Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. november 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/245/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112207314
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3112207314.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom v Bratislave,

ul. Michalská 18, IČO: 36854140, proti žalovaným: 1. J. U., trvale bytom M., ul. M.X. I. XXX/X, 2. G. R.,
bytom D. nad T., ul. R. F. XXXX/XX, o zaplatenie 3.184,95 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom
Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne úrok v sume
1.171,71 eur a úrok vo výške 13,98 % ročne zo sumy 669,99 eur od 28.06.2014 do zaplatenia.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 16.03.2012 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovaným
domáhal, aby súd rozhodol o splnení ich povinnosti zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu
6.266,23 eur spolu s príslušenstvom, ktoré pozostáva z úrokov a úrokov z omeškania. Zároveň si
žalobca uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným v 1. rade
dňa 20.01.2010 uzavrel Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda, na základe
ktorej vedie v prospech žalovaného v 1. rade bežný účet. Dňa 10.02.2010 uzavrel so žalovanými Zmluvu

o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR na základe ktorej im poskytol spotrebiteľský úver vo výške
úverového limitu 6.000 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaní boli v omeškaní s vrátením viac ako dvoch
splátok a súčasne jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, žalobca úver zosplatnil dňa 15.04.2011.
Úver bol úročený podľa čl. IV zmluvy o úvere úrokom s pevnou úrokovou sadzbou vo výške 13,98 %
ročne. Podľa čl. VI zmluvy o úvere si uplatňuje aj úroky z omeškania. Dlžná suma je vyčíslená vo výške
6.266,23 eur k 14.03.2012, pričom pozostáva z nesplatenej istiny v sume 5.581,17 eur, úrokov z úveru
v sume 542,63 eur a úrokov z omeškania v sume 142,43 eur.

2. Na základe podanej žaloby súd vydal dňa 23.04.2012 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná
v 2. rade riadny odpor. V ňom uviedla, že žalovaný v 1. rade uhradil časť predmetnej sumy, čoho
si žalobca bol vedomý v dostatočnom časovom predstihu pred doručením platobného rozkazu. Ďalej
poukázala na to, že súčet úroku z úveru a úroku z omeškania vo výške 22 % ročne je neprijateľnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a ako také je ustanovenie o úroku z úveru neplatné.

3. V ďalšom priebehu konania bolo toto konanie na základe čiastočných späťvzatí žaloby žalobcom zo
dňa 18.06.2012 a zo dňa 21.08.2014 v časti 3.000 eur a v časti 81,28 eur zastavené uzneseniami súdu
zo dňa 20.03.2014 a zo dňa 28.08.2014.4. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že nepopiera skutočnosť, že úver od žalobcu čerpaný vo
výške 6.000 eur bol, avšak časť tohto dlhu bola splatená, v súčasnosti nevie aktuálnu výšku tohto dlhu.
Dlh uhradiť chce. V rámci svojho výsluchu uviedol, že je pravdou, že čerpal spotrebný úver u žalobcu v

sume 6.000 eur a tento splácal riadne iba približne jeden rok do februára roku 2011. Bol bez príjmu, a
preto mal problémy so splácaním úveru. V dôsledku jeho nesplácania mu banka v júli 2011 doručila list
o zosplatnení úveru. Predtým ho vyzývala na zaplatenie dlžných splátok. Nevie, ako dospel žalobca k
výške dlhu prevyšujúceho 6.000 eur. Chcel sa so žalobcom dohodnúť na ďalšom mesačnom splácaní
zosplatneného dlhu, avšak žalobca mu to neumožnil, nakoľko by v podstate išlo o ďalšie pokračovanie

splácania zosplatneného úveru. Jeho možnosti však neboli také, aby mohol zaplatiť splatný dlh v celej
výške. Dňa 01.06.2012 zaplatil časť dlhu vo výške 3.000 eur tak, ako to uviedol žalobca v čiastočnom
späťvzatí návrhu. Minulý rok vložil na svoj bežný účet sumu 1.000 eur. Žalobca si túto sumu stiahol,
avšak nevie, či na splatenie dlhu zo spotrebného úveru, alebo dlhu z hypotekárneho úveru. U žalobcu
takisto čerpal hypotekárny úver, ktorý spláca a doposiaľ nie je splatený. O celkovej výške sumy, ktorú
splatil titulom splácania spotrebiteľského úveru nevie, môže ísť približne o sumu 4.800 eur, okrem neho

žalovaná v 2. rade nesplácala žiadnu sumu.

