Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 13C/369/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815218575
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815218575.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova č. 8, Bratislava, právne zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova č. 8, Bratislava, proti odporcovi: M. D., nar.
XX.X.XXXX, bytom E., Z. č. 4, o zaplatenie XXX,XX eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným na Okresný súd Prievidza dňa 25.11.2015 uplatnil voči odporcovi nárok
na zaplatenie sumy 995,82 eura s úrokom z omeškania 8,5% ročne od 01.08.2013 do zaplatenia, ako

i nárok na náhradu trov konania. Medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. Bratislava a odporcom bola
uzavretá zmluva o bežnom účte v zmysle § 708 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka s možnosťou
povoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte v prípade splnenia stanovených podmienok.
Banka poskytla povolené prečerpanie na bežnom účte vo výške 995,82 eura na dobu trvania zmluvy o
bežnom účte. V dôsledku porušenia zmluvných povinností vypovedala banka listom zo dňa 30.04. 2013
zmluvný vzťah, čím sa pohľadávka stala splatnou v celosti. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
24.09.2014 došlo k postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa.

Súd doručil odporcovi návrh s prílohami. Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa
25.05.2016 uviedol, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, nakoľko ide o starý dlh, ktorý je zrejme
premlčaný, keďže predmetný účet prestal využívať, aj povolené prečerpanie mu bolo zastavené ešte
asi 5 rokov dozadu. Potvrdil, že posledná kreditná položka na bežnom účte bola z mája 2010. Následne
účet nevyužíval, resp. zo strany banky mu bolo poskytnutie kontokorentu zastavené. Bolo to asi 5 rokov
dozadu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, listinnými dôkazmi, a to zmluvou o bežnom účte zo
dňa 10.07.2008, Všeobecnými obchodnými podmienkami VUB a.s. pre depozitné produkty, výpoveďou
Zmluvy o bežnom účte zo dňa 30.04.2013, doručenkou, výpisom z bankovej knihy zo dňa 24.09.2014,
oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 06.10.2014, podacím hárkom, predžalobnou výzvou zo
dňa 02.10.2015, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 21.03.2016, na základe čoho zistil tento
skutkový stav:

Zmluvouobežnomúčteaposkytovaníproduktovslužiebflexiúčtuzodňa10.07.2008zriadilaVšeobecná
úverová banka a.s. odporcovi bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom odporcovi bola vystavená
platobná karta Štandard, PK VISA Classic s dohodnutým denným limitom 50 000,- Sk, ďalejslužba nonstop banking a iné. Výpoveďou zmluvy o bežnom účte zo dňa 30.04.2013 VÚB a.s.
Bratislava vypovedala zmluvu o bežnom účte s účinnosťou ku koncu druhého kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude výpoveď doručená. Výpoveď nebola doručená odporcovi.

Listom zo dňa 06.10.2014 oznamovala VUB a.s. odporcovi postúpenie pohľadávky na navrhovateľa na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.09.2014.

Predžalobnou výzvou zo dňa 22.10.2015 vyzýval právny zástupca navrhovateľa odporcu k zaplateniu

dlžnej istiny 995,82 eura, úrokov z omeškania vo výške 190,16 eura a trov konania vo výške 143,62 eura.

Z písomného vyjadrenia navrhovateľa, jeho doplnenia návrhu a špecifikácie žalovanej pohľadávky zo
dňa 21.03.2016 vyplýva, že ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu bol odporca v debetnom zostatku
vo výške 2454,07 eura. Odo dňa kedy sa účet odporcu poslednýkrát dostal do debetného stavu, je
celkový súčet kreditných transakcií vo výške 6826,14 eura, ktoré boli započítané na istinu pohľadávky a

celkový súčet debetných transakcií vo výške 9280,21 eura, ktoré pozostávajú z istiny vo výške 7552,23
eura, debetného úroku vo výške 1587,41 eura, poplatkov vo výške 140,57 eura. Vzhľadom na to, že
všetky kreditné transakcie vo výške 9280,21 eura boli započítané na istinu pohľadávky, uvedená suma
debetného zostatku vo výške 2454,07 eura pozostáva z istiny vo výške 726,09 eura (7552,23 eura -
6826,14 eura/, debetného úroku vo výške 1587,41 eur a poplatkov vo výške 140,57 eura. V súdnom

konaní si navrhovateľ z uvedenej sumy uplatňuje sumu v rámci nesplateného povoleného prečerpania
vo výše 995,82 eura pozostávajúcu z istiny vo výške 726,09 eura, časti debetného úroku vo výške
129,16 eura a poplatkov vo výške 140,57 eura. Na predmetný zmluvný vzťah sa zákon č. 258/2001 Z. z.
nevzťahuje, pretože nejde o spotrebiteľský úver v zmysle tohto zákona. Kontokorentný úver je osobitnou
formou úveru a poskytuje sa formou povoleného prečerpania, t. j. debetu a nie je vopred dohodnutý

počet, výška a termíny splátok úveru, pohľadávka je splácaná formou započítania pohľadávky z úveru
banky voči klientovej pohľadávke z účtu, a to v momente vzniku pohľadávky z účtu a v rozsahu, v ktorom
sa pohľadávky kryjú.

Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť

od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,
na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných

prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok
určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať
zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom
ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumie:
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom;

Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pri spotrebiteľských úveroch

formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch,
keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy
informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o
spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluvazmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť
spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a vznesenej námietky premlčania zo strany
odporcu, súd návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu neopodstatnenosti žalovanej sumy v časti
poplatkov a v časti úverovej istiny z dôvodu premlčania. Zo spisu vyplýva, že predmetný vzťah medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcu mal vzniknúť dňa 10.07.2008 uzatvorením zmluvy
o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. Je nepochybné, že odporca konal pri

uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba a mal postavenie spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 2 zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na uvedený vzťah dopadá právna úprava tohto zákona,
pretože povolené prečerpanie peňažných prostriedkov z bežného účtu odporcovi bolo poskytované
a čerpané formou kreditnej karty, čo vyplýva zo zmluvných dojednaní o zriadení zmluvy o bežnom
účte a nakoniec aj z jednotlivých bankových operácií z výpisu z účtu odporcu (§ 1 ods. 3 citovaného
zákona. Veriteľ je povinný i pri týchto spotrebiteľských úveroch splniť podmienky upravené v § 3 ods.

6 citovaného zákona. Navrhovateľ vôbec nepreukázal, či odporca ako spotrebiteľ bol informovaný o
ročnej úrokovej sadzbe, o poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená a o spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ani právnym
nástupníctvom sa povaha predmetnej veci ako spotrebiteľskej nemohla zmeniť. Súdna prax považuje
spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na

nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy. Úver poskytovaný formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na účte je síce absolútnym obchodom a dopadá na neho
tretia časť Obchodného zákonníka, avšak predmetná vec sa týka spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je
regulovaná osobitnou právnou úpravou. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie
občianskoprávne vzťahy a v prípade duplicitnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je

dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo /viď napr.
rozsudok NS SR 5MCdo 20/2009, IÚS 402/2013 z 19.6.2013, v obdobnej veci aj KS TN 17Co
653/2014 z 29.4. 2015/. Preto i pre účely posúdenia náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
posúdenia premlčania práva zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Pokiaľ navrhovateľ špecifikoval žalovanú sumu 995,82 eur a táto má predstavovať istinu 726,09
eur, časti debetného úroku vo výške 129,16 eur a poplatkov vo výške 140,57 eur, ani na výzvu súdu
jasne a zrozumiteľne neuviedol z čoho konkrétne má žalovaná istina pozostávať, kedy konkrétne túto
istinu mal odporca vyčerpať, kedy sa stal tento dlh splatným. Bremeno tvrdenia rozhodných skutočností

zaťažuje najmä navrhovateľa, ktorý sa domáha svojho práva a v prípade, že ho neunesie, čo je prípad
navrhovateľa v tomto konaní v časti úverovej istiny, nemôže byť v konaní úspešný. Súd nemôže sám
nahrádzať skutkové tvrdenia navrhovateľa, resp. hľadať právny dôvod, od ktorého odvodzuje svoje
právo na žalovanú sumu. Samotný stav debetného zostatku 2454,07 eur ku dňu ukončenia zmluvy
vyjadruje len zaúčtovanie jednotlivých účtovných operácii bankou na účte odporcu. Súd chýbajúce

tvrdenia navrhovateľa nemôže nahrádzať predloženým výpisom z účtu odporcu, súd nemá povinnosť
„vyhľadávať“ z predloženého výpisu z účtu, ktoré položky sa môžu týkať skutočne vyčerpanej úverovej
istinyavktoromkonkrétnomobdobízvlášťzastavu,žebankaneustálekapitalizujezmluvnéúroky,úroky
z omeškania a rôzne poplatky do vykazovaného debetného zostatku. Aj v prípade platne uzatvoreného
kontokorentného úveru je veriteľ povinný preukázať výšku kontokorentného úveru, sumy čerpania

úveru, úroky a z akých súm, v akej sadzbe a za aké obdobie sú účtované, ďalej o aké poplatky,
v akom období a z akého dôvodu sú uplatňované. I napriek uvedenému súd konštatuje, že z výpisu
z účtu odporcu vyplýva, že odporca sa na svojom účte dostal prvýkrát do mínusového stavu už dňa
23.02.2009, kedy bol zostatok na jej účte -104,29 eura, následne stav na jeho účte bol neustále
mínusový, takže odporca nedodržal základnú podmienku, a to mesačné zasielanie kreditov. Posledná

kreditná operácia na účte odporcu bola dňa 12.05.2010 v sume 345,18 eura, následne boli na účte
účtované len rôzne poplatky, poplatok za spracovanie exekúcie a podobne. Z výpisu z účtu je zrejmé, že
akúkoľvek úverovú istinu vyčerpal odporca naposledy v roku 2010 (operácia 14.05.2010). Vychádzajúc
zo Všeobecných obchodných podmienok VUB a.s. pre depozitné produkty, a to bodu 4.11.3 nepovolený
debet sa stáva okamžite splatný v prípade neuhradenia debetu v stanovenej lehote. Je teda zrejmé,

