Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/390/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207282
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615207282.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, právne zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou,
PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, adresa na doručovanie: Vajnorská 100/
A, Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnému: M. R., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. XX, vedenej na
Exekútorskom úrade Mgr. Jany Virličovej, Exekútorský úrad v Bratislave, Vajnorská 100/A pod sp. zn.

EX 2396/2015, o vymoženie 273,41 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Spišská Nová Ves č.k. 11Er/354/2015-13 zo dňa 25.06.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení uviedol, že mu bola dňa 28.4.2015 predložená žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny 273,41 € s prísl. a
trov exekúcie. Žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie

oprávneným, v ktorom oprávnený podal návrh na vymoženie istiny 66,12 €, úrok 7,5 % p.a. a úrok z
omeškania 10 % p.a. zo sumy 66,12 € od 5.2.2014 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z
omeškania vo výške 59,29 €, poplatku za rozhodcovské konanie 33,19 €, trov právneho zastúpenia
v rozhodcovskom konaní 73,16 €, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní 40,06 € a súdny
poplatok za vydanie poverenia exekútorovi 16,50 €. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia mu bol
predložený exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,

ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., č.k. M0809101 zo dňa 24.1.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 7.4.2014 a vykonateľnosť dňa 11.4.2014. Týmto rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný
zaplatiť oprávnenému istinu 273,41 €, úrok 7,5 % p.a. a úrok z omeškania 10 % p.a. od 16.2.2007
do zaplatenia, poplatku za rozhodcovské konanie 33,19 €, trov právneho zastúpenia v rozhodcovskom
konaní 73,16 €. Rozhodcovský rozsudok bol, podľa jeho odôvodnenia, vydaný na základe Zmluvy
o úvere č. 9209692005, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného - Poštovou banku,

a.s. a povinným dňa 21.9.2005. Právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu, podľa odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku, bola daná rozhodcovskou doložkou uzavretou medzi stranami v bode
9.2 obchodných podmienok Poštovej banky pre úver, ktoré tvoria prílohu uzavretej zmluvy o úvere.
Podľa doložky všetky spory vzniknuté zo zmluvy budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadenom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s.. Oprávnený predložil
spolu s návrhom na vykonanie exekúcie aj Zmluvu o úvere č. 9209692005, uzavretej medzi právnym

predchodcom oprávneného - Poštovou banku, a.s. a povinným dňa 21.9.2005. Z tejto zmluvy súd prvého
stupňa zistil, že povinnému bol oprávneným poskytnutý úver vo výške 30.000,-Sk. Povinný sa zmluvnezaviazal splatiť úver za obdobie 30 mesiacov v mesačných splátkach po 1.160,- Sk, pričom celková
výška nákladov na poskytnutý úver je 13.514,17 Sk. V zmluve je uvedená RPMN 11,79 %. Súčasťou
zmluvysúobchodnépodmienkypreúverPoštovejbanky-právnehopredchodcuoprávneného,vktorých

v bode 9.2 je uvedená rozhodcovská doložka, podľa ktorej zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory
vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadenom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s..

Súd prvého stupňa citoval ust. § 243d ods. 1, ods. 2, § 44 ods. 2, § 41 ods. 1, ods. 2 zákona č.

233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2, 3
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a),
§ 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že exekučným titulom
v danej veci je rozhodnutie rozhodcovského súdu. Úver, ktorý bol poskytnutý povinnému na základe
Zmluvy o úvere č. 9209692005, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného - Poštovou
banku, a.s. a povinným dňa 21.9.2005 je spotrebiteľským úverom v zmysle vtedy platného zákona č.

258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochatiežpodľavšeobecnýchustanoveníObčianskehozákonníka.
Z rozhodcovského rozsudku mal za zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ poskytol povinnému dočasne
finančné prostriedky vo forme odloženej platby a konal tak v rámci predmetu svojej činnosti podľa
výpisu z Obchodného registra. Povinný je spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Z
predloženej úverovej zmluvy, návrhu na vykonanie exekúcie a rozhodnutia rozhodcovského mu nebolo

zrejmé, aby úver bol povinnému poskytnutý na účely povolania, zamestnania alebo podnikania. Z
predložených listín nepovažoval za zrejmé ani to, aby povinný pri uzatvorení zmluvy konal v rámci
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. To, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu
vyplýva aj z toho, že spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom
zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ

nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Uvedené považoval za zjavné aj v prejednávanej
veci.

Súčasťou obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluva o úvere č. 9209692005,
uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného - Poštovou banku, a.s. a povinným dňa 21.9.2005,

je aj rozhodcovská doložka, obsiahnutá v bode 9.2 obchodných podmienok pre úver. Rozhodcovská
doložka je súčasťou obchodných podmienok oprávneného. Súd prvého stupňa považoval za zrejmé,
že obchodné podmienky ako súčasť formulárovej zmluvy spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Osobitne si ich
nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Text úverových zmluvných podmienok vzhľadom na veľkosť

a hustotu písma je nečitateľný a neprehľadný, pričom rozhodcovská doložka zakotvená v bode 9.2
obchodných podmienok pre úver, sa nijako neodlišuje od ostatného textu obchodných podmienok.
Spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam.
Už vzhľadom k tomu považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná. Konštatoval, že rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť

sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Tým táto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom takejto doložky vopred vzdáva
svojich práv. Rozhodcovská doložka je podľa jeho názoru neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle
citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a teda je neplatná. Ďalej poukázal na súčasné znenie

ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje príkladný výpočet neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.3.2010 výslovne
uvedená aj neprijateľná podmienka a to požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské konanie, rozhodcovský rozsudok

vydaný v tomto konaní nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie a preto súd prvého
stupňa žiadosť o vydanie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu a to v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal
napadnuté uznesenie zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo

alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a/
O.s.p.), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam(§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že

v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej (§ 205
ods. 2 písm. e/ O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie (§ 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§

221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Exekučnému súdu vytkol, že súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu, nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd
konajúci o opravnom prostriedku, ale iba ako exekučný súd, ktorý je oprávnený skúmať rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Súd pritom nie je oprávnený skúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe
ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa §

37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu
(§ 35 ZoRK), a výrok právoplatného rozhodcovského rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky
orgány (§ 159 O.s.p.). Je toho názoru, že je tu prekážka „res iudicata“ a uvedeným konaním súdu
dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR. V tomto smere poukazuje na nález Ústavného súdu
SR sp. zn. PL. ÚS 21/08 z 23.9.2009. Konštatuje, že súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho

zákonníkaanapodporusvojichtvrdenícitujeználezuÚstavnéhosúdusp.zn.II.ÚS499/2012.Poukázal
aj na ustanovenie § 93b ods. 1 zákona č. 483/1991 Zb. o bankách, v zmysle ktorého banka ponúkla
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a povinná s touto rozhodcovskou doložkou
súhlasila, pričom v zmysle obchodných podmienok ju mohla vypovedať v lehote 30 dní odo dňa podpisu
úverovej zmluvy. Vyčítal aj nesprávnu aplikáciu §53 ods. 4 Obč. zák. a porušenie § 153 ods. 1 OSP.

Exekučnému súdu vytkol, že sa nevysporiadal s jeho námietkou, že ak konanie by prebiehalo na
„štátnom súde“, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v takej závažnej veci, akou by bol
prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať, akú inú kvalitu či kvantitu by mali jej procesné
práva. Namietal tiež, že záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie je možné oprieť o Smernicu Rady
č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt je aktom výlučne sekundárnej povahy a vytýkal

tiež neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom, kde na podporu svojich tvrdení
citoval z nálezov Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2013-8 a III. ÚS 153/2007 z 18.10.2007.

Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.), vzhľadom na

včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné :

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., č.k. M0809101 zo dňa 24.01.2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 07.04.2014 a vykonateľnosť dňa 11.04.2014. Z predloženého spisu
zároveňvyplýva,žeprávnypredchodcaoprávnenéhoapovinnýuzavrelidňa21.09.2005zmluvuoúvere,

na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 995,82 Eur (30 000,- Sk), ktorý je povinný
zaviazaný splácať prostredníctvom 40tich splátok po 38,50 Eur (1160,- Sk) mesačne, počnúc dňom
21.10.2005.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného

poriadku), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti
alebo postihuje majetok. Podľa odseku 2 písm. d/ tohto ustanovenia podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,
že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj
v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť

exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.
V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú

povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť

aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 09. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské

konanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.Podobnevuznesenízodňa05.decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či

rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku

v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

Oprávnený ďalej namietal posúdenie rozhodcovskej doložky, ktorá zakladala právomoc rozhodcovského
súdu v predmetnej veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok, ako neplatnej.

Rozhodcovský súd založil svoju právomoc a príslušnosť na Rozhodcovskej doložke obsiahnutej v bode
9.2 obchodných podmienok pre úver [verzia 2/2005], ktorá bola dojednaná v tomto znení:

„Akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok budú riešené dohodou. V
prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na
základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť,
výklad a zánik v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti
ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO 35 862 882. Strany sporového konania

sa rozhodnutiu podriadia s tým, že toto bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského
konania je Bratislava.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Občiansky zákonník novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z. účinnou od 01.01.2008, zaviedol

do právneho poriadku Slovenskej republiky ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/. Citované ustanovenie
označilo za neprijateľné dojednanie vyžadujúce v rámci rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ je takáto
neprijateľná podmienka absolútne neplatná.

Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť

nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,

ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka nútila spotrebiteľa,
v danom prípade povinného, podrobiť sa v sporovom konaní výlučne rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Týmto spotrebiteľ ako slabšia
zmluvná strana nemohol dosiahnuť prejednanie sporu pred všeobecným súdom.

Prvostupňový súd tiež odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a poukázal na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Ide o
zásadné rozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Je potrebné zdôrazniť, že ak rozhodcovskázmluva nebola osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky
nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný
neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. V danom prípade

si spotrebiteľ rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.
Rozhodcovská doložka v posudzovanom prípade teda nebola individuálne dojednaná.

Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnýmistranami,atovneprospechspotrebiteľa(dlžníka).Spotrebiteľsapodpisomzmluvy,obsahom
ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti
alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom
- podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka neplatná podľa § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neplatná rozhodcovská
doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci
rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej

podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené
podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Oprávnený nebol v odvolacom

konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom
preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.