5. Žalovaná v 2. rade uviedla, že žalovaný v 1. rade je jej bývalým priateľom. V tomto dlhu je
spoludlžníčkou spolu s žalovaným v 1. rade, ona s žalobcom nekomunikuje, aktuálnu výšku dlhu
nepozná a táto situácia komplikuje jej život, nakoľko je evidovaná ako dlžník v úverovom registri. Peniaze

čerpané z úveru nikdy nevidela, nakoľko boli čerpané pre účely žalovaného v 1. rade. Ona tento dlh
ani nesplácala.

6. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal výsluch žalovaného
v 1. rade a oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to: Zmluvou o bežnom účte, úverovou

zmluvou, Obchodnými podmienkami pre ČSOB Spotrebiteľské úvery, výzvami na zaplatenie dlžnej
sumy, kópiami doručeniek na č.l. 12, 14, 15a, oznámeniami o zosplatnení úveru, výpisom z účtu na č.l.
17 až 19, 54 až 56 a údajmi o spotrebiteľských úveroch za 4. štvrťrok 2009.

7. Po vykonaní dokazovania rozhodol súd rozsudkom zo dňa 09.10.2014 o splnení povinnosti

žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 669,99 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 32,22 eur, úrokom
zomeškaniavovýške9,25%ročnezosumy3.751,27eurod15.04.2011do01.06.2012,zosumy751,27
eur od 02.06.2012 do 28.12.2012, zo sumy 736,32 eur od 29.12.2012 do 26.06.2013, zo sumy 729,88
eur od 27.06.2013 do 26.09.2013, zo sumy 692,34 eur od 27.06.2013 do 28.03.2014, zo sumy 682,89
eur od 29.03.2014 do 27.06.2014, zo sumy 669,99 eur od 28.06.2014 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti

žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca nemá na základe uzatvorenej zmluvy o (spotrebiteľskom)
úvere právo na žiadne úroky a poplatky, pretože v úverovej zmluve je nesprávne uvedený údaj podľa §
4 ods. 2 písm k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platný k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnený podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok. Súd vychádzal zo záveru, že úver bol

zabezpečený (dohodou o zrážkach zo mzdy žalovanej v 2. rade).

8. Na základe odvolania žalobcu proti tomto rozsudku, odvolací súd vydaný rozsudok zrušil v jeho
zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania. V zrušujúcom rozhodnutí vyslovil pre súd záväzný
právny názor, že priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský

úver bola v úverovej zmluve uvedená správne, a preto nemožno považovať úver za bezúročný a bez
poplatkov. Uzavrel, že úver je potrebné považovať za nezabezpečený v zmysle opatrenia č.4 NBS z
13.03.2007 o vlastných zdrojoch financovania bánk a požiadavkách na vlastné zdroje financovania bánk
a o vlastných zdrojoch financovania obchodníkov s cennými papiermi a požiadavkách, na vlastné zdroje
financovania obchodníkov s cennými papiermi. V ďalšom konaní (po čiastočnom zrušení rozsudku)

súd opätovne nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili iba žalovaní. Na vykonanom pojednávaní
nebolo dokazovanie doplnené, a nedošlo ani k žiadnej zmene v skutkových tvrdeniach, či právnych
argumentoch oboch sporových strán. Súd teda pri opätovnom rozhodnutí vychádzal zo skutkového
stavu zisteného na základe rovnakých dôkazných prostriedkov. Bol zistený tento skutkový stav:

