Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. september 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112211055
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3112211055.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky: A. S., trvale bytom R., tohto času bytom R., ul.

Q. 6, zastúpená JUDr. Renátou Jánskou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, ul. Piaristická 6836, proti
odporkyni: Bc. O. Z., trvale bytom R., ul. E. XXXX/X, zastúpená zástupcom: Advokátska kancelária JUDr.
Danica Birošová, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. Piaristická 46/276, o zaplatenie 14.940 eur, sudcom
JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 1.683,60 eur, ktoré

pozostávajú z trov jej právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 26.04.2012 doručený návrh navrhovateľky, ktorým sa proti odporkyni
domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd rozhodol o splnení povinnosti odporkyne zaplatiť
navrhovateľke sumu 16.600 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto
sumy od 29.02.2012 do zaplatenia. Tento návrh odôvodnila tým, že odporkyňa je povinná vrátiť
navrhovateľke túto sumu titulom nesplatenej pôžičky zo dňa 27.01.2010. Odporkyňa sa zaviazala vrátiť
navrhovateľke pôžičku v štvrťročných splátkach po 2.075 eur do 28.02.2010, 30.06.2010, 30.09.2010,
24.01.2011, 30.06.2011, 30.09.2011, 31.01.2012 a do 28.02.2012. Odporkyňa dňa 27.01.2010 vyplatila

navrhovateľke sumu 1.660 eur.

Podaním zo dňa 05.06.2013 (pred vydaním platobného rozkazu) upravila navrhovateľka žalobný návrh
tak, že žalovaná suma predstavuje sumu 14.940 eur z dôvodu splatenej čiastky 1.660 eur v januári
2010. V zmysle § 172 ods.6 Občianskeho súdneho poriadku súd o tomto čiastočnom späťvzatí návrhu
nerozhodoval a dňa 10.09.2013 vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podala odporkyňa riadny
odpor. V ňom uviedla, že predmetná pôžička je podvod, ktorým chcela matka navrhovateľky Bc. A.G.

predať motorové vozidlo BMW X5. Toto vozidlo ponúkla matka navrhovateľky odporkyni za účelom
spoločného podnikania, najskôr na základe zmluvy o prenájme a neskôr na základe kúpnej zmluvy.
Zmluva o prenájme motorového vozidla zo dňa 23.01.2010 bola riadne dohodnutá s tým, že predmet
nájmu sa po ukončení nájomného vzťahu odkúpi odporkyňou za 30 eur. Splátkový kalendár je identický
so splátkovým kalendárom údajnej pôžičky. Nastala však situácia, že rodičia navrhovateľky museli náhle
odísť zo Slovenska a odporkyňa nemala komu splácať prenájom vozidla. Pani U. nenechala na seba
kontakt, číslo účtu, pretože exekútori zmrazili manželom U. účty a celý majetok. Až 16.11.2010 neskoro

večer sa pani U. objavila u odporkyne s tým, že na druhý deň, v deň štátneho sviatku, dohodla u
notárky JUDr. Zuzany Karasovej stretnutie za účelom vyriešenia vzniknutej situácie. Dňa 17.11.2010 sa
odporkyňa dostavila k notárke, kde sa stretla s pani U., navrhovateľkou a druhou dcérou pani U., pani
S.. Notárka tam nebola, podpisy overovala len jej zamestnankyňa, priateľka navrhovateľky. Prichystalisi pre odporkyňu zmluvu o pôžičke, ktorá je podvod. Peniaze v nej uvedené neboli odporkyni nikdy
vyplatené, mala slúžiť len ako krytie plnenia zo zmluvy o prenájme motorového vozidla, neskôr kúpnej
zmluvy. Odporkyňa túto zmluvu podpísala, nakoľko sa dohodli, že hneď na ďalší pracovný deň zájde

pani S. na Dopravný inšpektorát v Trenčíne na prepis predmetného auta. Žiaľ prepis vozidla už nebol
možný, pretože bolo zablokované v prospech exekútora.

Navrhovateľka na pojednávaní vo svojom výsluchu uviedla, že s odporkyňou sa bližšie nepozná, bola
priateľkou jej matky. Videli sa málo, napríklad pri príležitosti, keď sa stretla s matkou a odporkyňa s ňou

bola napr. na káve. Nevie, kedy sa videli po prvýkrát. Takisto s ňou komunikovala asi iba jedenkrát.
Sumu 16.600 eur odovzdala odporkyni v nákupnom stredisku v Laugariciu asi v januári 2010, na presný
deň si nepamätala. Dátum na zmluve je napísaný pravdepodobne odporkyňou, pretože jej písmo to
nie je. Odporkyňa jej priniesla vyhotovené zmluvy, ktoré podpísala. Predtým s ňou nekomunikovala,
komunikovala iba s matkou. Požičať peniaze v takejto sume pre ňu nebol problém, pretože bola
kamarátka jej matky. V tom čase nemala problém ani s výškou pôžičky, nakoľko každý rok jej otec dával

na Vianoce od 5.000 eur do 10.000 eur. Mala peniaze našetrené a popri tom aj pracovala. Peniaze
zvykla požičiavať aj svojim známym. Dňa 17.11.2010, keď došlo k uznaniu podpisu zo strany odporkyne,
prišli k pani notárke Karasovej a komunikovali s jej zamestnankyňou. Odporkyňa uznala pred touto
zamestnankyňou svoj podpis za vlastný. Niečo pred notárkou podpisovala do knihy. V čase, keď prišli
k notárke, zmluva o pôžičke už podpísaná bola. Pôžičku nepovažovala za rizikovú, nakoľko sa jej

