Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. november 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9P/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216208434
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216208434.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu

o maloletého Á. S., N.. XX.XX.XXXX, bytom u otca, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - P. K., N.. XX.XX.XXXX,
C. A. W., XXX a otec - Š. S., N.. XX.XX.XXXX, C. A. M. F., Q. XXX/XX, o návrhu matky na zníženie
výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov v nasledujúcom znení:
„Znižuje sa výživné matke k mal. Á. S., N.. XX.XX.XXXX zo sumy 100 eur na sumu 60 eur mesačne
počnúc dňom 01.08.2016.“

II. Týmto sa mení v časti úpravy výšky výživného rozsudok tunajšieho súdu č. k. 10P/78/2013-21 zo
dňa 03.10.2013.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Návrhom zo dňa 26.05.2016 sa matka domáhala zníženia výživného k maloletému na sumu 30 eur
mesačne od podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že v marci 2006 sa jej narodilo ďalšie dieťa, mal. V.
B.. Je zdravé, mimoriadne výdavky mala pri jeho narodení na detský kočík a detskú postieľku, inak má
na dieťa bežné výdavky. S dieťaťom a otcom dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, jej
partner je zamestnaný, platí výživné na jedno dieťa a vykonávajú sa mu zo mzdy exekučné zrážky. Do

septembrabudetrvaťmaterskádovolenka,matersképredstavuje650eurmesačne.Keďžemedzičasom
jej zamestnávateľ ukončil podnikanie, dostala výpoveď a po skončení materskej dovolenky nastúpi na
rodičovskú dovolenku, počas ktorej bude poberať rodičovský príspevok.

(2) K návrhu matka pripojila rodný list ďalšieho dieťaťa, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o vzniku
nároku na materské dňom 10. januára 2016, list jej zamestnávateľa o skončení pracovného pomeru
dňom 30.04.2016 z dôvodu zrušenia výroby a ukončenia podnikania, výpisy zo svojho účtu o výplate

materského a príspevku pri narodení dieťaťa, vyúčtovanie na mzdy jej partnera za obdobie od mája
2015 do apríla 2016, podľa ktorých jeho čistá mzda predstavuje sumu nad 500 eur mesačne.

(3) Písomným podaním zo dňa 04.08.2016 matka upravila svoj návrh tak, že navrhla zníženie výživného
na sumu 60 eur od augusta 2016. Uviedla, že na predmetnej čiastke sa dohodli s otcom maloletého a
žiadajú túto dohodu schváliť súdom.

(4) Otec podaním zo dňa 13.10.2016 oznámil, že súhlasí so znížením výživného na sumu 60 eur s tým,
že sa na tejto sume s matkou maloletého dohodli.(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi, rozhodnutím súdu a obsahom spisu k predchádzajúcej úprave výživného a zistil nasledovný
skutočný stav veci:

(4)Rozsudkomtunajšiehosúduč.k.10P/78/2013-21zodňa03.10.2013bolsúdomschválenoudohodou
rodičov maloletý zverený do starostlivosti otcovi a matka bola zaviazaná k plateniu výživného po 100
eur mesačne, zároveň bol upravený styk matky s maloletým. Matka mala vykázaný príjem v priemere
738,59 eur mesačne, inak majetkové ani zárobkové pomery rodičov neboli skúmané.

(5) Matka vo svojej výpovedi uviedla, že po ukončení materskej dovolenky začala poberať podporu v
nezamestnanosti, čo predstavuje 490 eur mesačne. Od roku 2012 vlastní dvojizbový byt, nadobudnutý
na hypotekárny úver.

(6) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že má príjem zo zamestnania, podľa zárobkového výkazu

vystaveného zamestnávateľom má príjem v priemere 2.031,03 eur mesačne. Bývajú v prenajatom v
byte za nájomné 120 eur mesačne, k tomu platí služby spojené s bývaním, vlastní vozidlo zn. Ford od
roku 2011. Výdavky na maloletého má v súvislosti s návštevou školy a najmä cestovným, maloletý chodí
do 2. triedy strednej školy vo Veľkom Mederi, je zdravý. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, platí
výživné 200 eur mesačne.

(9) Kolízny opatrovník navrhol s poukazom na súčasné pomery v oboch rodičov vyhovieť návrhu.

(10) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvo výške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,

prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine)

(11) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať
ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods.

1 zák. o rodine)

(12) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

(13) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného
pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo

zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene
pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 zák. o rodine)

(14) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(15) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov,
ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkýchpotrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov
väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného

treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je
potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí,
aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie
vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi
základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami

a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku,
zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma
faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného
stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež
počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

(16) Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena
pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej
osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Zmenou pomerov v zmysle § 78 sa rozumie
výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pre
určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom pre dieťa nie je rozhodujúca doba

začatia súdneho konania o novú úpravu výživného, ale doba, keď došlo k výraznej zmene pomerov. Pre
posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver, že
došlokzmenepomerovaževdôsledkutohotebazmeniťajvýškuvýživného.Nepostačílenúvahaotom,
či doterajšie výživné je primerané. Účelom výživného je uhradzovanie nielen priebežne sa vyskytujúcich
(bežných) potrieb maloletého dieťaťa, ale aj všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj.

Pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada aj na potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie,
prípadne potreby celkom náhodné.

(17) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výšky
výživného došlo k zásadnej zmene pomerov, a to na strane matky, ktorej vznikla ďalšia vyživovacia

povinnosť, poberá dávky od štátu, je nezamestnaná. Rodičia sa na znížení výživného dohodli a keďže
otec preukázateľne dokáže aj po finančnej stránke zvládnuť starostlivosť o maloletého, súd dohodu
rodičov schválil.

(18) Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z. - CMP) žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti
nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní
odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP)
Rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie. (§ 122 CMP)
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)