca nepotvrdili, preto jeho nárok
na náhradu škody prevyšujúcu sumu, ktorú súd priznal súd nepovažoval za odôvodnený. Taktiež pokiaľ
žalobca tvrdil, že vzatie do väzby a prebiehajúce trestné konanie predstavovalo vážny zásah do jeho
cti a dôveryhodnosti, v konaní nebolo preukázané, že by mal žalobca počas väzby s rodičmi, alebo
deťmi zlý vzťah a nebolo preukázané, že by rozhodnutie o väzbe, len samotné rozhodnutie o väzbe
malo vplyv na jeho spoločenský život. Nebolo tak preukázané, že by povesť žalobcu bola zhoršená
len v príčinnej súvislosti s väzbou, alebo predchádzajúcim trestným konaním v takom rozsahu, aby
to odôvodňovalo priznanie vyššej náhrady škody, keď mal súd preukázané, že už v predchádzajúcom
konaní bol žalobca viackrát súdne trestaný z toho aj za trestný čin voči bývalej manželke. Vzhľadom
na doterajší život žalobcu tiež na skutočnosť, že žalobca nepreukázal výšku škody, ktorú si uplatnil a
nepreukázal také závažné dôsledky na súkromný život, ktorý by priznanie náhrady škody vo väčšom
rozsahu odôvodňoval, súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Žalobca si ďalej uplatnil náhradu trov obhajoby a súd rozhodoval o týchto trovách podľa § 18 ods.
3 zákona č. 514/2003 Zbierky zákonov. Súd mal preukázané, že žalobca zaplatil trovy obhajoby vo
výške 1.544,73 €. Súd zo spisu 2T 60/2009 Okresného súdu Zvolen zistil, že žalobcu zastupoval JUDr.
Ján Repáš. Náhradu si vyčíslil podľa vyhlášky 655/2004 Zbierky zákonov. Podľa § 12 ods. 3, písm.
c) vyhlášky 655/2004 Zbierky zákonov vznikol nárok na hodnotu právneho úkonu vo výške 1/6-tiny
výpočtového základu, pre rok 2009 bol stanovený výpočtový základ 695,41 €, z toho 1/6-tina predstavuje
115,90 €. Pre rok 2010 bol stanovený výpočtový základ 721,40 €¸z čoho 1/6-tina predstavuje 120,23
€. Pre rok 2008 bol stanovený výpočtový základ 19.056,- Sk, 1/6-tina predstavuje 105,40 €. Takto súd
priznal náhradu za rok 2009 a to 21. 9. 2009 za prevzatie a prípravu vo výške 105,40 €, 9. 10. 2009
za oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania, odmenu vyšetrovania, odmenu 105,40 €, za verejné
zasadnutie - predbežné prejednanie obžaloby 14. 10. 2009 2/3-tiny, t.j. 52,70 €, 16. 11. 2009 poradu
s klientom vo výške 70,26 €, zastupovanie na hlavnom pojednávaní dňa 27. 11. 2009 na hlavnom
pojednávaní za dva úkony 210,80 €, zastupovanie na hlavnom pojednávaní dňa 11. 1. 2010 vo výške
115,90 €, na pojednávaní dňa 10. 2. 2010 vo výške 115,90 €, na pojednávaniach dňa 8. 3.2010, 9. 6.
2010 a 14. 7. 2010 po 115,90 €, za písomné podanie - vyjadrenie sa k odvolaniu prokurátora dňa 20. 9.
2010 vo výške 115,40 €, podľa § 14 ods. 4, písm. a) a podľa § 12 ods. 3, písm. c) za poradu s klientom
vo výške 40,10 €, za zastupovanie na hlavnom pojednávaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa
17. 5. 2011 vo výške 120,23 €. K tomu súd priznal paušálny poplatok za 5 úkonov po 6,30 €, 6 úkonov
po 6,95 €, 2 úkony po 7,21 €, náhradu za stratu času, účasť na pojednávaní dňa 14. 7. 2011, 1/60-tinu
výpočtového základu 12,02 € x 2 polhodiny, t.j. 24,04 €, náhradu cestovných výdavkov vo výške 11,78
€. Náhradu cestovných výdavkov súd priznal za cestu zo Zvolena na Krajský súd v Banskej Bystrici
dňa 17. 5. 2011 v dĺžke 52 km pri použití osobného motorového vozidla Z. R. X,X - XXXX N., Š. K.
XXXBI pri normovanej spotrebe 5,9 litrov x 52 km - 3,068 litrov spotreba, t.j. 3,98 € a náhradu za použitie
motorového vozidla 0,183 x 52 km = 7,80 €. Súd považoval trovy obhajoby za účelne vynaložené trovy,
ktoré vznikli v súvislosti s účelnou ochranou obvineného potrebnou v trestnom konaní a v prípravnom
konaní. V danom prípade bolo vydané nezákonné rozhodnutie, ktoré samo o sebe je príčinou vzniku
obhajoby v záujme obvineného. Náklady vynaložené na takéto úkony obhajoby sú v príčinnej súvislosti
s nezákonným rozhodnutím, lebo boli ním vyvolané a za škodu takto vzniknutú zodpovedá štát podľa
§1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zbierky.

Takto vzniklo právo žalobcovi na náhradu vo výške 5,022,75 € (3.478,02 € + 1.544,73 €). V prevyšujúcej
časti súd žalobu z dôvodov uvedených v rozsudku zamietol

V konaní si uplatnili náhradu trov konania žalobca a zástupkyňa žalovaného. Každý z účastníkov mal
v konaní úspech len čiastočný, preto súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že
žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zbierky zákonov v platnom znení štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrením, alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 514/2003 Zbierky zákonov právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím
o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak
a/ bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie,
b/ bol oslobodený spod obžaloby, alebo
c/ vec bola postúpená inému orgánu.

Podľa § 8 ods. 6 písm. a/ právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie trestu ochranného
opatrenia, alebo väzbu zavinila sama.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zbierky zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Zbierky zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Zbierky zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 zákona platného do 31. 12. 2012 výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami
je najmenej 1/30-tina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za
predchádzajúci kalendárny rok a to za každý aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zbierky zákonov náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie, alebo rozhodnutie o treste o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a
inom pozbavení osobnej slobody, alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie
zrušené, alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Zbierky zákonov súčasťou trov konania sú aj trovy právneho
zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa učí
ako tarifná odmena advokáta.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).