matka zaručila, že odporkyňa peniaze vráti. Po odovzdaní peňazí odporkyňa predložila na podpis takisto
príjmový a výdavkový pokladničný doklad, ktorý podpísala. Čo bolo uvedené na týchto dokladoch sa
dopodrobnanezaujímala,zaujímalajuibasuma.Sumu1.660eurododporkyneprijala.Jezvyknutáriešiť
veci prostredníctvom ekonómky, ktorá jej ukáže čo má podpísať a ona to podpíše. Počas ich stretnutia
bola prítomná po celý čas jej matka.

Odporkyňanapojednávanívosvojomvýsluchuuviedla,ženavrhovateľkoupredloženúzmluvuopôžičke
určite podpísala, a to dňa 17.11.2010. Pamätá si to, pretože celé sa to udialo za zvláštnych okolností. Jej
podpis bol overený dňa 17.11.2010, pričom tento deň bol štátnym sviatkom. Bola vo vzťahu s matkou
navrhovateľky pani U. a chcela dať do poriadku veci týkajúce sa ich vzťahu. Pri podpise uvedenej

zmluvy boli prítomní pani U., teda matka navrhovateľky, samotná navrhovateľka, jej sestra pani S., ona
a zamestnankyňa notárky. Až neskôr zistila, že dátum na uvedenej zmluve o pôžičke je iný ako dátum
overenia podpisu. Aj navrhovateľka podpísala zmluvu v rovnaký deň ako ona. Predtým navrhovateľku
nikdy nestretla, stretávala sa iba s jej matkou. Mala sľúbené, že ak podpíše zmluvu o pôžičke, tak sa
prepíše na dopravnom inšpektoráte vlastníctvo k motorovému vozidlo značky BMW X5 na ňu, ktoré

užívala na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej s matkou navrhovateľky. Toto auto bolo písané na
matku navrhovateľky pani U., pričom vedela, že pani U. má ešte v ten istý deň odísť zo Slovenskej
republiky. Preto musela splnomocniť svoju druhú dcéru pani S. na prepis uvedeného vozidla. Na druhý
deň sa však tento prepis neuskutočnil, nakoľko na uvedenom vozidle bolo zriadené exekučné záložné
právo, teda nebolo možné s ním disponovať. O tejto skutočnosti navrhovateľka, jej sestra a jej matka

vedeli. Ona sa to však dozvedela až pri prepise. Vedela o finančných problémoch a dlhoch matky
navrhovateľky a jej manžela, avšak pani U. ju uistila v tom, že toto motorové vozidlo nie je možné
exekučne postihovať, nakoľko patrilo iba jej a exekúcia sa údajne týkala iba dlhov jej manžela a firmy
ZEOTOP, s.r.o.. V skutočnosti nikdy žiadne peniaze od navrhovateľky titulom pôžičky nedostala. Všetko
sa týka uvedeného auta, pričom nevie, čo má s tým autom robiť. V súčasnosti súdny exekútor zatiaľ

toto vozidlo nepredal.

Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že pokiaľ odporkyňa tvrdí, že zmluvy sú
fiktívne, tak tieto tvrdenia nie sú pravdivé, pretože odporkyňa pôžičku, teda peniaze prevzala v hotovosti,
ktoré jej navrhovateľka odovzdala pri podpise zmluvy. Ohľadne skutočnosti, že podpis na zmluve bol

overený v deň štátneho sviatku uviedla, že notárka JUDr. Karasová, ako prvá v Trenčíne poskytovala
takéto služby bežne aj v iných prípadoch. Za túto službu si účtovala notárka dokonca aj príplatok.
Pracovníčka notárky odporkyňu upovedomovala o tom, či vie čo podpisuje, pričom odporkyňa jej uviedla,
že vie čo podpisuje, nakoľko má právnické vzdelanie. Nejde o žiadne podvodné konanie, tak ako sa
to snaží prezentovať odporkyňa, nakoľko samotnú zmluvu priniesla práve odporkyňa. Nie je ničím

neobvyklé, ak dôjde vo vzťahu medzi subjektmi k nejakej zmene, napr. ak sa z nájomnej zmluvy stane
kúpna zmluva, na ktorú môže prípadne nadväzovať zmluva o pôžičke. Výšky splátok z titulu zmluvy
o pôžičke zodpovedali výške nájomného. Jeden zmluvný vzťah nahradil iný zmluvný vzťah. Prevzatie
peňazí potvrdila odporkyňa znova svojim podpisom. Medzi uzavretím zmluvy a overením podpisu nazmluve uplynul dlhší čas, preto mala možnosť si rozmyslieť svoje konanie. Pokiaľ by zmluva nebola
pravdivá, nedala by si overiť svoj podpis na zmluve. Prípadne mohla od zmluvy odstúpiť, ak peniaze
nedostala. Na pojednávaní okrem uvedeného uviedla, že písomná zmluva o pôžičke, je dôkazom toho,