že veriteľ mal právo uplatňovať pohľadávku z titulu debetného zostatku na účte voči odporcovi už v roku
2010, kedy jeho stav na účte bol dlhodobo debetný a tento stav sa navyšoval o účtovanie rôznych
poplatkov a úrokov až do roku 2013, t. j. do výpovede zo zmluvy o účte.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V danej veci podľa názoru súdu je akékoľvek právo navrhovateľa ako právneho nástupcu veriteľa v
časti istiny premlčané. Zmluva medzi pôvodnými účastníkmi bola uzavretá dňa 10.07.2008, v zmluve
sa nenachádza jasná a zrozumiteľná dohoda o splatnosti vyčerpaného úverového limitu v jednotlivých
mesiacoch. Ak právo veriteľa na splnenie dlhu za podmienky, že odporca ako dlžník dlhú dobu

zmluvnú podmienku kreditných operácii nedodržiaval /čl. 4.10.6 VOP/, nebolo vyslovene upravené a
platne dohodnuté, veriteľovi začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie svojho práva z
depozitného zostatkuztituluúverovejistinydňomskutočnéhovyčerpania,t.j.vdanejveciužvroku2010
(viď napr. rozsudok NS ČSR R 28/1984, R 91/2004). Pri aplikácii premlčacej doby podľa Občianskeho
zákonníka, ktorá je trojročná, je teda zrejmé, že všetky splatné nároky navrhovateľa z titulu istiny a

príslušenstva splatné pred 25.11.2012 sú premlčané. Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 25.11.2015,
teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá preukázateľne uplynula už v roku 2013. Navrhovateľ
všakani nešpecifikoval zaakéobdobieomeškaniadlhu ide,čotvoríúverovú istinu,úroky,poplatkyainé
nároky. Na uvedenom závere nič nemení ani to, že veriteľ vypovedal zmluvu listom zo dňa 30.04.2013,
pretože mu nič nebránilo uplatňovať svoje nároky na súde aj bez dania výpovede zo zmluvného vzťahu.

Danie výpovede ako takej nemá vplyv na splatnosť záväzku dlžníka, ktorá nastala pred samotným
úkonom výpovede.

Pre úplnosť súd udáva, že praktika banky, keď odporca ako dlžník bol už dlhodobo v mínusovom stave,
tento neustále na svojom účte udržiaval viac rokov, banka takýto stav tolerovala a viac rokov

účtovala rôzne poplatky a úroky, nemôže požívať právnu ochranu s poukazom na § 4 ods. 8 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V súvislosti s nepovolením prečerpaním na účte súd konštatuje,
že takýto vzťah medzi účastníkmi nebol platne dohodnutý, ak napriek tomu banka vykoná inkaso na
ťarchu účtu a prekročí sa rozsah povoleného prečerpania, uvedené musí ísť len na ťarchu banky.
Pokiaľ zmluva zároveň neumožňuje ďalšie prekročenie úverového limitu a na druhej strane VOB takúto

možnosť upravujú a pripúšťajú, táto úprava spôsobuje neurčitosť citovaných dojednaní obchodných
podmienok, a tým i ich neplatnosť /napr. rozsudok KS TN 17Co 92/2015 z 17.2.2016/.

Pokiaľ ide o poplatky v sume 140,57 eur, tento nárok navrhovateľa nie je dôvodný už i preto, že súd
nepovažuje poplatky za platne dohodnuté. V zmluve o zriadení kontokorentného úveru sa poplatky

vôbec neuvádzajú, tieto nie sú nijako špecifikované, ani ich výška, preto v zásade s poukazom na §
4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľovi poplatky nepatria. Nárok na
poplatky účtované majiteľovi účtu s odkazom na Sadzobník alebo Cenník poplatkov nevychádza zo
zmluvnej podmienky individuálne dohodnutej, pretože Cenník poplatkov má jednostranne nadstavený
banka a tento jednostranne aj počas trvania zmluvného vzťahu mení. V spotrebiteľských veciach

neprichádza do úvahy z hľadiska požiadavky písomnej formy zmluvných dojednaní odkaz na obchodné
podmienky alebo cenník známe zmluvným stranám, či k návrhu priložené, pretože platí povinnosť
písomnej úpravy zmluvných záväzkov. Zmyslom inštitútu obchodných podmienok je len ozrejmenie
vzťahov medzi zmluvnými stranami, nie samotné zakotvenie jednotlivých nárokov. Vzhľadom na
uvedené súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. V konaní bol úspešný odporca, ktorý
si trovy konania neuplatnil, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch

vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne.V zmysle § 205 ods. 1 a 2 OSP, sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.