9. Žalobca uzatvoril dňa 20.10.2010 so žalovaným v 1. rade podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka
zmluvu o bežnom účte, ktorej predmetom bolo otvorenie a vedenie bežného účtu a poskytovanie
produktov a služieb ČSOB Pohoda. Dňa 10.02.2010 žalobca uzatvoril so žalovanými podľa § 497 až 507
Obchodného zákonníka a zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch úverovú zmluvu, označenúako Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebného úveru
do výšky úverového limitu 6.000 eur, bez uvedenia účelu. Žalobca sa ako veriteľ zaviazal poskytnúť
žalovaným ako dlžníkom spotrebný bezúčelový úver vo výške 6.000 eur prevodom na bežný účet

žalovaného v 1. rade. Úrok bol dohodnutý ako fixný, vo výške 13,98 % ročne. RPMN bola vyčíslená vo
výške 16,71 % ročne. Žalovaní boli oprávnení čerpať úver jednorazovo ku dňu 10.02.2010. Priemerná
RPMN pre tento úver bola v úverovej zmluve uvedená vo výške 20,58 % ročne. V úverovej zmluve
bolo uvedené, že splatenie pohľadávky Banky a jej príslušenstva sa zabezpečuje Dohodou o zrážkach
zo mzdy uzavretou so žalovanou v 2. rade. Žalovaní boli povinní splácať úver v 60 mesačných

splátkach vo výške 139,82 eur, počnúc dňom 15.03.2010, končiac poslednou splátkou splatnou dňa
15.02.2015 poukazovaním splátok na bežný účet žalovaného v 1. rade. Splácanie úveru bolo poistené
uzavretím poistnej zmluvy so žalovaným v 1. rade, ktorá bola súčasťou úverovej zmluvy v čl. VII tejto
zmluvy. Mesačný poplatok za poistenie úveru bol dohodnutý vo výške 7,45 eur a mesačný poplatok
za správu úveru bol dohodnutý vo výške 1,99 eur za každý i začatý mesiac. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy boli Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky a Poistné podmienky. Na základe

úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovaným dňa 10.02.2010 peňažné prostriedky v sume 6.000 eur ich
poukázaním na bežný účet žalovaného v 1. rade.

10. Listom zo dňa 23.11.2010 adresovaným obom žalovaným žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie
splátok úveru vo výške 510,57 eur s upozornením na vyhlásenie predčasného splatenia úveru v

prípade nezaplatenia dlhu. Listom zo dňa 18.04.2011, adresovaným obom žalovaným, žalobca vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru z úverovej zmluvy, vzhľadom k tomu, že žalovaní si svoje záväzky z úverovej
zmluvy nesplnili a na zaslanú výzvu na zaplatenie nereagovali. Splatnosť celého úveru vyčísleného
žalobcom v sume 6.304,20 eur nastala dňa 15.04.2011. Titulom splácania úveru žalovaní zaplatili
žalobcovi ku dňu rozhodnutia súdu celkovo 5.330,01 eur. Táto skutočnosť vyplýva z listinného dôkazu

na č.l. 54 (tabuľka s uvedením zaplatených splátok úveru). Časť z tejto sumy vo výške 3.081,28 eur
zaplatili žalovaní žalobcovi v priebehu tohto konania, a to v dňoch 01.06.2012 v sume 3.000 eur, dňa
28.12.2012 v sume 14,95 eur, dňa 26.06.2013 v sume 6,44 eur, dňa 26.09.2013 v sume 37,54 eur, dňa
28.03.2014 v sume 9,45 eur, resp. dňa 27.06.2014 v sume 12,90 eur.

11. Na zistený skutkový stav súd aplikoval nižšie uvedené ustanovenia zákonov a vec právne posúdil.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13.Podľa§340ods.1Obchodnéhozákonníkadlžníkjepovinnýzáväzoksplniťvčaseurčenomvzmluve.

14. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013, dlžník je v omeškaní, ak
nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď

záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v
dôsledku omeškania veriteľa.

15. Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z

omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

16. Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plneníspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

17. Podľa § 53 ods.8 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 30.06.2011 ak ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 2 písm.a/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon

o spotrebiteľských úveroch“, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

21. Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,

ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

22. Úverová zmluva, ktorú uzavrel žalobca so žalovanými ako spotrebiteľmi, je spotrebiteľskou zmluvou,
pretože pri jej uzatváraní žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaní sú

fyzickými osobami a nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe žalobcu otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych
predpisoch. Napríklad podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986

Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý bol platný a účinný v čase
uzatvoreniaúverovejzmluvy.Tátoúverovázmluvajezároveňzmluvouospotrebiteľskomúvere.Žalobca
sa žalobou domáha splnenia povinnosti žalovaných vrátiť žalobcovi poskytnutý úver a zaplatiť mu úroky
a úroky z omeškania pre riadne nesplnenie si svojej povinnosti na zaplatenie peňažného dlhu.

23. Súd posúdil uzatvorenú úverovú zmluvu s ohľadom na ochranu žalovaných ako spotrebiteľov a
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

24. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalovaným boli poskytnuté peňažné

prostriedky v sume 6.000 eur titulom splnenia si zmluvnej povinnosti žalobcu poskytnúť im tieto peňažné
prostriedkyakoúver,ažežalovanížalobcovizaplatilititulomsplácaniaúverucelkovosumu5.330,01eur.

25. O splnení povinnosti žalovaných na vrátenie istiny úveru v sume 669,99 eur spolu s úrokom z
omeškania z tejto istiny súd už rozhodol v rozsudku zo dňa 09.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť

v tejto časti dňa 28.11.2014. Súd doposiaľ nerozhodol o uplatnených úrokoch z úveru, nakoľko v
rozsudku, ktorý bol odvolacím súdom čiastočne zrušený, vychádzal z nesprávneho právneho záveru o
bezúročnosti úveru. Preto bolo potrebné opätovne rozhodnúť aj o uplatnených úrokoch.

26. Právo žalobcu ako úverového veriteľa na zaplatenie úrokov vyplýva z úverovej zmluvy, resp. z

ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje dlžník, že
poskytnuté peňažné prostriedky vráti a zaplatí úroky. Okrem už priznanej istiny úveru má tak žalobca aj
právo na požadované úroky z poskytnutej istiny úveru za čas od jej poskytnutia do jej vrátenia. Sporové
strany si v úverovej zmluve, a to v bode IV. dohodli pevný úrok vo výške 13,98 % ročne.27. Ako je uvedené aj v rozsudku zo dňa 09.10.2014, splatnosť peňažného dlhu žalovaných v celom
rozsahu nastala dňa 15.04.2011, ako to v liste zo dňa 18.04.2011 určil žalobca, využijúc svoje právo

na zosplatnenie celého dlhu podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods.8 Občianskeho
zákonníka. Na možnosť uplatnenia si tohto práva žalobca žalovaných upovedomil v liste zo dňa
23.11.2010, ktorý doručil obom žalovaným.

28. Ako vyplýva z listinného dôkazu na č.l. 54 (tabuľka s uvedením zaplatených splátok úveru) do

15.04.2011 bolo vykonaných 6 splátok úveru, v celkovej výške 1.017,55 eur. Po 15.04.2011 až do
27.06.2014 bolo vykonaných 14 splátok úveru, v celkovej výške 4.312,46 eur.

29. Ako vyplýva z listinného dôkazu na č.l. 55 časť z tejto sumy, a to vo výške 400 eur zaplatili žalovaní
dňa 01.08.2011, vo výške 400 eur zaplatili dňa 29.09.2011, vo výške 20,20 eur zaplatili dňa 24.10.2011,
vo výške 0,68 eur zaplatili dňa 27.10.2011, vo výške 7,46 eur zaplatili dňa 09.11.2011, vo výške 2,73