že zmluva bola uzatvorená a podporným nepriamym dôkazom je aj príjmový doklad, z ktorého vyplýva,
že sa na základe zmluvy o pôžičke aj reálne plnila. Právne úkony, na ktoré poukazuje odporkyňa,
teda nájomná a kúpna zmluva, nie sú úkonmi, ktoré robila navrhovateľka. S ňou nijako nesúvisia.
Navrhovateľka o nich takisto nemala žiadnu vedomosť a dozvedela sa o nich až v tomto konaní. Obrana
odporkyne sú špekulácie odporkyne a vyjadrenia sú v teoretickej rovine. V zmysle týchto vyjadrení je

nelogické, aby odporkyňa podpisovala tri zmluvy popri sebe, pričom by sa zaviazala na súčasné platenie
nájomného aj splácanie pôžičky. Nelogickosť spočíva v tom, že tak by mohla čeliť dvojnásobnému
vymáhaniu sumy 16.600 eur. Nie je naopak nelogické, aby popri sebe existovali viaceré zmluvy. V
písomnom podaní zo dňa 08.09.2015 k veci uviedla, že navrhovateľka svoj nárok na vrátenie pôžičky
riadne odôvodnila a preukázala dôkazmi. Reálne odovzdanie peňazí preukazuje podpis odporkyne na
zmluve o pôžičke. K prevzatiu pôžičky bol vyhotovený aj písomný doklad, ako aj ďalšie potvrdenie,

že k tomu skutočne došlo dňa 27.01.2010, a to výdajkový a príjmový doklad zo dňa 27.01.2010
opatrený podpisom odporkyne. Keďže navrhovateľka si uvedomila, že práve písomná zmluva o pôžičke
je dôležitým dokladom o skutočnom poskytnutí pôžičky a odporkyňa neuhrádzala riadne splátky, túto
z dôvodu väčšej právnej istoty požiadala o legalizáciu jej podpisu. Navrhovateľka sa v čase uzavretia
zmluvy o pôžičke väčšinou času zdržiavala vo Veľkej Británii a na Slovensko chodila viacmenej na

návštevy. Zmluva o pôžičke nemôže byť zastretým právnym úkonom, nakoľko podľa tvrdení odporkyne
najskôr by mal zakrývať Zmluvu o nájme dopravného prostriedku a potom kúpnu zmluvu, ktoré však
existujú v písomnej podobe, sú riadne vyhotovené a podpísané. Je nelogické, aby zmluva o pôžičke
zakrývala niečo, čo nie je a ani nemá byť zakryté. Podstatou zastretého právneho úkonu je, že je urobený
len medzi účastníkmi, ide o tzv. tichú dohodu. O takom prípade však nemožno uvažovať, pretože zmluvy

na ktoré sa odvoláva odporkyňa boli uzavreté medzi inými účastníkmi, než sú účastníci pôžičkového
vzťahu.

Právny zástupca odporkyne v písomnom podaní zo dňa 27.08.2015 uviedol, že počiatok tohto sporu
treba hľadať v zmluvnom vzťahu medzi matkou navrhovateľky a odporkyňou založenom Zmluvou o

nájme dopravného prostriedku, zo dňa 23.1.2010 Obsahom tohto zmluvného vzťahu bola povinnosť
odporkyne riadne splácať nájom v zmysle zmluvy za užívanie dopravného prostriedku BMW X5 s tým,
že po zaplatení nájmu za celú dobu užívania dopravného prostriedku vo výške 16 600 eur si môže
odporkyňa ako nájomca vec odkúpiť za čiastku 30 eur, t.j. klasický finančný lízing. Splátky nájmu v
obsahu Zmluvy o nájme dopravného prostriedku boli dohodnuté štvrťročne po 2.075 eur, čo spolu činí

16.600 eur za 2 roky. Je dôležité uvedomiť si tento údaj, nakoľko poznačuje ďalší zmluvný vzťah,
t.j. kúpnu zmluvu uzavretú medzi matkou navrhovateľky Bc. A. U. a odporkyňou zo dňa 12.4.2010 a
Zmluvu o pôžičke medzi navrhovateľkou a odporkyňou, ktoré vo svojej podstate vždy pokrývajú túto
základnú ekonomickú motiváciu, ktorá viedla k uzatvoreniu všetkých vyššie spomenutých zmlúv a to,
že odporkyňa chcela kúpiť od matky navrhovateľky osobné motorové vozidlo BMW X5. Uvedené vo

svojej podstate potvrdila i právna zástupkyňa navrhovateľky, keď sa na pojednávaní dňa 11.9.2014
vyjadrila v tom zmysle, že nie je ničím neobvyklým, ak dôjde vo vzťahu medzi subjektmi k nejakej zmene,
napríklad ak sa z nájomnej zmluvy stane kúpna zmluva, na ktorú môže prípadne nadväzovať zmluva o
pôžičke. S uvedeným nie je možné súhlasiť, pretože zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom. Teda,
pri zmluve o pôžičke, ako neformálnej, ale reálnej zmluve (kontrakte) sa bezpodmienečne vyžaduje

odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet
dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou k rukám dlžníka. V danom prípade však navrhovateľka ako
veriteľ neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, aby nad všetky pochybnosti preukázala, že dňa 27.
januára 2010 v kaviarni v Obchodnom centre Laugarício osobne odovzdala odporkyni ako dlžníkovi
predmet pôžičky, t.j. sumu 16 600 eur. Dňa 27.01.2010 sa navrhovateľka s odporkyňou nestretli, a teda

