Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 1T/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416010374
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Matušovic

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6416010374.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, samosudcom JUDr. Andrejom Matušovicom, v trestnej veci proti

obžalovanej Z. B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/
Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. v znení zákona číslo 73/2015 Z. z. (ďalej len Trestného zákona) s
poukazom na § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom
v Žiari nad Hronom dňa 30.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná :

Z. B., N. XX.XX.XXXX M. R.E., C. A. F. Ž. XXX, Y. Ž. N. S., toho času na neznámom mieste v

zahraničí,

I.

s a u z n á v a v i n n o u , ž e

hoci jej z ustanovenia § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov vyplýva povinnosť vyživovať svoje deti, synov Q. K., narodeného XX.XX.XXXX, Q. K.,
narodeného XX.XX.XXXX a V. B., narodeného XX.XX.XXXX, pričom táto povinnosť jej bola deklarovaná
aj rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 8 P 109/2007 zo dňa 09.10.2007, právoplatným
dňa 14.11.2007, ktorým bola zaviazaná prispievať na výživu svojich synov Q. P. Q. výživným vo výške
33,20,- eur mesačne, na každé dieťa zvlášť, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca V. K.,

narodeného 14.11.1974, trvale bytom F. Ž. XXX a rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.
zn. 10 P 345/2007 zo dňa 30.05.2008, právoplatným dňa 28.06.2008, ktorým bola zaviazaná prispievať
na výživu syna V. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa určené osobitným zákonom, vždy do 20. dňa v mesiaci, vopred k rukám otca V. K., narodeného
XX.XX.XXXX, A. F. Ž. XXX, pričom vyživovacia povinnosť na syna V. bola za obdobie od 01.04.2007
do 28.06.2008 určená predbežnou otázkou na sumu 33,20,- eur, avšak obžalovaná si svoju vyživovaciu
povinnosť v mieste trvalého bydliska a na miestach, kde sa zdržiavala riadne a včas neplnila, čím

jej na synov Q. K., narodeného XX.XX.XXXX, Q. K., narodeného XX.XX.XXXX P. V. B., narodeného
XX.XX.XXXX, za obdobie od 01.04.2007 až do dňa ich plnoletosti vznikol dlh na výživnom vo výške
7.121,48,- eur,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného
a spáchala takýto čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,t ý m s p á c h a l a

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/, Trestného zákona, s
poukazom na § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona,

a z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 36
písmeno j/ Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 12 /dvanásť/ mesiacov.

Podľa § 49 odsek l písmeno a/ Trestného zákona, súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona, súd obžalovanej určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 /dvadsaťštyri/

mesiacov.

II.

naproti tomu

sa podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej
prokuratúry Žiar nad Hronom číslo 1 Pv 4/14/6613 - 47 zo dňa 04.07.2016 pre skutok kvalifikovaný ako

trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že

svojim odchodom do zahraničia v mesiaci január 2007 umožnila svojmu synovi maloletému Q. K., N.
XX.XX.XXXX, C. A. S. Ž.Ň. XXX, predčasne sexuálne žiť, následkom čoho bolo konanie maloletého Q.

K. vyšetrované na Okresnom riaditeľstve Policajného Zboru v Žiari nad Hronom pod ČVS: ORP-286/
OEK-ZH-2007 ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného
zákona, pričom toto trestné stíhanie bolo podľa § 197 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s
poukazom na § 9 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku odložené,

p r e t o ž e nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom pre hlavné pojednávanie vo veci obžalovanej Z.R. B. bola obžaloba prokurátorky Okresnej
prokuratúry Žiar nad Hronom podaná na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 06.07.2016 pre trestný čin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom

na § 138 písmeno j/ Trestného zákona a pre trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa
§ 211 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona, ktorých trestných činov sa mala obžalovaná dopustiť tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd za splnenia podmienok uvedených v § 358 odsek 1 a nasledujúcich Trestného poriadku konal proti

obžalovanej ako proti ušlému, keďže v priebehu trestného stíhania sa nepodarilo zistiť miesto pobytu
obžalovanej. Hoci z vykonaného šetrenia jej pobytu vyplynulo, že obžalovaná by sa mala zdržiavať v
Anglicku, presnú adresu jej bydliska sa súdu nepodarilo vypátrať, a tým zabezpečiť účasť obžalovanej
na jednotlivých úkonoch trestného konania. Súd preto s poukazom na § 361 odsek 1 Trestného poriadku
predvolanie na hlavné pojednávanie doručoval iba obhajkyni obžalovanej a s poukazom na § 361 odsek