eur zaplatili dňa 28.11.2011, vo výške 400 eur zaplatili dňa 09.12.2011, vo výške 0,11 eur zaplatili dňa
27.12.2011, vo výške 3.000 eur zaplatili dňa 01.06.2012, vo výške 14,95 eur zaplatili dňa 28.12.2012,
vo výške 6,44 eur zaplatili dňa 26.06.2013, vo výške 37,54 eur zaplatili dňa 26.09.2013, vo výške 9,45
eur zaplatili dňa 28.03.2014 a vo výške 12,90 eur zaplatili žalovaní dňa 27.06.2014. V tejto súvislosti je
potrebné uviesť, že splácanie splátok bolo realizované automatickým zriadením platobného príkazu na

inkasopeňažnejpohľadávkyzbežnéhoúčtužalovanéhov1.rade(bodVúverovejzmluvy).Tedažalobca
ako veriteľ si z bežného účtu žalovaného v 1. rade, ktorý pre neho viedol, mohol odpísať peňažné
prostriedky vo výške dlžnej sumy vyplývajúcej z poskytnutého úveru. Ako vyplýva z listinného dôkazu na
č.l. 54, pred 01.08.2011 bola ako posledná z prvých šiestich splátok uhradená splátka v sume 57,18 eur
v niektorý nezistený deň v období od 16.10.2010 do 15.11.2010. Spolu teda boli žalovanými zaplatené

titulom splácania úveru peňažné prostriedky v sume 5.330,01 eur. Rozdiel medzi poskytnutým úverom
a vrátenou časťou istiny spolu s úrokmi z omeškania už bol žalobcovi právoplatne priznaný v rozsudku
zo dňa 09.10.2014.

30. Z týchto skutkových zistení je možné dospieť k záveru, že žalobca má právo na dohodnutý úrok

za obdobie do vrátenia príslušnej časti istiny (vykonanej splátky úveru). Teda na základe vykonaných
dôkazov má žalobca právo na úrok vo výške 13,98 % ročne zo sumy 4.982,45 eur od 16.11.2010 do
01.08.2011 (t.j. 494,26 eur), zo sumy 4.582,45 eur od 02.08.2011 do 29.09.2011 (t.j. 103,55 eur), zo
sumy 4.182,45 eur od 30.09.2011 do 24.10.2011 (t.j. 40,04 eur), zo sumy 4.162,25 eur od 25.10.2011
do 27.10.2011 (t.j. 4,78 eur), zo sumy 4.161,57 eur od 28.10.2011 do 09.11.2011 (t.j. 20,72 eur), zo

sumy 4.154,11 eur od 10.11.2011 do 28.11.2011 (t.j. 30,23 eur), zo sumy 4.151,38 eur od 29.11.2011
do 09.12.2011 (t.j. 17,49 eur), zo sumy 3.751,38 eur od 10.12.2011 do 27.12.2011 (t.j. 25,86 eur), zo
sumy 3.751,27 eur od 28.12.2011 do 01.06.2012 (t.j. 225,57 eur), zo sumy 751,27 eur od 02.06.2012
do 28.12.2012 (t.j. 60,42 eur), zo sumy 736,32 eur od 29.12.2012 do 26.06.2013 (t.j. 50,76 eur), zo
sumy 729,88 eur od 27.06.2013 do 26.09.2013 (t.j. 25,71 eur), zo sumy 692,34 eur od 27.09.2013 do

28.03.2014 (t.j. 48,52 eur), zo sumy 682,89 eur od 29.03.2014 do 27.06.2014 (t.j. 23,80 eur) a zo sumy
669,99 eur od 28.06.2014 do zaplatenia.

31. Z listinného dôkazu na č.l. 54 nie je možné zistiť, v ktorý konkrétny deň boli splátky vo výške 157,88
eur, 157,76 eur, 186,67 eur, 298,60 eur, 159,46 eur a 57,18 eur (spolu 6) zaplatené. Preto nie je možné

presne určiť obdobie, za ktoré patria žalobcovi úroky z poskytnutého úveru zníženého o tieto splátky.
Žalobca v žalobe len konštatuje, že k 14.03.2012 (deň spísania žaloby) je úrok vyčíslený v sume 542,63
eur. Nie je však zrejmé z akej sumy a za aké obdobie bol tento úrok vypočítaný. Presnú sumu nedokáže
určiť ani súd bez toho, aby vedel, v ktorý deň bola splátka úveru žalobcovi zaplatená. K neuneseniu
bremena tvrdenia súd uvádza, že žalobca sa nezúčastnil žiadneho z nariadených pojednávaní. Súd tak