nemohlo ani dôjsť k odovzdaniu predmetnej peňažnej pôžičky navrhovateľkou ako veriteľom odporkyni
ako dlžníkovi. Navrhovateľka dokonca nepreukázala ani to, že peňažnými prostriedkami v takej sume
v rozhodujúcom období vôbec disponovala. Navrhovateľka aj v tomto konaní žiadala o oslobodenie od
platenia súdneho poplatku, pričom v obsahu svojej žiadosti neuvádza žiadne skutočnosti týkajúce sa
zdroju svojich finančných prostriedkov. Podľa žiadosti navrhovateľky je jej jediným príjmom výživné vo

výške 100 eur a navrhovateľka údajne žije len z úspor, ktoré však nepreukázala nijakým spôsobom.
Naopak, odporkyňa od počiatku popiera prevzatie akejkoľvek peňažnej čiastky od navrhovateľky.
Iba samotná písomná zmluva o pôžičke nemôže založiť žalovanú povinnosť odporkyne. Odporkyňa
považuje Zmluvu o pôžičke uzatvorenú s navrhovateľkou za simulovaný právny úkon, keďže k reálnemuposkytnutiu peňazí nedošlo a táto Zmluva o pôžičke bola uzatvorená iba „na oko“. Ďalej poukázal
na existujúcu judikatúru vo veciach zmluvy o pôžičke, najmä na uznesenie Ústavného súdu SR
zo dňa 23.06.2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.

33Cdo/3878/2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2010, sp.zn. 3Cdo/325/2009, podľa
ktorých okrem samotného uzavretia zmluvy o pôžičke je treba ešte aj ďalší úkon, ktorým je prenechanie
predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Ak nedošlo k prenechaniu peňazí či k bezhotovostnému prevodu
dohodnutej sumy peňazí, potom nevznikol medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky. Dôkazné
bremeno ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené,

spočíva na veriteľovi. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno.
Strany nemali nikdy v úmysle uzatvoriť zmluvu o pôžičke, ale zabezpečovaciu zmluvu pre matku
navrhovateľky, aby jej dcéra mohla prípadne kúpnu cenu vymáhať. Uvedené je logické, nakoľko sa tak
mohla vyhnúť exekúcii prikázaním pohľadávky. Na druhej strane, ak by sa prijal záver, že navrhovateľka
skutočne požičala odporkyni žalované peniaze, jej tvrdenia sa javia ako málo pravdepodobné, keďže
v takom prípade by na strane navrhovateľky absentoval základný motív veriteľa, a to úrok z pôžičky,

alebo odmena za požičanie peňažných prostriedkov. Podľa tvrdení navrhovateľky mala peniaze požičať
osobe, ktorú nepoznala, z majetku, ktorý nikdy nepreukázala a s neznámym ekonomickým účelom.
Človek bez majetku (keďže jediným príjmom navrhovateľky má byť výživné, ktoré je však určené
pre jej maloletého syna) by pravdepodobne nesplácanie pôžičky vnímal oveľa citlivejšie a ak by sa
tvrdenia navrhovateľky aspoň z časti mali zakladať na pravde, tak navrhovateľka by sa zrejme už skôr

domáhala vrátenia peňazí výzvami a nie až po 1 a pol roku od poskytnutia údajnej pôžičky. Tiež je
nelogické, aby dlžník v deň poskytnutia pôžičky ako tvrdí navrhovateľka, jej časť ihneď vrátil. Význam
listinných dôkazov, ktoré navrhovateľka sama predložila, nevedela vôbec vysvetliť a ani dôvod ich
predloženia. Navrhovateľka sama uvádza, že pôžičku podpisovala na pokyn matky, čo len potvrdzuje
súvis so zmluvnými vzťahmi matky navrhovateľky a odporkyne. Zmluva o pôžičke, na základe ktorej

sa navrhovateľka v tomto konaní domáha voči odporkyni zaplatenia peňažnej čiastky je neplatným
právnym úkonom, nakoľko k poskytnutiu peňažných prostriedkov na jej základe nikdy reálne nedošlo
a k uzavretiu predmetnej zmluvy o pôžičke došlo len za účelom zabezpečenia vymoženia nájomného
(neskôr kúpnej ceny) za užívanie (neskôr za dokúpenie) dopravného prostriedku BMW X5 cestou
navrhovateľky, pretože vzhľadom na početné exekúcie matky navrhovateľky, by tieto bolo postihnuté

exekúciou a zrazené exekútormi.

Podstatu tohto vyjadrenia uviedol právny zástupca odporkyne aj na pojednávaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi,

a to: kópiou zmluvy o pôžičke, osvedčením o pravosti podpisu na zmluve o pôžičke, príjmovým
pokladničným dokladom a výdavkovým pokladničným dokladom na č.l. 3, tlačivom pre dokladovanie
pomerovúčastníkakonaniavyplnenomnavrhovateľkou,kópiouzmluvyonájmedopravnéhoprostriedku,
kúpnou zmluvou na č.l. 48 a návrhom na začatie konania z pripojeného spisu sp. zn. 30P/76/2011.