2 Trestného poriadku hlavné pojednávanie vykonal v neprítomnosti obžalovanej.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedka V. K. a prečítaním listinných dôkazov
zadokumentovaných v spise, pričom zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Svedok V. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že odkedy obžalovaná začiatkom marca 2007 odišla
do zahraničia, na výživné svojich vtedy maloletých synov Q. K., narodeného XX.XX.XXXX, Q. K.,
narodeného XX.XX.XXXX P. V. B., narodeného XX.XX.XXXX neposlala ani cent. Deti v tom čase ostali
doslova na ulici a musela sa o ne starať jeho matka. Po jeho návrate z výkonu trestu odňatia slobody

sa o maloleté deti spolu s jeho matkou riadne staral, chodil do práce, aby zarobil na živobytie svojej
rodiny a kúpil deťom ošatenie a stravu. Uviedol tiež, že obžalovaná maloletým synom poslala niekoľko
balíkov s oblečením, avšak boli to iba „handry“, malé veci, ktoré deti ani nevyužili a zopár sladkostí.
Opakovane poprel, že by obžalovaná poslala deťom nejaké peniaze. Pred odchodom obžalovanej do
cudziny žili spolu s obžalovanou a tromi synmi ako normálna rodina. V spoločnej domácnosti s nimi
býval aj jeho nebohý otec, ktorý zomrel v roku 2008. Po odchode obžalovanej do zahraničia mu všetky tri

vtedy maloleté deti boli súdom zverené do osobnej starostlivosti, najprv Q. K. P. Q. K. a neskôr aj V. B..
Záverom svedok V. K. uviedol, že všetci traja synovia po nadobudnutí plnoletosti odišli za obžalovanou
do Anglicka.
Súd sa ďalej oboznámil s listinnými dôkazmi evidovanými v spise. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 8 P 109/2007 - 56 zo dňa 09.10.2007, právoplatným dňa 14.11.2007 bol vtedy maloletý

Q. K., N. XX.XX.XXXX P. V. Q. K., N. XX.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti otca V. K. a
obžalovaná ako matka bola zaviazaná prispievať na ich výživu sumou vo výške 33,20,- eur mesačne,
na každého z nich zvlášť, počnúc dňom 01.04.2007 a rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom
č. k. 10 P 345/2007 - 67 zo dňa 30.05.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 15CoP/27/2008 - 85 zo dňa 24.09.2008, právoplatným dňa 28.06.2008 bol vtedy maloletý V. B.,

N. XX.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti otca V. K. a obžalovaná ako matka bola zaviazaná
prispievať naňho výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica zo dňa 11.04.2016 v spojení s
potvrdeniami o poberaní dávky v hmotnej núdzi za roky 2007 až 2016 zo dňa 11.04.2016 súd zistil,

že svedkovi V. K. bola v období od 01.04.2007 do 30.04.2015 poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi,
pričom táto mu bola opätovne poskytovaná aj od 01.01.2016. Svedkovi V. K. bolo na synov Q. K. P. Q. K.
priznané náhradné výživné vo výške 33,19,- eur mesačne na každé dieťa zvlášť, počnúc od 01.11.2007
a na syna V. B. náhradné výživné vo výške 25,36,- eur mesačne od 01.10.2009.

Z potvrdení Základnej školy, so sídlom Slovenského národného povstania, Horná Ždaňa zo dňa
12.06.2007 a zo dňa 23.02.2011 súd zistil, že Q. K., Q. K. P. V. K. boli hodnotení ako priemerní žiaci.
Správanie Q. K. P. V. B. sa zhoršilo po tom, čo z ich domácnosti odišla ich matka, obžalovaná.

Vyhodnotiacvšetkyvykonanédôkazypodľasvojhovnútornéhopresvedčenia,jednotlivoivovzájomných

súvislostiach tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku, mal súd priebeh
žalovaného skutku uvedeného v bode 1/ obžaloby preukázaný tak, ako je to uvedené v skutkovej vete
rozsudku pod bodom I/.

Obžalovaná je zo spáchania skutku uvedeného v bode I/ rozsudku usvedčovaná predovšetkým

výpoveďou svedka V. K.Á., ktorý v zhode so svojou výpoveďou z prípravného konania uviedol, že
obžalovaná na výživu svojich troch synov Q. K., Q. K. P. V. B. v rozhodnom období od 01.04.2007 až do
ich plnoletosti nezaplatila žiadnu sumou. Vina obžalovanej bola preukázaná aj listinnými dôkazmi, najmä
rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 8 P 109/2007 zo dňa 09.10.2007, ktorým boli vtedy
maloletí Q. K. P. Q. K. zverení do osobnej starostlivosti svojho otca V. K. a obžalovaná bola zaviazaná

prispievať na ich výživu sumou 33,20,- eur mesačne na každého z nich zvlášť, počnúc dňom 01.04.2007
a rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 10 P 345/2007 zo dňa 30.05.2008 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoP/27/2008 zo dňa 24.09.2008, ktorým bol
maloletý V. B. zverený do osobnej starostlivosti svedka V. K.Č. a obžalovaná bola zaviazaná prispievať
na jeho výživu sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