nemohol realizovať svoje dopytovacie oprávnenie v zmysle § 150 ods.2 Civilného sporového poriadku.
Pritom je povinnosťou (ale zároveň aj právom) žalobcu uvádzať všetky relevantné skutkové tvrdenia. Nie
jepovinnosťousúduvyžadovaťodsporovejstranyuvádzanieskutkovýchtvrdení,abymohlabyťvkonaní
táto strana úspešná. Narúša sa tým (mimo zákonné možnosti) zásada nestrannosti súdu. Rovnaké
dôvody platia aj pre uplatnené úroky z omeškania v sume 142,43 eur, vyčíslené ku dňu 14.03.2012 (deň

spísania žaloby), ktoré súd žalobcovi nepriznal. Správnosť ani tohto výpočtu nebolo možné zistiť, resp.
túto sumu úrokov z omeškania ustáliť.32. Čo sa týka poplatkov, ktoré žalobca v žalobe takisto uvádza, je potrebné uviesť, že ich vyčíslil v
sume 0 eur, teda žiadne si de facto neuplatňuje.

33. Čo sa týka obrany žalovanej v 2. rade, že súčet úrokov a úrokov z omeškania vo výške 22 %
ročne je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, táto nie je dôvodná. V prvom rade je potrebné uviesť,
že neprijateľnosť zmluvnej podmienky nemôže byť konštatovaná pri zákonných úrokoch z omeškania
(nakoľko nejde o zmluvnú podmienku) a ani pri cene plnenia, ak takáto zmluvná podmienka je vyjadrená
určito, jasne a zrozumiteľne (úrok je cena úveru). V druhom rade je potrebné uviesť, že úrok vo výške

13,98 % ročne pri poskytnutí nezabezpečeného spotrebiteľského úveru nie je neprimeraný.

34. Záverom súd uvádza, že úroky z omeškania a ani riadne úroky nie je možné priznať aj z úrokov,
pretože by tak súd priznal príslušenstvo z príslušenstva, čo je v rozpore s § 121 ods.3 Občianskeho
zákonníka a v právnej teórii sa takýto postup označuje ako tzv. anatocizmus. V zmysle uvedeného
ustanovenia Občianskeho zákonníka úroky z omeškania aj riadne úroky sú príslušenstvom pohľadávky.

Teda zákon rozlišuje medzi pohľadávkou a úrokmi, resp. úrokmi z omeškania, ktoré sú zahrnuté v rámci
jej príslušenstva. Uplatnenie si príslušenstva pohľadávky z príslušenstva pohľadávky, ktorými riadne
úroky sú, zákon nepredpokladá, pričom podľa povahy tohto ustanovenia ide o kogentné ustanovenie,
navyše v prospech spotrebiteľa. Súd na túto skutočnosť preto musí prihliadať.

35. Berúc do úvahy právoplatnú časť rozsudku zo dňa 09.10.2014 a toto rozhodnutie, súd konštatuje,
že žalobcovi bola voči žalovaným priznaná nesplatená istina úveru v sume 669,99 eur spolu s úrokom z
omeškania z istiny, s vrátením ktorej sa žalovaní dostali do omeškania. Takisto aj zmluvný úrok z istiny
od jej poskytnutia do jej celkového vrátenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

36.Podľa§255ods.1,ods.2Civilnéhosporovéhoporiadkusúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku, pretože obe

sporové strany boli v konaní čiastočne úspešné a v takom prípade môže súd rozhodnúť aj tak, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobca sa domáhal
zaplatenia istiny v sume 5.581,17 eur, pričom úspešný bol v konaní v sume istiny 3.751,27 eur (berúc do
úvahy čiastočné plnenie žalovanými v priebehu konania). Zvyšok uplatnenej a iba čiastočne priznanej
sumy tvorilo príslušenstvo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa

popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.