Súd v konaní mienil vykonať aj výsluch svedkyne, ktorú navrhla vypočuť odporkyňa, a to matku
navrhovateľky A. U., avšak táto svedkyňa sa odmieta dostaviť na pojednávanie, takisto odmieta uviesť
miesto jej pobytu v zahraničí a márne bolo aj uloženie poriadkovej pokuty svedkyni. Preto súd konštatuje,
že je vypočutie nie je objektívne možné. Súd nevykonal výsluch svedkyne S. S., pretože odporkyňa
túto svedkyňu riadne neoznačila bydliskom, prípadne iným dodatočným spôsobom. Súd z tohto dôvodu

nemalmožnosťakopredvolaťsvedkyňu,ktorejúdajesúnavyšenedostatočnéajprejejlustráciubydliska
v registri obyvateľov.

Na základe vykonaného dokazovania zistil súd skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie citované
ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.

Podľa § 2 ods.1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z
iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 125 Občianskeho súdneho poriadku za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno

zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb
a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu
predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za

konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka v tomto konaní domáha rozhodnutia súdu, ktorým by
rozhodol o splnení zmluvnej povinnosti odporkyne vrátiť navrhovateľke žalovanú sumu peňažných
prostriedkov. Táto zmluvná povinnosť jej má vyplývať zo zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvorili účastníčky

konania dňa 27.01.2010. Odporkyňa si túto svoju povinnosť splnila iba čiastočne, a to tak, že zo sumy
16.600 eur vrátila iba sumu 1.660 eur. Bremeno tvrdenia tým navrhovateľka uniesla, pretože jej tvrdenie
je jasné.

Vo všeobecnosti pre občianske súdne konanie platí, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania určitej

tvrdenej skutočnosti (tvrdenia) zaťažuje v konaní toho účastníka, ktorý sa dovoláva použitia nejakej
právnej normy a právneho následku z nej vychádzajúceho. Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh
skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma. Odtiaľ tiež vyplýva,
kto je nositeľom dôkazného bremena. V prejednávanej veci je tým pádom navrhovateľka nositeľkou
dôkazného bremena ohľadne svojho tvrdenia o existencii zmluvy o pôžičke a z toho vyplývajúcej

nesplnenej povinnosti odporkyne na vrátenie pôžičky, resp. jej väčšej časti.

Navrhovateľka preukazovala svoje tvrdenie o uzatvorení zmluvy o pôžičke predloženým listinným
dôkazom, a to Zmluvou o pôžičke zo dňa 27.01.2010, ktorú vlastnoručne podpísala odporkyňa (túto
skutočnosť má súd preukázanú z osvedčenia o pravosti podpisu notárky Zuzany Karasovej zo dňa

17.11.2010). V tomto listinnom dôkaze je uvedené, že Predmetom zmluvy o pôžičke je poskytnutie
finančných prostriedkov vo výške 16.600 eur z titulu pôžičky. Ako veriteľ je označená navrhovateľka, ako
dlžník odporkyňa. Veriteľ odovzdal dlžníkovi požičanú sumu v plnej výške, t.j. 16.600 eur v deň podpisu
zmluvy. V čl. III tejto zmluvy je uvedené, že dlžník svojim podpisom potvrdzuje prevzatie požičanej sumy
uvedenej v článku I. zmluvy a zaväzuje sa túto uhradiť spôsobom uvedeným v článku II. zmluvy. Z

osvedčenia o pravosti podpisu, ktoré urobila M. Z., poverená pracovníčka notárky Zuzany Karasovej
so sídlom v Trenčíne vyplýva, že dňa 17.11.2010 uznala odporkyňa svoj podpis na uvedenej zmluve
za svoj vlastný.

Zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom. Veriteľ ňou prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie

veci druhovo určené, t.j. veci zastupiteľné, najmä peniaze, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Tento typ zmluvy môže byť odplatný aj bezodplatný,
možno ju uzatvoriť výslovne, t.j. písomne alebo ústne, alebo nevýslovne, teda konkludentne faktickým
správaním. Podstatnými, pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie druhovo určených
vecí na voľné nakladanie, dočasnosť právneho vzťahu a povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého

druhu do doby, ktorej koniec môže byť určený aj neskôr, po vzniku záväzkového vzťahu. Zmluva o
pôžičke vzniká odovzdaním požičaných vecí, a teda povinnosť dlžníka vrátiť požičané veci vzniká ich
odovzdaním. Reálna zmluva, rovnako ako konsenzuálna zmluva, vyžaduje zmluvný konsenzus, ktorý
však nespôsobuje vznik samotného zmluvného vzťahu, ale tento vzniká až v dôsledku ďalšieho úkonu
a tento úkon spôsobuje jeho vznik. V danom prípade ide o odovzdanie predmetu pôžičky a nie podpis

zmluvy. Písomná zmluva tak potom predstavuje iba vhodný dôkazný prostriedok o obsahu a vzniku
záväzkovéhovzťahu.Zreálnejpovahyzmluvyopôžičkevyplýva,ževznikomzmluvynevznikápovinnosť
veriteľa odovzdať predmet pôžičky dlžníkovi a dlžníkovi nevzniká nárok na poskytnutie predmetu pôžičky
(tak je tomu v prípade zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka).V zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Takisto starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za

konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Ak by súd vyhodnocoval v tomto konaní len písomnú Zmluvu o pôžičke zo dňa 27.01.2010,
navrhovateľka by zrejme uniesla dôkazné bremeno ohľadne jej tvrdenia o platnom uzatvorení zmluvy
o pôžičke s odporkyňou. V konaní však vyšli najavo aj iné skutočnosti, a to z výpovede navrhovateľky,

odporkyne a takisto aj z ostatných listinných dôkazov, a to výdavkového pokladničného dokladu zo
dňa 27.01.2010, príjmového pokladničného dokladu zo dňa 27.01.2010, tlačiva pre dokladovanie
pomerov navrhovateľky, zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 23.01.2010, ktorú uzatvorila
odporkyňa a matka navrhovateľky a z kúpnej zmluvy zo dňa 12.04.2010, ktorú uzatvorila odporkyňa a
matka navrhovateľky.

Súd preto postupoval podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku, teda hodnotil dôkazy jednotlivo a
všetky v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal aj na to, čo uviedli účastníci konania. Po takomto posúdení
a hodnotení všetkých dôkazov konštatuje, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno ohľadne jej
tvrdenia o riadnom a platnom uzatvorení zmluvy o pôžičke s odporkyňou. Skutočnosť vyplývajúca z
písomnej zmluvy o pôžičke, teda uzavretie zmluvy o pôžičke, bola výrazne spochybnená ostatnými

dôkaznými prostriedkami, ale aj samotnou zmluvou o pôžičke.

Po posúdení výpovede samotnej navrhovateľky vzniká legitímna pochybnosť o tom, či odporkyni bola
navrhovateľkou poskytnutá suma 16.600 eur titulom pôžičky. Táto pochybnosť vzniká po tom, čo
navrhovateľka uviedla, že s odporkyňou sa bližšie nepozná, bola priateľkou jej matky, pričom s ňou

komunikovala asi iba jedenkrát. Pred poskytnutím pôžičky s ňou nekomunikovala a požičať peniaze v
takejto sume pre ňu nebol problém, lebo bola kamarátka jej matky. Táto skutočnosť sama osebe nie
je dostatočným dôvodom pre vyvrátenie (neakceptovanie) skutočnosti, ktorá jednoznačne vyplýva z
listinného dôkazu, avšak pochybnosti o poskytnutí pôžičky umocňuje aj to, že v rovnaký deň ako bol
deň poskytnutia pôžičky, mala odporkyňa vrátiť navrhovateľke sumu 1.660 eur ako splátku pôžičky, čo

nedáva žiadny racionálny (tobôž ekonomický) zmysel. Navrhovateľka sama uviedla, že sumu 1.660 eur
od odporkyne prijala. Za dodržania elementárnej logiky by si odporkyňa ako dlžník nepožičiavala sumu
16.600 eur, ale sumu 14.940 eur. Takisto navrhovateľka žiadnym racionálnym spôsobom nevysvetlila,
z akého dôvodu vyplatila sumu 1.660 eur ona odporkyni v deň poskytnutia sumy 16.600 eur, pričom
prevzatie sumy 16.600 eur mala odporkyňa potvrdiť v zmluve o pôžičke svojim podpisom na nej. K

tejto okolnosti navrhovateľka iba uviedla, že o to čo bolo uvedené na príjmovom a výdavkovom doklade
sa dopodrobna nezaujímala. Je zvyknutá riešiť veci prostredníctvom ekonómky, ktorá jej ukáže čo má
podpísať a ona to podpíše. Takisto je daná ďalšia skutočnosť, ktorá u súdu vzbudzuje pochybnosť o
poskytnutí pôžičky, a to solventnosť navrhovateľky na poskytnutie sumy 16.600 eur. Táto solventnosť
navrhovateľky je spochybnená tým, že v jeho priebehu bolo navrhovateľke priznané oslobodenie od

súdnych poplatkov, pričom v dokladovaní svojich osobných pomerov navrhovateľka uviedla, že nemá
žiadny príjem, žiadny majetok, žiadne zamestnanie. Pritom v čase údajného požičania peňazí sa starala
osvojhovtedytrojročnéhosyna.Zadôveryhodnévysvetleniepôvodutakejsumypeňazí,súdnepovažuje
ani vysvetlenie, že jej otec dával na Vianoce od 5.000 eur do 10.000 eur, a že mala peniaze našetrené,
popri tom aj pracovala. Pritom navrhovateľka v podaní doručenom súdu dňa 29.07.2013 uviedla, že

jej úspory sú v sume 3.000 eur. Aj keď ide o úspory v čase po poskytnutí pôžičky, táto skutočnosť
opätovne vzbudzuje oprávnené pochybnosti o možnostiach navrhovateľky poskytnúť sumu 16.600 eur
jej neznámej osobe.

Ďalšou skutočnosťou spochybňujúcou poskytnutie pôžičky je absencia ekonomického účelu konania

navrhovateľky. Je nepochopiteľné poskytnutie peňažnej sumy 16.600 eur bez akejkoľvek odmeny,
resp. úroku pri pôžičke s celkovou splatnosťou do dvoch rokov. K tejto skutočnosti, ktorou odporkyňa
argumentovala a spochybňovala tak poskytnutie pôžičky, navrhovateľka neuviedla nič. Takéto konanie
navrhovateľky za situácie, že navrhovateľka sa s odporkyňu v podstate nepoznala a pred poskytnutím
pôžičky s ňou nekomunikovala, je o to nepochopiteľnejšie a vzbudzujúce vážne pochybnosti o

skutočnom poskytnutí pôžičky odporkyni.