Hoci na platenie výživného na syna V. B. bola obžalovaná zaviazaná až od nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku dňom 28.06.2008, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaná si svoju zákonnú
vyživovaciu povinnosť voči synovi V. B. neplnila už od začiatku marca roku 2007, kedy odišla do
zahraničia a viac sa neozvala. Vyživovacia povinnosť obžalovanej voči synovi V. B. bola preto v obdobíod 01.04.2007 do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 10 P
345/2007 zo dňa 30.05.2008 určená predbežnou otázkou v sume 33,20,- eur mesačne. V tejto súvislosti
súd považoval za potrebné dať do pozornosti, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 odsek 1 Zákona o
rodine) a každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery musí plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 62 odsek 3 Zákona o rodine).
Obžalovaná ako osoba právoplatným rozhodnutím súdu zaviazaná plniť tzv. minimálne výživné, sa preto

nemohla nijakým spôsobom vyviniť zo žalovaného skutku. Neplatenie výživného preukazujú aj ďalšie
listinné dôkazy, a to správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, z ktorých vyplynulo,
že svedkovi V. K. bol z dôvodu riadneho a včasného neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovanou
priznaný nárok na náhradné výživné, výška ktorého bola určená podľa rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom sp. zn. 8 P 109/2007 zo dňa 09.10.2007 vo vzťahu k vtedy maloletým synom Q. K. P. Q. K.
a podľa rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 10 P 345/2007 zo dňa 30.05.2008 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoP/27/2008 zo dňa 24.09.2008 vo vzťahu k
vtedy maloletému V. B.. Koniec rozhodného obdobia, v ktorom obžalovaná neplnila zákonnú vyživovaciu
povinnosť súd v zhode s prokurátorkou určil dňom predchádzajúcim plnoletosti oprávnených detí, do
ktoréhodňabolaobžalovanápovinnáplatiťvýživnéichotcovi,svedkoviV.K..Navyšezvýpovedesvedka
V. K. vyplynulo, že synovia Q. K., Q. K. P. V. B. po nadobudnutí svojej plnoletosti odišli za obžalovanou

do Anglicka.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaná neplnila svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť od 01.04.2007
až do nadobudnutia plnoletosti svojich synov, t.j. viac ako 5 rokov, súd zmenil právnu kvalifikáciu
skutku oproti obžalobe na prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno

b/ Trestného zákona, keď súd prihliadol aj na závažnejší spôsob konania obžalovanej spočívajúci v
páchaní trestného činu po dlhší čas (§ 138 písmeno b/ Trestného zákona). Závažnejší spôsob
konania obžalovanej súd vzhliadol aj v súvislosti so spáchaním trestného činu na viacerých osobách (§
138 písmeno j/ Trestného zákona). Súd nepostupoval podľa § 284 odsek 2 Trestného poriadku, pretože
zmenou právnej kvalifikácie nedošlo k právnemu posúdeniu konania obžalovanej podľa prísnejšieho

zákonného ustanovenia (trestná sadzba trestu odňatia slobody ostala oproti právnej kvalifikácii skutku
uvedenej v obžalobe zachovaná).

Zavinenie obžalovanej súd vyhodnotil ako tzv. vedomú nedbanlivosť podľa § 16 písmeno a/ Trestného
zákona, nakoľko obžalovaná vedela, že svojim odchodom do zahraničia a ponechaním maloletých detí

v starostlivosti rodiny jej druha V. K., ktorý bol v tom čase vo výkone trestu odňatia slobody, môže porušiť
záujem na riadnom poskytovaní výživy svojim maloletým deťom, ale bez primeraných dôvodov majúc
vedomosť o tom, že maloleté deti žijú v rodinnej komunite sa spoliehala, že takéto porušenie alebo
ohrozenie nespôsobí.

Súd ďalej vykonal dokazovanie aj v súvislosti s výrokom o treste, a to predovšetkým prečítaním
pripojených listinných dôkazov. Zo správy obce F. Ž. mal súd preukázané, že obžalovaná mala v
Slovenskej republike naposledy prihlásený trvalý pobyt na adrese F. Ž. XXX, avšak nehnuteľnosť
bola novým majiteľom zbúraná. Z miesta posledného trvalého bydliska inak obžalovaná nie je bližšie
hodnotená. Obec oznámila, že obžalovaná žije dlhodobo v Anglicku. V registri trestov obžalovanej

figuruje jedno odsúdenie Okresným súdom Levice sp. zn. 3 T 103/1988 zo dňa 27.06.1988, pričom na
obžalovanú sa hľadí, akoby nebola odsúdená. Obžalovaná priestupkovo riešená nebola.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, súd v intenciách § 34 Trestného zákona v spojení s § 38 Trestného zákona
vyhodnotil všetky okolnosti prípadu, ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä na

spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť nápravy.

