Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivana Jahnová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 41C/686/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515223005
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1515223005.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci žalobcu:

Mestská časť Bratislava - Petržalka, so sídlom Bratislava, Kutlíkova ul. č. 17, IČO: 603 201, zastúpený
advokátskou kanceláriou BARKOCI law firm, s.r.o., so sídlom Bratislava, Námestie Slobody č. 28, IČO:
47 247 916, proti žalovanému: J. B., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt U. - R., o zaplatenie 2 804,96 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2 403,14 Eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

III. Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 58 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 25. 11. 2015 bola súdu doručená žaloba, ktorou žalobca žiadal, aby súd žalovaného zaviazal
na zaplatenie 2 405,65 Eur a úroku z omeškania zo zažalovanej istiny vyčíslený sumou 399,31 Eur za
čas od 15. 2. 2013 do 30. 9. 2015 a od 1. 10. 2016 v sadzbe 8,75 % ročne zo zažalovanej istiny až do
jej zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že v období od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2014 žalovaný obýval bez
právneho dôvodu byt č. XXX v U. na A. ul. č. 3, pričom za toto obdobie za bývanie v byte nič nezaplatil.

Na preukázanie jeho tvrdení predložil listinné doklady ohľadom vzniku nájomného vzťahu žalovaného k
bytu, doklady o skončení tohto nájomného vzťahu, ako aj vyúčtovania nákladov spojených s užívaním
tohto bytu v rozhodnom období a navrhol, aby súd nimi vykonal dokazovanie.

2. Žalovaný predmetnú žalobu prevzal 8. 4. 2016. Súdom bol vyzvaný, aby sa k nej písomne
vyjadril, avšak túto povinnosť nerešpektoval a v spore zostal nečinný. Na pojednávanie nariadené na
prejednantie tejto veci sa napriek riadnemu predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavil a preto ho súd

v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) vykonal v jeho
neprítomnosti.

3. Dokazovanie vykonal súd obsahom listinných dokladov založených žalobcom do súdneho spisu a z
nich zistil tento skutkový stav:

4. Dňa XX. X. XXXX uzavrel žalobca ako prenajímateľ so žalovaným a G. B., nar. X. X. XXXX zmluvu,

ktorou im prenechal do nájmu byt č. XXX v U. na A. ul. č. X. Zmluvu podpísal len jeden z nájomcov.
Podľa evidenčného listu, vystaveného k tomuto bytu na meno G. B., vystupovali žalovaný a G. B. voči
prenajímateľovi ako spoloční nájomcovia. Tento byt im bol pridelený na základe rozsudku tunajšieho
súdu č. k. 12C 157/1999 - 34 z 16. 5. 2000, právoplatný 14. 7. 2000, ktorým im bola ako manželomuložená povinnosť vypratať byt č. XX v U. na J. Q. č. X po zabezpečení náhradného bytu. Týmto
náhradným bytom sa stal práve byt č. XXX v U. na A. ul. č. X. Žalobca listom z 19. 12. 2011 žalovanému
a G. B., ako spoločným nájomcom, nájom označeného bytu vypovedal. Dôvodom výpovede bolo

neplatenie nájomného a úhrad za užívanie bytu za čas dlhší ako tri mesiace. Žalovaný túto výpoveď
prevzal 15. 10. 2013 a žalobca kvalifikoval postavenie žalovaného vo vzťahu k prejedmetnému bytu
od 1. 2. 2014 (od času skončenia plynutia výpovednej lehoty) ako jeho užívanie bez právneho dôvodu,
teda v právnom základe bezdôvodného obohatenia. V zmysle výpisu z Registra obyvateľov Slovenskej
republiky z XX. XX. XXXX je G. B., nar. X. X. XXXX manželkou žalovaného.

5. Podľa § 703 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník (ďalej len OZ)
Ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom
bytu manželmi.

6. Žalobca tvrdil, že žalovaný v čase od X. X. XXXX obýval byt bez právneho titulu

a to z dôvodu uplynutia výpovednej doby k 31. 1. 2014, ktorým dňom zaniklo jeho nájomné právo k
bytu. Zo samotnej výpovede z nájmu predmetného bytu je zrejmé, že žalobca konal so žalovaným
a G. B. ako so spoločnými nájomcami tohto bytu. Ako spoločným nájomcom im aj predmetný byt
prenechal do nájmu. Spoloční nájomcovia (manželia) sú podľa § 701 ods. 2 OZ z právnych úkonov
týkajúcich sa spoločného nájmu oprávnení a zaviazaní spoločne a nerozdielne. V prípade spoločného

nájmu manželov bytu, musí byť výpoveď z nájmu doručená obidvom manželom. Doručenie výpovede
z nájmu bytu G. B. s účinkami skončenia nájomného vzťahu k času, ku ktorému sa žalobca domáha
peňažných nárokov, žalobca nepreukázal. Nepreukázal ani eventuálne skončenie jej nájomného vzťahu
k predmetnému bytu iným zákonným spôsobom ako výpoveďou. Výpoveď doručená len jednému z
manželovnemáúčinkyskončenianájomnéhovzťahu.Ztohtodôvodusasúdpretonestotožnilstvrdením

žalobcu, že žalovaný predmetný byt v čase od 1. 2. 2014 užíval bez právneho dôvodu a prejednávanú
vec posúdil v právnom režime nájomného vzťahu.

7. Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním predmetného bytu za rok 2012 mali jeho
nájomcovia zaplatiť nájomné 478,56 Eur a cenu skutočne do bytu dodaných služieb 1 121,87 Eur. V

zažalovanom nároku si žalobca uplatnil z tejto peňažnej povinnosti sumu 262,19 Eur, ktorá predstavuje
dlh na cene služieb dodaných do bytu.

8. Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním predmetného bytu za rok 2013 mali jeho
nájomcovia zaplatiť nájomné 478,56 Eur a cenu skutočne do bytu dodaných služieb 814,25 Eur. V

zažalovanom nároku si žalobca uplatnil celú túto peňažnú povinnosť.

9. Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním predmetného bytu za obdobie od 1. 1. 2014 do 10.
7. 2014 mali jeho nájomcovia zaplatiť nájomné 252,14 Eur a cenu skutočne do bytu dodaných služieb
598,51 Eur. V zažalovanom nároku žiadal žalobca za mesiac január 2014 titulom nájomného 39,88 Eur

a za mesiace február 2014 do 10. 7. 2014 titulom bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho k bytu
predpísanému nájomnému 212,26 Eur. Ďalej žiadal priznať cenu nákladov na služby titulom nájomného
vzťahu v mesiaci január 2014 v sume 95,20 Eur a za mesiace február 2014 do 10. 7. 2014 titulom
bezdôvodného obohatenia v sume 500,80 Eur. Teda spolu žiadal 848,14 Eur.

10. Žalobca tvrdil, že žalovaný v zažalovanom období za bývanie v byte nič nezaplatil.

11. Podľa § 671 ods.1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase
uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

12.Podľa§696OZspôsobvýpočtunájomného,úhradyzaplneniaposkytovanésužívanímbytu,spôsob
ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za
plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný
právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s
nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

13. Súd v bode 5 tohto odôvodnenia uviedol, že pre nepreukázanie skončenia nájomného vzťahu
žalovaného k prejednávanému bytu vyhodnotil súd nájomný vzťah strán sporu ako právny základ
zažalovaného nároku žalobcu.14. Žalobca vyúčtovaniami nákladov spojených s užívaním prejednávaného bytu preukázal, že
nedoplatok na cene služieb dodaných do tohto bytu za rok 2012 bol 262,19 Eur, za rok 2013 bol 814,25

Eur a od 1. 1. 2014 do 10. 7. 2014 bol 598,51 Eur, spolu 1 674,95 Eur. Žalobca si z týchto nákladov
uplatnil za rok 2012 sumu 262,19 Eur, za rok 2013 sumu 814,25 Eur a za obdobie od 1. 1. 2014 do 10.
7. 2014 sumu 596,- Eur, spolu 1 672,44 Eur. Súčasne preukázal, že za uplatnené obdobie od 1. 1. 2013
do 10. 7. 2014 malo byť zaplatené nájomné spolu 730,70 Eur. Zo spoločného nájmu bytu sú manželia
oprávnení a zaviazaní spoločne a nerozdielne. Solidarita sa týka aj povinnosti platenia nájomného a

úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Podľa § 511 ods. 1 OZ je veriteľ oprávnený požadovať
plnenie od ktoréhokoľvek zo spoločných nájomcov a preto je žalovaný pasívne legitimovaným pre toto
konanie a súd ho k splneniu zažalovanej povinnosti vo výške preukázaného, respektíve uplatneného
nároku spolu v sume 2 403,14 Eur (nájomné 730,70 Eur + 212,19 Eur nedoplatok ceny služieb za rok
2012 + 814,25 Eur nedoplatok ceny služieb za rok 2013 a 596,- Eur v spore uplatnený nedoplatok ceny
služieb za rok 2014) zaviazal a vo zvyšku návrh žalobcu zamietol.

15. V časti požadovaného úroku z omeškania súd žalobu žalobcu ako právne nedôvodnú zamietol.

16. Dôsledkom omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu je vznik práva veriteľa požadovať od
dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania (§

517 ods. 2 OZ). Občiansky zákonník striktne ustanovuje, že nájomca, ktorý sa dostane do omeškania
s platením nájomného (§ 697 OZ) je povinný platiť poplatok z omeškania. Už vyššie súd skonštatoval,
že dlh žalovaného vznikol z nájomného vzťahu k bytu. V takomto prípade žalobcovi nárok na zaplatenie
úroku z omeškania nevznikol. Omeškanie s peňažným plnením z nájomného vzťahu je spojené s
nárokom veriteľa na poplatok z omeškania, ktorý žalobca nežiadal.

17.Vrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,rozhodnesúdajbeznávrhuonárokunanáhradutrovkonania
(§ 262 ods. 1 CSP). Žalobca sa domáhal ku dňu rozhodnutia predmetnej veci 18. 10. 2016 peňažného
nároku spolu v sume 3 026,41 Eur (2 804, 96 Eur + úrok z omeškania v sadzbe 8,75 % ročne zo sumy
2 405,65 Eur od 1. 10. 2015 do 18. 10. 2016 = 221,45 Eur) priznaný mu bol nárok v sume 2 403,14 Eur.

Pomer úspechu strán sporu bol 79 % u žalobcu a 21 % u žalovaného, preto žalobcovi patrí náhrada
trov konania v rozsahu 58 %, o ktoré jeho úspech prevýšil úspech žalovaného.

18. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2
vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré

mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.