Navrhovateľka takisto uviedla, že pri uzatvorení zmluvy o pôžičke bola činná aj jej matka, A. U..
Odporkyňa v konaní argumentovala aj tým, že to, že pôžička nikdy nebola poskytnutá, mali preukazovaťdôkazy, a to zmluva o nájme dopravného prostriedku zo dňa 23.01.2010 uzatvorená s matkou
navrhovateľky a kúpna zmluva zo dňa 12.04.2010, uzatvorená takisto s matkou navrhovateľky.
Podpísaná zmluva o pôžičke mala zastierať právne vzťahy súvisiace s používaním, resp., kúpou

motorového vozidla zn. BMW X5. Súd v súvislosti s touto obranou odporkyne uvádza, že medzi týmito
právnymi úkonmi existuje časová súvislosť, pričom v zmluve o nájme dopravného prostriedku mal byť
dohodnutý nájom v rovnakej výške, akou mala byť výška pôžičky a v kúpnej zmluve bola takisto uvedená
rovnaká kúpna cena. Uvedená časová súvislosť medzi uzatvorenou zmluvou o nájme dopravného
prostriedku a zmluvou o pôžičke, a takisto to, že v zmluve o nájme dopravného prostriedku mal byť

dohodnutý nájom v rovnakej výške, akou mala byť výška pôžičky a následne kúpnej ceny v kúpnej
zmluve nasvedčujú tomu, že písomná zmluva o pôžičke mala vyriešiť iné právne vzťahy odporkyne s
matkou navrhovateľky, pričom k reálnemu odovzdaniu pôžičky navrhovateľkou odporkyni nikdy nedošlo.
Vtejtosúvislostisúduvádza,žezmluvaonájmedopravnéhoprostriedkubolauzatvorenápredpodpisom
zmluvy o pôžičke, dňa 23.01.2010 a kúpna zmluva bola uzatvorená po podpise zmluvy o pôžičke,
dňa 12.04.2010. Podľa názoru súdu kúpna zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi odporkyňou a matkou

navrhovateľky, teda treťou osobou, sama o sebe nemá žiadny vplyv na platnosť, resp. neplatnosť zmluvy
o pôžičke. To však neznamená, že tento právny úkon je bez významu pri posúdení toho, či skutočne
došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, teda k odovzdaniu peňazí odporkyni navrhovateľkou, tak ako je to
uvedené v zmluve o pôžičke, ktorú odporkyňa sama podpísala. Ako súd uviedol, pri rozhodnutí hodnotí
dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Takisto starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo za konania najavo.

Pre súd je takisto zarážajúce, a v kontexte prípadu spochybňujúce tvrdenie navrhovateľky o požičaní
sumy 16.600 eur odporkyni, že navrhovateľka ako veriteľ, ktorý požičiava (odovzdáva) dlžníkovi sumu
16.600 eur si nepripraví, resp. podrobne nepreštuduje zmluvu o pôžičke. Táto skutočnosť vyplýva z

uvedenia navrhovateľky, že odporkyňa jej priniesla vyhotovené zmluvy, ktoré podpísala, pričom predtým
s ňou nekomunikovala.

Po posúdení všetkých týchto zistených skutočností, je pre súd vierohodnejšie tvrdenie odporkyne, že
pôžička jej nebola navrhovateľkou nikdy poskytnutá, pričom v skutočnosti išlo o vyporiadanie jej vzťahu s

matkou navrhovateľky ohľadne motorového vozidla značky BMW X5, ktoré mala od nej prenajaté, aj keď
je toto tvrdenie v rozpore s písomným listinným dôkazom, a to Zmluvou o pôžičke zo dňa 27.01.2010,
ktorú vlastnoručne odporkyňa podpísala a svoj podpis neskôr uznala za vlastný. V tejto súvislosti súd
poukazuje na § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba
vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil,

ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Preto neobstojí obrana odporkyne spočívajúca v
tom, že zmluvu o pôžičke podpísala až pri legalizácii podpisu. Z osvedčenia o pravosti podpisu vyplýva,
že podpis na zmluve bol iba uznaný za vlastný a nie to, že zmluva bola dňa 17.11.2010 podpísaná.
Rovnaký záver vyplýva aj z vyjadrenia notárky Zuzany Karasovej zo dňa 11.12.2014, ktoré súdu doručila
na základe výzvy súdu.