Obžalovanej poľahčovalo, že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život (§ 36 písmeno j/
Trestného zákona). Nepriťažovalo jej nič. Pri zohľadnení prevahy poľahčujúcich okolností bolo pre

uloženie trestu obžalovanej s poukazom na § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona rozhodujúce rozmedzie trestnej sadzby od 1 roka do 3 rokov a 8 mesiacov
(pri znížení hornej hranice trestnej sadzby o 1/3-inu). Pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal
súd zároveň z premisy, že trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu spoločnosti aprevýchovu páchateľa, pričom súčasne má iných odradiť od páchania trestných činov a má vyjadrovať
morálne odsúdenie páchateľa. Funkciou trestu je zároveň postihnúť výlučne páchateľa tak, aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Súd vyhodnotiac všetky vyššie

uvedené skutočnosti uložil obžalovanej trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, t.
j. vo výmere 12 /dvanásť/ mesiacov. Uložený trest je podľa názoru súdu postačujúci, pričom spĺňa
jednak výchovný účel trestu, ako aj atribúty individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň postihuje
len obžalovanú. Súd pri určovaní výmery trestu prihliadol aj na čas, po ktorý obžalovaná neplnila svoju
vyživovaciupovinnosť,akoajnavýškudlžnéhovýživného.Nadruhejstranesúdprihliadolnaskutočnosť,

že v osobe obžalovanej ide v podstate o bezúhonného človeka (jediné odsúdenie má zahladené),
obžalovaná sa nedopúšťa priestupkov a z miesta posledného bydliska na území Slovenskej republiky
nie je hodnotená negatívne.

Súd zároveň zvažoval, či je potrebné, aby takto vymeraný trest odňatia slobody obžalovaná priamo
vykonala, alebo či na dosiahnutie účelu trestu postačuje len jeho hrozba pri jeho podmienečnom

odklade s určením skúšobnej doby. S prihliadnutím na to, že boli splnené podmienky pre podmienečné
odsúdenie podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a súd zároveň v prípade obžalovanej výkon
trestu na dosiahnutie jeho účelu nepovažoval za nevyhnutný rozhodol tak, že obžalovanej výkon trestu
podmienečne odložil na skúšobnú dobu, ktorú určil podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona v trvaní 24 /
dvadsaťštyri/ mesiacov.

Vykonaným dokazovaním nebolo nad mieru akýchkoľvek pochybností preukázané, že konaním
obžalovanej došlo aj k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu ohrozovania mravnej výchovy
mládežepodľa§211odsek1písmenob/Trestnéhozákona.Uznanievinyvkonanípredsúdommôžebyť
založené len na jednoznačných, bezpečných a spoľahlivých dôkazoch celkovo vylučujúcich pochybnosť,

že žalovaný skutok sa stal, tento je trestným činom a spáchal ho obžalovaný. Ak sú po vykonaní dôkazov
a po ich zhodnotení o vine obžalovaného pochybnosti, musí súd v pochybnostiach rozhodnúť v jeho
prospech („in dubio pro reo“).

Pre rozhodnutie súdu vo vzťahu k žalovanému skutku uvedenému v bode 2/ obžaloby bola rozhodujúca

predovšetkým výpoveď svedka V. K., ktorý žil s obžalovanou a troma maloletými synmi v spoločnej
domácnosti až do začiatku marca 2007. Menovaný svedok na hlavnom pojednávaní potvrdil, že v období
po odchode obžalovanej do cudziny začiatkom marca roku 2007 sa o maloletého Q. K. fakticky staral
jeho starý otec, resp. stará matka a v konečnom dôsledku aj samotný otec V. K., ktorý bol koncom
marca roku 2007 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Maloletý Q. K. bol v opatere rodiny svedka

V. K. aj v rozhodnom čase, kedy sa mal dopustiť zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek
1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona. Hoci vykonanie takéhoto činu inak trestného bolo prejavom
vedenia nemravného života (maloletý Q. K. mal v čase spáchania skutku len 10 rokov), žiaden z dôkazov
vyprodukovaných v konaní pred súdom nepreukázal, že nebezpečenstvu spojenému s predčasným
vedením intímneho života vystavila maloletého Q. K. obžalovaná.

Vychádzajúc zo zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ musel súd obžalovanú oslobodiť
spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom, pretože nebolo dokázané, že skutok
spáchala obžalovaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom k sp. zn. 1 T 64/2016. Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.