Takisto je potrebné uviesť, že podpis odporkyne na zmluve o pôžičke bol uznaný za jej vlastný, až po
uplynutí dlhšieho obdobia (približne po 10 mesiacoch od uzatvorenia zmluvy) bez bližšieho racionálneho
odôvodnenia tohto postupu navrhovateľkou. Takýmto odôvodnením nie je pre súd to, že notárka JUDr.
Karasová, ako prvá v Trenčíne poskytovala takéto služby bežne aj v iných prípadoch, že navrhovateľka

v období uzatvorenia zmluvy o pôžičke bývala vo Veľkej Británii, a že si navrhovateľka až neskôr
uvedomila, že legalizácia podpisu je pre ňu väčšou právnou istotou pre prípad nesplácania pôžičky.
Navrhovateľka tým však neuviedla žiadny relevantný (pádny) argument, prečo nebolo pristúpené k
legalizácii podpisu odporkyne už v deň uzatvorenia zmluvy o pôžičke.
K argumentácii právnej zástupkyne navrhovateľky (od ktorej neskôr opustila), a ktorá spočívala v tom,

že nie je ničím neobvyklé, ak dôjde vo vzťahu medzi subjektmi k nejakej zmene, napr. ak sa z nájomnej
zmluvy stane kúpna zmluva, na ktorú môže prípadne nadväzovať zmluva o pôžičke, pričom jeden
zmluvný vzťah nahradil iný zmluvný vzťah, súd uvádza, že nie je správna. A to práve z dôvodu, ktorý
je popísaný vyššie, a síce, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou. Vzniká odovzdaním pôžičky
so zmluvným konsenzom zmluvných strán o tom, že dlžník predmet pôžičky prijíma ako pôžičku a

zaväzuje sa ju vrátiť v dohodnutej dobe. Nie je možné, aby bola zmluva o pôžičke platne dohodnutá
bez odovzdania predmetu pôžičky (v danom prípade sumy 16.600 eur). Účastníci zmluvného vzťahu
môžu vzájomnou dohodou zmeniť obsah ich existujúceho zmluvného vzťahu (napr. nováciou), avšak
nie ho premeniť na iný zmluvný vzťah, tobôž bez splnenia podmienok na jeho platný vznik (odovzdaniepredmetu pôžičky pri zmluve o pôžičke). Takisto to bola práve odporkyňa, ktorá navrhovala výsluch
svedkyne, matky navrhovateľky, a ktorá mala preukázať skutočnosť, že pôžička nebola odporkyni
navrhovateľkou nikdy poskytnutá. Pre obštrukcie zo strany matky navrhovateľky (zatajovanie sa v

zahraničí s rôznych dôvodov, ktoré časom menila) však nebolo možné objektívne vykonať jej výsluch.

Všetky tieto vyššie uvádzané okolnosti významným a relevantným spôsobom spochybňujú skutočnosť,
ktorá vyplýva z listinného dôkazu, a to že došlo k riadnemu odovzdaniu pôžičky (a teda aj k uzavretiu
zmluvy o pôžičke). Aby súd priznal účastníkovi určité práva, ktorého sa v občianskom súdnom konaní

domáha proti druhému účastníkovi, je potrebné, aby existencia tohto práva bola bez pochybností
preukázaná. V danom prípade tomu tak nie, preto súd návrhu vyhovieť nemohol.

Súd považuje za potrebné záverom uviesť, že je pravdou, že podpísanie písomnej zmluvy o pôžičke
odporkyňou je zmätočné (resp. nelogické ako to označila právna zástupkyňa navrhovateľky), avšak ani
zmätočnosť a nelogickosť tohto konania, resp. motív, pre ktorý tak odporkyňa urobila, nemôže viesť

v prípade nepreukázania odovzdania predmetu pôžičky odporkyni k inému záveru ako je ten, že k
riadnemu uzavretiu zmluvy o pôžičke nedošlo.

Podľa§141ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdprizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal.

Podľa § 141 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože odporkyňa
bola v konaní plne úspešná. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal aj na § 150 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, avšak dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto konaní podľa názoru
súdu nie sú dané. Odporkyni tak patrí plná náhrada účelných trov konania, ktoré pozostávajú z trov jej
právneho zastúpenia. Odporkyňa si trovy právneho zastúpenia vyčíslila v lehote troch pracovných dní

od vyhlásenia rozsudku, a to podaním jej právneho zástupcu zo dňa 09.09.2015. Tieto pozostávajú z
odmeny za päť úkonov právnej služby a to: príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 12.03.2015, písomné
podanie vo veci samej na súd - vyjadrenie k návrhu zo dňa 24.08.2015 a účasť na pojednávaniach dňa
12.03.2015, 18.06.2015 a 08.09.2015.

Za každý z vyššie uvedených úkonov právnej služby patrí právnemu zástupcovi odporkyne podľa § 10
ods.1, § 13a ods.1 písm. a/, c/, d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len „vyhláška“,
odmena vo výške 320,34 eur, s výnimkou účasti na pojednávaní dňa 18.06.2015, ktoré bolo odročené
bez prejednania veci. Preto odmena za tento úkon právnej služby patrí právnemu zástupcovi odporkyne

podľa § 13a ods.4 vyhlášky v sume 80,09 eur, čo predstavuje 1 z tarifnej odmeny 320,34 eur. Základnú
sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd určil podľa § 10 ods.1 vyhlášky vychádzajúc
z tarifnej hodnoty sporu 14.940 eur. Ku každému z týchto úkonov mu patrí podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj
režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške
1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový

základ v roku 2015 bol vo výške 839 eur.

Právny zástupca odporkyne je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a preto súd zvýšil priznanú odmenu
a náhradu výdavkov podľa § 18 ods.3 vyhlášky o 20 %, teda o 280,60 eur. Celkovú výšku trov právneho
zastúpenia odporkyne súd určil v sume 1.683,60 eur.

V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je navrhovateľka povinná nahradiť trovy konania
zo zákona na účet právneho zástupcu odporkyne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.